Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119201047
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119201047.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: V. Q.,
N.. XX.X.XXXX, A. Q. XXXX/X, XXX XX K., zastúpená Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so
sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 1.630,86 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 225 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75 EUR
od 9.4.2016 do 20.12.2018, s5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75 EUR od 21.12.2018 do
23.1.2019 a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75 EUR od 24.1.2019 do 25.2.2019 zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Konanie o protižalobe žalovanej voči VÚB a.s., Mlynské Nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155 o zaplatenie 11 EUR s príslušenstvom zastavuje.

IV. Priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 72,40 EUR.

V. Vracia žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 9,80 EUR, prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému E-kolok, Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21
Košice, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2019 sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.630,86 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.4.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že je právnym

nástupcom Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti
Consumer Finance holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu
zlúčenia uvedenej spoločnosti z VÚB a.s., pričom táto skutočnosť je uvedená vo výpise z Obchodného
registra OS Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 341/B, a teda VÚB, a.s. je právnym nástupcom zanikajúcej
spoločnosti Consumer Finance holding, a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania
zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a lízingu Qcar. Právny predchodca
žalobcu dôvodil, že so žalovanou uzatvoril dňa 27.1.2014 zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, na

základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.000 EUR a ktorú pôžičku mala žalovaná splácať
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 103,80 EUR až do celkovej sumy pôžičky vo výške
6.228 EUR. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila v prospech veriteľa sumu 3.911 EUR. Dodal, že
v danom prípade sa jednalo o tzv. webovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná prostredníctvom prostriedkovdiaľkovej komunikácie (cez internet), tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej
forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej
zmluvy, predmetom ktorej bol popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom diaľkovej

komunikácie. Listom zo dňa 27.1.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok v ním dodatočnej poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.3.2016 úver zosplatnil, o
čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 3.4.2016 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.630,86 EUR, pričom ku dňu

podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 5.358,98 EUR, ktorá suma tvorí súčet predpísaných splátok
do zosplatnenia dlhu a keďže ku dňu podania žaloby žalovaná v prospech veriteľa uhradila sumu
3.911 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia po zarátaní nákladov, ktoré
sú súčasťou pohľadávky a ktoré právnemu predchodcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky
vo výške 182,88 EUR, dlžná suma predstavuje žalobou uplatňovanú sumu.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil Notársku zápisnicu N 3283/2017,
Nz 54215/2017, NCRIs 55029/2017 napísanú dňa 11.12.2017, opis rozdelenia majetku a záväzkov,
prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 27.1.2016, dôkaz o doručovaní predžalobnej
upomienky právnym predchodcom žalobcu žalovanej - 16.2.2016, zmluvu o poskytnutí pôžičky ( návrh
na uzatvorenie zmluvy ) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.1.2014, zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa

7.8.2014.
3.Žalobcapoužilnasledovnéprostriedkyprocesnéhoútoku:skutkovétvrdeniauvedenévžalobe,návrhy
na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania. .
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 10.4.2019, v ktorom vzniesla námietku
premlčania dôvodiac, že predžalobnou upomienkou zo dňa 27.1.2016 ju žalobca upovedomil, že pokiaľ

neuhradí splátku splatnú v mesiaci november 2015 do 5. marca 2016 bude oprávnený úver zosplatniť.
Poukázala na § 103 OZ a na to, že v prejednávanom prípade je premlčacia lehota trojročná a dôvodila,
že v danom prípade plynie trojročná premlčacia doba od novembra 2015 a uplynula novembrom 2018,
z čoho vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok na základe žaloby podanej na súde dňa 28.1.2019, je
premlčaný. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca elektronickým podaním došlým súdu dňa 14.10.2019,
ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 225 EUR s príslušenstvom späť poukazujúc na to, že
po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 75 EUR dňa 20.12.2018, dňa 23.1.2019 tiež sumu 75 EUR
a dňa 25.2.2019 sumu 75 EUR a zotrval na žalobe o zaplatenie 1.405,86 EUR s príslušenstvom. K

vznesenej námietke premlčania žalovanou uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a poukazujúc na §
103 Občianskeho zákonníka dôvodil, že podľa ustanovenia prvej vety § 103 OZ premlčaniu podliehajú
jednotlivé splátky do zosplatnenia, ku ktorému došlo dňa 19.3.2016 s poukazom na predložený prehľad
splátok. Uviedol, že premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných
od 20.2.2016 a nasledujúcich) je potrebné posudzovať podľa § 103 veta druhá OZ, t. j. premlčacia

doba celého zosplateného dlhu začína plynúť od splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu.
Uviedol, že listom zo dňa 3.4.2016 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.3.2016 a v predžalobnej
upomienke bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu len upozornená na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru do budúcna. Žaloba bola na súde podaná dňa 28.1.2019 a tak časť zosplatneného
úverupozostávajúcehozosplátokpredchádzajúcichzosplatneniusplatnýchod20.2.2016premlčanánie

je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne
zosplatnenúčasťúveruzačalavzmysle§103vetadruháOZplynúťod21.2.2016.Poukázalna§53ods.
9 OZ a § 565 OZ a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2018 sp. zn. 9Co/44/2018.
Dôvodil, že pri premlčaní sa vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda premlčacia doba plynie odo dňa,
kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz a v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné poznamenať,

že ak sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou dňa 20.11.2015, tak ako je to
uvedené v predžalobnej upomienke, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a
uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po 3 mesiacov od danej splátky.
Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ
prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.2.2016, kedy uplynuli 3 mesiace

od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Zastal názor,
že je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť s
platnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého
prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režimepremlčania každej splátky osobitne. Dodal, že bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je
možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného
ustanovenia, ale ide o ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. V tejto súvislosti

podporne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého k
zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi, ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 426/2005, podľa ktorého splatnosť celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamžikom, kedy veriteľ dlžníka o jej zaplatenie požiadal,
nie okamžikom, kedy tak v súlade so zmluvným ujednaním učiniť mohol.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 225

EUR s príslušenstvom späť a žalovaná prejavila súhlas so späťvzatím žaloby v časti, súd v tejto časti
konanie zastavil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ( výrok I. ).

9. Podľa ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Podľa ust. § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo s a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

12. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe

účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust.
§ 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky

sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.

13. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.11.2017 právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s., Mlynské Nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155 a spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923

130 ( postupca ) postúpil pohľadávku proti žalovanej na žalobcu - Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 ( postupník ) a postupca v súlade s § 526 ods. 1
OZ oznámil žalovanej - dlžníkovi listom zo dňa 18.4.2019.

14. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní, súd uznesením zo dňa

29.5.20198 sp. zn. 36Csp/17/2019 - 68 rozhodol v súlade s § 80 ods. 1, 2, 3 CSP a vyhovel návrhu na
zmenu subjektu, aby na miesto doterajšieho žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č.
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil do konania ako žalobca - Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2019.

15. Nespornou skutočnosťou bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola dňa 12.1.2015 uzatvorená tzv. rámcová zmluva - zmluva o poskytovaní služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie - cez internet v súlade so zákonom 266/2005
Z. z., ktorá v bode 3 obsahovala postup pri získaní služieb veriteľa Consumer Finance Holding,pričom žalovaná prejavila súhlas s predmetnou zmluvou vpísaním jej zaslaného autorizačného kódu zo
strany pôvodného veriteľa. Je nesporné, že dňa 27.1.2014 bola medzi pôvodným veriteľom - právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola

žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3.900 Eur. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z. a zmluva bola uzatvorená v
súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z..

16. Žalobca preukázal, že ako dodávateľ môže vykonávať finančné služby na diaľku; skutočnosť, že

žalobca je oprávnený vykonávať finančné služby na diaľku vyplýva z jeho predmetu činnosti, ktorým je
o.i. aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy
a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt; ide teda o subjekt vymedzený v § 2 písm. b) bod 8. zákona
č. 266/2005 Z.z., ktorý finančnú službu
zmluvou na diaľku poskytuje ako osoba s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené
v prvom až siedmom bode § 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z. , t.j. ako majú poisťovne, obchodník s cennými papiermi, správcovská
spoločnosť, banka, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, inštitúcia
elektronických peňazí, veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Žalobca
tiež preukázal „internetovú stránku“ v čase uzavretia zmluvy o pôžičke; zákon č. 266/2005 Z.z. na preukázanie poskytnutia finančnej služby

(akou je aj pôžička) prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku
nevyžaduje doloženie internetovej stránky dodávateľa, resp. jeho webového sídla v čase uzavretia
zmluvy, keď prostriedok diaľkovej komunikácie v § 2 písm. e) definuje ako prostriedok, ktorý bez
súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby
nadiaľku,najmäelektronickápošta,telefón,fax,adresnýlist,ponukovýkatalóg.Komunikáciažalobcuso

žalovanou resp. registrácia žalovanej na webovej stránke žalobcu je evidentná zo súhlasu so zmluvnými
podmienkami a tiež so spracovaním jej osobných údajov formou označenia webového poľa na webovej
stránke žalobcu v procese vypĺňania registračného formulára, ktorý z logiky veci predchádza ďalšiemu
postupu na poskytnutie finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Žalovaná prisvedčila zmluvným podmienkam, vyjadrila súhlasnú vôľu s uzatvorením predmetnej zmluvy

opôžičkenadiaľku.Zvykonanéhodokazovaniatiežnespornevyplynulo,žekuzavretiuzmluvyopôžičke
došlo z podnetu žalovanej.

17.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniastránsporu,právneargumentystránsporuazapreukázané
považuje nasledovné skutočnosti: medzi právnym predchodcom žalobcu - Consumer Finance Holding,

a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou bola prostriedkami diaľkovej
komunikácie v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb a dňa 27.1.2014 zmluva o poskytnutí pôžičky, v
zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3.900 Eur, žalovaná sa zaviazala predmetnú
pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 103,80 Eur, termín konečnej splatnosti bol stanovený na

01/2019. Celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 2.328 Eur, celková suma pôžičky bola vyčíslená na
sumu 6.228 Eur, ročná úroková sadzba bola stanovená na 22,20 % fixne, RPMN na hodnotu 22,20 %,
priemerná hodnota RPMN na 21,09 %. Je nesporné, že žalovaná v prospech spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. učinila úhrady vo výške 4.136 Eur, zvyšok pôžičky neuhradila. Spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. predžalobnou upomienkou zo dňa 27.1.2016 vyzvala žalovanú k

úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 416,62 Eur a zároveň ju upozornila, že ak do
5.3.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015, bude oprávnená úver zosplatniť. Zásielka
bola žalovanou prevzatá dňa 16.2.2016, ktorú skutočnosť žalobca preukázal dôkazom - doručenkou.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 3.4.2016 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru
ku dňu 19.3.2016. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 19.3.2016, kedy došlo k zosplatneniu

úveru, činila výška istiny sumu 3.262,98 Eur.

18. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a
vyhodnotil skutkový stav tak ako bolo vyššie uvedené.

19. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o

poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie
umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti

ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona.
Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom
spotrebiteľa.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný

ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to
1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené

v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom

zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá

od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie
je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho

uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich

zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným
spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých
mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto
informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
informácie uvedené v odseku 1, ktoré sa musia oznámiť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku,
musia byť v súlade so zmluvnými povinnosťami, ktoré by vyplynuli z právneho poriadku, ktorým by sa
riadila zmluva na diaľku, ak by sa uzavrela.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ustanoveniami tohto zákona nie je dotknutá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie informácie
týkajúce sa príslušnej finančnej služby podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
informácie uvedené v odseku 1 je dodávateľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v primeranom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom
médiu, ktoré je k dispozícii a je dostupné spotrebiteľovi; to platí aj pre informácie uvedené v odseku 5,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Primeraným časovým predstihom sa rozumie čas, ktorý potrebuje

spotrebiteľ na posúdenie informácií a zmluvných podmienok podľa tohto zákona.

27.Podľa§4ods.7zákonač.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku,ak
je zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie,
ktorý neumožňuje poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 1 a 5 v listinnej podobe alebo v podobe

zápisu na inom trvanlivom médiu, dodávateľ je povinný zaslať spotrebiteľovi tieto informácie v listinnej
podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku.

28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ je povinný informovať spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na diaľku bez zbytočného odkladu.

Dodávateľ je povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu ďalšie informácie o finančnej službe týkajúce
sa finančnej služby podľa osobitných predpisov v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom
trvanlivom médiu, a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ má právo zmeniť
používané prostriedky diaľkovej komunikácie; to neplatí, ak to nie je v súlade s uzavretou zmluvou na
diaľku alebo ak to vylučuje povaha poskytovanej finančnej služby.

29. Podľa § 4 ods. 9 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na
a) zmluvy na diaľku uzavreté na základe rámcovej zmluvy; rámcovou zmluvou sa rozumie zmluva o
vykonávaní postupného sledu súvisiacich operácií alebo série operácií rovnakého druhu,

b) postupný sled súvisiacich operácií alebo sériu operácií rovnakého druhu, ktoré nadväzujú na prvú
operáciuzpostupnéhosledusúvisiacichoperáciíalebosérieoperáciírovnakéhodruhunevykonávaných
na základe rámcovej zmluvy; to neplatí, ak sa operácia rovnakého druhu nevykonávala dlhšie ako jeden
rok.

30. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.31. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

33. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36.Podľa§53ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,zaindividuálnedojednanézmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

38. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010
Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

39. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

40. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

42. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.43. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 27.1.2014 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver ( pôžička ) vo výške 3.900 Eur. Niet pochýb o tom, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z.

44. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany

spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento
určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa
spravujeustanoveniamiObčianskehozákonníkaapotomsúdinavšetkyprávneskutočnostineupravené

v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. V danom prípade, keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, v ktorých súd je povinný vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd z dôvodu
hospodárnosti skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote

poukazujúc aj nato, že námietka premlčania bola vznesená aj samotnou žalovanou.

47. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (§ 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

48. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

50. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).

51. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).

52.Akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,jeposlednýmdňomlehotynajbližší
nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).

53. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými

prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času ( § 121 ods. 5 CSP ).

54. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť

jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

55. Súd poukazujúc na § 54a Občianskeho zákonníka ex offo skúmal premlčanie nároku.

56. Súd mal za preukázané poskytnutie pôžičky právnym predchodcom žalobcu v zmysle predmetnej

vyššie citovanej zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a
včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá
sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou
jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to zapodmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade
nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním
pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve (bod 12.4., 13.4., 13.6. spotrebiteľskej zmluvy).

57. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

58. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

59. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovýmúsekom,ktorýmáurčenýzačiatokplynutia.Dĺžkupremlčacejdobyurčujezákonapodsankciou
neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym
účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z
hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a nakoľko

zostranyveriteľadošlokvyhláseniumimoriadnej(predčasnej)splatnostiúveru(§565OZ),začalaplynúť
odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka).

60. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo rozhodnutia súdu

či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná
premlčacia doba podľa § 101 OZ plynie samostatne. Zákon v ustanovení § 565 OZ umožňuje, aby sa
veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne, aby tak rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka,
stane sa zročný celý dlh ( tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať zaplatenie
celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa

splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 OZ in fine). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého
dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé
splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník

nesplnil v určenom termíne ani ďalšiu splátku.
61. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie podľa § 103
veta prvá OZ sa viaže na jednotlivé splátky, nie však na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je
včas zaplatená, môže byť dohodnuté, či prípadne stanovené rozhodnutím tzv. strata výhody splátok.

Predčasnú splatnosť peňažného záväzku v prípade spotrebiteľských zmlúv môže veriteľ vyvolať za
podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ jednostranným právnym úkonom. Ak
toto právo nevyužije, dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení,
ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celej pohľadávky naraz. Ustanovenie § 103 OZ má vo vzťahu k
§ 101 OZ povahu špeciality, rovnako povahu lex specialis má ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu

k § 565 OZ.
62. Podľa § 103 vety druhej OZ, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu pre splátky splatné v budúcnosti,
premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, ktorá bola dôvodom pre
uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Ak totiž veriteľ právo na zosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu
nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich; ak veriteľ účinne

uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína
plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej
splatnosti dlhu došlo. Nejedná sa teda o ktorúkoľvek predtým nesplnenú splátku, ale len tú, pre ktorú
veriteľ využil právo na zosplatnenie dlhu.
63. Z obsahu spisu - listinných dôkazov doložených žalobcom je zrejmé a uvedené je nepochybné

a nesporné, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 27.1.2016 oznámil žalovanej, že eviduje
nedoplatoknasplátkachvcelkovejvýške416,62EURaupozornilju,žeakdo5.3.2016nedôjdekúhrade
splátky splatnej v mesiaci 11/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaná napriek tejto výzvepôvodnému veriteľovi nič neuhradila, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru
ku dňu 19.3.2016 so zostatkom 3.262,98 EUR, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad.
64. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný neuhradil prvýkrát celú splátku splatnú dňa

20.1.2016, t. j. bol v omeškaní s jej úhradou a ktorej zročnosť nastala 20.1.2016. So splátkou splatnou
20.11.2015 bola žalovaná v omeškaní a na ktorú výslovne odkazuje v súvislosti s možnosťou úver
zosplatniť aj veriteľ vo svojej výzve zo dňa 27.1.2016. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k
vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo ku dňu 19.3.2016.
65. V konaní nebolo sporné, že nárok uplatnený v konaní vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku

zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru v dôsledku jeho predčasného zosplatnenia. Medzi stranami sporu
bolo dohodnuté právo veriteľa podľa § 565 OZ na uplatnenie nároku na predčasnú splatnosť záväzku v
prípade porušenia povinnosti žalovaného na riadnu a včasnú úhradu splátok. Nebolo spochybnené, že
potom, čo žalovaná svoju povinnosť porušila, veriteľ Consumer Finance Holding a.s. uplatnil nárok na
predčasné zosplatnenie dlhu, a dlh sa stal splatným 19.3.2016. Z obsahu listinných dôkazov (výzva na
čl. 12 spisu) zodpovedá záver súdu, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nesplnenie

splátky splatnej 20. 11.2015; žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy platiť splátky vždy do 20 - teho
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci ( bod 6.2. zmluvy ). Práve a len vo vzťahu k uvedenej splátke
boli splnené zákonné podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie záväzku, ku ktorému došlo v
mesiaci marec 2016, keď k zosplatneniu mohol veriteľ pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania s
úhradou splátky, pre nesplnenie ktorej žiadal o splnenie celého zostatku dlhu podľa § 565 OZ.

66. Súd zastáva názor, že § 103 veta druhá OZ, v kontexte s § 565 a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné
vykladať tak, že v prípade, ak veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 OZ tým, že vyzve
dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, začína plynúť premlčacia lehota
odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého
nezaplateného dlhu využil. To znamená, že premlčacia doba pre v budúcnosti splatné splátky nemôže

plynúť odo dňa nesplnenia akejkoľvek inej splátky.
67. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je lex specialis k § 565 OZ, a to z dôvodu, že veriteľ by logicky
nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky, tak ako mu to ukladá § 565 OZ a zároveň
dodržať požiadavku vyplývajúcu z § 53 ods. 9 OZ, ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa
§ 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, t. j. v čase, kedy ďalšie mesačné
splátky sú už splatné. Súbeh uvedených ustanovení by bol možný len v prípade, ak by bolo splácanie
nastavené na dlhšej ako trojmesačnej báze, čo však rozhodne nie je štandardný postup. Zákonodarca
sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete
§ 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 OZ malo
ustanoviť, že posledná veta § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže
toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách
použiť nemožno, čo znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 OZ.

68. Aj v zmysle komentára - Fekete, I. Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex,
2011, na strane 1654 je uvedené, že „ ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo
vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa ustanovenia § 53
ods. 8 (poznámka: v súčasnosti ide o odsek 9 § 53 OZ) platí, že „veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej
splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako15dnínauplatnenietohtopráva“.Vďalšomkomentári:Števček,Dulák,Bajánková,Fečik,Sedláčko,
Dobašovič a kolektív, Občiansky zákonník (I. a II. zväzok) prvé vydanie, 2017, Nakladatelství C.H.Beck
sa uvádza: „Vo vzťahu k samotnej dikcii ustanovenia odseku 8 zákonodarca hypotézu právnej normy
ustálil s ohľadom na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a teda je

zrejmé, že spravidla pôjde o peňažné plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa
dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne
aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa podáva aj zo všeobecnej dikcie § 565 a OZ. Podstatné
je však to, že ide o prípad plnenia v splátkach, ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť

celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne
zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho
konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ. V poradí
prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávkybude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno
považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní
a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou.

Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej
splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba
podľa mienky súdu ods. 8 vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľov
oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver
možno odobriť aj vzhľadom na dikciu § 565 OZ, ktorá rovnako časovo limituje dodávateľa vykonať

jednorázove zosplatnenie pohľadávky, keďže ustanovenie ods. 8 (poznámka: v súčasnosti ide o ods. 9
§ 53 OZ) malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné
ustáliť, že právo podľa ods. 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno
skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku máme
tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napr. v prípade,
ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná

splátka“.
69. Vyššie uvedený komentár je celkom logický a v súlade s princípmi formálnej logiky. Z uvedeného
teda vyplýva, že splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti
úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh.
70. Premlčacia doba začala veriteľovi plynúť od splatnosti splátky splatnej 20.11.2015, a pokiaľ žalobca

uplatnil nárok na neuhradené a zosplatnené splátky dlhu na súde dňa 29.1.2019, stalo sa tak po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, z ktorých dôvodov nemožno žalobcovi nárok priznať (§ 54a OZ), ( výrok II. ).
71. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia súdov SR, o.i. ( napr. ) Krajský súd Trenčín sp. zn.
17Co/385/2016 to dňa 4.10.2017, Krajský súd Žilina sp. zn. 9Co/40/2018 zo dňa 19.4.2018, Krajský
súd Prešov 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018. Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 41Co/69/2019 zo dňa

15.8.2019, sp. zn. 17Co/283/2018 zo dňa 31.7.2019, sp. zn. 16Co/414/2017 zo dňa 13.9.2018.
72. Žalovaná v písomnom podaní k žalobe zo dňa 10.4.2019, okrem vznesenej námietky premlčania,
zastala názor, že zmluva nespĺňa podstatné náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z. z., a to
konkrétne ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f), namietla neprimerane vysokú úrokovú sadzbu uvedenú v
zmluve - 22,20 %, ktorá takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu úverov poskytnutých

v eurách rezidentom eurozóny - úvery pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné úvery, splatnosť od 1
do 5 rokov v rozhodnom období január 2014, kedy táto bola vo výške 11,71 %. Dôvodila, že vzhľadom
na tieto nedostatky, je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a keďže jej
bol poskytnutý úver vo výške 3.900 EUR a žalobcovi zaplatila ku dňu podania žaloby sumu 3.911 EUR,
v skutočnosti úver preplatila a podala protižalobu, ktorou sa domáhala proti žalobcovi zaplatenia sumy

11 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého pracovného dňa nasledujúceho po
doručení tohto vyjadrenia.
73. Žalovaná potom, čo súd uznesením zo dňa 29.5.2019 sp. zn. 36Csp/17/2019- 68 vyhovel návrhu
na zmenu subjektu podľa § 80 CSP uviedla, že medzi VÚB, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o.
došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho je zmena subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 CSP

prípustná. Dala do pozornosti, že vzájomnou žalobou zo dňa 10.4.2019 si uplatnila nárok na zaplatenie
sumy 11 EUR s príslušenstvom voči VÚB, a.s., a aj keď medzi VÚB, a.s. a Intrum Slovakia s.r.o. došlo k
postúpeniu pohľadávky, nedošlo tým automaticky aj k prevzatiu záväzku VÚB a.s., ku ktorému by mohlo
dôjsť v súlade s § 531 ods. 1 OZ jedine s jej súhlasom, ktorý však neudelila. Uviedla, že má zato, že je
potrebné v konaní o jej protižalobe pokračovať s pôvodným žalobcom - VÚB a.s.

74. K obrane žalovanej ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa žalobca vyjadril v
elektronickom podaní došlom súdu dňa 14.10.2019, v ktorom uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je preukázané dojednanie termínu splatnosti úverových splátok (čl. 6.1, 6.2 a 6.3), zmluvných
podmienok úverovej zmluvy a žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť bez ťažkosti a s istotou
identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich

jej z úverovej zmluvy. Dodal, že termín konečnej splatnosti úveru je uvedený 1/2019 bez akýchkoľvek
pochybností a aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o
tom, že úver sa bude musieť splácať od januára 2019 a v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20-
temu dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek
zložitých matematických operácií. Poukázal na Smernicu 2008/18 ES, čl. 10 ods. 2 písm. h) a za daných

okolností je potrebné tento článok vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uviedol, že
nedôvodná je obrana žalovanej v neprimeranosti dohodnutej odplaty. Uviedol, že odplata za poskytnutiespotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 22,20 % zhodne s dojednanou
úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej
hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 EUR do 6.500 EUR vrátane so splatnosťou od 1 do 5

rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. v súhrnných informáciach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za tretí štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 predstavovala 21,09 % tak, ako je táto
hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach v súvislosti s obranou žalovanej ohľadom jej námietok.

75. Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2020 vzala žalovaná prostredníctvom svojej advokátky
protižalobu proti VÚB, a.s. v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
76. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
77. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
78. Žalobkyňa učinila nepochybný dispozičný úkon, ktorým vzala protižalobu v celom rozsahu späť a
týmto prejavila vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.

79. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konanie zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení
( výrok III.).
80. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
83. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
84. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesnýchstranách,tedaajnastranežalobcu,ajnastranežalovaného.Žalobcavzalžalobuspäťsčasti
z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaná v prospech veriteľa uhradila sumu 225 Eur a z procesného
hľadiska tak žalovaná svojím správaním zavinila čiastočné zastavenie konania. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaná je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi. Súd však žalobu žalobcu zamietol z dôvodu

premlčania nároku, čo pri náhrade trov konania znamená, že v konaní ( v časti nad zastavenie konania )
malaúspechžalovaná.Pomerúspechuaneúspechupredstavuje86,20%:13,8%vprospechžalovanej.
Žalovaná má tak nárok na náhradu trov konania vo výške 72,40 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).

85. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatková povinnosť vzniká:
a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo
žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

86. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým

pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

87. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok

alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

88. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, orgány uvedené v § 3, ktoré b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,

zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybaveniasťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

89. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má
byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na
ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

90. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

91. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zaplatil dňa 13.3.2019 za podanú žalobu súdny poplatok
vo výške 97,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené ( v časti ) z
dôvodu späťvzatia žaloby ( čiastočného ), súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 9,80 EUR po jeho krátení prostredníctvom
prevádzkovateľom platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice,
Thurzova 1, do 30 dní po doručení právoplatného uznesenia.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).