Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010338
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010338.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2017, v
trestnej veci obž. W.. O. E. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/62/2016 zo dňa 19. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W.. O. E..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/62/2016 zo dňa 19. júna 2017 bol obžalovaný W..
O. E. uznaným vinným zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v roku 2007 po smrti E. T., jeho svokra, do 06.40 hod. dňa 08.01.2016 si
zadovážil a držal bez povolenia nefunkčnú a nedovolene upravenú krátku strelnú palnú opakovaciu
zbraň, revolver ruskej výroby zn. L., striebornej farby s čiernou rukoväťou, model 1895, v. č. XXXXX
s pôvodným kalibrom 7,62 mm L., súčasťou ktorej je hlaveň a kovový valec s nábojovými komorami,
ktorá podľa zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive je zakázaná zbraň kategórie A,
a prechovával ju v rodinnom dome č. XX v obci I., okr. Y., kde táto bola nájdená dňa 08.01.2016 v

čase okolo 06.40 hod., kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu sudcu pre prípravné
konanie OS Humenné OS-HE-V-1/2016 v šuplíku pri manželskej posteli v spálni v rodinnom dome č.
XX v obci I., okr. Y..

Za to mu bol uložený podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona, trest odňatia slobody

na 3 (tri) roky.

Podľa§51ods.1Tr.zákona,súdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodložilazároveň
určil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, bola ustanovená skúšobná doba na 2 (dva) roky a zároveň v zmysle § 51

ods. 4 písm. g) Tr. zákona, okresný súd uložil obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného
dohľadu spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do výroku vine a treste obžalovaný, ktoré
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný poukázal na

to, že domová prehliadka bola vykonávaná ešte skôr predtým, a to v mesiaci november 2015 a je
zvláštnosťou, že vtedy sa strelná zbraň nenašla a našla sa až pri ďalšej domovej prehliadke. Vo vzťahuk jeho výpovedi zo dňa 24.02.2016, kedy sa mal ku skutku priznať, súd nevyhodnocoval ním uvádzané
skutočnosti a to, že sa výslovne domáhal u vyšetrovateľa, aby jeho výsluch bol odložený na neskôr,
keď bude zdravotne v poriadku. V tom čase užíval viaceré lieky (Frontin, Apavrin, Zopiclon, Ketanol

forte, Nolpaza) a bol pod ich silným vplyvom a nevie, ako spolu vzájomne pôsobia na organizmus toho
ktorého pacienta. V tom čase sa cítil ako pod vplyvom alkoholu a ako opitý a omámený. Domnieval sa,
že zbraň musel jemu neznámym spôsobom nájsť jeho syn O. E. a doniesť ju domov. O tomto svojom
čine nepovedal, pričom na verejnom zasadnutí v konaní o jeho odvolaní túto časť svojho odvolania
modifikoval tým spôsobom, že danú zbraň mohol dať do nočného stolíka v jeho spálni niekto iný, a to

v čase vykonávania domovej prehliadky. Namietal aj neodobranie koho odtlačky prstov sa nachádzajú
na zbrani. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané dôkazmi, že on spáchal
súdený skutok. Požiadal zrušiť napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodiť, alter. vec vrátiť súd
na nové prejedanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov, ktoré boli
posúdené ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.
zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania.

Tieto skutkové okolnosti, považuje krajský súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd
vodôvodnenísvojhorozhodnutiapodrobnerozviedoljednotlivédôkazy,zktorýchpriustálenískutkového
stavu vychádzal, nadriadený súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých
istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v

napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto
považuje za správne.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito

dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán. Správne,
zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine a rovnako
tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného W.. O. E. s poukazom na argumentáciu
obsiahnutú v napadnutom rozsudku.

V prejednávanej veci boli v konaní pred okresným súdom vykonané dôkazy takého charakteru, na
základe ktorých bol ustálený skutkový stav veci správne a nepochybne. Z uskutočneného dokazovania
vyplynulo,žeobžalovanýspáchalskutoktak,akojeuvedenývovýrokunapadnutéhorozsudku.Uvedený
záver možno konštatovať predovšetkým na základe výpovede samotného obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 24.02.2016, kedy pri svojej opakovanej výpovedi už aj za prítomnosti ním zvoleného

obhajcu sa v celom rozsahu priznal ku spáchaniu skutku tak, ako bol uvedený v uznesení o vznesení
obvinenia. Uviedol, že toto pochybenie ho mrzí aj vzhľadom k tomu, že je držiteľom zbrojného preukazu
a mal vedomosť o tom, ako môže nakladať so zbraňou v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Vo vzťahu
k zmenenej výpovedi obžalovaného v konaní pred prvostupňovým súdom, kedy uviedol, že o zbrani
nevedel, nikdy ju dovtedy nevidel a nevedel si vysvetliť, ako sa zbraň tam dostala, je potrebné uviesť,

že ani krajský súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa jej neuveril a túto považoval za účelovú a
vidí v nej len snahu obžalovaného vyviniť sa trestnoprávnej zodpovednosti zo skutku, kladeného mu
obžalobou za vinu. V tejto súvislosti je nutné poukázať predovšetkým na to, že k jeho v poradí druhému
dobrovoľnému priznaniu sa k žalovanému trestnému činu došlo aj v prítomnosti ním zvoleného obhajcu,
čím boli v plnej miere zachované a rešpektované jeho práva na obhajobu a ako nedôveryhodné sa

javí jeho vyjadrenie, že mal požiadať konajúceho vyšetrovateľa o odloženie výsluchu, pretože mal byť
pod vplyvom silných liekov. Ak by takáto situácia nastala, obžalovaný tým, že bol v prípravnom konaní
riadne zastúpený obhajcom, ktorý sa aj osobne zúčastnil predmetného výsluchu, v prípade uvedenia
tejto skutočnosti by obhajca takmer s istotou požiadal o odloženie výsluchu na iný termín, čomu bymusel vyšetrovateľ vyhovieť. O týchto tvrdeniach obžalovaného sa ale v trestnom spise nenachádza
žiadna zmienka. Taktiež obžalovaný sa do skončenia vyšetrovania v prípravnom konaní ani sám, ani
prostredníctvom svojho obhajcu nedomáhal zopakovania predmetného výsluchu. Uvedené platí aj o

námietke neodobratia daktyloskopických otlačkov z predmetnej zbrane.

Sumarizujúc výsledky takto vykonaného dokazovania aj s ohľadom na závery znaleckého posudku
vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Košice vo vzťahu k zaistenej
zbrani pri domovej prehliadke u obžalovaného, mal aj odvolací súd za to, že súhrn týchto priamych a

nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu
navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného W.. O. E..

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný

tým, že od presne nezistenej doby v roku 2007 po smrti E. T., do zaistenia zbrane pri vykonaní domovej
prehliadky dňa 08.01.2016 si zadovážil a držal bez povolenia nefunkčnú a nedovolene upravenú krátku
strelnú palnú opakovaciu zbraň, revolver ruskej výroby zn. L., striebornej farby s čiernou rukoväťou,
model 1895, v. č. XXXXX s pôvodným kalibrom 7,62 mm L., teda si bez povolenia zadovážil a držal
súčasti a komponenty strelnej zbrane, naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu

uvedeného zločinu.

Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného,
ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný má
v ňom len dva záznamy. Zo správy obecného úradu obce Jasenov je zrejmé, že obžalovaný žije

usporiadaným rodinným životom, má správanie v medziach veľmi slušného človeka a jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona,

t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a pri ukladaní trestu postupoval
v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v
konkrétnom prípade činní trestnú sadzbu na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby

obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty,
ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti a
zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného,
závažnosti zločinu a okolností, za akých došlo ku spáchaniu skutku má za to, že uložený trest odňatia

slobody v trvaní 3 rokov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa
všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu
bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s §
49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obž. W.. O. E.

podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 2
roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Zaúčelomposilneniavýchovnéhoúčinkunaobžalovanéhomubolavskúšobnejdobeuloženápovinnosť

spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy,
ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil,

o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo
neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil stakto uvedeným hodnotením dôkazov. Krajský súd preto neuveril obrane obžalovaného, že ku skutku
sa mal priznať z dôvodu, lebo si myslel, že zbraň mal dať do nočného stolíka jeho mentálne postihnutý
syn, ktorého chcel takýmto spôsobom chrániť, prípadne iná osoba pri vykonávaní domovej prehliadky.

Taktiež obžalovaného tvrdenia o užívaní vyššie uvedených liekov, pod vplyvom ktorých sa mal priznať,
nie je v trestnom spise preukázaná žiadny listinným dôkazom. Obžalovaný mal v plnej miere zachované
práva na obhajobu a to aj prostredníctvom ním zvoleného obhajcu. K nezabezpečeniu otlačkov prstov
zo zaistenej zbrane je potrebné snáď dodať len toľko, že na takýto postup nebol žiaden dôvod, keďže
obžalovaný sa už od počiatku trestného stíhania priznával ku spáchaniu skutku a preto vykonanie

takéhoto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže na podanie samotnej
obžaloby a napokon aj na rozhodnutie konajúcich súdov postačovali už skôr vykonané dôkazy. Za
zmienkustojíajto,žepredmetnázbraňbolanájdenávnočnomstolíkuspoločnesozásobníkmiodzbraní
a nábojov, ktoré mal obžalovaný v legálnej držbe a preto je vysoko nepravdepodobné, aby o tom, že
sa tam táto zbraň nachádza, nevedel.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa
§ 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.