Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202096
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415202096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: L.. S. V., D..

X.X.XXXX, H. N. N., G. X, právne zastúpený: L.. A. V., trvale bytom Bratislave Pribišova 4 proti
žalovanému: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV BYTOV PRIBIŠOVA 4, IČO: 30797721, so sídlom
Bratislava, Pribišova 4, právne zastúpený: JUDr. Angelika Bužek, advokát, so sídlom Bratislava,
Björnsonova 14 o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou došlou 12.2.2015 domáhal od žalovaného:
a/ určenia, že na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. X S. N. dňa
19.1.2015 schválená L.. W. Y. za predsedajúcu, L.. N. za zapisovateľku, L.. W. za skrutátora, M. A. V. O.
N. za overovateľov zápisnice neboli spôsobilí na výkon tohto právneho úkonu, pretože zhromaždenie
vlastníkov bytového domu A. X S. N. konajúce sa dňa 19.1.2015 je neplatné,

b/ určenia, že zhromaždenie vlastníkov bytov bytového domu A. X S. N. konajúce sa dňa 19.1.2015 o
18.00 hodine je neplatné,
c/ určenia, že zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov bytového domu A. X v Bratislave konajúceho
sa dňa 19.1.2015 o 18.00 hodine je neplatná,
d/ určenia, že všetky uznesenia uvedené v zápisnici zo dňa 19.1.2015 zo zhromaždenia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového W. A.Š. X S. N. konajúceho sa dňa 19.1.2015 sú neplatné,
e/uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur, ako náhradu škody za stratu času

účasťou na neplatnom zhromaždení 19.1.2015 s príslušenstvom - 5% ročný úrok z omeškania od
12.2.2015 do zaplatenia, a zaplatiť náhradu trov konania.

2.Žalobca na odôvodnenie svojho žalobného návrhu z 12.2.2015 uviedol, že je vlastníkom bytu
č. 1009 v bytovom dome v N., A. X, ktorého správu vykonáva žalovaný. Dňa 19.1.2015 sa konala
schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný žalobcovi pred konaním schôdze nedoručil
riadne oznámenie o konaní schôdze 19.1.2015, spolu s programom, čím porušil zákon; žalobca má

tiež dôvodnú pochybnosť, že aj ďalším vlastníkom žalovaný nedoručil riadne oznámenie o konaní
danej schôdze, čo navrhol preveriť. Nesplnenie povinnosti doručenia oznámenia o schôdzi čo len
jednému z vlastníkov podľa neho odporuje zákonu a je o.i. dôvodom na určenie zhromaždenia vlastníkov
za neplatné. Ďalej uviedol, že nebol žalobcovi do 5 pracovných dní oznámený výsledok hlasovaniaschôdze,t.j.do27.1.2015.Výsledokhlasovaniazoschôdzevlastníkov,žalovanýoznámilažpozákonom
stanovenej lehote, t.j. po dni 27.1.2015. Právne úkony žalovaného - nedoručenie pozvánky na schôdzu
a oneskorené zverejnenie výsledku považuje preto za neplatné.

3.Uznesením okresného súdu z 29.12.2015 č.k. 11 C 107/2015-70 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 27.4.2016 č.k. 6 Co 71/2016-80 bolo konanie o žalobných návrhoch žalobcu: a/, b/,
c/, d/ zastavené, pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.6.2016.V
dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že keďže žalobca nezaplatil súdny poplatok za 4 určovacie

petity napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia tohto poplatku, súd prvej inštancie postupoval
správne, keď konanie v určovacej časti zastavil. Súd prvej inštancie pred zastavením konania nezačal
konať vo veci samej.

4.Uznesením Okresného súdu z 29.10.2015 č.k. 11C 107/2015-31 súd vyzval žalobcu na doplnenie
žalobného návrhu v časti nároku na náhradu škody 300 eur s príslušenstvom (opis rozhodujúcich

skutočností, označenie a pripojenie dôkazov na svoje tvrdenia).

5. Žalobca v doplnení žalobného návrhu datované 25.11.2015, podané 10.12.2015, v časti nároku na
náhradu škody 300 eur s príslušenstvom uviedol, že žalobca sa o spôsobenej škode, výške škody a jej
rozsahu dozvedel 19.1.2015 o 21,30 hod. od manžela - L.. M. V., ktorý bol osobne prítomný na schôdzi

bytového domu, za účelom zistenia prejednávaných vecí na schôdzi a overenia zákonnosti konania
vlastníkov. Dňa 19.1.2015 Ž.V. L.. M. V. žalobcovi oznámil, že schôdza sa skutočne konala, účasťou na
tejto neplatnej schôdzi mu vznikla strata času v trvaní 3 hod. 15 minút, pričom za každú začatú hodinu
si uplatňuje 100 eur.

Ďalejuviedol,žezaškoduzodpovedáten,ktoschôdzuzvolal-žalovaný,pritom naňu žalobcunepozval,
a nedoručil mu ani písomnú pozvánku s programom. Uplatnená škoda 300 eur pozostáva zo škody, ktorá
vznikla žalobcovi účasťou povereného zástupcu žalobcu na neplatne zvolanej schôdzi, kde mu vznikla
strata času 3 hod. 15 minút. Žalovaný ako zvolávateľ schôdze je vykonávateľom zákona č. 182/1993
Z.z., a porušil nasledovné právne povinnosti vyplývajúce mu zo zákona: a/ žalovaný nedoručil žalobcovi

pozvánku s programom schôdze, čím porušil § 14 ods. 1 veta druhá zák. č. 182/1993 Z.z., lebo toto
oznámenie musí byť každému vlastníkovi bytu resp. NP písomne doručené min. 5 pracovných dní
pred dňom konania schôdze, b/ žalovaný ako zvolávateľ schôdze vlastníkom neoboznámil výsledok
hlasovania do 5 pracovných dní od konania schôdze spôsobom v dome obvyklým a tým, porušil
§ 14 ods. 1 veta tretia zák. č. 182/1993 Z.z.. Vznik škody na schôdzi vzniknutej žalobcovi resp.

zúčastnenému poverenému zástupcovi žalobcu na neplatnej zvolanej schôdzi 19.1.2015 o 18 hod., je
v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanému. Akonáhle žalovaný ako vykonávateľ
zákona nevykonáva zákon podľa platného znenia, dopúšťa sa porušenia zákona a podľa § 373 ObZ
a je zodpovedný za škodu.

Súčasne v danom podaní žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
podľa ust. § 369 ods. 2 ObZ, tieto boli prvý krát uplatnené dňom podania žalobného návrhu na súde.

6.Na preukázanie svojich žalobca tvrdení označil/predložil listinné dôkazy: čiastočný výpis z LV,
zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov z 19.1.2015, výpis z MV SR o žalovanom, e - mail

o nezverejnení výsledku hlasovania, fotodokumentáciu domovej info vývesky, zmluvu o spoločenstve
dodatokč.1,listžalovanéhožalobcovisobálkou,prezenčnúlistinuúčastníkovschôdze,navrhol výsluch
žalobcu ako strany a zástupcu žalobcu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal, že konanie

vo veci samej bolo uznesením okresného súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu zastavené.
Zhromaždenie vlastníkov bytov a NP z 19.1.2015 je platné, ako aj uznesenia prijaté na danej schôdzi,
nevidí preto dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody v súvislosti podanou žalobou. Nárok žalobcu
na náhradu škody v súvislosti so stratou času na schôdzi preto nevznikol. Na správe domu sa
môže zúčastňovať vlastník bytu, resp. NP , resp. jeho splnomocnený zástupca. Žalobca sa na schôdzi

nezúčastnil. Na schôdzi sa zúčastnil L.. V., ktorý sa predstavil manžel žalobcu. Žalobca ako vlastník
sa v byte dlhodobo nezdržiava, s orgánmi spoločenstva nekomunikuje, neoznámil zmenu adresy, kde
sa zdržuje, orgány spoločenstva žalobcu a jeho manžela L.. V. nepoznali, rodinný Z. L.. V. nebol
ničím preukázaný. L.. V. bol po začatí schôdze vyzvaný, aby sa prezentoval plnou mocou a platnýmOP, čo odmietol. Jeho prítomnosť možno vyhodnotiť podobne ako prítomnosť cudzej osoby. Napriek
upozorneniu, aby predložil plnú moc, inak nebude môcť hlasovať, napriek výzve na opustenie schôdze,
ostal prítomný, na schôdzi mu nebolo ale umožnené z daného dôvodu hlasovať. Súčasne žalovaný

uviedol, že samotný návrh vo veci samej, kde konanie bolo zastavené, nebol správny, lebo žalobca, ani
L.. V., na uvedenej schôdzi nehlasovali, preto sa nemôže domáhať na súde žaloby vo veci samej ako
prehlasovaný vlastník a uplatňovať si nároky z uvedeného vyplývajúce. Ak teda nie je titul na žalobu
prehlasovaného vlastníka, aj uplatnená náhrada škody s týmto hlasovaním / nehlasovaním spojená,
nie je dôvodná. Tiež nie je zrejmé, z akého predpisu si žalobcu odvodzuje sumu náhrady škody 100

eur za hodinu.

8.Žalovaný na svoju obranu označil/predložil listinné dôkazy : prezenčná listina zo zhromaždenia
vlastníkov, navrhol výsluch orgánov spoločenstva.

9.Žalobca v písomnom podaní z 14.11.2016 o.i. uviedol, že L.. V. sa na schôdzi nikdy nepredstavoval,

nebolo to potrebné, lebo obyvatelia domu hneď na prvej schôdzí v r. 2002 vedeli kto to je, o.i. aj preto, že
všetkým 90 obyvateľom zachránil družstevné byty. Sám žalobca sa v byte od 2002 nezdržuje, nebýva
tam, lebo sú mu kladené neskutočné prekážky zo strany závistlivcov, iba ho platí. Žalobca nemal dôvod
oznamovať žalovanému inú adresu, lebo byt vlastní od r. 2002, teda 2 roky pred vznikom spoločenstva
a bolo spoločenstvu oznámená adresa na korešpondenciu. Žalobca udržuje kontakt so spoločenstvom

cez svojho zástupu. Demagogické vyjadrenie žalovaného považuje sa za jednu z mnohých obštrukcií
proti žalobcovi s cieľom zasahovať do práva k bytu. Zástupca žalobcu bol na schôdzi prítomný ako
pozorovateľ.

10.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 21.4.2017 a jeho doplnení uviedol, že žalobca sa zhromaždenia

konaného dňa 19.01.2015 nezúčastnil ako vlastník bytu č. 0 - 1009 nachádzajúceho sa na 10. posch.
bytového domu A. X v Bratislave, ale prítomnosťou p. Amosa preukázal, že oznámenie o konaní
zhromaždenia vlastníkov bytov a NP sa dostalo do jej dispozície, t.j. mal možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť. L.. V. bol síce fyzicky prítomný na schôdzi, ale nakoľko nepredložil plnú moc, nehlasoval.
Zákon nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky vlastníkovi. Oznámenie o konaní schôdze bolo

vyvesené na obvyklom mieste 10 dní vopred, žalobcovi bola pozvánka vhodená do schránky. Žalobca,
ani osoba manžela s úradne overeným podpisom, kde splnomocnil inú osobu, aby na schôdzi vlastníkov
zastupoval, sa na schôdzi nezúčastnil. Osoba manžela žalobcu - p. L.. A. V., bol síce fyzicky prítomný
na schôdzi, avšak nakoľko nepredložil plnú moc na zastupovanie žalobkyne, bol na schôdzi vlastníkov
prítomný len (ako sám uvádza) „ako rodinný príslušník - pozorovateľ“. Žalobcovi žiadna škoda nevznikla,

lebosanaschôdzinezúčastnil,prítomnýbollenmanželbezplnejmoci,anebolomuumožnenéhlasovať.

Poukázaltiežna článokIV.bod7Zmluvyospoločenstvevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovzodňa
26.05.2005 v znení dodatku, vyplýva, že na rokovaniach zhromaždenia vlastníkov sa zúčastňuje každý
jeho člen osobne, alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý má písomné poverenie s úradne overeným

podpisom.

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne (v listinnej podobe), s úradne overeným
podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť
aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach (ust. § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993

Z.z.).

Právny názor žalobcu resp. jej zástupcu, že Zhromaždenie vlastníkov bytov konané dňa 19.1.2015 je
neplatné, nevie žalobca preukázať žiadnym relevantným súdnym rozhodnutím. Ak mal (má) žalobca
pochybnosti o platnosti Zhromaždenia konaného dňa 19.1.2015, mal sa v stanovenej lehote domáhať

vyslovenia (určenia) na súde. Súd by vo veci konal po zaplatení súdneho poplatku.

11. Vo veci nie je je sporné, že :
-podľa Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a NP z 26.5.2005, v znení dodatku, si vlastníci bytov a
NP v bytovom dome A. X S. N. zriadili za účelom zabezpečenia správy domu spoločenstvo vlastníkov

a bytov a NP.

-žalobca je výlučným vlastníkom bytu X-XXXX na XX.A.. nachádzajúceho sa v danom bytovom dome,
ktoré vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX G..Ú.. G. S., Bratislava.12.Vykonaným dokazovaním:
- z písomnej Pozvánky žalovaného vyvesené 9.1.2015 súd zistil, že žalovaný zvolal schôdzu vlastníkov

bytov a NP na 19.1.2015 o 18 hod. v sušiarni domu s programom rokovania.

-zo Zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a NP z 19.1.2015 súd zistil, že sa konala schôdza, o
18 hod. prítomní 23 vlastníkov, o 19 hod. prítomní 29 vlastníkov bytov, 1 nájomca. Zápisnica zo schôdze
je podpísaná predsedajúcou a overená.

-z mailu L.. V. adresovanom dňa 27.1.2015 vlastníkom súd zistil, že L.. V. konštatuje, že 27.1.2015 o
7,30 hod. bola na výveske ešte zápisnica z 13.11.2014 a o 7,30 hod. ešte nebol oznámený výsledok
hlasovania na obvyklom mieste zo schôdze z 19.1.2015.

-z listu žalovaného z 15.9.2014 - Upomienka na úhradu nedoplatku k 31.8.2014 žalobcovi, súd zistil, že

tento bol adresovaný žalobcovi na adresu: do vlastných rúk G. X, N..

13.V priebehu konania, na pojednávaní súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žalobného návrhu žalobcu
v časti príslušenstva tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť 9% ročne úrok z omeškania
zo sumy 300 eur namiesto pôvodnej výšky 5 % ročne.

14.Vo veci bolo sporné, či žalobcovi vznikla škoda, či žalovaný porušil pri výkone správy bytového
domu svoju právnu povinnosť a akú, a či medzi výškou škody a porušením právnej povinnosti je príčinná
súvislosť.

15.Podľa § 420 OZ, (1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2)Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď je spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3)Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa § 442 OZ (1), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o tom poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

18. V prejednávanej veci si žalobca proti žalovanému uplatnil návrh na zaplatenie žalovanej sumy titulom
náhradyškodynatomskutkovomzáklade,žežalovanýporušilsvojeprávnepovinnostiprivýkonesprávy
bytového domu v N., A. X, podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., v ktorom bytovom dome sa nachádza

aj byt vo vlastníctve žalobcu, tým, že žalovaný nedoručil žalobcovi písomnú pozvánku s programom
schôdze, min. 5 pracovných dní pred dňom konania schôdze, a že žalovaný ako zvolávateľ schôdze
vlastníkom neoboznámil výsledok hlasovania do 5 pracovných dní od konania schôdze spôsobom v
dome obvyklým. Uvedené považuje žalobca za neplatné právne úkony a tým je podľa neho schôdza
vlastníkov z 19.1.2015, uznesenia vlastníkov na tejto schôdzi prijaté, aj zápisnica zo schôdze 19.1.2015

podľa neho neplatné. Zástupcovi žalobcu, ktorý sa na neplatnej schôdzi ako pozorovateľ zúčastnil,
vznikla účasťou na tejto neplatnej schôdzi strata času v dĺžke 3 hodiny 15 minút, pričom za každú aj
začatú hodinu požaduje obvykle náhradu škody.

19. Ku základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ patrí: 1/ protiprávny

úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4/ zavinenie.
Porušením právnej povinnosti je mienený objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba
skutočne konala, príp. opomenula konať a tým ako mala konať, aby slnila povinnosť ukladanú právnym
predpisom, či inou právnou skutočnosťou. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne
spôsobí škodu o ktorú náhradu ide.

20.Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody.21.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; t.j. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať, že mu a kedy vznikla škoda, a v akej výške, že žalovaný porušil právnu povinnosť a že medzi
škodou a porušením právnej povinnosti je príčinná súvislosť. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,

ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, a že škodu nezavinil, že neporušil právnu povinnosť, že medzi porušením právnej povinnosti
a škodou nie je príčinná súvislosť. Na uvedenú obranu musí tiež označiť a predložiť dôkazy.

22.V súdenej veci žalobca nepreukázal podľa názoru súdu splnenie základných podmienok pre
uplatnenie nároku na náhradu škody a to vznik škody a výšku škody, porušenie právnej povinnosti

žalovaným a ani príčinnú súvislosť medzi výškou škody a porušením právnej povinnosti žalovaným.

23.Žalobca netvrdil a ani ničím nepreukázal, že medzi ním a jeho zástupcom L.. V. vznikol právny vzťah,
na základe ktorého by žalobca bol povinný / sa zaviazal zaplatiť L.. M. V. odmenu a v akej výške, za
jeho účasť na schôdzi vlastníkov bytov a NP, a ani, že by z tohto vzťahu si zástupca žalobcu uplatnil voči

žalobcovi nárok na zaplatenie sumy za stratu času účasťou na schôdzi vlastníkov. Žalobca v žalobe, ani
v priebehu konania netvrdil a ani ničím nepreukázal, ako dospel, na základe čoho, ku výške sumy 100
eur na hodinu za stratu času účasťou jeho zástupcu na schôdzi. Tiež žalobca ani netvrdil, že túto sumu
vôbec, kedy a akým spôsobom a za čo zástupcovi žalobcu zaplatil. Na uvedené skutočnosti neoznačil/
nepredložil žiadne dôkazy. Je tiež vnútorne rozporné, že na jednej strane L.. V. - v spore zástupca

žalobcu uvádza, že jeho účasťou na neplatne zvolanej schôdzi jemu vznikla škoda a súčasne aj sám
žalobca uvádza, že účasťou jeho manžela - zástupcu na schôdzi samému žalobcovi vznikla škoda.

Nebolo teda ničím preukázané, že došlo ku zníženiu majetkovej hodnoty žalobcu vo výške žalovanej
sumy. Pokiaľ žalobca vo vzťahu ku zástupcovi nezaplatil danú sumu, nemôže si úspešne uplatniť

nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby - žalovaného za škodu, lebo škoda mu
zatiaľ nevznikla. Majetkový stav žalobcu sa o túto hodnotu neznížil. Tým je vylúčený vznik skutočnej
škody. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku. Rozhodujúce
je, že skutočná škoda žalobcovi nevznikla , ak sa ku dňu rozhodovania súdu majetkový stav žalobcu
ako poškodeného neznížil. Uvedené samotné je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd sa preto v

ďalšom už vecne nezaoberal skúmaním ďalšieho predpokladu pre existenciu nároku na náhradu škody
- porušenie právnej povinnosti žalovaného v súvislosti so zvolaním schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov a existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti
žalovaného. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného v súvislosti so konaním
schôdze vlastníkov bytov a NP dňa 19.1.2015, lebo súd nevyslovil rozsudkom vo veci samej neplatnosť

schôdze vlastníkov z 19.1.2015, ani neplatnosť uznesení vlastníkov prijatých na danej schôdzi, ani
neplatnosť zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 19.1.2015 s poukazom na
ust. 14 zák. č. 182/1993 Z.z., a § 137 d/ CSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Súd nevykonal výsluch žalobcu ako strany, nakoľko v priebehu sporu žalobca upustil od
vykonania tohto dôkazu. Súd nevykonal výsluchy orgánov spoločenstva ako navrhol žalovaný, nakoľko

tieto by nezvrátili zistený skutkový stav, ich výsluch by bol nadbytočný a nehospodárny.

24.V priebehu sporu žalobca podaniami: datované 26.9.2017, podané na pojednávaní 26.9.2017 -
označené ako rozšírenie žaloby o nové žalobné petity ( v bodoch I. až XI. napr. určenie, že schôdza
nebola žalobcovi vopred oznámená, že žalovaný zasiahol do zákonných vlastníckych práv žalobcu a

ďalšie) a podanie datované 26.10.2017, podané 28.11.2017 - označené ako Rozšírenie žaloby o ďalšie
žalobné návrhy, vrátane petitu o nemajetkovej ujmy a ďalšie , žiadal pripustiť rozšírenie žalobného
návrhu podľa uvedených žalobných návrhov.

25. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

26. Podľa § 142 (1) CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená mimo pojednávania.27. Podľa § 143 (1) CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom ne konanie o zmenenej žalobe.

28 Podľa § 143 (3) CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

26. Nakoľko výsledky doterajšieho konania - náhrada škody 300 eur s príslušenstvom nemôžu byť
podkladomprekonaniaozmenenom,rozšírenomžalobnomnávrhu,súdzmenužalobnéhonávrhupodľa

podaní žalobcu nepripustil.

27.Žalobca podaním datovaným 27.10.2017, podané 28.11.2017, navrhol pripustenie ďalšieho žalobcu
do súdneho konania a to žalobcu 2. L.. A. V., trvale bytom N. A. X. Žalobca s týmto procesným postupom
vyslovil súhlas. V dôvodoch tohto podania uviedol, že L.. A. V., v prípade súdneho pristúpenia do
prebiehajúceho konania si uplatní v zákonnej lehote troch rokov náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrená

v peniazoch podľa § OZ, z titulu hrubého zásahu do jeho osobnostných práv, hrubého zásahu do
jeho občianskej cti a hrubého zásahu do jeho ľudskej dôstojnosti, jeho vyháňaním orgánmi žalovaného
spoločenstva zo schôdze vlastníkov bytov a NP, na ktorej sa zúčastnil ako rodinný príslušník vlastníka
bytu. V tomto konaní, by si po pripustení ako žalobca 2. uplatnil od žalovaného náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 1.000.000.000 eur ( jedna miliarda eur), ktorý žalobný návrh v danom znení

súčasne uviedol v závere podania.

28. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

29. Súd nepripustil vstup ďalšieho žalobcu do konania z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania
nemôžu byť podkladom pre konanie o jeho ďalšom návrhu, ktorý je samostatným žalobným návrhom,
postavenom s inými rozhodujúcimi skutočnosťami, s inými / ďalšími návrhmi na dôkazy. Jedná sa v
podstate o samostatný nový samostatný žalobný návrh týkajúci sa iného subjektu, ktorý si vyžaduje
ďalšie dokazovanie.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 SP. Žalovaný bol
v spore proti žalobcovi plne úspešný. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške nároku.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32.Súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenia žalobcu, vo vzťahu ku podaniu - datované 25.11.2015
podané 25.11.2015 - oprava žalobného návrhu a doplnenie určovacieho petitu, nakoľko konanie vo veci

samej - určovacie žalobné návrhy bolo zastavené, a v uvedenom je len preformulovaný žalobný návrh.

Poučenie:

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).