Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318011607.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného T. X., v konaní o žiadosti
odsúdeného o povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2020 v Trnave,
prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25.09.2019 č. k.
9Nt/21/2018-22 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. X., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 25.09.2019 č. k. 9Nt/21/2018-22 okresný súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
návrh odsúdeného T. X. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 2T/199/2015 zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T/199/2015 zo dňa 13.01.2016, bola schválená dohoda o vine a treste a odsúdený bol uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.
2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a bol mu uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením do stredného stupňa stráženia,
ochranný dohľad na 2 roky a trest prepadnutia veci.

Okresný súd mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Galanta pod sp. zn.
2T/199/2015 nevyšli dodatočne najavo nové skutočnosti a dôkazy, resp. také skutočnosti a dôkazy, ktoré
by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli

odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Podľa príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov nariadil
policajt so súhlasom prokurátora túto prehliadku dňa 04.12.2014 a podľa zápisnice o jej vykonaní k nej
došlo dňa 02.02.2015. Nikde v príkaze sa nenachádza dátum, do ktoré sa má prehliadka vykonať, a
takúto dobu explicitne neustanovuje ani zákon. Okresný súd sa ale nestotožnil s názorom odsúdeného,
že vykonanie prehliadky do 2 mesiacov od nariadenia je taká doba, ktorá by spôsobovala nezákonnosť
tohto úkonu. Nejednalo sa o prehliadku priestorov slúžiacich na bývanie, ktoré si zaslúžia osobitnú

ochranu, ale o prehliadku úžitkových priestorov reštaurácie, ktorá iste znesie primeraný odklad na
nastolenie vhodnej situácie na jej vykonanie ako z hľadiska prítomnosti drog, ktoré sa tam predpokladali,
tak i z personálneho hľadiska policajného zboru. Z uvedeného dôvodu okresný súd zamietol aj návrh na
vypočutie príslušníkov PZ, keďže mu ani nie je zrejmé, čo sa má ním dosiahnuť, pôsobí to, že odsúdený
od nich chce zopakovať iba znenie zápisnice.

Ani v spôsobe vydania drogy nevidel okresný súd nesúlad a jeho nezákonnosť, ako to uvádza odsúdený.
Podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov zo dňa 02.02.2015 odsúdený na výzvu predchádzajúcejtejto prehliadke uviedol, že sa tam žiadne drogy nenachádzajú. Následne bolo pristúpené k výkonu
samotnejprehliadkyaužpočasnejvydalodsúdenýigelitovútaškusdrogami.Tomutopresnezodpovedá
výpoveď svedkyne Z. W., že na výzvu pred zahájením prehliadky odsúdený nič nevydal a následne v

priebehu prehliadky dobrovoľne vydal polícii vrecká s drogami. Okresnému súdu teda nie je zrejmé,
v čom videl odsúdený rozpor a každopádne musí konštatovať, že dôkazom u úkone prehliadky je
primárne riadne vyhotovená zápisnica o tomto úkone, a nie svedecká výpoveď, ktorá navyše ani nie
je v rozpore s ňou. Nemožno sa absolútne stotožniť ani s konštatovaním, že vydanie drog je jediným
dôkazom preukazujúcim vinu odsúdeného - odsúdený zjavne „zabudol“ na svoje vlastné výpovede, kde

sa k tomuto skutku priznáva a na uzavretú dohodu o vine a treste (!), ktoré sú sami o sebe závažnými
usvedčujúcimi dôkazmi. Z uvedeného dôvodu okresný súd odmietol vykonať aj dôkaz a to výsluch
svedkyne W..

Nakoniec požiadavka výsluchu štatutára právnickej osoby vlastniacej predmetnú nehnuteľnosť je podľa
názoru okresného súdu bezpredmetná. V zmysle § 101 ods. 1 Trestného poriadku sa príkaz na

prehliadku iných priestorov doručuje vlastníkovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti a v tomto prípade bol
doručený práve odsúdenému ako užívateľovi, ktorý prevádzkoval v uvedených priestoroch reštauráciu
„Q. B.“. Zákon nevyžaduje, aby bol tento príkaz doručený obom, stačí jednému z nich.

Z uvedených dôvodov okresný súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399

odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 21 spisu), ktorú do
rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzal práva na podanie sťažnosti (č. l. 21 spisu).

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej odsúdeným v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192
ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného T. X. nie je dôvodná.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že

- Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/199/2015 zo dňa 13.01.2016, bola schválená dohoda
o vine a treste a odsúdený bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením na výkon trestu do stredného stupňa stráženia, ochranný
dohľad na 2 roky a trest prepadnutia veci.

- Dňa 18.10.2018 podal odsúdený žiadosť o povolenie obnovy konania.

Sťažnostný súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne,
keď na podklade žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania túto preskúmal, určil vo veci termín
verejného zasadnutia na deň 25.09.2019 a vykonal ucelené dokazovanie smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu. V rámci postupu svojho konania vykonal výsluch odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy
z pôvodného trestného spisu sp. zn. 2T/199/2015. V konečnom dôsledku tieto dôkazy aj vecne správne

vyhodnotil. Po vykonaní procesne správneho dokazovania dôvodne dospel k tomu záveru, že nie sú
splnené zákonom predpokladané dôvody na povolenie obnovy napadnutého trestného konania v zmysle
ust. § 399 ods. 2 Trestného poriadku, keďže nie sú zistené podmienky obnovy konania podľa § 394
Trestného poriadku.Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky
relevantné právne skutočnosti a tiež svoje právne úvahy, na základe ktorých dospel k nevyhnutnosti

zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania.

Sťažnostnýsúdsivšetkyzáveryokresnéhosúduprezentovanévnapadnutomuzneseníosvojilavcelom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.

Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdu je však v súlade so zásadou nemennosti
právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných
zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé,

že konanie o povolenie obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnoteniu veci, ale jedná sa len
o posúdenie, či nová skutočnosť, ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo
potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť, alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia
zákona.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky
skutkových zistení už právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov
vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

Odsúdeným produkované dôkazy po vecnej stránke nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali

podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na mysli ust. § 394 Trestného poriadku.

Sťažnostný súd uvádza, že pri hodnotení vykonaných dôkazov nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti
resp.dôkazy,ktorébymalizanásledokzmenudôkaznejsituácieoprotipôvodnémuskutkovémuzisteniu.
Nad rámec toho čo už uviedol súd I. stupňa vo svojom napadnutom uznesení, sťažnostný súd uvádza,

že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/199/2015 zo dňa 13.01.2016, bola schválená dohoda
o vine a treste medzi (v tom čase) obvineným T. X. a Okresnou prokuratúrou Galanta, kedy (v tom
čase) obvinený v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku zodpovedal na všetky otázky položené
súdom kladne. Len pre poriadok sťažnostný súd uvádza, že jednou z otázok na ktoré (v tom čase)
obvinený odpovedal kladne je aj v zmysle § 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku aj uznanie viny za

spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin (v danom
prípadeakoobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovalebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e)
Trestného zákona). Vzhľadom na to, že (v tom čase) obvinený odpovedal na všetky otázky v zmysle§ 333 ods. 3 písm. a/ až j/ Trestného poriadku kladne okresný súd uzavretú dohodu vyhodnotil ako
primeranú a spravodlivú a postupom podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku ju aj schválil. Výrok o vine sa
stal teda právoplatným dňa 13.01.2016, teda nič na tom nezmenili ani návrhy na vykonanie dokazovania

v konaní o obnove konania prezentované odsúdeným, naviac keď tieto skutočnosti mohli byť okresnému
súdu známe už pri vynesení rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/199/2015 zo dňa 13.01.2016.

Záverom sťažnostný súd uvádza, že v konaní o obnove konania neplatí revízny princíp, podľa ktorého by
bolsťažnostnýsúdoprávnenýskúmaťsprávnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozhodnutia(Rozsudok

Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.11.2017, sp.zn. 5To/57/2017).

Krajský súd dospel k záveru, že súd I. stupňa správne postupoval keď návrh na povolenie
obnovy konania odsúdeným zamietol, pretože námietky uvedené v sťažnosti voči tomuto uzneseniu
nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.