Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012629
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:2118012629.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov
senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč - Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému K. B., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
6PP/230/2018 zo dňa 09.09.2019 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.1 Tr. por. sa žiadosť odsúdeného K.
B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6PP/230/2018 zo dňa 09.09.2019, po
predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/34/2019 zo dňa

23.04.2019, podľa § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods.1 Trestného poriadku
podmienečne prepustil odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/19/2014 zo dňa 26.03.2014 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 1T/115/2017 zo dňa 12.09.2017.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne nariadil probačný dohľad
nad odsúdeným vo výmere 3 roky. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona súd odsúdenému uložil

príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
prokurátor. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že u odsúdeného nebola splnená materiálna podmienka na
podmienečné prepustenie. Podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS u neho existuje stredné riziko sociálneho
zlyhania a to najmä z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, závažnosti trestnej činnosti, len
čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a z dôvodu dlhov. Odsúdený tiež len čiastočne spĺňa

podmienky na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu ho preto neodporúča prepustiť. Súd prvého
stupňa preto nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného a neprihliadol na hodnotenie ústavu
a závažnosť skutku, pre ktorý mu bol trest uložený. Nie je preto možné predpokladať, že v budúcnosti
povedie riadny život a na podmienečné prepustenie neboli splnené zákonné podmienky.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a aby
sám zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril odsúdený tak, že ak prokurátor poukazuje výlučne len na hodnotenie
riaditeľa ústavu, on dáva do pozornosti svoje vyjadrenie k predchádzajúcej sťažnosti prokurátora, v
ktorom poukazoval na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Leopoldov (kde predtým trest vykonával), ktorý ho
odporúčal podmienečne prepustiť. V Leopoldove vykonával trest 46 mesiacov, preto ho tam museli
omnoho lepšie poznať, pričom v ÚVTOS Dubnica vykonával trest pred vypracovaním hodnotenia len
1 mesiac. Počas výkonu trestu v Dubnici nad Váhom sa z jeho strany nestalo nič, čo by bolo možné

hodnotiť negatívne. Je nelogické, ak jeden ústav odporučí prepustenie a druhý nie. Neskôr vypracované
hodnotenie ÚVTOS Dubnica nad Váhom je len kópiou pôvodného. Ak hodnotenie poukazuje na jehodlhy, tak uvádza, že jediné dlhy, ktoré mal pred nástupom výkonu trestu, boli dlhy z trestnej činnosti. Tiež
nie je pravdou, že nemá dostatočne kritický postoj k trestnej činnosti, pretože on všetko naozaj úprimne
ľutuje. Počas výkonu trestu bol z diferenciačnej skupiny B preradený do skupiny A, získal 5 odmien,

nebol disciplinárne potrestaný. Pracuje na pracovisku mimo ústav, získal potrebné pracovné návyky k
tomu, aby viedol riadny život. Plne sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Navrhol preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením vyhovel návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že odsúdený splnil formálne i
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Vo vzťahu k možnosti dôvodného očakávania
vedenia riadneho života zo strany odsúdeného uviedol, že vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil

s hodnotením ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje
polepšenie, pričom vo výkone trestu je pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu
sa riadne zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti, ktorá je u odsúdeného mimo iné aj majetkového
charakteru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že odsúdený bol za plnenie si pracovných

povinností aj viacnásobne disciplinárne odmenený. Nakoniec odsúdený predložil aj pracovnú zmluvu od
spoločnostiJ&LaS,s.r.o.(č.l.85).Zároveňakovyplynulozhodnoteniaústavuodsúdenýmávybudované
aj stále sociálne zázemie, čím je daný predpoklad, že odsúdený v prípade jeho prepustenia na slobodu
nebude odkázaný na zabezpečenie si svojich základných potrieb na páchanie trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ÚVTOS Dubnica nad Váhom po

doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia krajského súdu je súd prvého stupňa aj naďalej toho názoru,
žetiesúuodsúdenéhočiastočnezníženéresp.niesúúplneopodstatnené(opakovanépáchanietrestnej
činnosti, aktuálne odsúdenie za zločin, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky a dlhy).
V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. dlhy, že odsúdený je vo výkone trestu pracovne zaradený, pričom,
je hodnotený kladne, dokonca bol aj viackrát za účasť na pracovnom procese disciplinárne odmenený.

Odsúdený si tak vytvoril podmienky po výkone trestu sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti,
ktorá je u neho aj majetkového charakteru. Tu zároveň súd prvého stupňa poukazuje aj na predloženú
pracovnú zmluvu od spoločnosti J&LaS, s.r.o., ako aj rodinné zázemie odsúdeného, od ktorého možno
očakávať pomoc odsúdenému v začlenení sa do spoločnosti, ktorá skutočnosť vyplynula súdu mimo
hodnotenie ústavu aj z predloženého čestného prehlásenia od matky odsúdeného.

V prípade opakovaného páchania trestnej činnosti je pravdou, že odsúdený bol doposiaľ už 15-
krát súdne trestaný, avšak v prípade 8 odsúdení boli výroky o treste zrušené z dôvodu
ukladania súhrnného trestu (trestné veci OS Bratislava I sp. zn. 4T/30/2009, OS Bratislava II sp. zn.
4T/42/2009, 3T/20/2016, OS Bratislava III sp. zn. 2T/27/2009, 1T/136/2010, 1T/194/2015, OS Nitra sp.
zn. 21T/77/2010, OS Dunajská Streda sp. zn. 1T/39/2011) nejde preto vždy o recidívu odsúdeného. V

trestnej veci Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T/261/2012 súd zároveň upustil od uloženia súhrnného
trestu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že nemožno považovať každé ďalšie odsúdenie za
prejav nenapraviteľnosti páchateľa a zároveň za prejav nenaplnenia výchovného účelu trestu.
Súd uvádza, že v prípade osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody opakovane, sa v zásade
uplatní represívna zložka trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona (zabránenie odsúdenému v páchaní

trestnej činnosti obmedzením jeho osobnej slobody), avšak uvedené nevylučuje, aby sa uplatnila u
odsúdeného aj výchovná zložka trestu. To znamená, že nie je vylúčené, aby počas výkonu trestu došlo
aj u takéhoto odsúdeného k zmene jeho správania a náprave jeho postojov v tom smere, že sa odsúdený
zbavil tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k opätovnému páchaniu
trestnej činnosti. Podľa názoru súdu tieto podmienky u odsúdeného splnené sú, keď s poukazom na

hodnotenie ústavu súd zistil, že odsúdený aktívne využil dobu výkonu trestu, keď odsúdený v zásade plní
stanovenýprogramzaobchádzania(svýnimkouboduedukácia,ktorýplníčiastočne),bolomuudelených
celkom 5 disciplinárnych odmien, pričom je pracovne zaradený, zároveň má vytvorené primerané
sociálne zázemie, nakoniec mu bol zmenený aj spôsob výkonu trestu, a to jeho preradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto súd poukazuje aj na hodnotenie ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov (č. l. 2), kde odsúdený vykonával prvotne výkon trestu a ktorý ústav ho zároveň na rozdiel
od ÚVTOS Dubnica nad Váhom aj odporučil podmienečne prepustiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je
tak súd toho názoru, že napriek trestnej minulosti odsúdeného a určitým nedostatkom (čiastočne kritický
postoj k trestnej činnosti) možno očakávať od odsúdeného, že ten povedie riadny život.Pokiaľ ide o závažnosť spáchanej trestnej činnosti súd uvádza, že táto sama o sebe nemôže byť
prekážkou na podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť
trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že

odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá
od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej
činnosti.
Zároveň sa súd nie úplne stotožnil aj s vyhodnotením rizika sociálneho zlyhania zo strany ústavu,
ktorý toto riziko vyhodnotil ako stredné pri menej priaznivej resocializačnej prognóze. Súd v prvom rade

poukazuje, že v prípade určovania rizika sociálneho zlyhania ústav vychádza z formulára - Hodnotenie
rizika sociálneho zlyhania (č. l. 84 - druhá strana), ktorý podľa názoru súdu vychádza z kritérií, ktoré vo
viacerých prípadoch vykazujú znaky diskriminácie, ktorej zákaz je zakotvený v čl. 12 Ústavy SR a ktoré
odsúdený nemôže svojou vôľou sám ovplyvniť.
Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa splnenie podmienok na podmienečné prepustenie za
splnené.

Zo spisového materiálu vyplynulo, že odsúdený začal trest vykonávať dňom 23.07.2018 a jeho koniec
je určený na 14.04.2021. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 04.05.2018.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že odsúdený bol do výkonu trestu
predvedený dňa 18.12.2014, a to do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde vykonával trest v strednom
stupni stráženia. Po absolvovaní nástupného oddielu, kde bol oboznámený s časovým rozvrhom dňa

a ústavným poriadkom, bol umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Svojim
prístupom k plneniu povinností a na základe plnenia stanoveného programu zaobchádzania mu bola
neskôr zmenená diferenciačná skupina z „B“ na „A“. Počas pobytu v ústave Leopoldov sa dopustil
porušení interných predpisov, kedy porušil ustrojovaciu disciplínu a sprchoval sa v nepovolenom čase,
čo sa po upozornení neopakovalo. Od zaznamenaných nedostatkov si odsúdený svoje povinnosti plnil.

Jeho správanie a vystupovanie voči personálu bolo slušné, príkazy a nariadenia plnil na požadovanej
úrovni. Pozitívne bolo hodnotené aj plnenie ostatných elementárnych povinností ako je osobná hygiena
a uloženie osobných vecí. V kolektíve odsúdených bolo jeho správanie taktiež slušné, konflikty
nevyvolával. K trestnej činnosti deklaroval formálne kritický postoj. Pracovne zaradený bol na viacerých
pracoviskách s dohľadom v ústave a s voľným pohybom mimo ústavu. Spočiatku mal nedostatky pri

dodržiavaníbezpečnostiaochranyzdraviapripráci,poopätovnompreškolenísaužneopakovali.Okrem
uvedeného bola jeho pracovná disciplína hodnotená dlhodobo pozitívne, za čo bol 4-krát disciplinárne
odmenený. V danom ústave bol celkovo 5-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol.
Dňa 09.10.2018 bol Okresným súdom Trnava na základe návrhu odsúdeného preradený na ďalší výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z tohto dôvodu bol premiestnený dňa 16.10.2018

do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Po absolvovaní nástupného oddielu, kde bol oboznámený s časovým
rozvrhom dňa a ústavným poriadkom, bol umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou
„B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh
dňa okrem uvedeného nedostatku dodržiava na požadovanej úrovni. Kolektívnu a osobnú hygienu
dodržiava. Príkazy a nariadenia personálu plní. Postoj k opakovane páchanej trestnej činnosti sa javí

ako čiastočne kritický, svoje konanie ospravedlňuje finančnými problémami a stavia sa k nej ľahkovážne.
Absentuje u neho väčšia sebareflexia. Pracovne zaradený je na pracovisku s dohľadom v ústave,
k pridelenej práci pristupuje zodpovedne a na požadovanej úrovni. Správanie a vystupovanie má
slušné. Odsúdený bol doposiaľ 5-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Možno
konštatovať, že stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia v bodoch zaraďovanie do práce,

vzťahoch s vonkajším prostredím a voľnočasových aktivitách. Rezervy sú v bode edukácia z dôvodu
nedostatočne kritického, ľahkovážneho až ľahostajného postoja k opakovane páchanej trestnej činnosti.
U odsúdeného bolo riziko sociálneho zlyhania na základe spracovaného dotazníka hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania vyhodnotené ako stredné najmä z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti,
aktuálne odsúdenie za zločin, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky a dlhy. Záverom ústav

konštatoval, že odsúdený len čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie, pričom ústav
neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval
v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosti odsúdeného vyhovel a podmienečne ho
prepustil, pričom sa nedostatočne posúdil splnenie materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie

vo vzťahu k dôvodnému očakávaniu, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľnezdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste

len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne

i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Celkovo tak inštitútu podmienečného prepustenia možno uviesť, že sa jedná o inštitút mimoriadny, bez
stanovenia povinnosti súdu odsúdenému vyhovieť. Zároveň však treba podotknúť, že to neznamená,
že by súdy mali možnosť ľubovoľného rozhodovania, alebo že by nemali povinnosť svoje rozhodnutie
riadne zdôvodniť.

Cieľom podmienečného prepustenia je motivovať odsúdeného, aby svojím chovaním a plnením svojich
povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý
účel trestu, je ďalší výkon trestu nepotrebný.
V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že správanie odsúdeného síce aktuálne je na požadovanej úrovni a snaží sa i v

zamestnaní plniť si svoje povinnosti. Do úvahy však treba vziať i skutočnosti, že v priebehu rokov
2003 až 2016 sa opakovane dopúšťal i násilnej trestnej činnosti v relatívne krátkych intervaloch, pričom
„prestávky“ v páchaní trestnej činnosti boli spôsobené i výkonom uložených trestov odňatia slobody. V
roku 2010 bol už z výkonu trestu podmienečne prepustený, pričom sa síce osvedčil, avšak opätovne
sa dopúšťal trestnej činnosti. Počas relatívne dlhej doby počas ktorej vykonáva aktuálny trest odňatia

slobody získal zatiaľ len 3 disciplinárne odmeny. Potrebné je s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zák.
prihliadnuť i na povahu posledného spáchaného trestného činu a na stupeň ústavu, v ktorom aktuálne
trest vykonáva. Odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania dvoch trestných činov - zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák., pričom išlo o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b). Tr. zák. Trest aktuálne vykonáva v ústave so stredným

stupňom stráženia. Jedná sa preto o jedinca určitým spôsobom kriminálne „poznačeného“, ktorého
prevýchova (aj v zmysle schopnosti viesť na slobode riadny život) si vyžaduje plynutie dlhšieho času a
uplatňovanie špecifických metód, ktorými disponujú práve ústavy na výkon trestu.
Na základe týchto skutočností potom možno konštatovať, že odsúdený síce aktuálne preukazuje
polepšenie, čo možno klasifikovať jednoznačne pozitívne, avšak zatiaľ ešte nie je splnená podmienka,

že od neho v budúcnosti možno očakávať vedenie riadneho života. Napriek objektívne preukázanému
polepšeniu odsúdeného je totiž potrebné prognózu vedenia riadneho života vyhodnotiť s ohľadom na
jeho trestnú minulosť.
Súd prvého stupňa tak vzal prioritne do úvahy len súčasné správanie sa odsúdeného a skutočnosť,
že má po prepustení zabezpečené určité minimálne sociálne zázemie, pričom potrebným spôsobom

nedostatočne zohľadnil predchádzajúce odsúdenia a závažnosť trestného činu a to vo väzbe na
posúdenie schopnosti odsúdeného viesť v budúcnosti riadny život. Zároveň sa okresný súd žiadnym
spôsobom nevysporiadal ani so skutočnosťou, že odsúdený už bol raz podmienečne prepustený, pričom
v skúšobnej dobe zlyhal a bolo rozhodnuté o výkone zvyšku trestu.
Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že odsúdený bol v priebehu rokov 2009 až 2017 (vrátane

aktuálneho odsúdenia) 15 krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Trestnej činnosti
sa dopúšťal v relatívne krátkych intervaloch po sebe, pričom ani výkon niektorých trestov ho zjavne
neodradil od ďalšieho páchania trestnej činnosti, ktorej závažnosť v priebehu času rástla. Dokonca
v roku 2013 už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom danú šancu
nevyužil a zrecidivoval, v dôsledku čoho bolo v roku 2016 rozhodnuté o nariadení výkonu zvyšku trestu.

Poukázanie len na zrušenie niektorých výrokov o treste v dôsledku ukladania trestu súhrnného nie
je možné hodnotiť ako okolnosť, ktorá by podstatným spôsobom znižovala riziko z možnej recidívy.
Aj keď mu nebol za spáchanie každého trestného činu uložený samostatný trest, ale vo viacerých
prípadoch mu boli ukladané tresty súhrnné, faktom ostáva, že do rozporu so zákonom sa dostal 15
krát. Aktuálne vykonáva trest, ktorý mu bol uložený za zločin. Z uvedeného je zrejmé, že osobnosť

odsúdeného vykazuje znaky kriminálnej narušenosti vzhľadom na počet odsúdení. V tejto súvislosti
potom skutočnosť, že v minulosti už v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia zlyhal, vážne
spochybňuje dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života v budúcnosti a to i napriek objektívne
preukázanej snahe odsúdeného o polepšenie. Ak sa odsúdený bráni tým, že dôvodom jeho zlyhania(neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia) bola jeho nerozvážnosť a mladícka
nevyzretosť, je otázne či v intervaloch medzi páchaním trestnej činnosti a pobytmi vo výkone trestov
mal možnosť „vyzrieť“. Ešte stále existuje v dostatočnej miere objektívna pochybnosť, či odsúdený v

civilných podmienkach bez priameho pôsobenia penitenciárnej starostlivosti bude schopný vyhýbať sa
konfliktom so zákonom a to i za uloženia probačného dohľadu.
Na uvedených skutočnostiach v konečnom dôsledku nič nemení ani skutočnosť, že počas výkonu
trestu v ÚVTOS Leopoldov vedenie ústavu odporúčalo jeho podmienečné prepustenie. Hodnotenie
odsúdeného zo strany ústavu má totiž pre súd len odporúčací charakter a je v konečnom dôsledku na

konajúcom súde, aby zhodnotil či napriek hodnoteniu odsúdený podmienky podľa § 66 Tr. zák. spĺňa
alebo nie.

Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti potom naozaj nezostáva nič iné len konštatovať, že odsúdený
doterajším výkon trestu odňatia slobody síce už preukazuje polepšenie, avšak zatiaľ nemožno od neho
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd sa preto nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne spĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a preto vyhovel sťažnosti
prokurátora, napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.