Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201260
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218201260.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu M. G., D..

XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX N., zast. JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 200/33,
089 01 Svidník, proti žalovanému Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov, Ťačevská 1660, 085 01
Bardejov, IČO: 00 170 330, o vydanie potvrdenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi písomné vyhlásenie o tom, že žalobca ako vlastník bytu
č. XX, nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XX, na
ulici U.. Z. Č.. XX, Bardejov, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov,
okres Bardejov, nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na

tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.06.2018 domáhal voči žalovanému uloženia
povinnosti vydať mu potvrdenie o tom, že ako vlastník bytu č. XX, nachádzajúceho sa na prízemí v
bytovom dome súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XX, na ulici U.. Z. Č.. XX, Bardejov, zapísaného

na LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, nemá žiadne nedoplatky
na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.04.2018 uzatvoril Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa
zaviazal budúcemu kupujúcemu predať vyššie špecifikovaný byt. V súlade s § 5 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z. z.“) prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru je vyhlásenie

správcu o tom, že vlastník prevádzajúceho bytu nemá nedoplatky na platbách spojených s užívaním
bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Na základe toho žalobca listom odoslaným dňa
21.05.2018, ale aj osobne dňa 23.05.2018 žiadal správcu - žalovaného o vydanie takého vyhlásenia.
Podľa udania žalobcu žalovaný mu vyhlásenie odmietol vydať s odôvodnením, že je povinný uhradiť
nájom za predchádzajúceho vlastníka, ktorý v byte býval do roku 2012, keď on predmetný byt kúpil
vo verejnej dražbe. Listom zo dňa 31.05.2018 mu žalovaný vydal potvrdenie, že na byte, ktorého je
žalobca vlastníkom, je ťarcha vo forme nedoplatku. Žalobca uviedol, že tento nedoplatok nespôsobil,

nie je zaň zodpovedný a že žalovaný by si ho mal vymáhať od predchádzajúceho vlastníka. Žalobca
ďalej dôvodil tým, že už v roku 2012 mu žalovaný odmietal poskytnúť služby spojené s užívaním bytu, a
to z toho istého dôvodu, že údajne má na byte nedoplatky. Konanie bolo v tom čase vedené pod sp. zn.
3C/8/2013 a vydaním predbežného opatrenia bola žalovanému uložená povinnosť uzavrieť so žalobcomako vlastníkom bytu Zmluvu o výkone správy a dodať mu teplo, teplú vodu, studenú vodu a televízny
signál. Podľa vyjadrenia žalobcu súd ani vtedy neakceptoval požiadavku žalovaného, aby mu žalobca
uhradil nedoplatky spočívajúce na byte. Žalobca dodal, že chce predať svoj byt, ale k povoleniu vkladu

potrebuje v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. prehlásenie správcu, ktoré mu žalovaný odmieta vydať.
Pritom žalobca tvrdí, že voči žalovanému nemá žiadne nedoplatky, a preto sa domnieva, že žalovaný
je povinný toto vyhlásenie vydať. Vzhľadom na to, že žalovaný odmieta vyhlásenie vydať, žalobca bol
nútený obrátiť sa na súd.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.07.2018. Vo
vyjadrení uviedol, že dlh na predmetnom byte stále trvá a predstavuje sumu 4.144,76 Eur. Žalovaný
zastáva názor, že zo zápisnice z vykonanej opakovanej dobrovoľnej dražby bytu dňa 29.10.2012
vyplýva, že vydražiteľ bytu, teda žalobca, vedel o zápise zákonného záložného práva na uvedenom
byte, o zápis ktorého požiadal žalovaný. Toto bolo zapísané pod Z 749/2011. Podľa názoru žalovaného
žalobca vydražil byt s ťarchou, teda s dlhom. O tom, že na byte je nedoplatok bol podľa udania

žalovaného žalobca upozornený pri podpise Zmluvy o výkone správe. Tiež bol upozornený na to, že
je povinný dlh uhradiť. Žalovaný uviedol, že svojím postojom chráni práva ostatných vlastníkov bytov
a dodal, že je veľmi jednoduché vydražiť byt v dražbe za nízku cenu a tváriť sa, že o žiadnom dlhu sa
nevie. Potom sa ale žalovaný pýta, kto má tento dlh uhradiť. Žalovaný ďalej tvrdil, že na LV č. XXXX,
na ktorom je zapísaný predmetný byt č. XX, je v časti C: Ťarchy jasne zapísané zákonné záložné právo

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný tiež uviedol, že Zmluvu o výkone správy odmietal
so žalobcom v roku 2012 podpísať, hoci žalobca predložil „čistý“ výpis z LV, ale podľa neho takýto list
vlastníctva nemal byť vydaný, keďže zákonné záložné právo tam bolo zapísané. Žalovaný prehlásil, že
nemôže žalobcovi vydať vyhlásenie, že na byte neviaznu žiadne dlhy, keď tomu tak nie je. Žalovaný na
základe žiadosti žalobcu tomuto vydal už dve vyhlásenia, a to zo dňa 31.05.2018 a zo dňa 29.06.2018.

Podľa názoru žalovaného žalobca si nemôže vynucovať vydanie vyhlásenia o tom, že na byte nie je
žiaden dlh, ak tomu tak nie je.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 26.07.2018. Argumentoval tým, že žalovaný si zákon vykladá svojvoľne a

skutočnosť, že na byte, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, viaznu nedoplatky, je zodpovednosť
žalovaného, teda správcu, ktorý zanedbal svoje povinnosti a tento nedoplatok si nevymohol od
predchádzajúceho vlastníka. Žalobca uviedol, že on tento byt nekúpil od predchádzajúceho vlastníka
a ani sa nikomu nezaviazal, že uhradí nedoplatky po predchádzajúcom vlastníkovi bytu. Podľa jeho
názoru, žaloba je dôvodná, a to vzhľadom na § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého jasne

vyplýva, že vyhlásenie správcu sa týka vlastníka bytu, a nie bytu ako takého.

5. Na ďalšie tvrdenia žalobcu reagoval žalovaný listom doručeným súdu dňa 21.08.2018, v ktorom
uviedol, že odmieta pochybenia o existujúcom dlhu na byte vo vlastníctve žalobcu. Tiež uviedol, že
trvajú na tom, že na liste vlastníctva bolo zákonné záložné právo riadne zapísané, pričom záhadným

spôsobom zmizlo a neobjavilo sa na liste vlastníctva vydražiteľa bytu - žalobcu. Podľa žalovaného
vydanie listu vlastníctva bez ťarchy je vážnym právnym pochybením katastrálneho úradu. Tiež dodal, že
vynucovanie potvrdenia zo strany žalobcu bez zapísanej ťarchy je nekorektné a takéto správca nemôže
vydať. Žalovaný nemá v záujme blokovať transakcie žalobcu, ale s ťarchou, ktorá na byte viazne. Okrem
toho dodal, že na základe žiadostí žalobcu mu vyhlásenia vydal, a to dňa 31.05.2018 a dňa 29.06.2018.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bol prítomný žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a teda
Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2018, žiadosťami žalobcu o vydanie
vyhlásenia zo dňa 16.05.2018 a zo dňa 11.06.2018, potvrdením žalovaného zo dňa 31.05.2018 a zo

dňa 29.06.2018, notárskou zápisnicou o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 29.10.2012,
výpisom z LV č. XXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, písomnými vyjadreniami strán
sporu, ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi, ako aj prednesmi strán sporu na pojednávaní.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe, ktorú považujú za

dôvodnú. Tvrdil, že žalovaného dvakrát žiadali o vyhlásenie o tom, že žalobca ako vlastník bytu nemá
žiadne nedoplatky na plneniach spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.
Bolo to žiadosťami zo dňa 23.05.2018 a 11.06.2018. Žalobca chcel byt predať, ale súčasťou zmluvy o
prevode bytu je aj vyhlásenie správcu o tom, že vlastník bytu nemá nedoplatky. Žalovaný ako správcabytového domu vydal žalobcovi potvrdenie o tom, že na byte je nedoplatok v sume 4.144,76 Eur. V tejto
súvislosti poukázal aj na § 29 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) a dodal, že nedoplatok na byte spôsobil
jeho predchádzajúci vlastník a žalobca ako vydražiteľ bytu nezodpovedá za náklady, ktoré svojou vinou
spôsobil predchádzajúci vlastník. Tiež vyslovil názor, že žalovaný mal možnosť uplatniť a brániť si svoje
práva využitím dostupných právnych prostriedkov a že tu zrejme došlo k jeho pochybeniam, pričom v
súčasnej dobe primitívnym spôsobom odmieta vydať žalobcovi vyhlásenie, na ktoré má nárok. Súčasne

uviedol, že nie je zodpovednosťou žalobcu, že zákonné záložné právo žalovaného nebolo uspokojené
v priebehu dražby, keďže tam nebolo zapísané a že nebolo povinnosťou žalobcu zisťovať v priebehu
dražby existenciu ďalších záložných práv na byte. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal
náhradu trov konania.

8. Žalovaný v priebehu pojednávania tvrdil, že žalobcovi na základe jeho žiadosti vydal potvrdenia, ale

len také, ktoré vydať mohol, a teda, že na byte vo vlastníctve žalobcu eviduje nedoplatky vo výške
4.144,76 Eur. Nedoplatok spôsobili predchádzajúci vlastníci bytu - I.. Tých aj žalujú o zaplatenie tohto
nedoplatku v konaní, ktoré na tunajšom súde pojednáva JUDr. Majerník. Žalovaný na pojednávaní
potvrdil, že žalobca nespôsobil dosiaľ žiadne nedoplatky na plneniach spojených s užívaním bytu a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Aj napriek tomu sa domnieva, že žalobca v priebehu konania

dobrovoľnej dražby musel vedieť o nedoplatku predchádzajúcich vlastníkov bytu. Tiež uviedol, že ako
správca boli veľmi prekvapení, keď žalobca vydražil byt a predložil im „čisté“ LV. Podľa nich kataster
musel vykonať nepoctivú robotu. Preto sa sťažovali na krajský kataster a ten ich sťažnosti v roku 2018
vyhovel a zákonné záložné právo bolo zapísané. Tiež uviedol, že v čase, keď sa konala dražba, prišli za
správcom I., ktorí potvrdili, že v rámci dražby by mala byť uspokojená aj pohľadávka žalovaného z titulu

nedoplatkov. Žalovaný uviedol, že na dražbe sa nezúčastnili, lebo neboli privolaní, ale svoju pohľadávku
si uplatnili.

9. Súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome
súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XX, na ulici U.. Z. Č.. XX, Bardejov, zapísaného na LV č. XXXX,

katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, ako aj podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v 54/4909-inách, zapísaného na totožnom LV. Predmetný byt
nadobudol na základe osvedčenia o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 29.10.2012, o čom
bola spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N 1483/2012 Nz 39995/2012 NCRIs 40780/2012.

10. Dňa 25.04.2018 žalobca s manželkou M. G. na strane budúcich predávajúcich uzavreli s budúcimi
kupujúcimi W. O. a Z. O. Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej sa zaviazali predať
predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku č. CKN XXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 754, na ktorom je postavený bytový dom súpisné číslo XXXX.

11. Žiadosťou zo dňa 16.05.2018 žalobca v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. žiadal
žalovaného o vydanie vyhlásenia o tom, že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Na základe toho mu žalovaný
dňa 31.05.2018 vystavil potvrdenie o tom, že na predmetnom byte vo vlastníctve žalobcu je ťarcha vo

forme nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv
vo výške 4.144,76 Eur.

12. Žiadosťou zo dňa 11.06.2018 sa žalobca opätovne domáhal od žalovaného vydania vyhlásenia v
zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. V žiadosti žalobca poukázal na to, že v predchádzajúcom

vyhlásení žalovaný formuloval potvrdenie vo vzťahu k nedoplatku na byte, a nie vo vzťahu k vlastníkovi
bytu. Okrem toho žalovaného informoval o tom, že má nového kupujúceho na byt a že uvedené
vyhlásenie požaduje vystaviť najneskôr do 14.06.2018. Na základe toho žalovaný zaslal žalobcovi listom
zo dňa 29.06.2018 odpoveď, ktorou mu oznámil, že na predchádzajúcom vyhlásení trvá, pretože dosiaľ
nebola uhradená pohľadávka žalovaného v sume 4.144,76 Eur.

13. Z oznámenia katastrálneho odboru Okresného úradu Bardejov zo dňa 29.06.2018 adresovaného
žalovanému, vyplýva, že dňa 29.06.2018 bol vykonaný zápis údajov k nehnuteľnostiam do operátu
katastranehnuteľnostínazákladezáznamovejlistinyč.Z1152/2018-zápiszákonnéhozáložnéhopráva.14. Z výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, súd zistil, že
v časti C: Ťarchy je pod poradovým číslom XX. zapísané zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu
súpisné číslo XXXX, parcela CKN XXXX/XX, na byt č. XX, prízemie, vchod č. XX, ul. L. Svobodu, podiel
XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu pod č. Z 1152/2018.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o

prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie
polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom
nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v
dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku

zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená
podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých
bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva

a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti
spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového
priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o
pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k

zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných
orgánov.

16. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o
prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a
na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome.

17. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;
správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

18. Podľa prvej vety § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

19. Podľa § 8a ods. 1 písm. a) zmluva o výkone správy obsahuje najmä vzájomné práva a povinnosti
správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv

domu.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na
zabezpečeniepohľadávokvzniknutýchzprávnychúkonovtýkajúcichsabytualebonebytovéhopriestoru

v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik
a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa prvej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o ochrane

spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23).

24. Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., všetky náklady spojené s odovzdaním a prevzatím
predmetu dražby nesie vydražiteľ. Táto povinnosť sa nevzťahuje na náklady, ktoré by ináč nevznikli,
ak ich svojou vinou spôsobil predchádzajúci vlastník, majiteľ alebo dražobník alebo ak im tieto náklady
vznikli náhodou, ktorá ich postihla.

25. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v
rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

26. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z., ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva
alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí
aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené
týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah
založený zmluvou o výkone správy. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Súd mal
taktiež za preukázané, že pred plánovaným predajom bytu vo vlastníctve žalobcu, tento v zmysle § 5
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. požiadal žalovaného ako správcu o vyhlásenie o tom, že ako vlastník

bytu nemá žiadne nedoplatky. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16.05.2018 a 11.06.2018 reagoval
žalovaný potvrdením zo dňa 31.05.2018 a zo dňa 29.06.2018 o tom, že na byte vo vlastníctve žalobcu
je nedoplatok v sume 4.144,76 Eur. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná, keď žalobca tvrdil, že
on ako vlastník bytu žiadne nedoplatky nemá a na druhej strane žalovaný ako správca tvrdil, že hoci
žalobca žiadne nedoplatky nemá a ani ich nespôsobil, na jeho byte viazne ťarcha v podobe nedoplatku,

ktorý spôsobili predchádzajúci vlastníci bytu - I..

28. Súd zistil, že žalobca nadobudol predmetný byt v rámci opakovanej dobrovoľnej dražby, o čom
svedčí notárska zápisnica sp. zn. N 1483/2012 Nz 39995/2012 NCRIs 40780/2012, zo dňa 29.10.2012.
Na základe toho bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo v prospech žalobcu. Titul

nadobudnutia: Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 1483/12 - Z 2542/2012, podiel 1/1 (LV č. XXXX).

29. Podľa zistení súdu z notárskej zápisnice o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa
29.10.2012 vyplýva, že navrhovateľom opakovanej dražby bola Slovenská sporiteľňa, a.s. Z druhej
strany tejto notárskej zápisnice, z časti Popis práv a záväzkov je zrejmé, že predmet opakovanej dražby

je zapísaný na LV č. XXXX ako byt č. XX, na ul. L. Svobodu, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné č.
XXXX, parcela CKN č. XXXX/XX, vo vlastníctve M. a Z. I.. Na tretej strane notárskej zápisnice v časti
C: Ťarchy je okrem iného uvedený vklad záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na
zabezpečeniepohľadávkynanehnuteľnosťnabytč.XX,vbytovomdomesúpisnéčísloXXXX,parcelač.XXXX/XX, vchod č. XX, prízemie a podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu. Zmluva o zriadení záložného práva - V 982/2006. Tiež je tu uvedené, že žalovaný - Okresné
stavebné bytové družstvo Bardejov vydáva žiadosť o zápis záložného práva na byt č. XX, v bytovom

dome súpisné číslo XXXX, parcela č. XXXX/XX, vchod č. XX, prízemie a podiel XX/XXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo vlastníctve M. I. a Z. F. G.. Žiadosť - Z 749/2011.

30. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalobca je vlastníkom predmetného
bytu. Je nepochybné, že vlastníctvo k nemu nadobudol v roku 2012 v opakovanej dobrovoľnej dražbe.

Žalobca preukázal, že mal v úmysle predať byt, a preto požiadal správcu - žalovaného o vyhlásenie,
že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky. Žalovaný mu vyhlásenie vydal, ale konštatoval, že na
byte je nedoplatok vo výške 4.144,76 Eur. Vychádzal pritom z toho, že žalobca v rámci opakovanej
dražby musel vedieť o danom nedoplatku a o zákonnom záložnom práve. Žalovaný pritom sám na
pojednávaní potvrdil, že žalobca ako vlastník bytu uvedený nedoplatok nespôsobil, že ho vytvorili
predchádzajúci vlastníci bytu, že žalobca nemá žiadne nedoplatky a taktiež potvrdil, čo napokon vyplýva

aj z predloženého LV č. XXXX, že zákonné záložné právo k bytu č. XX v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, bolo do katastra nehnuteľností zapísané až v roku 2018.

31. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o výkone správy,
že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, keďže

žalovaný ako správca vystupuje ako dodávateľ tovarov a služieb, ktorý koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že žalobca ako vlastník bytu, ktorému sú zo strany správcu
poskytované tovary a služby, je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo vyplýva aj z evidenčných údajov
v katastri nehnuteľností, kde je žalobca označený menom, dátumom narodenia a bydliskom.

32. Súd mimo rozumných pochybností zastáva názor, že ak žalobca ako vlastník bytu nemá nedoplatky
na platbách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, žalovaný ako
správca je povinný, a to s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., mu takéto vyhlásenie
vydať. Ide o zákonné ustanovenie s rigoróznym obsahom, teda právnu normu kategorickú (kogentnú),
od ktorej sa nemožno odchýliť. Realizácia kategorických noriem sa uskutočňuje jedine tým spôsobom,

ktorý je stanovený v dispozícii právnej normy. V okolnostiach tohto prípadu je podstatný pojem vlastník
bytu. To znamená, že nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv, sa v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona explicitne viažu na subjekt - osobu vlastníka
(v danom prípade žalobcu), a nie na objekt - byt, ako sa mylne domnieva žalovaný. Ak teda žalobca
nemá nedoplatky, žalovaný je povinný mu vyhlásenie s takýmto obsahom vydať.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o tom, že na byte viazne nedoplatok po predchádzajúcich
vlastníkoch, k uvedenému považuje súd za potrebné poznamenať, že za vzniknutú situáciu nemôže
niesť zodpovednosť žalobca. Je nepochybné, že ak by zákonné záložné právo k bytu č. 26 bolo v čase
konania opakovanej dobrovoľnej dražby zapísané, žalobca by v zmysle § 31 zákona č. 527/2002 Z.

z. bol povinný túto ťarchu znášať, pretože v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ak osobitný
zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú
záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi. V čase konania opakovanej dražby, čo vyplýva z
notárskej zápisnice, bola v ťarchách uvedená len poznámka, že sa vydáva žiadosť žalovaného o zápis
tohto záložného práva. Z výpisu z LV č. 9834 je zrejmé, že zákonné záložné právo bolo do katastra

nehnuteľností zapísané až v roku 2018, čo potvrdil aj samotný žalovaný.

34. Skutočnosti spojené so zápisom zákonného záložného práva k bytu č. 26 nemôžu za daných
okolností ísť na vrub žalobcu. Navyše súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,

požiadaťsúdvlehotestanovenejzákonom,abyurčilneplatnosťdražby(§21ods.2).Aksatedažalovaný
domnieva, že jeho pohľadávka nebola v opakovanej dražbe uspokojená a že došlo tým k porušeniu
zákona, mal možnosť žiadať o súdnu ochranu.

35. Marginálne súd dodáva, že podľa vyjadrenia žalovaného, tento si v inom konaní vedenom na

tunajšom súde vymáha nedoplatok na predmetnom byte od predchádzajúcich vlastníkov bytu č. 26.
Pritom predmetom tohto sporu je uloženie povinnosti žalovanému, ktorý sa jej bráni práve z titulu
nedoplatku, ktorý nezavinil a v čase konania dobrovoľnej dražby v roku 2012 ním nebol viazaný žalobca,
keďže zákonné záložné právo k bytu č. 26 bolo do katastra nehnuteľností zapísané v roku 2018.36. Opierajúc sa o uvedené argumenty súd žalobe vyhovel.

37. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.