Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210013
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617210013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému X.. S. J., R.. X.X.XXXX,
bývajúcemu v Q., Q. XXX/X, o zaplatenie 124,41 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5Csp/99/2017-128 zo dňa 6.9.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5Csp/99/2017-128 zo dňa
6.9.2018zastavilkonanie včastiozaplatenieistinyvovýške124,41€,zaviazalžalovanéhopovinnosťou
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 29,33 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti
rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 124,41 €, úroku

z omeškania vyčísleného na sumu 29,13 € a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
124,41 € od 17.3.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok vyvodzoval zo
Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, ktorú so žalovaným uzatvoril 16.2.2012
a predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému v zmysle zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení vl. nar. č. 409/2007 Z.
z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné
podmienky dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na základe tejto zmluvy sa žalobca

zaviazal poskytovať žalovanému dodávky plynu a žalovaný sa zaviazal za poskytnutý plyn zaplatiť cenu
stanovenú cenníkom,ktorýbolplatnývčaseuskutočneniadodávkyadodržiavaťaj ostatnépodmienkyv
zmysle zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky plynu jednotlivými faktúrami
- na sumu 3 € splatnú 28.12.2015, na sumu 78,53 € splatnú 24.2.2016, na sumu 312,88 € splatnú
25.4.2016 a na sumu 10 € splatnú 27.5.2016. Ku dňu podania žaloby žalovaný z týchto faktúr uhradil 10
€ dňa 27.9.2016, 3 € 16.11.2016, 7 € 16.11.2016, 10 € 27.2.2017, 100 € 11.3.2017, 20 € 15.3.2017,
78,53 € 16.3.2017 a 51,47 € dňa 16.3.2017. Ku dňu podania žaloby teda dlhoval žalovanú sumu a keďže

bol v omeškaní s plnením si povinnosti platiť cenu plynu, žalobca požadoval aj úroky z omeškania, ktoré
kapitalizoval ku dňu 16.3.2017 vo výške 29,13 € a požadoval aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne
od 17.3.2017 z dlžnej sumy až do zaplatenia. K žalobe žalobca predložil dôkazy na svoje tvrdenia a súd v
zmysle žaloby vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odôvodnený odpor žalovaný. Nesúhlasils povinnosťou platiť sumu 124,41 € s prísl., pretože podľa neho táto suma ničím nie je podložená a o
pokuse o zmier nemá vedomosť. Nemá vedomosť ani o tom, že žalobca postúpil pohľadávku na niekoho
iného, nebolo mu nič oznámené a podľa prepočtov nemá za obdobie od 19.9.2015 do 7.3.2016 za ním

uskutočnený odber žiaden dlh. Navrhol žalobu zamietnuť.

3.Popodanížalobyžalovanýpostupneuhradilžalobcovivpriebehukonaniaspolučiastkupredstavujúcu
istinu (124,41 €), preto súd podľa § 144, § 145 ods. 1,2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, následne vec právne posúdil podľa ust. § 17 ods. 3, ods. 15, § 82
ods. 1 písm. e/, písm. g/, podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej podľa ustanovení § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods.
1,2,3, § 54 ods. 1, § 588, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c a § 3 ods. 1 vl.nar. SR č. 87/1995
Z.z. a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodne podaná a po čiastočnom späťvzatí žaloby je dôvodný

zvyšujúci nárok žalobcu.

5. Súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo v priebehu konania po podaní
žaloby k zaplateniu istiny a v tejto časti bolo konanie zastavené, predmetom sporu ostalo iba zaplatenie
úroku kapitalizovaného vo výške 29,13 € a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 124,41 €

od 17.3.2017 do zaplatenia.

6. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že skutočne medzi žalobcom ako dodávateľom a
žalovaným ako odberateľom bola dňa 16.2.2012 uzavretá Zmluva o dodávke plynu pre odberateľa
v domácnosti, ktorá bola právnym základom pre vystavenie faktúr za dodaný plyn, ako aj následne

pre vystavenie faktúr v súvislosti s prerušením dodávky plynu a vyúčtovaním poplatkov za zaslané
upomienky. Žalovaný samotný zmluvný vzťah so žalobcom nespochybnil, zmluvu vlastnoručne podpísal
a nespochybnil ani doručenie jednotlivých faktúr. Spornou nebola úhrada faktúr žalovaným, avšak
sporným bolo obdobie kedy boli tieto faktúry uhradené. Žalovaný v priebehu celého konania zotrval
na tom, že faktúry žalobcovi uhradil ešte pred podaním žaloby a z uvedeného dôvodu nesúhlasil s

úrokom z omeškania, ktorý ostal predmetom konania aj po zastavení konania v časti istiny. Žalovaný
však svoje tvrdenia o úhrade faktúr pred podaním žaloby v lehote ich splatnosti v konaní nepreukázal.
Z listinných dôkazov, ktoré predložil uvedené ani nevyplýva. Žalobca naopak predložil dôkazy spolu so
žalobou, ktorými preukázal úhrady na základe žalovaných faktúr a ďalšie úhrady žalovaný uskutočnil
až po začatí konania, na čo žalobca reagoval čiastočným späťvzatím žaloby. Skutočnosť, že žalovaný

predložením dokladov o úhradách nepreukázal svoje tvrdenie o úhrade žalovaných súm je zrejmá aj z
dátumov väčšiny úhrad realizovaných žalovaným, ktoré sa týkajú obdobia pred splatnosťou rozhodných
faktúr. Logicky preto muselo ísť o úhradu iných plnení v prospech žalobcu. Faktúra č. 7445203892, ktorú
žalovaný predložil sa netýkala predmetu tohto konania a tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdenej skutočnosti. K ďalším námietkam zo strany

žalovaného súd uviedol, že doručenie pokusu o zmier nie je predpokladom pre uplatnenie nároku na
súde. Za tento úkon si žalobca náhradu trov v ďalšom konaní ani neuplatňoval. Postúpenie pohľadávky
tiež žalobca nikdy netvrdil a uplatnený nárok je jeho nárokom ako pôvodného veriteľa. Taktiež podpis
faktúry nie je povinnou obsahovou náležitosťou ani podmienkou jej platnosti. Okolnosť, že k reálnemu
prerušeniu dodávky plynu u žalobcu dňa 13.1.2016 nie je podstatná, keďže išlo o poplatok účtovaný

za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu
pre koncového odberateľa vrátane dopravy v prípade, že meradlo je nedostupné alebo koncový
odberateľ prerušenie neumožnil. Zo žalobcom predloženého záznamu totiž vyplynulo, že v daný deň
odberateľ nebol prítomný, meradlo bolo nedostupné a výška poplatku bola určená v súlade s cenníkom
externýchslužiebavýkonov,pričomkrealizáciitohtokrokubolžalobcavzmysleobchodnýchpodmienok

oprávnený pristúpiť. Ak zmenené obchodné podmienky a cenník neboli žalovanému doručené, je to
právne nepodstatné, pretože v zmysle zmluvy sú obchodné podmienky jej súčasťou a dodávateľ je
oprávnený ich meniť s tým, že ich platnosť zaniká účinnosťou nových obchodných podmienok. V zmysle
zmluvy dodávateľ upovedomuje odberateľa o nových, resp. zmenených obchodných podmienkach
pred ich účinnosťou, ich zverejnením na svojej internetovej stránke a v prípade, že odberateľ s týmito

zmenami nesúhlasí, je v zmysle zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť. Súd dospel napokon k záveru,
že žalobcom fakturované položky a ich výška sú v súlade so zmluvou, obchodnými podmienkami a
cenníkom žalobcu a nie sú dôsledkom uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok.7. Po čiastočnom späťvzatí žaloby teda ostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikom pred 31.januárom 2013, výška úrokov
bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, výška úrokov je s poukazom na vyššie uvedené žalovaná
správne a žalobca tiež správne a zákonne určil začiatok omeškania žalovaného hneď deň nasledujúci
po splatnosti jednotlivých faktúr až do ich úhrad, či čiastočných úhrad. Súd prvej inštancie preto zaviazal
žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 29,33 €. Poukázal na to, že žalobca pri jednom
zo čiastočných späťvzatí žaloby upravil úrok z omeškania tak, že trval na zaplatení úroku z omeškania

vypočítaného ku dňu 17.3.2017 vo výške 29,13 € a po úhradách už zo sumy 22,53 € od 29.8.2017 do
29.9.2017 vo výške 0,5 €, zo sumy 7,53 € od 30.9.2017 do 28.10.2017 vo výške 0,05 €, teda celkovo
je dlžná suma vo výške 29,33 €.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.2 s poukazom na ust. § 256 ods.1
CSP a § 262 ods.1, 2 CSP. Žalobca síce vzal žalobu čiastočne späť, avšak z dôvodu úhrady istiny

žalovaným v priebehu konania, bol preto úspešný tak v časti uplatnenej istiny ako aj v časti uplatneného
úroku z omeškania, preto má plný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Súd
vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že nemá na to, aby platil trovy konania, zisťoval jeho osobné a
majetkové pomery. Po zvážení všetkých okolností však nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP,
ktoré mu umožňuje nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. Poukázal na to,

že takéto rozhodnutie predstavuje výnimku zo všeobecne a zásadne uplatňovanej zásady úspechu v
konaní a ako také je viazané na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré však v tomto
prípade nezistil. Súd prihliadal aj na správanie sa žalovaného, ktorý spor vyvolal tým, že si riadne neplnil
svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal, na ponúknutú možnosť zabrániť vzniku ďalších trov spojeným s
uskutočnením pojednávania vo veci, keď mu bola poskytnutá lehota 10 dní, v ktorej by ak by uhradil

úroky z omeškania, nárok žalobcu by zanikol a konanie by bolo zastavené, nevyužil. Odmietol možnosť
uzavretia súdneho zmieru, v rámci ktorého bol žalobca ochotný akceptovať náhradu trov konania v
splátkach. Nepriznanie náhrady trov konania nebolo možné odôvodniť ani s poukazom na pomery
žalovaného, ku ktorým sa ho na pojednávaní súd dotazoval. Okolnosť uvádzaná žalovaným, že ako
spotrebiteľ je oslobodený od súdneho poplatku, nesúvisí s rozhodovaním o náhrade trov konania.

9. V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a to proti
zaväzujúcemu výroku a proti výroku o náhrade trov konania v plnej výške. Poukázal na to, že žalobca
v konaní úspech nemal, pretože žalobu zobral postupne v celom rozsahu čo do istiny späť, takže nemá
žiadne právo na úrok z omeškania a už vôbec nie vo výške 8% ročne, lebo tento úrok je vysoký a podľa

zistení žalovaného by mal byť maximálne 5%, pokiaľ by naňho žalobca mal relevantný nárok. Žaloba
bola postavená len na základe akéhosi prefoteného kúska papiera, tzv. účtovného odpojenia dodávky
zemného plynu pre domácnosť žalovaného. Toto vyúčtovanie nebolo opatrené podpisom, teda nebol to
originál, chýbala pečiatka, čo žiadne zákony Slovenskej republiky nepovoľujú a nedovoľujú ani žiadne
právne predpisy Európskej únie. Súd preto nedostatočne zistil skutkový stav a žalovaný trval na tom,

že svoje tvrdenia preukázal dostatočne dôkazmi, ktoré preukazovali, že mal do podania žaloby všetky
platby uhradené a nemal voči nemu žiaden dlh. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zrušilanepriznalžalobcovižiadenúrokanižiadnetrovykonania,nakoľkožalobcaúspechvtomtokonaní
nemal.

10. K podanému odvolaniu podal vyjadrenie žalobca, ktorý sa plne stotožnil s rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves, považuje ho za vecne správny a ako taký ho požadoval odvolacím súdom
potvrdiť.

11. K vyjadreniu poslal stanovisko opätovne žalovaný, ktorý zotrval na svojom tvrdení, že do podania

žaloby žalobcov mal splatné platby v prospech žalobcu uhradené. Podľa jeho názoru žalobca má v
priradzovaní platieb úplný chaos a zmätok. Zo zmluvy so žalobcom vyplýva, že žalobca bol povinný
zmenené obchodné podmienky počas trvania zmluvného vzťahu doručiť a neodvolávať na nejaké
zverejnenie na webe. Ďalej poukázal na to, že v minulosti, keď mal nejaký dlh voči SPP, a.s., dohodli
sa stále na splátkovom kalendári, pričom žalobca ho stále žiadal o úradné overenie podpisu a v tomto

prípade je neoprávnená a neopodstatnená žaloba postavená len na základe prekopírovaného zdrapu
papiera. Požadoval dôkladné preverenie svojich platieb k tomuto prípadu uskutočnených od roku 1995
od doby, kedy mal zapojený plyn v domácnosti a je presvedčený, že dospeje k záveru, že žiaden dlh
pri platený nikdy nebol a niektoré platby zo strany pracovníkov SPP, a.s. boli úmyselne rozkúskované arozdrobené a následne boli vystavené rôzne upomienky, ktoré sú podľa neho právne nevymáhateľné.
Žiadal, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich tvrdeniach ako aj na odvolacom návrhu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 21. marca 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3
CSP riadne oznámené.
14. Žalobca, ako vyplýva z obsahu odvolania, podal ho z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny

záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený
a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní

neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s
prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:

18. V priebehu sporu relevantnými dôkazmi žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že platby, ktoré
realizoval v prospech žalobcu po podaní žaloby mali byť priradené k iným faktúram a odvolací súd nevidí
dôvod skúmania všetkých platieb žalovaného adresovaným žalobcovi od roku 1995, keďže žalovaným
obdobím (ktoré je pre rozhodnutie o nároku žalobcu rozhodné), rok 2015 a 2016.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý zaväzujúci výrok rozsudku súdu prvej
inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, pričom o výške sumy rozhodne súd prevej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).