Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010299
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019010299.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.januára
2020, v trestnej veci obžalovaného H. Š. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 21.11.2019 sp.zn. 3T/59/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. Š. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v období od roku 2017 do 16.12.2018 v rodinnom dome v obci E. XXX,

okr. Michalovce, sústavne a opakovane spôsoboval svojej matke poškodenej Ľ. Š. fyzické utrpenie tým
spôsobom, že ju pravidelne a opakovane fyzicky napádal tak, že ju udieral, chytal za vlasy, ťahal, pričom
v októbri roku 2018 v kúpeľni rodinného domu fyzicky napadol svoju matku tak, že ju otvorenou dlaňou
trikrát udrel do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde si pred ňou čupol, oboma rukami ju
schytil za ramená a chvíľu pridržal, taktiež začiatkom mesiaca december 2018 v kuchyni domu pristúpil
zozadu k matke Ľ. Š., schytil ju zozadu pod krkom, zaklonil jej hlavu a držiac v ruke kladivo sa jej spýtal,

či „chce mať pekné zuby“ a povedal jej, aby „viac otvorila ústa“ a psychické utrpenie tým spôsobom, že
sa jej vyhrážal, vyvolával u nej strach a stres, v dôsledku čoho sa zamykala v spálni rodinného domu
a z obavy pred možným fyzickým napadnutím, bola nútená utiecť z domu k susedom, kde zotrvala až
do príchodu manžela z práce.

Bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák.

trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom

pojednávaní. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopúšťal od roku 2017, a to v takej intenzite,
že jeho konanie bolo možné posúdiť aj v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. Prokurátor má zato,
že bolo preukázané z výpovede poškodenej, že zo strany obžalovaného dochádzalo k útokom na jej
osobu od roku 2017, čo malo za následok zhoršenie jej zdravotného stavu, ako je porucha spánku.
Súd neprihliadol na okolnosť, že poškodená je matkou obžalovaného, kde na jednej strane je pozitívny

citový vzťah a na druhej strane má z neho strach a potrebu izolovať sa od neho. Z uvedeného možnokonštatovať, že ako matka neoznamovala polícii všetky útoky obžalovaného voči jej osobe. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a tomuto znovu prikázal , aby znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. Š., svedeckými výpoveďami
poškodenej Ľ. Š., E. Š., U. Š., H. F., C. F., znaleckými posudkami a výsluchom znalcov MUDr. Alfonza
Porvažníka, MUDr. Martina Medveckého , PhDr. Danice Korpovej. Okresný súd obsah vykonaných
dôkazov podrobne rozvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. V priebehu hlavného pojednávania
okresný súd akceptoval návrh procesných strán kontradiktórneho konania na pribratie do konania Ústav
pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s.r.o. Nové Zámky. Ústav vo veci vypracoval znalecký

posudok, ktorý na hlavnom pojednávaní bol prečítaný a jeho závery na hlavnom pojednávaní predniesol
MUDr. Martin Medvecký. Z tohto dôkazu okresný súd zistil, že obžalovaný trpí emočne nestabilnou
poruchou osobnosti, pričom však je schopný svoje konanie ovládať a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre
spoločnosť. Jeho problémové správanie smerom k matke nie je vylúčené ani v budúcnosti, avšak je
to dôsledok jeho povahových vlastností a nie dôsledok jeho duševnej poruchy alebo choroby v úzkom

slova zmysle, kde emočná nestabilita je súčasťou štruktúry osobnosti obžalovaného, preto nariadenie
ochrannej psychiatrickej liečby nie je potrebné, keďže aj doposiaľ absolvovaná liečba v súvislosti s
poruchou osobnosti nebola u tohto efektívna.

Napokon súd prihliadol aj k záverom znaleckého posudku PhDr. Danice Korpovej z ktorého je zrejmé,

že obžalovaný je emočne nestabilná osobnosť s afektívnou odbrzdenosťou a poruchami sociability
a adaptability. U tohto je prítomná nekontrolovaná impulzivita a najmä pod vplyvom alkoholu alebo
psychoaktívnych látok sú prítomné agresívne tendencie a rizikové správanie. Rovnako sú u tohto
prítomné sklony ku konfabulaciám a zvýšenej sugestibilite. Naopak u poškodenej Ľ. Š. je osobnosť
emočne zrelá so zmyslom pre povinnosť, ktorá je však dlhodobo frustrovaná s prejavmi maladaptatívnej

adaptácie a depresívneho ladenia bez sklonu ku konfabuláciám a sugestibilite. Obžalovaný má voči
poškodenej výrazne nepriateľský vzťah bez emócií, empatie s potrebou po jej psychickom ponižovaní
v kombinácii s alkoholom alebo užitím psychoaktívnych látok má tendenciu k impulzívnemu konaniu a
agresívnym doprovodom. U poškodenej sa prejavujú známky psychického utrpenia, zvýšeným strachom
zo svojho syna a obavami o svoj život a naplnenia jeho homicídnych vyhrážok.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel
spáchanie žalovanej trestnej činnosti s tým, že sa nedopustil toho, čo mu je kladené za vinu, avšak
pripustil problémy v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorých nepočúval a doma nič nerobil. Považoval
to však za normálne hádky. Rovnako poprel, aby napadol svoju matku a tejto sa vyhrážal kladivom,

avšak následne pripustil tieto incidenty s tým, že tieto nemyslel vážne a na týchto sa obaja spoločne
zabavili. Uvedenú obranu obžalovaného okresný súd považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti za svoje konanie, prípadne hroziacemu trestu, kde táto je plne vyvrátená
vyššie uvedenými dôkazmi. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Okresného úradu
Michalovce č. OÚ-MI-OVVS-2018/011781 zo dňa 23.7.2018 z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol

uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/
Zákona o priestupkoch, keď fyzicky napadol svojho otca dňa 29.3.2018. Správanie sa obžalovaného
k rodičom okrem ich výpovedí je zrejmé aj z výpovedí svedkov C. F. C. H. F.. Napokon sklony k
agresívnemu konaniu vo vzťahu k poškodenej sú zrejmé aj s oboznámených znaleckých posudkov.

S poukazom na zistený skutkový stav, súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti.

Nazákladevykonanéhodokazovania okresnýsúdvšakdospelkzáveru,ževykonanýmidôkazminebolo
preukázané, aby obžalovaný svojim konaním naplnil aj všetky znaky zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. tak, ako

mu je to kladené za vinu v podanej obžalobe okresnej prokurátorky.

Okresný súd svoj záver odôvodnil tým, že v rámci vykonaných dôkazov nebolo preukázané, aby sa
obžalovaný H. Š. dopúšťal vyššie uvedenej trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania, tedapo dlhší čas. Žiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepreukázal, aby sa tejto trestnej činnosti
dopúšťal od roku 2017 tak, ako je to konštatované v obžalobe, a to v takej intenzite, aby bolo možné jeho
konanie posúdiť aj v zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona, teda v zmysle § 208 ods. 3 písm. d/ Tr.

zák. Vykonanými dôkazmi mal súd za preukázané, že problémy v rodine obžalovaného pretrvávali dlhšiu
dobu, a to už od roku 2011, pričom mali stúpajúcu tendenciu. Z výpovedí poškodenej a svedka E. Š.
bolo preukázané, že od roku 2017 dochádzalo k vzájomným incidentom s obžalovaným oveľa častejšie,
kde však intenzita týchto útokov voči poškodenej nebola taká, aby bola poškodená nútená podať na
obžalovaného trestné oznámenie, prípadne oznamovať jeho konanie polícii, čo je zrejmé aj z lustrácie

z registra priestupkov, kde nie je evidovaný žiaden priestupok, ktorého by sa dopustil obžalovaný vo
vzťahu k matke - poškodenej. Rovnako v tejto súvislosti súd poukazuje na znalecký posudok PhDr.
DaniceKorpovej,ktoráokremobžalovanéhovyšetrilaajĽ.Š.,kdetátokonštatovalaupoškodenejmierne
známky psychického utrpenia prejavujúce sa strachom v jej psychike zo svojho syna a obavami o svoj
život. Je teda zrejmé, že znalkyňa nekonštatovala u poškodenej rozvinutý syndróm týranej osoby, ktorý
by sa u tejto zrejme prejavil vplyvom dlhodobého vystavenia nevhodnému správaniu sa obžalovaného

voči poškodenej, pričom boli konštatované iba mierne známky psychického utrpenia. Takéto konanie
obžalovaného podľa názoru súdu napĺňa znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle ust.
§ 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak nie je možné takéto konanie posúdiť aj v zmysle ust. § 208
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom k ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. Súd pritom prihliadal na početnosť
útokov obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ich intenzitu

a následok vo vzťahu k duševnému a fyzickému zdraviu poškodenej.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, ustálením skutku, na základe vykonaného
dokazovania a jeho právnou kvalifikáciou. Rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé, riadne
odôvodnené a logické. Krajský súd už len dodáva, že poškodená Ľ. Š. po celý čas, ako bol žalovaný

skutok riadne pracovala, v práci problémy nemala. Výpoveď poškodenej V., čo sa týka následkov
konania obžalovaného, na jej zdraví, je v zhode so znaleckým posudkom z odboru psychológia PhDr.
Danice Korpovej.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu

obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude u
obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na
výkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,keďžeobžalovanývposlednýchdesiatich
rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho

doterajší bezúhonný život, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť u tohto nezistil. Vzhľadom k prevahe
poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest obžalovanému
ukladá v takto zníženej trestnej sadzbe. Uložený trest je podľa názoru súdu plne primeraný zákonný
a spravodlivý, kde aj napriek skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol bolo potrebné
tomuto uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti a jeho

závažnosť. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že správanie obžalovaného voči matke môže
byť i v budúcnosti nebezpečné a preto je žiaduce, aby tento uložený trest vykonal a poučil sa z neho, kde
takýto trest zabezpečí aj dostatočnú ochranu poškodenej pred obžalovaným ako páchateľom trestnej
činnosti. Rovnako okrem individuálnej prevencie takýto trest plní aj úlohy generálnej prevencie, keďže
podľa názoru súdu dostatočne odradí iných páchateľov trestnej činnosti od jej spáchania.

Okresný súd v danom prípade zvažoval uloženie ochranného liečenia u obžalovaného, kde však
vzhľadom na znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria nebolo nutné
pristúpiť k nariadeniu takejto ochrannej liečby, keďže duševná porucha ktorou obžalovaný trpí nie je
liečiteľná, resp. vyliečiteľná a spočíva v povahových vlastnostiach obžalovaného. Rovnako už skôr

absolvovaná psychiatrická liečba obžalovaným nebola efektívna, keďže tento svojvoľne liečbu zanechal,
kde u tohto následne došlo k zhoršeniu jeho psychického stavu. Je teda výlučne na obžalovanom, či
si tento uvedomí následky svojho konania a dobrovoľne podstúpi takúto liečbu, ktorá môže tlmiť jeho
agresívne prejavy a ktorá môže byť úspešná iba pri jeho aktívnej spolupráci. Rovnako z uvedených
znaleckých posudkov nebola konštatovaná závislosť obžalovaného vo vzťahu k škodlivému užívaniu

alkoholu, prípadne psychoaktívnych látok, preto takúto liečbu nebolo potrebné u obžalovaného nariadiť.

Okresný súd rozhodol zákonne a spravodlivo vo všetkých jeho výrokoch, rozsudok riadne odôvodnil ,
ako mu to ukladá ust. § 168 Tr. por. a preto odvolanie okresného prokurátora odvolací súd zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.