Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617207017
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617207017.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu H., zastúpenom

Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
47233419, proti žalovanej R., o zaplatenie 5.500,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu 18.3.2013, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn.
2C/180/2013, domáhal sa od žalovaných v 1. rade R. J. a žalovanej v 2. rade O. Q., spoločne a
nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 7 000 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1 500 eur odo dňa

16.6.2012 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 5 500 eur od 1.10.2012 do zaplatenia
s odôvodnením, že ako fyzická osoba požičal žalovaným v 1. a v 2. rade celkom sumu 7 000 eur, o čom
predložil písomný doklad.

2. Súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C/180/2013-67 zo dňa 26.1.2015 takto:
I. Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 500 eur s 5,75 % úrokom z omeškania od
18.3.20l3 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 150 eur mesačne, počnúc mesiacom

marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod stratou výhody splátok.
II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 500 eur s 5,75 % úrokom z omeškania od
18.3.2013 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, počnúc mesiacom
marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod stratou výhody splátok.
III. Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 330 eur v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca, pod stratou výhody splátok.

IV. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 90 eur v pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca, pod stratou výhody splátok.
V. Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej
kancelárieHovan,Hospůdka,s.r.o.,SpišskáNováVesvovýške,1.302,90eurvpravidelnýchmesačných
splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca,
pod stratou výhody splátok.

VI. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej
kancelárie Hovan, Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves vo výške 15 eur mesačne, počnúc mesiacom
marec 2015, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod stratou výhody splátok.3. Rozsudok súdu I. inštancie napadla odvolaním žalovaná v 1. rade, o ktorom rozhodol odvolací súd
uznesením sp. zn. 1Co/305/2015-97 zo dňa 31.5.2016 tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku
vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a vec v

rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výroky rozsudku v časti II., IV., VI. vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade nadobudli právoplatnosť dňa 17.4.2015.

4. Súd uznesením sp. zn. 2C/180/2013-119 zo dňa 7.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.3.2017, nárok voči žalovanej R. J. o zaplatenie 5 500 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné

konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 2C/22/2017.

5. Žalovaná podľa odpovede na lustráciu v registri obyvateľov má vedený trvalý pobyt mesto H.
od 1.12.2008. Z odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaná od 12.2.2016
bola zamestnankyňou J. F..Z.., H., P. XXX, na ktorú adresu jej boli doručované súdne zásielky. Zo
správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v H., Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia

Policajného zboru H. súd zistil, že žalovaná v označenom zariadení už nepracuje a bližšie údaje o
jej pobyte sa nepodarilo zistiť. Súd požiadal o súčinnosť Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad a
zistil, že správca dane eviduje daňový subjekt, žalovanú, s adresou Š. XXXX/XX, H.. Podľa potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad žalovaná nebola a nie je poberateľkou pomoci v hmotnej
núdzi. Žalovaná zásielky na adrese Š. XXXX/XX, H. nepreberala. Nebol úspešný pokus doručenia ani

cez Mestskú políciu H. referát evidencie obyvateľstva oznámil, že na úradnej tabuli bolo vyvesené
oznámenie o doručení písomnosti pre žalovanú s trvalým pobytom H. na čo tiež nereagovala. Vzhľadom
na uvedené, keďže žalovaná ako fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, súd doručil písomnosť žalovanej podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP") oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaná sa

pojednávania nezúčastnila napriek vykázanému doručeniu, preto súd konal v jej neprítomnosti v súlade
s ustanovením § 180 CSP.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, vychádzal z účastníckej výpovede pôvodne
žalovaných v 1. a v 2. rade v konaní sp.zn. 2C/180/2013, ich vypočutia pred dožiadaným Okresným

súdom Poprad, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, potvrdeniami o požičaní peňazí zo dňa 2.4.2012 na
sumu 5 500 eur a zo dňa 2.4.2012 na sumu 1 500 eur, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.2.2012,
obsahom SMS správ medzi stranami sporu ohľadom pôžičky, splácania úveru a zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Konanie vo vzťahu k žalovanej O. Q. o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom je na základe rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/180/2013-67 zo dňa 26.1.2015 právoplatne skončené
dňom 17.4.2015.

8. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 5 500 eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej R. J.,

pretožeuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.1Co/305/2015-97zodňa31.5.2016,bolrozsudok
vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu k nej zrušený a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu na ďalšie
konanie.

9. Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanej požičal sumu 5 500 eur a predložil „Potvrdenie“ s obsahom:
„Týmto potvrdzujem, že dňa 2.4.2012 som si požičala od môjho známeho, H. P., T. O. dlžnú sumu 5
500 eur, ktoré splatím do 30. septembra na bankový účet H. P.. Ako dlžník je podpísaná žalovaná a

jej dcera O. Q.“.
Žalobca uviedol, že poskytol finančné prostriedky žalovanej a jej dcére ešte v roku 2011 a keďže
pôžičku a dohodnutý splátkový kalendár nedodržali, trval na spísaní vyššie uvedeného potvrdenia,
ktoré podľa jeho vyjadrenia zabezpečili žalované. Potvrdenie je podpísané i žalovanou s uvedením jej
presných osobných údajov vrátane čísla občianskeho preukazu. Žalovaná potvrdila pravosť jej podpisu

na potvrdení. Žalobca žalovanú dobre pozná, lebo v čase poskytnutia finančných prostriedkov bol v
priateľskom vzťahu s jej dcérou, O. Q. I. J. J..11. V uvedenom čase žalovaná bola vo finančnej tiesni, a preto oslovila žalobcu s požiadavkou požičania
peňazí. Žalobca chcel mať určitú zábezpeku, preto dňa 2.4.2012 navštívil aj so žalovanou a jej dcérou,
O. Q., Notársky úrad D.. A.. T. R. J. F. R. a bolo im doporučené zriadiť záložné právo na byt žalovanej, s

čím nesúhlasila. So zriadením záložného práva na svoj byt nesúhlasila ani J. J.. Táto forma zábezpeky
pohľadávky bola neúspešná, preto medzi účastníkmi konania bola dohoda, že pôvodne žalovaná v
2. rade, O. Q., si zoberie úver, s ktorého vyplatí pôžičku žalobcovi, hlavne obnos 5 500 eur. Žalobca
vystupoval v úverovom vzťahu ako spoludlžník, pretože žalované nemohli nájsť ručiteľa.

12. Žalobca na podporu svojho tvrdenia preložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú dňa
29.2.2012 medzi zmluvnými stranami, a to Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a dlžníkmi, O. Q.
a žalobcom. Spotrebný úver bol poskytnutý vo výške 5 000 eur, vyplatený k rukám O. Q., ktorá slovo
nedodržala, obnos úveru žalobcovi nedala k dispozícii, predpísané splátky úveru nesplácala a tak
žalobca pod hrozbou exekučného konania splatil celý úver vo výške 7.583,33 eur a nemá vrátenú ani
požičanú sumu 5 500 eur, takže konaním žalovanej a jej dcery bol ukrátený o požičanú sumu a výšku

úveru. Žalovaná za pomoci dcéry ho vtiahla do úverového podvodu, za danej situácie nemôže si riešiť
svoju hypotéku, lebo v peňažnom ústave je vedený ako neplatič, ale chránil seba, preto úver splatil i
keď z neho nedostal ani euro. Svoje tvrdenia podporil výpisom SMS správ vzťahujúcich sa k chronológii
záväzku, jeho splácania, resp. nesplácania.

13. Žalovaná spolu s dcérou bola vypočutá pred dožiadaným Okresným súdom Poprad, a to dňa
15.10.2014 a obe k meritu veci zhodne uviedli, že uznávajú uplatnený nárok žalobcu len do výšky 1
500 eur, ktorú sumu aj osobne od žalobcu prevzali. Obnos 5.500,00 eur si nepožičali, ale podpísali
potvrdenie na prevzatie sumy 5 500 eur preto, lebo vyplatenie 1 500 eur bolo podmienené podpísaním
potvrdenia na sumu 5 500 eur, ktorú si nikdy od žalobcu nepožičali.

Zhodne dodali, že v čase, keď žalobca žil so J. J. v prenajatom byte, obaja viedli luxusný spôsob života
a po rozchode s ňou finančné výdavky chce žalobca kompenzovať formou potvrdenia o požičaní sumy
5 500 eur, čo sa nezakladá na pravde.
Obnos 1 500 eur si žalovaná a O. Q. požičali, preto lebo manžel žalovanej bol onkologicky chorý a
potrebovali peniaze. Žalovaná sa vyjadrila, že o žiadnej úverovej zmluve nemá vedomosť ani to, že touto

formou mala byť splatená pôžička na sumu 5 500 eur. Dodala, že dcéra, J.R. J., je psychicky chorá a
je málo s ňou v kontakte.

14. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 uviedla, že od žalobcu si skutočne požičala len
1 500 eur, pretože finančne nebola schopná pokryť náklady spojené s liečbou onkologicky chorého

manžela. Potvrdenie o požičaní peňazí vypísal žalobca, ona len ručne doplnila osobné údaje a podpísala
potvrdenie. Prehlásila, resp. všeobecne uviedla, že je ochotná žalobcovi i sumu 5 500 eur splatiť v
splátkách bez toho, aby špecifikovala, či žalovanú pohľadávku uznáva čo do výšky aj dôvodu a zápisnicu
o pojednávaní, na ktorom malo dôjsť k posudzovanému uznávaciemu prejavu, nepodpísala.
Nemala žiadnu vedomosť o vybavovaní úveru v Slovenskej sporiteľni a.s. V dôsledku jej vyhlásenia,

žalobca pristúpil k úprave petitu návrhu, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené v bode
2 odôvodnenia. Skutočne požičanú čiastku vo výške 1 500 bola zaviazaná vrátiť O. Q., ktorej poskytnutie
bolo podmienené podpísaním potvrdenia o požičaní sumy 5 500 eur.

15. Proti rozsudku sp. zn. 2C/180/2013-67 zo dňa 26.1.2015, a to proti výroku o uložení povinnosti

zaplatiť žalobcovi 5 500 eur podala včas odvolanie v pôvodnom konaní žalovaná v 1. rade a namietala
záver súdu prvého stupňa, že uznala dlh žalobcu. Zopakovala, že nikdy neprevzala od žalobcu sumu
5 500 eur. Zdôraznila, že žalobca v rozhodnom čase žil s jej dcérou, s ktorou vtedy nebola v kontakte,
lebo nesúhlasila s jej spolužitím so žalobcom. Dodala, že súdom uloženú sumu naviac nemá z čoho
splácať. V odvolaní spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo do správnosti

záveru, že uznala dlh žalobcu plynúci zo zmluvy o pôžičke, ktorú mal s ňou žalobca uzatvoriť v roku
2011. Poprela existenciu prejavu vôle uznať nárok žalobcu, preto nemožno učiniť jednoznačný záver o
účinnom uznávacom prejave žalovanej.

16. Súd vyvíjal snahu dopočuť žalovanú k predmetu sporu, k okolnostiam, že je ochotná zaplatiť sumu 5

500 eur, a to v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení podľa
§ 391 CSP, všetkými dostupnými formami šetril pobyt žalovanej za účelom zabezpečenia jej osobnej
účasti na súde, v rozsahu ako je to uvedené v bode 5. odôvodnenia, ale neúspešne, preto vychádzal
len z predložených listinných dôkazov žalobcom.17. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlužníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnaného
druhu.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

20. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

21. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Zmluvou o pôžičke dochádza k realizácii úžitkovej hodnoty veci, nie však jej vlastníkom, ale osobou,

ktorej vlastník zveril vec do užívania. Na základe uvedenej zmluvy prenecháva veriteľ dlžníkovi určité
množstvo druhovo určených zastupiteľných vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že
predmetom pôžičky sú podľa § 657 Občianskeho zákonníka najmä peniaze, patrí pôžička i medzi
základné formy získania úveru. Zmluva o pôžičke má reálnu, nie len konsenzuálnu povahu. Na vznik
záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci
určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.

23. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke,
ktorými sú:

- určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník)
- prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy
- dočasnosť zmluvného vzťahu
- povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

24. Na strane dlžníka a veriteľa môžu vystupovať fyzické alebo právnické osoby. Ak na dlžníckej alebo
veriteľskej strane vystupuje viac subjektov, platia ustanovenia zákona o aktívnej a pasívnej solidarite s
tým, že spravidla ide o deliteľné plnenie.
Predmetom zmluvy o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné napr. peniaze.
Súčasne musí byť splnená podmienka, že ide o hmotné veci, pretože len pri nich je druhové určenie

mysliteľné. Keďže v prípade pôžičky dochádza k prenechaniu druhovo určených vecí, prenechané veci
prechádzajú do vlastníctva dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať a namiesto nich
vrátiť iné veci toho istého druhu. V prípade druhovo určených vecí je takmer vylúčený zánik záväzku pre
nemožnosť plnenia. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze.
Medzi základné znaky právneho pomeru založeného pôžičkou patrí jej dočasnosť. Táto skutočnosť musí

vyplývať z prejavu vôle zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z právneho úkonu
alebo z okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací
právny úkon. Napriek tomu medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí určenie doby, dokedy
má byť vec vrátená. Dohodnutou dobou podľa § 657 Občianskeho zákonníka nie je presné určenie doby,
dokedy má byť vec vrátená, táto doba môže byť v zmluve vymedzená aj ako doba neurčitá.

25. Za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie doby splatnosti pôžičky.
Splatnosť pôžičky by mala byť napriek tomu dohovorená. Ak nie je doba splatnosti dohovorená ani
určená právnym predpisom, môže veriteľ žiadať splatenie pôžičky podľa účelu alebo podľa § 563Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu a na dlžníkovi spočíva dôkazné bremeno, že pôžička
ešte nie je splatná.

26. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej nielen konsenzuálnej zmluvy, čo znamená, že k vzniku
právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho
vzťahu pôžičky. Z reálnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný
nárok na odovzdanie predmetu zmluvy.

27. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje
veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť vydaný dlžníkom aj po uzavretí zmluvy a môžu s ním byť
spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné
bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka.
Platným titulom nároku z pôžičky nie je samotný dlžobný úpis, ale právny úkon, na základe ktorého bol
dlžobný úpis vystavený. Námietka nevyplatenia peňažnej sumy je proti dlžobnému úpisu prípustná, i keď

v ňom bolo potvrdené prijatie peňažnej sumy a jej zaplatenie prisľúbené. Neplatnosti dlžobného úpisu
ako právneho úkonu sa možno domáhať na súde určovacou žalobou.

28. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, v danom prípade peňazí.
Súdna prax je zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť

nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Veriteľ
je pri odovzdaní predmetu pôžičky zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k
požičanej veci a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na
dlžníka v momente jej odovzdania a dlžník môže zmiešať požičanú vec so svojimi vecami rovnakého
druhu.

29. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala
druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto
dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky a ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu,

ale musí vyhovovať náležitostiam daným pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový
pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky
a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.

30. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má

za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané
veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke.

31. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne, a to priamo alebo

nepriamo. Ak zmluva o pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným
zákonom je neplatná.

32. Zo zmluvy o pôžičke vyplývajú pre účastníkov zmluvného vzťahu určité oprávnenia a povinnosti.
Veriteľ je povinný najmä odovzdať určité množstvo vecí druhej zmluvnej strane na voľné užívanie a

zodpovedá za to, že predmet pôžičky vyhovuje zmluvným podmienkam.
Povinnosť veriteľa odovzdať požičané veci nie je žalovateľná, preto musí tento plniť už v čase uzavretia
zmluvy, resp. konsenz musí byť vyjadrený i pri neskoršom odovzdaní požičaných vecí. Veriteľ je povinný
úverovať požičané veci dlžníkovi po stanovenú dobu a smie žiadať vrátenie požičaných vecí in genere
až po uplynutí dohodnutej doby; nemôže požadovať ich vrátenie pred jej uplynutím.

33. Medzi základné povinnosti na strane dlžníka patrí povinnosť vrátiť vec toho istého druhu (istinu), v
tom istom množstve a v dohodnutom čase. Požičanú vec je dlžník povinný vrátiť naraz. Ak je predmet
pôžičky deliteľný, čo je typické v prípade požičania určitej sumy peňazí, možno pôžičku vrátiť aj po
častiach, alebo v splátkach. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas, môže veriteľ v takom

prípade uplatňovať práva podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka.34. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné
bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi a v spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ bremeno
tvrdenia, že:

- so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke,
- žalovanému poskytol finančné prostriedky a
- žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas.

35. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzatvorená zmluva o

pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou
zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo
určených vecí - peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad
neúplný, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami, napríklad svedkami. Ak
sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Zaviazanie dlžníka na plnenie
súdom bude závisieť od úspechu dokazovania. V prípade, že veriteľ - žalobca neunesie bremeno

tvrdenia alebo bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

36. Súd dospel k záveru, že žalobca v pozícii veriteľa neuniesol dôkazné bremeno, že so žalovanou ako
dlžníčkou uzavrel zmluvu o pôžičke, že reálne jej odovzdal finančné prostriedky vo výške 5 500 eur a
že žalovaná nezaplatila dlh riadne a včas.

Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za
následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci.
V konaní celkom absentuje moment uzavretia zmluvy o pôžičke, či už ústne alebo písomne, moment
odovzdania peňazí, či už fyzicky alebo bezhotovostným stykom. Žalovaná spolu s dcérou kategoricky
popreli požičanie resp. prevzatie obnosu 5 500 eur a žalobca svoje tvrdenie, že žalovanej poskytol

žalovaný obnos ničím nepreukázal, písomná zmluva o pôžičke nebola spísaná a poskytnutie peňazí
nebolo preukázané napríklad ani formou svedka. Preukázateľne sa žalobca dostal do dôkaznej núdze,
nepreukázal, odovzdanie veci dlžníkovi, teda bez toho nedošlo k vzniku právneho vzťahu pôžičky, čo
malo za následok jeho neúspech v spore, a preto súd žalobu voči žalovanej zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná mala plný úspech vo veci, trovy konania si neuplatnila, lebo jej žiadne nevznikli, preto súd
vyriekol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).