Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222187
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116222187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátom: U.. W. O., so sídlom X.
XXX/X, P., proti žalovanému: P. T., narodený XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XXX, A., o zaplatenie 1572 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10Csp/67/2016 -45 zo
dňa 10. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10Csp/67/2016- 18 zo dňa 18. januára 2017 (v poradí prvým )
zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/266/2017 - 30 zo dňa 31.7.2018 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 800 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 333,32 eura od 3.5.2011 do zaplatenia, 66,67
eura od 20.5.2011 do zaplatenia, 66,67 eura od 20.6.2011 do zaplatenia, 66,67 eura od 20.7.2011
do zaplatenia, 66,67 eura od 20.8.2011 do zaplatenia, 66,67 eura od 20.9.2011 do zaplatenia, 66,67
eura od 20.10.2011 do zaplatenia, 66,67 eura od 20.11.2011 do zaplatenia a 66,67 eura od 20.12.2011
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 6, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka. Zo skutkového stavu zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 15.11.2010
zmluvu o úvere. Žalobca sa v zmluve zaviazal žalovanému poskytnúť úver 800 eur, ktorý sa mu žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným bližšie neurčeným poplatkom 772 eur t.j. zaplatiť celkom 1572 eur v
12 mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 19.12.2010. Súčasťou zmluvy majú byť všeobecné

podmienky žalobcu, ktoré sa v spise nachádzajú nepodpísané žalovaným. Žalovaný žalobcovi nezaplatil
žiadnu sumu. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 31.5.2012 č.k.33T/65/2012 bol žalovaný
odsúdený pre prečin úverového podvodu a žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie.3.2 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uviedol, že
žalobca pri uzavretí zmluvy a plnení z nej konal v rámci predmetu svojho podnikania t.j. ako dodávateľ

a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou bol síce v zmluve charakterizovaný ako podnikateľ, ale aj rodným
číslom a bydliskom. Zdôraznil, že v konaní nebol preukázaný účel uzavretia zmluvy a premetom
podnikania žalovaného nebolo a nie je poskytovanie úverov. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný
pri uzatváraní zmluvy a plnení z nej konal ako spotrebiteľ, uzavretá zmluva je preto spotrebiteľskou
zmluvou, na ktorú sa použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka popri zákone č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca sa v zmluve zaviazal žalovanému
poskytnúť úver 800 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným bližšie neurčeným
poplatkom 772 eur. Konštatoval, že zmluvné strany sa v zmluve nedohodli na zaplatení úrokov za
poskytnutie úveru, preto považoval súd takto dohodnutý poplatok za odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov podľa § 499 Obchodného zákonníka, ktoré predstavuje 96,50 % ročne. Dohodnutá odplata
tak prevyšuje desaťnásobne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch,

ktorá bola v čase uzavretia zmluvy 9,67 % ročne. Dôvodil, že dohoda o odplate musí byť v súlade s
dobrým mravmi, avšak takto dojednaná odplata je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39
a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že zo zmluvy o
úvere okrem toho vyplynulo, že neobsahuje obligatórny údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej
splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splatnosti

splátok a priemernej hodnote RPMN podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd preto považoval tento úver podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver 800 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov a
dohoda o odplate je neplatná, mal za to, že žalovaný, ktorý si svoje povinnosti nesplnil, je povinný vrátiť
žalobcovi nesplatený úver vo výške 800 eur. Uviedol, že hoci žalobca požadoval zaplatenie celkovej

dohodnutej čiastky 1572 eur z titulu náhrady škody, súd s poukazom na neskoršie rozhodnutia súdu
vyššieho stupňa, a to uznesenie Krajského súdu v Nitre z 11.júla 2018 č.k.25Co/330/2017-47 a rozsudok
z 30.januára 2018 6Co/192/2017-55 posúdil tento nárok ako plnenie zo zmluvy a nie nárok na náhradu
škody. Súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
800 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3.3. Žalobca požadoval od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania z celej dlžnej sumy od 3.5.2011,
kedy sa mal stať splatným celý dlh do zaplatenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa so zaplatením
istiny dostal do omeškania. Súd poukázal na to, že vrátenie plnenia bolo dohodnuté v splátkach, pričom
12 splátka mala byť splatná 19.11.2011. Žalobca bol povinný preukázať, že žalovaného upozornil na
možnosť požadovať vrátenie celého plnenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, predtým ako

úver predčasne k 3.5.2011 zosplatnil, čo však nepreukázal. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne z 333,32 eura, s ktorou sumou bol v
omeškaní k 3.5.2011 t.j. splátky č. 1 až 5 každá vo výške 66,67 eura od 3.5.2011 do zaplatenia a ďalej
zo splátok č. 6 až 12 každá vo výške 66,67 eura vždy od 20.dňa v mesiaci do zaplatenia. Uviedol, že pri
úvere 800 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov a jeho vrátenie bolo dohodnuté v 12 - tich splátkach

pripadá na jednu splátku 66,67 eura. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorá
je nižšia než základná úroková sadzba podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, preto súd žalobe v tejto
časti vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože úspech

a neúspech strán bol takmer rovnaký.

4. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách
konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Dôvodil, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal
posúdenie súdu prvej inštancie v rámci ktorého vyhodnotil, že postavenie žalovaného je postavenie
spotrebiteľa, pretože podstatnou skutočnosťou bolo, že v čase uzatvorenia zmluvy mal žalovaný
skutočne postavenie podnikateľa a deklaroval, že úver použije na účely výkonu podnikania. Konajúci
súd sa pritom zaoberal len existujúcim nárokom zo zmluvy a nie predpokladmi zodpovednosti za škodu

hoci žalobca poukazoval na Trestný rozkaz a riadne vyčíslil a uplatnil škodu, ktorá mu úmyselným
konaním žalovaného vznikla. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody (jeho výšku)
v súlade s ustanoveniami § 380 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola
uzatvorená podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, mal konajúci súd na skutkový stav aplikovaťust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, pretože z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s predpokladmi zodpovednosti za škodu, ktoré boli v civilnom ako aj v trestnom konaní

žalobcom riadne preukázané. Žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, že zmluva sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný v zmluve prehlásil že úver použije na účely
výkonu podnikania. Dôvodil, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druha strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa tato osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný urobil prehlásenie o
účele poskytnutého úveru platne a samostatne. Záverom poukázal na ust. § 380 Ob.z. dôvodiac, že

ak by súd aplikoval na skutkový stav relevantné normy o zodpovednosti za škodu podľa Obchodného
zákonníka, neexistovali by na jeho strane žiadne pochybnosti o ušlom zisku. Žalobca si pritom v konaní
o náhradu škody riadne uplatnil aj príslušenstvo, ktoré predstavuje ušlý zisk.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 17.8.2016, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1572 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1572 eur od 03.05.2011 do zaplatenia a to titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená
trestným činom. Žalovaný dňa 15.11.2010 uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 800 eur, ktorý mal splácať v 12-tich mesačných splátkach vo
výške 131 eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 31.5.2012 č.k. 3T/65/2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť 21.6.2012 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek
1 Trestného zákona. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal
napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania v konečnom dôsledku vyvodil i správny právny záver.

Predmetom odvolacieho konania bol iba napadnutý zamietajúci výrok spolu s výrokom o náhrade trov
konania.

10. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi celý uplatnený nárok, pretože dospel k záveru, že úver
poskytnutý žalovanému treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010

Z.z. Keďže zistil, že predmetná zmluva neobsahuje základné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., konkrétne údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe,
ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splatnosti splátok a priemernej hodnote
RPMN, prijal záver, že absencia týchto náležitosti v zmluve o úvere spôsobuje, že spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

13. V ustanovení § 442 ods. 1 OZ je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady
škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škodysa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda
i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda. Občiansky zákonník však,
rovnako ako pri pojme škoda, neposkytuje žiadnu definíciu, čo je skutočnou škodou alebo ušlým ziskom.

Skutočnúškodumožnovymedziťakomajetkovúujmuvyjadriteľnúvpeniazoch,ktoráspočívavdôsledku
protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení
už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie
veci do pôvodného stavu. Škoda na majetku v podobe ušlého zisku vyjadruje, o čo bol poškodený
ukrátený v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený

majetkovýprospech(prekazenézväčšeniealeborozmnoženiemajetkupoškodeného),ktorýbolomožné
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti.
Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových
hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

14. Odvolací súd považoval za potrebné doplniť právnu argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý v

rámci posudzovania nároku žalobcu dospel k záveru o tom, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu a od nej žalobca odvodzuje svoj nárok na plnenie od žalovaného. Je nepochybné, že aj v rámci
zisťovania skutočnej výšky škody sa súd musí zaoberať predmetnou úverovou zmluvou uzatvorenou
medzi stranami sporu. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon
podnikania, čo vyplýva aj z uvedenej zmluvy o úvere a z toho dôvodu žalovaný nie je spotrebiteľom

v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. S touto námietkou sa odvolací súd
nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu, spotrebiteľský charakter zmlúv o úvere bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní

zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda
spotrebiteľom.Natomtoničnemeníaniskutočnosť,ževzmluvebolovyznačené,žefinančnéprostriedky
sa poskytujú na výkon podnikania, keď z rozhodovacej praxe súdov je známe, že tieto úvery neboli
poskytovanénavýkonzamestnania(podnikania),alecielenesavzmluveuvádzalúčelposkytnutiaúveru

na výkon zamestnania. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný predložil žalobcovi potvrdenie o výške
príjmov, na základe ktorého preukázal svoju bonitu ako aj to, že je skutočne podnikateľom, nebolo v
konaní nijako preukázané. Navyše súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako
dlžník je v zmluve o úvere označený aj ako podnikateľ, ale aj ako fyzická osoba a žalobca nepreukázal
bez pochybností, že finančné prostriedky poskytol žalovanému za účelom jeho podnikania.

15. K ďalšej námietke žalobcu, že zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou,
naktorúdopadátretiačasťObchodnéhozákonníka,jetiežzmluvouspotrebiteľskou,naktorújepotrebné
aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu

radyč.93/13/EHSz05.04.1993aZákonoochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčasevznikuprávnych
vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Ako už bolo uvedené vyššie, nepochybne ide o zmluvu typovú, uzatvorenú
medzi veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti
(dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť

a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Uvedené vyplýva aj zo známej rozhodovacej praxe a zdôvodnenia stoviek rozhodnutí odvolacieho súdu
k danej problematike, ktoré sú žalobcovi známe.

16. Na základe vyššie uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie, že predmetnú zmluvu o úvere

je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Následne súd v napadnutom rozhodnutí správne
posúdil aj nedostatok náležitostí zmluvy o úvere s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y)
zákona č. 129/2010 Z.z. (údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe,
ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splatnosti splátok a priemernej hodnote
RPMN), a v dôsledku toho konštatoval, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust.

11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zo zmluvy o úvere bola
žalovanému poskytnutá suma 800 eur, z ktorej sumy žalobcovi nič nevrátil, preto bolo jeho povinnosťou
vrátiť finančné prostriedky v tejto výške spolu s úrokmi z omeškania.17. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v rámci náhrady škody si môže poškodený uplatniť
náhradu skutočnej škody a ušlý zisk. Vzťah skutočnej škody a ušlého zisku je nezávislý, obidva druhy
škody predstavujú samostatné zložky náhrady škody a nie sú navzájom podmienené. To znamená, že

ak poškodenému vznikla skutočná škoda, uplatnenie jej náhrady nie je žiadnym spôsobom obmedzené
alebo vylúčené právo domáhať sa aj náhrady ušlého zisku. To platí za predpokladu, že poškodený vie
vyčísliť, resp. preukázať výšku ušlého zisku, ktorého náhrady sa domáha. Je výlučne na poškodenom, či
sa rozhodne uplatňovať iba náhradu skutočnej škody alebo len náhradu ušlého zisku alebo či uplatňuje
náhradu všetkej škody, t. j. skutočnej škody aj ušlého zisku (súbeh nárokov z náhrady škody). V

predmetnej veci si žalobca uplatnil titulom náhrady škody zaplatenie sumy 1572 eur bez toho, aby
špecifikoval z čoho uvedená suma pozostáva, či ide len o skutočnú škodu, alebo je v nej zahrnutý aj ušlý
zisk a v akej výške. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
či časť uplatneného nároku má predstavovať aj ušlý zisk, ani ho nijako nepreukázal.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku a výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).