Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010253
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010253.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému C. M. pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 26.6.2019 č.k. 31T/27/2019-188, na verejnom zasadnutí konanom dňa
13.2.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. M., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 26.6.2019 č.k. 31T/27/2019-188 rozhodol tak, že

obžalovaného C. M. uznal za vinného, že
v bode 1/ dňa 01.05.2014 v čase o 7.45 hod. v Seredi na ulici M. R. Štefánika v obchodnom dome
Jednota COOP si neoprávnene zaobstaral platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanú E. E., a.s.,
a následne vykonal neoprávnené pokusy o výber finančnej hotovosti v čase o 7.59 hod. vo výške 100 €
z bankomatu SLSP 1309 na M. R. Štefánika 3 v Seredi, v čase o 8.04 hod. vo výške 40 € a v čase o 8.05
hod. vo výške 40 € z bankomatu SLSP 1301 na M. R. Štefánika 1 v Seredi, v čase 8.08 hod. vo výške

80 € a v čase o 8.09 hod. vo výške 30 € z bankomatu VÚB S6AV132B na Cukrovarskej 1 v Seredi a v
čase o 8.22 hod. vo výške 20 € z bankomatu Tatra banky TATN153A na Námestí slobody 36 v Seredi,
čím majiteľke uvedenej platobnej karty Ing. T. D., nar. XX.XX.XXXX, nespôsobil žiadnu škodu,
v bode 2/ dňa 26.06.2014 v čase okolo 1.14 hod. v bare Joker Play club v Seredi na ulici Cukrovarskej po
tom, ako na jednom stole zbadal bez dozoru položený smartfón zn. HTC One 80 In, hliníkovej striebornej
farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tento zo stola zobral, ukryl ho po bundu, ktorú mal prevesenú cez

ľavú ruku, pomaly prešiel k východu a z baru odišiel, pričom neskôr uvedený smartfón predal neznámej
osobeapeniazeminulprevlastnúpotrebu,čímspôsobilpoškodenémuvlastníkoviuvedenéhosmartfónu
D. T., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 280 €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 0T/124/2014 zo dňa 03.05.2014, právoplatný toho dňa, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
v bode 3/ dňa 05.07.2014 v čase o 20.00 hod. v E. na ulici D. R. u seba neoprávnene prechovával

alobalovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 54 mg, obsahujúcej metamfetamín
v množstve väčšom ako 10 mg, čo predstavuje 1 obvyklú jednorazovú dávku drogy, ktorú dobrovoľne
vydal počas kontroly príslušníkom polície, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok,
teda

v bode 1/ neoprávnene si obstaral platobnú kartu, ktorú použil,v bode 2/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
v bode 3/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

čím spáchal
v bode 1/ prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
v bode 3/ prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený:
V bode 1/ Podľa § 44 Trestného zákona súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom
na rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/91/2014 zo dňa 26.11.2014, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/23/2015 zo dňa 19.03.2015, právoplatné dňa 19.03.2015, ktorým
bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov so

zaradením do stredného stupňa stráženia, keďže trest uložený týmto skorším rozhodnutím je na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.
V bodoch 2/ a 3/ podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm.
m), § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok
a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa mu uložil nahradiť poškodenému D. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt D. XXXX/XX, E., škodu vo výške 280 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd
poškodeného D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, E., odkázal so zvyškom jeho nároku
na náhradu škody na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásení, ktoré
odvodnil tým, že to mal mať celé v súbehu. Prokurátor sa práva podať odvolanie vzdal.
3. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil vlastným písomným podaním zo dňa 8.7.2019, ako i
prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 17.7.2019.
4. Obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania uvádza, že odvolanie odôvodňuje

neprimeranou výškou trestu, ktorý mu okresný súd uložil. Uvádza, že momentálne vykonáva
nepodmienečný trest, ktorý mu uložil Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod spisovou značkou
2T/91/2014. Uviedol, že svoje nerozvážne konanie skutočne úprimne ľutuje a naozaj ho veľmi mrzí jeho
trestná činnosť. Svoju vinu nepopiera, no trest sa mu zdá neprimeraný a veľký, nakoľko momentálne
vykonáva trest vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne. Má rodinu a deti, ktoré ho potrebujú, no pri

súčasnej výške dvoch trestov, je to pre jeho rodinu a pre neho zničujúce. Uvedomuje si, že nemal robiť
to čo robil a myslieť vtedy na svoju rodinu, no napriek tomu prosí Krajský súd v Trnave, aby mu dal šancu
a uložený trest znížil. Obžalovaný sľubuje, že bude viesť riadny život a že spôsobenú škodu nahradí.
Dáva do pozornosti, že 15 rokov nebol trestaný, založil si rodinu a venoval sa jej. Podľa obžalovaného
pochybil Okresný súd Topoľčany, keď v konaní vedenom pod spisovou značkou 2T/91/2014 nevyčkal do

rozhodnutia Okresného súdu Galanta, pretože inak by mohol postupovať podľa § 41 Trestného zákona a
mohol by zrušiť rozsudok Okresného súdu Galanta. Obžalovaný žiada Krajský súd v Trnave, aby zjednal
nápravu a zvážili ho rodinnú situáciu.
5. Obhajca obžalovaného v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že odsúdený už v prípravnom
konaní sa priznal ku spáchaniu skutkov a tieto aj oľutoval. Odsúdený na hlavnom pojednávaní k všetkým

skutkom obžaloby priznal. Podľa hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody vystupovanie
odsúdeného je na požadovanej úrovni, 1 krát bol disciplinárne odmenený za výkon upratovacích
práv, potrestaný nebol, zú4stňuje sa na edukačných aktivitách zameraných na odstraňovanie dôvodov
páchania trestnej činnosť, pracovné povinnosti si plnil na požadovanej úrovni. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol jednu poľahčujúcu okolnosť - priznal sa ku spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval,

a dve priťažujúce okolnosti - spáchal viacero trestných činov a bol už v minulosti súdne trestaný. Podľa
súdu pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v pomere 1:2, kde na základe toho súd upravil
dolnú hranicu trestnej sadzby na 1 rok a 4 mesiace.
6. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti, v odvolaní obžalovaný uvádza, že poľahčujúca okolnosť v podobe
napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré

sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu,
to však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom,
ktoré sú príslušné na vykonávame jednotlivých štádií trestného stíhania. Ťažisko dokazovania je na
obžalobe ale postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu má dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom
umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované

s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania po priznaní viny
páchateľom (obžalovaným) súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného
formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý
sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v § 36
písm. n/ Tr. zák. Súd preto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. správne obvinenému

priznal. V danej súvislosti treba tiež zdôrazniť, že prípadné využitie práva obvineného v prípravnom
konaní (alebo v určitom štádiu prípravného konania) poprieť trestnú činnosť resp. nevypovedať, nemôže
byť hodnotené v jeho neprospech. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. môžu
byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr.

por. sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou, majúcou za následok možnosť nevykonania
dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu
v konaní súdu je potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti. Inými slovami, pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. v štádiu súdneho
konania nedochádza automaticky k negácii (resp. nepoužiteľnosti) poľahčujúcej okolnosti priznania sa a

oľutovania trestnej činnosti podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák„ Nie je vylúčená ani situácia, kedy sa obžalovaný
v priebehu trestného konania ku spáchaniu trestného činu prizná a úprimne ho oľutuje a následne v
štádiu súdneho konania nebude súhlasiť s postupom podľa § 257 Tr. por. a nesplní podmienky pre
zjednodušený postup, napr. z dôvodu, že bude trvať na vykonaní celého dokazovania v rozsahu, v akom
bolo vykonané v prípravnom konaní, resp. aj väčšom. V takom prípade by mala byť obžalovanému

uznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák, ale nie už podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
Poľahčujúce okolnosti podľa citovaných ustanovení Trestného zákona môžu byť súdom posudzované
samostatne, ale aj kumulatívne. K uvedenému prosím pozri aj Ro Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
23To/70/2015 ako aj Stanovisko č.44 NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 5/2017.

7. Z toho vyvodil obžalovaný záver, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal byť 2:2 a
nie 1:2, a nemalo sa aplikovať ust. § 38 ods. 4 TZ. V danom prípade potom zákonom ustanovená
trestná sadzba odňatia slobody je 6 mesiacov až 3 roky a nie od 1 roku a 4 mesiacov do 3 rokov.
Súd mal aplikovať správne ust. § 38 ods. 2 TZ a nepoužiť ust. § 38 ods. 4 TZ, pretože vzhľadom na
okolnosti prípadu pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v pomere 2:2 a vzhľadom aj na

kladné hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon trestu, podľa ktorého obžalovaný vo výkone trestu si
vzorne plní svoje povinnosti, mu mal uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá v danom prípade
je 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené ako aj na okolnosti prípadu v súlade s ust. § 39 ods. 1 TZ na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje pre nápravu odsúdeného aj trest kratšieho trvania a preto
mal súd po určení rozpätia trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov určiť trest na spodnej hranici 6

mesiacov, pričom už aj samotné zaradenie obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia je ďalším dostatočným prostriedkom jeho nápravy.
8. Podľa obhajoby je trest nezákonný a neprimerane prísny, ktorý napokon nenaplní účel trestu a tento
účel môže byť naplnený aj trestom kratšieho trvania.
9. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste a

spôsobe jeho výkonu a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
11. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, vo vzťahu k výrokom o treste a spôsobe
jeho výkonu uviedol, že obžalovaný spáchal trestný čin v bode 1/ skôr, ako mu bol doručený trestný
rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/124/2014 a zvyšné trestné činy v bodoch 2/ a 3/ až po
doručení tohto trestného rozkazu, ktoré má účinok vyhlásenia rozsudku. Súd preto osobitne pristupoval

ku skutku v bode 1/, ktorý je vo viacčinnom súbehu so skutkami, za ktoré mu bol uložený trest rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/91/2014, a osobitne ku skutkom v bode 2/ a 3/, keďže doručením
tohto trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/124/2014 došlo k pretrhnutiu súbehu so
skutkami spáchanými pred týmto doručením a preto sa jedná o recidívu, za ktorý sa ukladá samostatný
trest, a nie o súbeh, za ktorý by sa ukladal súhrnný trest (R 8/1974).

12. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení uvádza, že skutok v bode 1/ mal súd ukladať súhrnný
trest pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/124/2014,
no keďže došlo k zrušeniu jeho výroku o treste (podľa názoru súdu nesprávne, ako poznamenal
vyššie) a obžalovanému bol za tento skutok uložený trest rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 2T/91/2014, nepovažoval by za spravodlivé ukladať mu samostatný trest. Súd mohol súd

uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. 2T/91/2014 za spáchanie 4 prečinov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich
najprísnejšie trestný neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 TZ na 1 až 5 rokov. Vzhľadom na už uložený trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov a charakter skutku, kedy sa jednalo o neúspešné výbery

z bankomatu bez spôsobenia škody, považuje tento za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu.
13. Ohľadne trestu za skutky v bodoch 2/ a 3/ prvostupňový súd uviedol, že mohol súd uložiť
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie dvoch prečinov v zákonnej sadzbe za trestný
čin z nich najprísnejšie trestný na 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť -
priznal sa k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, a 2 priťažujúce okolnosť - spáchal viacero

trestných činov a bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná
hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu z rozdielu dolnej a hornej hranice na 1 rok a 4 mesiace.
Súd preto mohol po úprave trestnej sadzby uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody od 1
roku a 4 mesiacov do 3 rokov.
14. Čo sa týka druhu trestu prvostupňový, súd vzhľadom na doterajšiu trestnú minulosť obžalovaného

a bezvýslednosť jeho nápravy už mnohými nepodmienečnými trestami odňatia slobody ani neuvažoval
u uložení alternatívneho trestu či podmienečného trestu odňatia slobody, a uložil mu nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov ktorá javila dostatočná na dosiahnutie účelu trestu
a primeraná páchanej trestnej činnosti.
15. Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a to odsúdenie Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T/144/2004 za
trestný čin krádeže, ktorý vykonal dňa 09.02.2005, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so stredným
stupňom stráženia.
16. Zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uloženie trestu za
jednotlivé skutky, sú správne.

17. Obžalovaný vo svojom odvolaní nenapáda rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody za skutok uvedený v bode 1 rozsudku, urobené podľa § 44 Trestného zákona. Namieta,
že vo vzťahu k trestu uloženého mu za skutky uvedené v bodoch 2 a 3 napadnutého rozsudku mu mal
byť uložený súhrnný trest, resp. že výška tohto trestu je neprimerane prísna a to vzhľadom na trest, ktorý
mu uložil Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/91/2014. Pokiaľ ide o výšku trestu,

prostredníctvom obhajcu tiež namieta, nesprávne použitie ustanovení § 36 a 38 Trestného zákona.
18. Pokiaľ ide o možnosť uloženia súhrnného trestu za skutky uvedené v bodoch 2 a 3 napadnutého
rozsudku, túto správne vyhodnotil prvostupňový súd, keď uviedol, že za tieto skutky je potrebné uložiť
trest samostatný a to z dôvodov, ktoré sú citované v odseku 8 tohto odôvodnenia.19. Zohľadnenie poľahčujúcich okolností tak, ako to žiada obžalovaný a ako je uvedené v odsekoch 6
a 7 tohto odôvodnenia, neprichádza v tomto prípade do úvahy.
20. Odvolací súd nesúhlasí s názorom, že vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré urobil na hlavnom

pojednávaní a ktoré súd prijal, má mať za následok, že mu bude priznaná poľahčujúca okolnosť podľa §
36písm.n)Trestnéhozákona,teda,ženapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom.
Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti pri vyhlásení obžalovaného o vine bolo predmetom rozhodovacej
činnosti trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý prijal stanovisko z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o
uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku. V súlade s týmto stanoviskom
samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného
zákona. K tomuto odvolací súd dodáva, že súd rozhodujúci o obžalobe nie je orgánom určeným na
objasňovanie trestnej činnosti. Aj preto priznanie obžalovaného v konaní pred súdom automaticky
nemôže mať za následok použitie § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaným citované rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne nie je v súlade s týmto stanoviskom a nie je relevantné pre tunajší súd pre
rozhodnutie o tejto otázke. Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a následná úprava trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, bola teda správna
a zákonná.
21. Možnosť, v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a po jeho prijatí súdom, aplikovať analogicky

ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, je podmienená
existenciou konkrétnych skutočností, ktoré takýto postup odôvodňujú. V prípade obžalovaného ide o
recidivistu trestnej činnosti, u ktorého nie je namieste mimoriadne znižovať dolnú hranicu trestu odňatia
slobody, ustanovenú Trestným zákonom. V jeho prípade nemožno konštatovať, že uloženie trestu
odňatia slobody v trvaní 1 rok 6 mesiacov je neprimerané. Jeho vyjadrenia o tom, ako si uvedomil

nesprávnosť svojho konania a o tom, ako ho rodina potrebuje, nevníma odvolací súd ako úprimné. Podľa
jeho názoru vyjadrujú skôr ľútosť nad následkami odhalenia jeho trestnej činnosti a nie uvedomenie si jej
nesprávnosti. V prípade obžalovaného nejde o osobu, ktorá by vzhľadom na svoj vek a predchádzajúce
skúsenosti s trestným konaním a výkonom trestu odňatia slobody, nevedela rozpoznať nebezpečenstvo
(v podobe trestnoprávneho následku),ktoré mu hrozí pri opakovaní páchania trestnej činnosti.

22. Preto nie je výška trestu uloženého obžalovanému za viacnásobnú úmyselnú trestnú činnosť
neprimeraná, podľa odvolacieho súdu naopak možno hovoriť o treste miernom. Preto odvolanie
obžalovaného zhodnotil ako nedôvodné a zamietol ho podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.