Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119205302
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119205302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v spore žalobkyne:

X.. O. L., R.. X.X.XXXX, D. C.É. XXX, zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom Fraňa Kráľa
2080, Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO
35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
31.8.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.5.2019 domáhala súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že dňa 19.8.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015 na sumu 1.500,- eur. So žalovaným musela
uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že
táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,

boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Žalovaný
doručil jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky
zo mzdy. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 7Csp/47/2019-30 zo dňa 24.4.2019 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania
práv z dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015
uzatvorenej medzi ňou a žalovaným. Súčasne jej uložil povinnosť v lehote 30 dní podať na súde žalobu o

neplatnosťdohodyozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa31.8.2015.Ďalej
žalobkyňa poukazovala na to, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených
smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom

súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže
byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 OZ. V danom prípade uvedená zmluvná podmienka spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53ods. 1 OZ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Uvedený zabezpečovaní
inštitút(dohodaozrážkachzomzdy)umožňuježalovanémuakododávateľovisiahnuťnajehomajetkové

práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp.
neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom je povinný
sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, príp. neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné
vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5

OZ. Zrážky z jej mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. a
preto je v zmysle § 11 ods. 1 predmetného zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej
poukázal na ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z., z ktorých vyplýva, že zo samotného zákonného
ustanovenia vyplýva priamo jej právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 22.7.2019, v ktorom
namietal, že podaná žaloba je neprípustná podľa CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáha
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej
teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle

ustanovení CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.
j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z
pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto
typ určovacej žaloby predpokladajú). Poukázal na § 137 písm. c) a písm. d) CSP. Aj z dôvodovej
správny týkajúcej sa typov žalôb vyplýva cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d),

kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena
d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej.“ Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha
určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon

takýto typ žaloby neupravuje). Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Citoval čl. I - III dohody o zrážkach zo
mzdy s tým, že z nej vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou
formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza

hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním
pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte
zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou
obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci
zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia

a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť
upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy
sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže
dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné

zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie,
možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej
uzavretí.Žalobcavpodanejžalobenespochybnilvyššieuvedenéskutočnostitýkajúcesaobsahudohody
o zrážkach zo mzdy. K odkazu na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 21.1.2011 žalovaný uviedol, že je neaktuálny, pretože ide o názor nevzťahujúci sa

k úprave platnej od 1.5.2014 a uvedený názor zákonodarca neakceptoval. Taktiež žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré neobstojí, nakoľko
dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 OZ), pre ktorého
uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny
predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody

o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnejúpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice
(upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia
členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice - zmluvné podmienky, ktoré odrážajú

záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,
ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú
ustanoveniam tejto smernice. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou
vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 OZ, § 9 ods. 13 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015

Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo
určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo
mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov
zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona
viazaný.. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zotrvala na neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. I keď je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred
pripravené žalovaným na príslušnom formulári, pričom na jej existenciu žalobkyňu nikto žiadnym
spôsobom neupozornil a nemala možnosť ju odmietnuť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ),
hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ

v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská
doložka a iné). Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam
bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco,
nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetokavymôcťajplnenia,nazákladeprípadnýchneprijateľnýchpodmienokzmluvy. Vdanomprípade

poukázala aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, XXX,XXX a
viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnych súdov. K námietke neprípustnosti danej žaloby
zdôvodunedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmunaurčeníneplatnostipredmetnejdohodyozrážkach
zo mzdy žalobkyňa uviedla, že zo znenia § 137 ods. d/ CSP vyplýva, že žalobou sa možno domáhať

určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného prepisu, pričom toto ustanovenie CSP žiadnym
spôsobom nešpecifikuje, o ktorý osobitný predpis má byť, preto ním môže byť akýkoľvek predpis.
Týmto osobitným predpisom je preto aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zo samotného
zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa) vyplýva možnosť domáhať
sa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Predmetná žaloba je prípustná aj v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko pri skúmaní podmienok
uvedených v § 137 písm. c/ CSP, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z
toho,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostidohodyozrážkachzomzdyspotrebiteľa(ktorého
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
domáca právna úprava, v nie poslednom rade i početná judikatúra súdov EÚ) je daný, nakoľko bez

určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jeho právne postavenie ako dlžníka neisté a súčasne
je ohrozené jeho právo na disponovanie s jeho mzdou. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko
len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len
deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku
svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z mojej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti

predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
žalobkyňaajejmajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážokzomzdy,ktorýchkonečnúvýšku
určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka
vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto

určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať,
nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona oochrane spotrebiteľa, z čoho taktiež právo na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 23.8.2019 zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach. Je názoru, že individuálna alebo neindividuálna povaha dohody o zrážkach zo
mzdy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či dohoda o zrážkach je alebo nie
je platná. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj zo skorších podaní

žalovaného. Podstatný je fakt, či mal možnosť žalobca nadobudnúť vedomosť o predmetnej dohode. Už
v predzmluvnej fáze exitovala žalobcova vedomosť o dohode o zrážkach zo mzdy. Táto bola predložená
vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením, ktorý bol navyše žalobcom aj osobitne
podpisovaný. Žalobca si na základe toho musel byť vedomý, že ide o samostatný zmluvný dokument.
6. Na pojednávanie dňa 7.10.2019 sa žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného nedostavili, svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň žalovaný súhlasil, aby

sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného a
jeho právnej zástupkyne.
7. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, na dôvodoch v nej uvedených.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
9. Dňa 13.8.2015 uzatvorili žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť čiastku úveru (úverový limit) 1.500,-
eur. Splácanie úveru bolo dojednané nasledovne: splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka
(vrátane úrokov) 46,68 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.110,56 eur. RPMN bola uvedená vo výške 24,78 %,
ročná úroková sadzba úveru 16,93 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, poskytnutá čiastka revolvingu

1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky) za celú dobu
čerpania revolvingu 2.110,56 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 24,58 %, ročná
úroková sadzba revolvingu 16,93 %. Poplatok za poskytnutie úveru 150,- .
10. Dňa 31.8.2015 uzatvorili sporové strany v totožnom postavení veriteľa a dlžníka na samostatnej
vopred predtlačenej listine, do ktorej boli rukou dopísané údaje, dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných

príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, v ktorej v čl. I je uvedené, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto
dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia
úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Podľa čl. II. dlžník má
možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode

potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči
veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške
a tieto priamo poukazované spoločnosti. V článku IV. je uvedené, že spoločnosť bude mať (má)
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle zmluvy/dodatku k

zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci
tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu),
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vniknú na

základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“). Podľa čl.
V. predmetnej dohody strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie
pohľadávok spoločnosti uvedených v čl.IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, príp. z iných
príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy),
ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je

zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy
v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. 850012759 vo
výške81,78eurmesačne.Zároveňjevuvedenomčlánkuuvedené,žestranyvýslovnesúhlasiastým,že
pokiaľnebudevktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške(atozakéhokoľvek
dôvodu), ale bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných

pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
na dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.VI sa strany dohodli,že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( resp. iným platiteľom príjmu )
do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na
základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Spoločnosť plní túto povinnosť

bezodkladne. V čl. VIII. je uvedené, že táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky
pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami
a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán.
11. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinností,

b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
16. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
17.Podľa§551ods. 1 Občianskehozákonníka uspokojenie pohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
18. Predmetom sporu je v danom prípade určenie neplatnosti ( právnej skutočnosti ) dohody o zrážkach

zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 31.8.2015.
19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobkyňou a
žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti,
pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti
právnehoúkonuvzásadenemožnovsúdnomsporepožadovať,ibažekonkrétnereguláciesohľadomna

charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pokiaľ ide o prejednávaný spor, bolo nevyhnutné
vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu
a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné
obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože

ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna
úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca
bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením
určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods.
1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/

neplatnosti dotknutých častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d/ CSP je v takomto prípade
prípustná.Bezohľadunakonštatovanieprípustnostipodaniažalobyvzmysle§137písm.d/CSP,žaloba
je prípustná aj podľa §137 písm. c) CSP, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával

zrážky z jeho mzdy. Určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu predneprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z., z čoho jej taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
20. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa

31.8.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500127589, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške 1.500,- eur. Strany konania ďalej totožného dňa uzavreli dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktorá je predmetom konania. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
31.8.2015 č. XXXXXXXXXX.

21. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho

prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre

takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených

v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemala

možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. V deň podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 81,78 eur, podpísala, že s
dohodousúhlasíaževeriteľjeoprávnenýpredložiťtútodohoduzamestnávateľovikedykoľvekvpriebehu
platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac

nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa
musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z
neplatnejčastizmlúvprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi,resp.zinýchdôvodov. Naozajmôže

nastať,akužnenastala,situácia,vktorejsiveriteľmôževymôcťcelúpohľadávkuvočidlžníkovipomocou
zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút

zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je
založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by
prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so
zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na
uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v

zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená
dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach
zo mzdy a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu.23. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené

náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce, budúce, podmienené
záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky ako pohľadávky z úveru,
vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne
vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s

poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne;inakjeneplatný.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdy musíbyťzabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu

právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy
neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh
pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- eur v bode IV. dohody bola
uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky,

ktorámôžebyťzrážanázomzdydlžníka(tátovskutočnostijeoveľavyššia,navýšenáoúrokyčisankcie).
Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda,
že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či

inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a
je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

25. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je súdu známy z jeho rozhodovacej
praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez
možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
26. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
27. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom

či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju
nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
28.Vychádzajúczvyššiekonštatovaného,dohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)uzatvorenámedzi

sporovými stranami dňa 31.8.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ,
v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako
nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto
dohody, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).