Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/1693/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119383994
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119383994.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 36 613 843, proti
povinnej: B. Nyersová, nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo
výške XXX,XX eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1693/2019 zo dňa 11. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1693/2019 zo dňa 11.
novembra 2019 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.09.2019 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 559,02 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 21.03.2019 Stálym arbitrážnym súdom, zriadeným záujmovým
združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž (ďalej len „stály rozhodcovský súd) pod sp. zn.
SRSAspA 00793/18 rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.07.2019 a stal sa vykonateľným dňa 01.09.2019.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/1693/2019 zo dňa 11.11.2019 zamietol návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3, ods. 4, §
48 ods. 6, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, a na ust. § 40 ods. 1
zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o SRK“), na ust. § 38 ods. 1, ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
e-Governmente) a vecne tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, konkrétne náležitosť
ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o SRK, ktoré vyžaduje listinnú podobu pri rozhodcovských rozsudkoch,
a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nepredložil súdu rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe. Podľa
dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok musí
mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nie je prípustná, aj keby
spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu, pričom uvedené analogicky vystihuje
zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
dňa 29.11.2019 sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp., aby napadnuté rozhodnutie zmenil

a vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Sťažnosť odôvodnil tým, že spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený
doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia
bola vykonaná z listinnej podoby exekučného titulu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom
preberacieho protokolu zo dňa 24.04.2019 označeného ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho
rozhodcovského súdu“ pod poradovým číslom 80, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm.
c) zákona o e-Governmente. Namietal to, že oprávnený nemá z objektívnych dôvodov vedomosť o
tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd konkrétny rozhodcovský spis, pričom táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, pretože
oprávnenému bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40
ods. 1 zákona o SRK a následne bol opatrený doložkou zaručenej konverzie a zaslaný exekučnému
súdu. Podľa oprávneného zaťažením rozhodcovského súdu, ktorý nie je účastníkom exekučného
konania, povinnosťou predložiť už oprávneným predložený exekučný titul, došlo k porušeniu princípu
proporcionality a ďalej postup rozhodcovského súdu pri vyhotovovaní rozhodcovského rozsudku
pre účely jeho doručovania stranám konania nemožno klásť na ťarchu oprávneného vo forme
nevymožiteľnosti si jeho nároku v podobe nevydania poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to,
že zmyslom zákonodarcu pri prijatí právnej normy v ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK, ktorá určuje listinnú
podobu rozhodcovského rozsudku, bola skutočnosť, aby rozhodcovský rozsudok nebol doručovaný
stranám konania v elektronickej podobe v nadväznosti na ust. § 33 ods. 3 prvá veta zákona o SRK,
v zmysle ktorého rozhodcovský súd písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí môže doručovať aj
elektronickými prostriedkami. Oprávnený bol toho názoru, že rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský
rozsudok v listinnej podobe, ktoré následne doručoval stranám konania, čo oprávnený preukázal
predložením preberacieho protokolu. Na záver uviedol, že vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia
nezakladá účinky právoplatnosti, pretože právoplatnosť nastáva priamo zo zákona splnením zákonných
podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti, čiže doručením rozhodnutia stranám rozhodcovského
konania a márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom
má za to, že v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti
exekučného titulu na základe listín preukazujúcich doručenie exekučného titulu stranám konania.

4. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť
prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Vyšší súdny úradník v
napadnutom uznesení vyhodnotil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným k
návrhu na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK. Oprávnený tvrdil, že
súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil riadny exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby do podoby elektronickej tak ako to predpokladá

ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu orgánov verejnej moci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a preto nevidel dôvod na zamietnutie
jeho návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal formou exekučného titulu
uvedenou v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú porovnal s podobou exekučného titulu uvedenou v
rozhodcovskom spise a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil.

11. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

12. Podľa § 33 ods. 1 prvá veta zákona o SRK, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené
adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta,
alebo na miesto jeho trvalého pobytu.

13. Podľa § 33 ods. 2 prvá veta zákona o SRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti
spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym
rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu.

14. Podľa § 40 ods. 1 zákona o SRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

15. Podľa § 38 ods. 2 zákona o SRK, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký a)
elektronický dokument, ktorého formát zabezpečuje splnenie podmienok podľa § 36 ods. 1, b) dokument
v listinnej podobe, ktorý je možné transformovať pri splnení podmienok podľa § 36 ods. 1, c) dokument
v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

16. Na úvod k námietke oprávneného, že zaťažením rozhodcovského súdu, ktorý nie je účastníkom
exekučného konania, povinnosťou predložiť už oprávneným predložený exekučný titul, došlo k porušeniu
princípu proporcionality súd uvádza, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď
vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu, že mal pochybnosti o pravosti
exekučného titulu a o tom, či predložený exekučný titul vznikol zaručenou konverziou z originálu
listinného dokumentu. Tieto pochybnosti vyplynuli súdu z rozhodovacej činnosti v iných exekučných
veciach oprávneného, v ktorých boli súdu predkladané exekučné tituly tak, že pečiatka právoplatnosti a
vykonateľnosti a podpis rozhodcu netvorili s ostatným obsahom exekučného titulu jeden celok, ale išlo
o viaceré samostatné časti dokumentu vložené do jedného dokumentu, do ktorého sa dalo zasahovať
a meniť ho napriek tomu, že k takýmto exekučným titulom bola vykonaná ich zaručená konverzia a bola
k nim priložená aj osvedčovacia doložka zaručenej konverzie, ktorá mala osvedčovať, že elektronický
dokument vznikol zaručenou konverziou z originálu dokumentu v listinnej podobe. Na základe ust.
§ 53 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný pri každom exekučnom titule skúmať, či bol
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. S poukazom
na uvedené, konanie vyššieho súdneho úradníka spočívajúce vo vyžiadaní si rozhodcovského spisu,
nemožno považovať za nezákonné, preto nebol vzhliadnutý dôvod porušenia princípu proporcionality.
Vyšší súdny úradník v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného
titulu skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z
hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku a za
týmto účelom si od rozhodcovského súdu vyžiadal rozhodcovský spis.

17. Vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nenapĺňa
listinnú podobu ako základnú náležitosť rozhodnutia podľa zákona o SRK. Preštudovaním spisového
materiálu mal súd preukázané, že oprávnený podal dňa 25.09.2019 na súd návrh na vykonanie
exekúcie spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, s rozhodcovským rozsudkom, so zmluvou
o postúpení pohľadávky s prílohou a s preberacím protokolom osvedčujúcim doručenie exekučného
titulu oprávnenému v listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok predložil oprávnený ako elektronický
dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou dokumentu v listinnej podobe. Oprávneným predložený

exekučný titul, ako aj exekučný titul nachádzajúci sa v spise orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, boli
oba podpísané rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., z čoho súd vyvodil, že boli vyhotovené v
listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie je
opatrený doložkou o vykonaní zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej podoby, rovnako
pečiatkami doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom v rozhodcovskom spise sa nachádza
doručenka preukazujúca doručenie rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe oprávnenému aj
povinnej. Doručený rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe účastníkom konania, má za podmienok
uvedených v § 46 ods. 2 zákona o SRK rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods.
1 zákona o SRK) a je originálom s rovnakou právnou silou. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie,
keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom
oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o SRK,
keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý mu bol doručený a ktorý je
originálom. Na doručenie exekučného titulu oprávnenému potvrdené preberacím protokolom nadväzuje
aj doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Súd tak považuje za preukázané, že
exekučný titul spĺňa náležitosť listinnej podoby v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK, oprávnenému
bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe a následne bol opatrený doložkou
zaručenej konverzie a elektronicky zaslaný exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.
Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka,
ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe. Za takto zisteného
skutkového stavu dospel súd k záveru, že vyšší súdny úradník nesprávne vyhodnotil formu predloženého
exekučného titulu.

18. Vzhľadom na uvedené, keďže sťažnosť oprávneného bola dôvodná, súd s poukazom na ustanovenie
§ 250 ods. 2 CSP rozhodol tak, že zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 46Ek/1693/2019
zo dňa 11.11.2019 v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne
posúdi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 Exekučného poriadku.

19. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného
uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.