Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117223661
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117223661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: P. W., A..

XX.XX.XXXX, S. W. Š.X. XXXX/XXX, XXX XX F. W., Š. E. X., proti žalovanej: B. P., A.. XX.XX.XXXX, S.
W. A. XXX/X, XXX XX Ž. - F. I., Š. E. X., o zaplatenie 235,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.07.2017 sa žalobca proti žalovanej domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 235,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
3,65 % ročne: zo sumy 59,50 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 59,75 eur od 01.01.2015

do zaplatenia, zo sumy 12,90 eur od 05.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 14,19 eur od 02.10.2014
do zaplatenia, zo sumy 7,74 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 7,09 eur od 14.11.2014 do
zaplatenia, zo sumy 11,61 eur od 12.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 11,61 eur od 01.02.2015 do
zaplatenia, zo sumy 12,25 eur od 02.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,38 eur od 26.03.2015 do
zaplatenia, zo sumy 12,25 eur od 18.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 9,67 eur od 16.05.2015 do
zaplatenia a zo sumy 8,38 eur od 03.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že počas bývania v spoločnej domácnosti so žalovanou hradil

príspevky za pobyt ich spoločného maloletého syna C. W., A.. XX.XX.XXXX V Materskej škole, D. XXX,
F. W., a to za rok 2014 v sume 119,- eur a za rok 2015 v sume 119,50 eur. Zároveň výlučne sám
uhradil stravné pre maloletého: dňa 04.09.2014 v sume 25,80 eur, dňa 01.10.2014 v sume 28,38 eur,
dňa 20.10.2014 v sume 15,48 eur, dňa 13.11.2014 v sume 14,19 eur, dňa 11.12.2014 v sume 23,22 eur,
dňa 31.01.2015 v sume 23,22 eur, dňa 01.03.2015 v sume 24,51 eur, dňa 25.03.2015 v sume 16,77
eur, dňa 17.04.2015 v sume 24,51 eur, dňa 15.05.2015 v sume 19,35 eur a dňa 02.07.2015 v sume
16,77 eur. Za obdobie od januára 2014 do doby, kedy sa v auguste 2015 zo spoločnej domácnosti so

žalovanou žalovaná odsťahovala, uhradil spolu sumu 470,70 eur. Žalobou sa tak domáha od žalovanej
úhrady polovice zaplatených nákladov na účet Materskej školy, D. XXX, F. W.. Z8roveň žalobca uviedol,
že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalobcu a žalovanej) bolo zrušené za trvania manželstva.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrila na výzvu súdu podaním zo dňa 31.10.2017,
v ktorom uviedla, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaná namietala, že v čase trvania
manželstva a bývania v spoločnej domácnosti so žalobcom, aj vzhľadom na ich príjmy, spoločne viedli
domácnosť, ako i náklady s tým spojené vrátane nákladov spojených s opaterou ich maloletého syna.

Nebolo presne stanovené a vymedzené, kto a aké náklady hradí, ale zväčša ona hradila nákupy
do domácnosti, veci dennej potreby, ošatenie pre seba a syna. Pravidelné platby spojené s chodom
domácnosti (inkasné platby) a platby spojené s potrebami ich maloletého syna (škôlka, strava) hradil
žalovaný. Tak tomu bolo pred i po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ani v časeich spolužitia v spoločnej domácnosti a ani nikdy pred podaním žaloby žalobca nežiadal, aby sa na
uvedených platbách podieľala. Išlo o zaužívaný spôsob vedenia a financovania domácnosti a potrieb ich
maloletého syna v čase ich manželstva. Ďalej žalovaná namietala, že žalobcom požadovanú peňažnú

sumu nepovažuje za dlh, keďže tu absentuje skutočnosť, na základe ktorej by mal takýto dlh vzniknúť.
Nebolo totižto explicitne stanovené, ktoré platby bude ktorý z nich plniť a už vôbec nebolo dojednané,
či zaužívané, že sa budú na tieto platby skladať akýmkoľvek dielom. Žalovaná tak mala za to, že ak
mal žalobca potrebu riešiť vzájomné finančné vyrovnanie po zániku ich manželstva, mal tak urobiť v
čase rozvodu a žiadať aj finančné vyrovnanie za obdobie od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva

manželov do rozvodu manželstva. Zo strany žalobcu je to už niekoľký takýto návrh v poradí, čo považuje
z jeho strany, aj vzhľadom na jeho finančné zázemie, skôr za vytváranie určitého nátlaku na jej osobu
a nie o akési spravodlivé vyrovnanie financovania a financií vynaložených pre potreby ich maloletého
syna v čase ich manželstva. Ďalej žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku žalobcom, pokiaľ
ide o jeho základ spočívajúci v platbách uskutočnených v roku 2014. Napokon žalovaná s odkazom na
základné zásady zákona o rodine vyjadrené v ust. čl. 4 a ust. § 19 ods. 1 považovala uplatnený nárok

žalobcom za neopodstatnený vzhľadom k majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiam každého
zmanželovprispievaťnapotrebyrodiny.Vkontextetohtoargumentužalovanápoukázalanato,ževroku
2014 poberala rodičovský príspevok a následne bola zamestnaná na polovičný úväzok. Príjem žalobcu
uviesť presne nevie, no vzhľadom na štandard a výšku životnej úrovne, ho pokladá za nadštandardný.
Nepovažuje tak v zmysle uvedených zásad zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri

plnení si rodičovských práv a manželských povinností za podstatné a delenie finančne náročnejších
potrieb rodiny na polovicu medzi manželov s rozličnou výškou príjmu za zákonné, opodstatnené a
v súlade s dobrými mravmi. Z týchto uvedených dôvodov žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Žalobca v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní zo dňa 09.03.2018 namietal, že sa nezakladá

na pravde, že viedli so žalovanou spoločne náklady na domácnosť, pričom žalovaná sa na chode
domácnosti v podstate finančne vôbec nepodieľala. Celý svoj príjem žalovaná využívala takmer výlučne
len pre svoje vlastné potreby, nie teda pre potreby spoločnej domácnosti, ani pre potreby ich maloletého
syna. Opakovane žalovanú v čase ich spolužitia žiadal, aby sa finančne podieľala na nákladoch ako na
spoločnú domácnosť, tak aj na ich maloletého syna, čo ona odmietala s tým, že jej príjem je výlučne jej.

Rovnako žalobca namietal tvrdenie žalovanej, že nikdy počas ich spolužitia nežiadal, aby sa finančne
podieľala na chode spoločnej domácnosti, alebo na potrebách ich maloletého syna. Vždy šetril na sebe,
zatiaľ čo žalovaná svoje peňažné prostriedky využívala predovšetkým na svoj luxusný život. Nešlo o
zaužívaný spôsob vedenia financovania ich spoločnej domácnosti a potrieb ich maloletého syna v čase
ich manželstva. Žalovaná sa tento spôsob snažila zaviesť, s čím však viac krát vyjadril svoj nesúhlas.

S odkazom na znenie ust. § 18 a § 19 ods. 1 zákona o rodine žalobca namietal, že z týchto ustanovení
vyplýva, že o chod domácnosti sa majú starať obaja manželia (v tom čase strany sporu) spoločne a
nemožno výlučne jednému z nich, t. j. jemu, tak ako si to predstavuje žalovaná, ponechať na starosť
finančnú a aj iné stránky chodu domácnosti. Žalobca ďalej uviedol, že nepopiera, že v čase ich spolužitia
bol jeho príjem vyšší, avšak všetky náklady, či už na chod spoločnej domácnosti, alebo na ich maloletého

syna, hradil v podstate výlučne on. Ďalej výlučne on hradil splátku hypotekárneho úveru na rodinný dom,
v ktorom ich rodina spoločne žila, a to vo výške 620,- eur mesačne. Po odpočítaní tejto čiastky z jeho
príjmu mu ostala porovnateľná čiastka s príjmom žalovanej a napriek tomu všetky spoločné náklady
boli takmer výlučne na ňom. Žalovaná sa v čase ich spolužitia odmietla akokoľvek finančne podieľať či
už na chode spoločnej domácnosti, alebo na potrebách ich maloletého syna. K žalovanou vznesenej

námietke premlčania žalobca uviedol, že žiada len o úhradu platieb, ktoré ku dňu podania žaloby nie
sú premlčané. Súčasne žalobca namietal výšku príjmov žalovanej, nakoľko ako sama uviedla, bola
zamestnaná na polovičný úväzok a výška jej príjmu nezodpovedá požiadavkám na minimálnu mzdu so
zohľadnením polovičného pracovného úväzku. Navyše žalovaná súdu neuviedla svoj skutočný príjem,
pretože výdavky za rozhodné obdobie vôbec nezodpovedali ňou deklarovanej výške jej príjmov. Za

podstatnú považoval žalobca skutočnosť, že žalovaná v roku 2015 absolvovala 3 dovolenky, a to v D.,
na ktorej bola so svojou sestrou bez neho a ich maloletého syna, ďalej v S. na X., na ktorej bola so
svojou sestrou a ich maloletým synom bez žalobcu a v S., na ktorej bola so svojou sestrou a jej dcérou
bez neho a ich maloletého syna. Naproti tomu on nebol v tomto období na žiadnej dovolenke, a preto sa
mu natíska otázka, že pokiaľ žalovaná deklaruje svoj príjem v takej výške, ako to uviedla vo vyjadrení

k žalobe, z čoho potom bola schopná uhradiť tieto dovolenky. Toto tak podľa jeho názoru preukazuje
skutočnosť, že žalovaná mala v dotknutom čase iný príjem, ako ho deklaruje v spore.
5. Žalovaná aj napriek výzve súdu po doručení repliky žalobcu dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) - t. j. písomné
vyjadrenie k replike žalobcu, nepodala.6. Súd spor prejednal a v spore rozhodol za prítomnosti oboch sporových strán na pojednávaní dňa
01.06.2018.
7. Žalobca zásadne zotrval na pojednávaní na svojej argumentácii v konaní uvedenej v jeho písomných

podaniach, pričom skutkovo túto ohľadom príjmov žalovanej doplnil tým, že žalovaná v rozhodnom
období od januára 2014 do augusta 2015 prijímala na svoj účet od X. P. sumu 200,- eur mesačne,
ďalej že v tomto období dosahovala z predaja kozmetiky zn. Mary Kay príjem 250,- eur mesačne.
Pokiaľ ide o jej príjem od zamestnávateľa obchodnej spoločnosti DARENT, s. r. o., žalobca namietal, že
žalovaná nedosahovala u tohto zamestnávateľa príjem ani vo výške minimálnych mzdových nárokov,

z čoho vyvodil, že žalovaná buď dostávala určitú časť mzdy „na čierno“, resp. ak nie, vzdala sa bez
dôležitého dôvodu vyššieho zárobku. Žalobca v ďalšom špecifikoval svoje pravidelné mesačné výdavky
v rozhodnom období tak, že zo svojho príjmu 1.200,- eur mesačne okrem splátky hypotekárneho úveru
uhrádzal aj náklady na domácnosť v sume 250,- eur mesačne, poistné na životné poistenie maloletého
C. W. v sume 30,- eur mesačne, skladné pupočníkovej krvi v sume 70,- eur mesačne a vyrovnával účet
nákupov potravín v obchode jeho rodičov. Ďalej žalobca tvrdil, že tak všetky náklady spojené s výživou

maloletého, ako aj s vedením spoločnej domácnosti uhrádzal výlučne on.
8. Žalovaná na pojednávaní, okrem zotrvania na svojej argumentácii uvedenej v jej písomnom podaní,
k tvrdeniam žalobcu uviedla, že suma 200,- eur mesačne, ktorú obdržala od X. P., jej bola na účet
poukazovaná X. P. ako splátka úveru, ktorý si zobrala v minulosti spoločne so X. P. na podnikateľský
zámer, ktorý nevyšiel. Touto sumou tak ako so svojim príjmom nedisponovala. Žalovaná súčasne

namietala, že v dotknutom rozhodnom období nedosahovala predajom kozmetiky Mary Kay žiadne
príjem, keďže túto kozmetiku objednávala len pre seba a svoje kamarátky. Súčasne žalovaná uviedla,
že pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloletého C. W. a spoločnú domácnosť strán sporu v dotknutom
rozhodnom období, túto zabezpečovala ona sama. Ak bol maloletý chorý, zakupovala pre neho lieky
ona a súčasne zakupovala aj niektoré potraviny. K tvrdeniu žalobcu, že splácal splátky hypotekárneho

úveru na dom, v ktorom rodina žila, žalovaná uviedla, že táto nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Pokiaľ ide o dovolenkové pobyty tvrdené žalobcom, žalovaná uviedla, že na pobyt v D. bola
pozvaná sesternicou, pričom jediný výdavok, ktorý s týmto pobytom hradila bolo zakúpenie letenky. V
tom čase letenka stála okolo 40,- alebo 50,- eur, pričom nemyslí si, že by išlo o výdavok, ktorý by si
bežný človek nemohol dovoliť. Pokiaľ ide o dovolenku v S., tam bola aj s maloletým synom C. W., pričom

žalobca im odmietol na tento pobyt prispieť a tento tak hradila jej sestra so svojim manželom. Pokiaľ ide
o pobyt v S., tu jej pomohla opätovne čiastočne jej sestra, pričom čiastočne jej aj splácala výdavky za
tento pobyt, keďže to v danom období nemala ako uhradiť jednorazovo.
9. Súd na základe dôkazov produkovaných stranami sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
10.OkresnýsúdPovažskáBystricarozsudkomč.k.4C/209/2012-11zodňa27.11.2012,ktorýnadobudol

podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 06.12.2012 (dôkaz predložený žalobcom na č.
l. 4 spisu), na návrh žalovanej zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu vzniknuté
uzavretím ich manželstva dňa 15.01.2011 od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu bolo zrušené v zmysle ust. § 148a ods.
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

11. Z výpisu obratov na bankovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 3
spisu) vyplýva, že z tohto bankového účtu boli odpísané v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX s poznámkou: C. W. nasledovné sumy: dňa 04.09.2014 suma 25,80 eur, dňa 01.10.2014 suma
28,38 eur, dňa 20.10.2014 suma 15,48 eur, dňa 13.11.2014 suma 14,19 eur, dňa 11.12.2014 suma 23,22
eur, dňa 31.01.2015 suma 23,22 eur, dňa 01.03.2015 suma 24,51 eur, dňa 25.03.2015 suma 16,77

eur, dňa 17.04.2015 suma 24,51 eur, dňa 15.05.2015 suma 19,35 eur a dňa 02.07.2015 v sume 16,77
eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná výslovne vo vyjadrení k žalobe potvrdila skutkové tvrdenia
žalobcu, že tieto úhrady vykonal žalobca, súd považoval tieto skutkové tvrdenia za medzi stranami sporu
nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) a vychádzal z nich (§ 186 ods. 2 CSP).
12. Materská škola, D. XXX, F. W. rozhodnutím č. 178/2013 RB-5 zo dňa 07.06.2013 o prijatí dieťaťa

na predprimárne vzdelávanie (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu) prijala maloletého C. W.,
A.. XX.XX.XXXX na predprimárne vzdelávanie s celodennou výchovou a vzdelávaním do Materskej
školy, D. XXX, F. W. elokované pracovisko B.. P.. Š. XXXX, F. W.. Súčasne je v rozhodnutí uvedené,
že v zmysle ust. § 28 ods. 4 a 6 zákona č. 245/2008 Z. z. a všeobecne záväzného nariadenia mesta
Považská Bystrica č. 4/2012 prispieva zákonný zástupca dieťaťa mesačným príspevkom 11,- eur na

čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, pričom tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v
kalendárnom mesiaci.13. Podľa potvrdenia Materskej školy, D. XXX, F. W. zo dňa 15.05.2017 (dôkaz predložený žalobcom na
č. l. 6 spisu) žalobca uhradil príspevok za pobyt maloletého C. W., A.. XX.XX.XXXX v materskej škole
za rok 2014 vo výške 119,- eur a za rok 2015 vo výške 119,50 eur.

14. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 20.06.2014
(dôkaz predložený žalovanou na č. l. 20 spisu) bola žalovaná v období od 03.01.2012 do 15.06.2014
poberateľkou rodičovského príspevku na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého C. W., A..
XX.XX.XXXX.
15. Podľa potvrdení obchodnej spoločnosti DARENT, s. r. o. (dôkazy predložené žalovanou na č. l. 18

a 19 spisu) dosiahla žalovaná ako zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti za obdobie mesiacov máj
2014 až júl 2015 čistý príjem nasledovne: za mesiac máj 2014 v sume 141,94 eur, za mesiac jún 2014
v sume 201,08 eur, za mesiac júl 2014 v sume 86,76 eur, za mesiac august 2014 v sume 90,69 eur,
za mesiac september 2014 v sume 78,87 eur, za mesiac október 2014 v sume 78,87 eur, za mesiac
november 2014 v sume 59,15 eur a za mesiac december 2014 v sume 59,15 eur, za mesiac január 2015
v sume 175,66 eur, za mesiac február 2015 v sume 160,37 eur, za mesiac marec 2015 v sume 160,37

eur, za mesiac apríl 2015 v sume 160,37 eur, za mesiac máj 2015 v sume 160,37 eur, za mesiac jún
2015 v sume 160,37 eur a za mesiac júl 2015 v sume 160,37 eur.
16. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) tvrdenia žalobcu, že strany
sporu sú rodičmi maloletého C. W., A.. XX.XX.XXXX, ďalej že do augusta 2015, kedy sa žalovaná
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, žili strany sporu spolu s maloletým C. W. v spoločnej domácnosti

a že v rozhodnom období od januára 2014 do augusta 2015 manželstvo žalobcu a žalobkyne trvalo
(táto skutočnosť zároveň vyplýva aj zo žalobcom predloženej zápisnice o pojednávaní Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 26.11.2015 vo veci rozvodu strán sporu, pričom na tomto pojednávaní k
rozhodnutiu súdu o rozvode manželstva nedošlo a pojednávanie bolo odročené na termín 19.01.2016),
ďalej, že žalobca uhrádzal náklady spojené so zabezpečovaním energií v spoločnej domácnosti a

napokon že žalobca mal v tomto rozhodnom období čistý mesačný príjem 1.200,- eur.
17.Podľaust.čl.4vetaprváadruháZákladnýchzásadzákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„ZoR“),
všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné

a bezpečné prostredie.
18. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť
spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
20. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
23. Podľa ust. § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.
24.Podľaust.§75ods.1ZoR,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZoR v znení zákona č. 125/2013 Z. z. účinnom od 15.06.2013, kto celkom
alebosčastisplnilzainéhovyživovaciupovinnosť,jeoprávnenýodnehopožadovaťúhradutohtoplnenia

a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
26. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcom žalobou uplatneného nároku na zaplatenie celkovo
sumy 235,35 eur, súd tento právne kvalifikoval ako nárok uplatnený podľa cit. ust. § 79 ods. 1 ZoR.
Skutkovo žalobca vznik uplatneného nároku zásadne odvodzoval od toho, že aj napriek tomu, že sámmal ako rodič vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. W. (synovi strán sporu) plnil túto vyživovaciu
voči maloletému C. W. vo väčšom rozsahu, ako mal (t. j. vykonal peňažné plnenie súvisiace so
zabezpečovaním predprimárneho vzdelávania v materskej škole a stravovania maloletého v materskej

škole v celkovej výške 470,70 eur), čím nad rozsah svojej vyživovacej povinnosti (t. j. v rozsahu
polovice sumy 470,70 eur, teda v rozsahu žalovanej sumy 235,35 eur) plnil vyživovaciu povinnosť voči
maloletému C. W. za žalovanú, ktorá mala rovnako ako rodič vyživovaciu povinnosť voči maloletému
C. W..
27. Konštrukcia práva podľa cit. ust. § 79 ods. 1 ZoR je obdobná konštrukcii bezdôvodného obohatenia v

zmysle Občianskeho zákonníka, t. j. keď obohatenie vzniká u toho, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia v takom
prípade je predovšetkým existencia plnenia, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám;
okrem toho sa vyžaduje, aby ten, kto plnil za iného, nemal sám povinnosť plniť (takýto prípad môže
nastať napr. vtedy, ak niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva, že sám má povinnosť plniť). V
prípade plnenia vyživovacej povinnosti za iného tak nejde o bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 454

Občianskeho zákonníka, ale o špeciálnu právnu úpravu. Pre možnosť subsumovať konkrétny prípad pod
predmetné ustanovenie sa vyžaduje, aby tomu, za koho sa plnilo, vyplývala vyživovacia povinnosť či už
zo zákona, alebo z rozhodnutia súdu (pričom ju riadne neplní, hoci nejde o prípad, že plnenie nie je v
jeho schopnostiach a možnostiach), a ten, komu sa plnilo, musí byť oprávneným v zmysle ZoR. Osobou,
ktorá plnila za iného, môže byť ktokoľvek, neexistuje však u nej povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť ani

zo zákona, ani z rozhodnutia súdu, resp. nie v rozsahu, v akom plnila (k tomu pozri primerane rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 10Co 402/1979 zo dňa 26.09.1979 publikovaný v Zborníku
Najvyššieho súdu ČSSR zväzok IV str. 676), a jej úmysel smeruje k plneniu vyživovacej povinnosti.
28. V danom prípade možno nepochybne konštatovať, že žalobca úhradou sumy 470,70 v prospech
Materskej školy, D. XXX, F. W., plnil vyživovaciu povinnosť bez najmenších pochybností voči

oprávnenému subjektu podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, t. j. voči maloletému C. W., A.. XX.XX.XXXX (keďže
tento vzhľadom na svoj vek v spornom období rokov 2014 a 2015, s určitosťou nebol schopný sám
sa živiť) a súčasne, že žalovanej, za ktorú mal žalobca plniť, vyplývala vyživovacia povinnosť voči
oprávnenému C. W. z cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR. Podstatnou otázkou v spore, ktorú tak súd posudzoval,
bola otázka, či žalobca plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. W. podľa cit. ust. § 62 ods.

1 ZoR vo väčšom rozsahu, ako mal, a to tým, že uhradil celé náklady spojené s pobytom maloletého
C. W. v materskej škole (vrátane stravného) za obdobie od januára 2014 do augusta 2015 v celkovej
sume 470,70 eur.
29. V kontexte prejednávanej veci súd považuje za potrebné vyjadriť sa k skutkovej okolnosti, že
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu zaniklo ku dňu 06.12.2012 (deň právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/209/2012-11 zo dňa 27.11.2012) zrušením
súdom podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca získal oprávnenie
na podnikateľskú činnosť. Skutočnosť zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva z dôvodu podnikania jedného (príp. oboch manželov) podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemá žiadny vplyv na ďalšiu existenciu jednak vyživovacej povinnosti manželov ako rodičov k

deťom podľa cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR a jednak ani vyživovacej povinnosti medzi manželmi podľa cit. ust.
§ 71 ods. 1 ZoR. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva sa tak môže
prejaviť pri určovaní vyživovacej povinnosti len pri skúmaní majetkových pomerov povinného subjektu,
t. j subjektu, ktorý má plniť vyživovaciu povinnosť či už voči dieťaťu (rodič), alebo voči manželovi (druhý
manžel).

30. Súd tak v ďalšom zohľadňoval nasledujúce preukázané skutkové okolnosti prejednávaného prípadu.
Pokiaľ ide o príjmové pomery strán sporu, súd vychádzal z toho, že žalobca mal v rozhodnom období od
januára 2014 do augusta 2015 čistý mesačný príjem v sume 1.200,- eur. Pokiaľ ide o príjmy žalovanej,
v konaní bolo preukázané, že žalovaná poberala v období od januára 2014 do 15.06.2014 rodičovský
príspevok v sume 203,20 eur (§ 4 ods. 6 zákona č. 571/2009 Z. z. v spojení s ust. § 1 opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 451/2013 Z. z.), ďalej v období od mája 2014 do júla
2015 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem zo mzdy u zamestnávateľa DARENT, s .r. o. v sume 96,89
eur (za celé obdobie v sume 1.453,28 eur / 15 mesiacov = 96,89 eur). Ak žalobca s odkazom na to,
že tento príjem nezodpovedá výške minimálnej mzdy zamestnanca pracujúceho na polovičný úväzok,
namietal, že žalovaná buď u tohto zamestnávateľa dosahovala vyšší príjem, ktorý jej však bol vyplácaný

„na čierno“, resp. ak nie, tak sa bez dôležitého dôvodu vzdala vyššieho zárobku (§ 75 ods. 1 ZoR),
tieto svoje tvrdenia žalobca nijako nepreukázal. V konaní žalobca akýmkoľvek spôsobom nepreukázal,
že by žalovaná obdržala od tohto zamestnávateľa akýkoľvek príjem mimo riadne zúčtovanej mzdy
navyše („na čierno“). Ak by aj zamestnávateľ žalovanej nevyplatil mzdu zodpovedajúcu minimálnymmzdovým nárokom podľa ust. § 119 a § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, nič to nemení
na okolnosti, že žalovaná nedosiahla iný príjem zo zamestnania, ako jej bol aj skutočne vyplatený.
Žalovanej mohla vzniknúť len pohľadávka na doplatenie mzdových nárokov do výšky podľa ust. §

119 a § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ani tento záver však súd nemohol vyvodiť
z vykonaného dokazovania, a to vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, aký pracovný
čas žalovaná u uvedeného zamestnávateľa vôbec odpracovala. Pokiaľ žalobca v ďalšom tvrdil, že
žalovaná dosahovala v rozhodnom období od januára 2014 do augusta 2015 príjem vo výške 200,-
eur mesačne, a to od X. P., a to vkladom na jej bankový účet, súd vychádzal z toho, že tieto obdržané

sumy žalovanou nemožno považovať za jej príjem žalovanej, a to vzhľadom k tvrdeniam žalovanej (ktoré
žalobca výslovne nenamietal, a preto ich považoval súd medzi stranami sporu za nesporné, § 151 ods. 1
CSP),žetietoplatbymesačnevovýške200,-eurX.P.poukazovalžalovanejúčelovoviazanénaplatenie
splátok úveru, ktorý bol predtým poskytnutý žalovanej. V tomto prípade tak súd nemohol aplikovať
žalobcom uvedené ust. § 62 ods. 5 ZoR, v zmysle ktorého má výživné na dieťa prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Ak v ďalšom žalobca tvrdil, že žalovaná mala v rozhodnom období príjem vo výške

250,- eur mesačne z predaja kozmetiky zn. .Mary Kay, čo žalovaná poprela, súd považoval tvrdenia
žalobcu o tomto príjme len za hypotetické, keďže tento vychádzal z možností žalovanej predať určité
množstvo kozmetiky zn. Mary Kay, ktoré si žalovaná objednala a následne týmto dosiahnuť províziu vo
výške 30 až 35 % z tohto predaja. Pokiaľ aj žalobca v rámci dôkazného návrhu navrhoval zabezpečiť
od firmy Mary Kay informáciu za akú sumu žalovaná v rozhodnom období nakúpila kozmetické výrobky,

súd tento dôkaz nezabezpečil, a to vzhľadom k tomu, že ak aj žalobkyňa nakúpila určité množstvo
kozmetických výrobkov zn. Mary Kay, nemožno z toho bez ďalšieho vyvodiť, že žalovaná s následného
predaja tejto kozmetiky ďalším osobám dosiahla akýkoľvek zisk. Žalovaná sa navyše bránila v konaní
tým, že túto kozmetiku objednávala len pre seba a pre svoje kamarátky. Ak aj žalobca tvrdil, že pokiaľ
žalovaná túto kozmetiku predávala svojim kamarátkam, prípadne rodine za cenu zodpovedajúcu cena,

za ktorú túto kozmetiku nakúpila, vzdala sa tak bez dôležitého dôvodu zárobku (§ 75 ods. 1 ZoR), k tomu
súd považuje za potrebné uviesť, že je otázne, či by žalovaná vôbec nejaký príjem dosiahla, ak by túto
kozmetiku ponúkala svojim kamarátkam, resp. svojej rodine za cenu vyššiu, ako cene zodpovedajúcej jej
nákupu. Odhliadnuc od uvedeného, vzal súd do úvahy vyjadrenie žalovanej na pojednávaní Okresného
súdu Považská Bystrica dňa 26.11.2015 v konaní vedenom pod spis. zn. 3P/72/2015, kedy žalovaná

uviedla,žetohočasumápríjemakoporadkyňaMaryKayvovýškecca100,-eurmesačne(st.6zápisnice
o pojednávaní Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.11.2015 v konaní vedenom pod spis.
zn. 3P/72/2015 vo veci rozvodu strán sporu, ktorú ako dôkaz predložil žalobca na č. l. 49 spisu). Aj
napriek tomu, že žalovaná v prejednávanej veci poprela, že by tento príjem dosahovala aj v rozhodnom
období od januára 2014 do augusta 2015, súd túto jej námietku do úvahy nevzal, a to z dôvodu, že

žalovaná nenamietala tvrdenia žalobcu, že aj v tomto období vykonávala poradkyňu Mary Kay. Možno
tak konštatovať značný rozdiel medzi príjmami žalobcu a žalovanej v danom rozhodnom období od
januára 2014 do augusta 2015. Ani posudzujúc vec podľa právneho názoru žalobcu, že výdavky spojené
so zabezpečovaním potrieb maloletého C. W. a tiež výdavky spojené so zabezpečovaním rodiny vrátane
potrieb spoločnej domácnosti by sa mali deliť medzi strany sporu ako rodičov v pomere zodpovedajúcom

pomeru ich príjmov (ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu po odpočítaní jeho plnenia na splátku úveru vo
výške 600,- eur zásadne rovnaké), by súd nemohol dospieť k záveru o opodstatnenosti názoru žalobcu,
že žalovaná by mu mala uhradiť polovicu výdavkov, ktoré vynaložil v rozhodnom období od januára 2014
do augusta 2015 na zabezpečenie predprimárneho vzdelávania maloletého C. W. v materskej škole a
jeho stravovania v tejto materskej škole.

31. Žalovaná v konaní tvrdila, že v rozhodnom období od januára 2014 do augusta 2015 zabezpečovala
osobnú starostlivosť o maloletého C. W., ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť rodiny (napr.
upratovanie). Na tejto sa žalobca nepodieľal (žalovaná na pojednávaní dňa 01.06.2018 doslova uviedla,
že žalobca len ležal na gauči a nepohol ani prstom). Žalobca tieto skutkové tvrdenia žalobkyne výslovne
nepoprel, a preto ich súd považoval medzi stranami sporu za nesporné.

32. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenia, že žalovaná sa na peňažných výdavkoch spojených so
zabezpečením potrieb maloletého C. W., ako aj spojených s vedením domácnosti nijako nepodieľala,
žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu v konaní výslovne poprela, pričom uviedla, že sama zo svojich
príjmov zakupovala niektoré potraviny (napr. ovocie a zeleninu), ošatenie pre maloletého C. W. a
lieky pre maloletého C. W., ak bol tento chorý. Možno tak konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje

skutkové tvrdenia, že výlučne len on po finančnej stránke zabezpečoval potreby maloletého C. W.,
ako aj vedenie spoločnej domácnosti rodiny. Tomu napokon nenasvedčuje ani žalobcom produkovaný
„prehľad nákupov žalovanej, ktoré realizovala v mesiacoch 6/2014 až 7/2015“, ktorého obsah žalovaná
výslovne namietala, avšak z ktorého naopak vyplýva, že žalovaná mala v tomto období priemernevynaložiť 6,61 % svojich peňažných výdavkov na nákup detských tovarov a 7,55 % svojich peňažných
výdavkov na nákup tovarov do domácnosti, t. j. práve na spomínaný účel mala žalovaná vynaložiť 14,16
% svojich peňažných výdavkov, čo v peňažnom vyjadrení žalobca vyjadril ako 14,61 % z priemerných

peňažnýchvýdavkovžalovanejvcelkovejsume183,65eurmesačne,t.j.žalovanámalapodľažalobcom
predloženého prehľadu vynaložiť priemerne mesačne sumu 26,83 eur na spomínaný účel. Žalobca však
túto svoju kalkuláciu výdavkov realizovaných žalovanou nijakým spôsobom nepreukázal.
33. Ak žalobca v konaní poukazoval na nadštandardnú životnú úroveň žalovanej v rozhodnom období,
ktorá mala vyplývať zo skutočnosti, že žalovaná absolvovala tri dovolenkové pobyty (v D., v S. a v S.),

možno konštatovať, že práve tým, že na pobyte v S. bol so žalovanou aj maloletý C. W., žalovaná plnila
tiež svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, keďže týmto spôsobom žalovaná umožnila podieľať
sa maloletému C. W. na jej životnej úrovni a týmto spôsobom (aj keď podľa jej tvrdení po finančnej
stránke zabezpečeným jej príbuznými - sestrou a švagrom) umožnila maloletému rozvoj jeho osobnosti.
Zároveň má súd aj za to, že takýto pobyt predstavoval s určitosťou aj určitý spôsob zdravotnej prevencie
maloletého C. W. (pobyt v zdraviu prospešnom prostredí). Súčasne súd vychádzal z tvrdenia žalovanej,

že tieto pobyty (s výnimkou zakúpenia letenky do D. a späť v sume cca 50,- eur) hradili príbuzní
žalovanej. Argumentácia žalobcu, že týmto spôsobom žalovaná dosiahla od svojho zamestnávateľa
obchodnej spoločnosti DARENT, s .r. o. skrytý príjem, keďže jediným spoločníkom a konateľom tejto
obchodnej spoločnosti je švagor žalovanej, sa súdu javí ako scestná.
34. Vo všeobecnosti súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že z cit. ust. čl. 4 ZoR vyplýva požiadavka,

podľa ktorej sú všetci členovia rodiny (detí nevynímajúc) povinný navzájom si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností starať sa o zvyšovanie životnej úrovne rodiny. Táto zásada sa prejavuje aj v
ďalších cit. ust. § 18 a 19 ods. 1 ZoR. Z týchto cit. ustanovení ZoR vyplýva, že za uspokojovanie potrieb
rodiny nemožno považovať len zabezpečenie peňažných prostriedkov a ich vynakladanie na materiálne
a imateriálne potreby rodiny (vrátane odôvodnených potrieb detí), ale aj osobnú starostlivosť o deti a

domácnosť, v ktorej rodina žije. Tento záver sa premieta aj do plnenia vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom (§ 62 ods. 4 ZoR), ale aj do plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi navzájom (§ 71
ods. 1 veta posledná ZoR).
35. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (§ 62 ods. 1 ZoR), súd tak na
strane rodičov prihliada nielen k ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom (§ 75 ods. 1

ZoR), ale aj k osobnej starostlivosti rodičov k deťom a ak rodičia žijú spolu aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Preto nemožno pokiaľ ide o určenie konkrétneho rozsahu (miery) vyživovacej povinnosti
toho ktorého rodiča voči dieťaťu vychádzať len z príjmových (vrátane potencionality týchto príjmov) a
majetkových pomerov rodičov, ale je potrebné aj zohľadniť mieru osobnej starostlivosti oboch rodičov
o dieťa a pokiaľ rodičia spolu žijú aj mieru starostlivosti o spoločnú domácnosť. Nemožno tak, ako to

zásadne urobil žalobca, určiť konkrétny rozsah vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča voči dieťaťu
v rozsahu polovice výdavkov spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb dieťaťa, alebo
taktiež len mechanicky porovnať v určitom pomere príjmovú situáciu (zohľadniac súčasne potencionalitu
príjmov) oboch rodičov a výlučne len v tomto pomere v ďalšom určiť v peňažnom vyjadrení konkrétny
rozsah vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča voči dieťaťu. V konkrétnostiach prejednávanej veci tak

nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že by mu mala žalovaná nahradiť jednotlivé výdavky vynaložené
na výživu maloletého C. W., a to v rozsahu 1/2 týchto výdavkov. Ak by súd pripustil takúto konštrukciu,
musel by dospieť k záveru, že každému z rodičov by vzniklo právo na náhradu 1/2-ice všetkých výdavkov
spojených so zabezpečovaním výživy ich dieťaťa, resp. vznik práva jedného z rodiča požadovať od
druhého rodiča náhradu polovice rozdielu sumy týchto výdavkov vynaložených oprávneným rodičom a

sumy týchto výdavkov vynaložených druhým povinným rodičom, a to bez akéhokoľvek zohľadňovania
jednak vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ako aj osobnej starostlivosti rodičov o dieťa a spoločnú
domácnosť. Inými slovami povedané, jednému z rodičov môže pri plnení vyživovacej povinnosti voči
dieťaťu voči druhému z rodičov vzniknúť právo podľa cit. ust. § 79 ods. 1 ZoR len v takom prípade, ak
by druhý rodič vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť (zahŕňajúc aj osobnú starostlivosť o dieťa a

spoločnú domácnosť), alebo ju plnil len v mizivom (úplne zanedbateľnom) rozsahu. Skutkové okolnosti
zodpovedajúce tomuto výkladu cit. ust. 79 ods. 1 ZoR v kontexte prejednávanej veci však žalobcom
preukázané neboli, naopak preukázané skutkové okolnosti (resp. nesporné skutkové tvrdenia strán
sporu) naplneniu takéhoto predpokladu nenasvedčujú.
36. S ohľadom na uvedené tak súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a už len preto žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol. Preto sa súd už v ďalšom nezaoberal námietkou premlčania uplatneného
nároku, ktorú v konaní vzniesla žalovaná.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Žalovaná bola v prejednávanej veci nesporne úspešná v celom rozsahu, preto by bolo namieste

priznanie mu nároku na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci však
možnosť priznania nároku na náhradu trov konania žalovanej vylučovalo to, že jej v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku
na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Napokon žalovaná ani takýto nárok priznať nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).