Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229019
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114229019.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Pavel Novák, advokát, so
sídlom Bratislava, Fazuľová 1, proti žalovaným: 1. C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/X, 2. G. Y., nar. XX.
XX. XXXX, S. XXX, o zaplatenie 8.371,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. februára 2018 č. k. 15C/696/2015-104 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 8.371,98 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

7.915,21 eura od 26. 08. 2014 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur
mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 20. 04. 2018 do 20. 07. 2018 a potom
v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa každého
mesiaca,počnúcdňom20.07.2018aždozaplatenia.Vozvyškusúdžalobuzamietolaotrováchkonania
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5, § 559 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 8.371,98 eura a úrok z omeškania vo výške 5%
ročnezosumy7.915,21euraod26.08.2014dozaplateniazdôvodu,žemápohľadávkuvočižalovaným,
ktorý žalovaní svoj dlh voči žalobcovi nesplnili. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal základ nároku a výšku nároku. Súd preto návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Súd tu pripomenul, že žalobca nepredložil zmluvu so žalovanou. Ohľadne úrokov

z omeškania súd rozhodol podľa žaloby. Súd žalobe v prevažnom rozsahu vyhovel, žalobu zamietol
ohľadne dohodnutého úroku v časti: 14,90% ročne riadny úrok zo sumy 5.770,82 eura od 26. 08. 2014
do zaplatenia. Súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľský vzťah. Súd vo veci aplikoval a vychádzal
z ustálenej súdnej praxe NS SR spisová značka 4Ob/143/1998. Dohodnuté úroky zmluvné úroky z
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu,tedadozosplatneniaúveru.Veriteľovi
teda patria dohodnuté úroky iba do splatnosti dlhu, t. j. následne sa žalovaná dostala do omeškania a

je povinná platiť úrok z omeškania, a nie teda dohodnutý úrok, súd teda v tejto časti žalobu zamietol.
Súd teda postupoval podľa § 52 ods. 2 OZ a § 53 ods. 1 a 5 OZ, v tejto časti ide o absolútnu neplatnú
zmluvu. Pokiaľ spotrebiteľ má platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky do splatenia úveru, spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa
oproti pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa vo vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške
úveru, je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý

zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa tohto má žalobca postavenie dodávateľa
a žalovaní majú postavenie spotrebiteľa. Žalobca listinou zo dňa 27. 05. 2014 oznámil oznámenie ovyhlásení mimoriadnej splatnosti. Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
súd rozhodol o úrokoch z omeškania. Právne následky omeškania dlžníka spočívajú v povinnosti dlžníka
platiť úroky z omeškania. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa žaloby. O trovách konania súd

prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech
a má nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca mal neúspech len ohľadne dojednaných úrokov.
Podľa § 232 ods. 3 CSP veta druhá, súd určil dlhšiu lehotu na plnenie, lebo ide o odôvodnený prípad.
Súd bral do úvahy sociálny status žalovanej v 2. rade, pracuje, má príjem 500 eur, je slobodná, nemá
pozemky, RD, má účet, ktorý je nulový, má dva dlhy, pre žalobcu platí 145 eur a pre inú PO 90 eur

mesačne, súčasne platí nájom 370 eur. Býva v podnájme. Súdu sa nepodarilo zistiť majetkové pomery
žalovaného 1. rade.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku (vychádzajúc z obsahu podaného
odvolania) napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 2. rade, domáhajúc sa ním jeho zmeny
tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedla,žeodôvodnenierozsudkusúdu
prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, aby bolo rozhodnutie jasné, zrozumiteľné a

preskúmateľné. Konanie súdu prvej inštancie považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. V
súlade s § 295 CSP mohol súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré ona ako spotrebiteľka nenavrhla, pretože
to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd mohol aj takýto dôkaz obstarať a zabezpečiť. Nie
je si vedomá, že by pred súdom akokoľvek uznala nárok žalobcu. Síce podpísala predmetnú zmluvu,
avšak poskytnutý úver obdržal výlučne žalovaný v 1. rade. Poukázala na to, že právny vzťah s veriteľom

je vzťahom spotrebiteľským, pričom neuvedenie podstatných náležitostí v zmluvách, ktoré majú
zásadný význam v ochrane spotrebiteľa a ktoré spotrebiteľovi majú zabezpečiť právnu istotu v otázke
podmienok spotrebiteľského úveru, nákladoch a záväzkoch, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky
nedodržaním požiadaviek starostlivosti zo strany účastníka konania, ktoré je spôsobilé podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej finančnej službe.

Konajúci súd nevykonal riadne dokazovanie, tak ako to prináleží v súlade s procesnými ustanoveniami o
ochrane spotrebiteľa. Námietky voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie zakladajú tiež dôvod na
presvedčenie o tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom a rozhodnutie spĺňa všetky potrebné náležitosti uvedené v
právnej úprave. Žalovaná na jednej strane žiadala, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
v splátkach spôsobom, akým sú určené v rozsudku, a na druhej strane tvrdí, že úver obdržal výlučne
žalovaný v 1. rade a tiež namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov a porušenie jej práv. Žalovaná svojim

podpisom súhlasila so všetkými podmienkami v zmluve. Uviedol, že pre veriteľa nie je podstatné, kto z
dlžníkov peniaze získal a ako ich použil, pretože sa domáha len svojho nároku zo zmluvy o úvere, ktorú
uzatvorila aj žalovaná v 2. rade. Následné vyporiadanie medzi žalovanými nie je pre žalobcu podstatné.
Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti a nejedná sa z jeho strany o žiadne nekalé obchodné
praktiky. Ochrana spotrebiteľa pritom neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti

a neplatiť za poskytnuté služby. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
v 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za

účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,

musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne

preskúmateľné.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 06. 10. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 8.371,98 eura, 14,90% riadny úrok zo sumy 5.770,82 eura od 26. 08. 2014 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.915,21 eura od 26. 08. 2014 do zaplatenia,
ako i trovy konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili
dňa 06. 06. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0235082557, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným splátkový úver vo výške 6.000 eur. Žalovaní boli povinní plniť úver od prvého čerpania úveru
do 30. 06. 2011 vo výške 65,07 eura a od 25. 07. 2011 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 25.

dňu v mesiaci vo výške 115,94 eura. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25. 10. 2018.
Žalovaní v dobe od uzatvorenia zmluvy splatili svoj záväzok len čiastočne, podmienky pre splácanie
riadne nedodržali a dostali sa so splatením do omeškania. Nakoľko žalovaní dlžnú sumu napriek výzve
zo dňa 28. 05. 2014 nezaplatili, žalobca dňa 25. 06. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvalžalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalobca eviduje ku dňu 25. 08. 2014 pohľadávku voči žalovaným
vo výške 8.371,98 eura (z tohto istina vo výške 5.770,82 eura, riadne úroky vo výške 2.104,54 eura,
úroky z omeškania 456,77 eura a poplatky vo výške 39,85 eura). Keďže žalovaní dlh žalobcu doposiaľ

neuhradili, domáhal sa žalobca svojich nárokov súdnou cestou.

14. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo

porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o vyhovení uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k
priznanej istine odôvodnil len tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uniesol

dôkazné bremeno, preukazujúc základ nároku a výšku nároku, pričom ohľadne úrokov z omeškania
uviedol, že rozhodol podľa žaloby. Takéto absolútne nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie
neposkytuje žiadny podklad pre zistenie, na základe akých skutkových okolností a právnych úvah súd
prvej inštancie k tomuto záveru dospel. S poukazom na uvedené je potrebné rozhodnutie súdu prvej
inštancie považovať za nepreskúmateľne, v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať správnosť postupu

súdu, keď súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku v zásade neposkytuje
žiadnu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo
k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania z dôvodu absencie odôvodnenia
rozhodnutia, a tak z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie
opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP náležite odôvodní.

Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).