Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011347
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114011347.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obž. A. L. pre prečin

nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
B.. N. G. K. A. F. B. U. L. O. H. B. Č., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom F. G.,
T. Z..Č.. XX/XXX

j e v i n n ý , ž e :

1)
akoštatutárnyorgánprávnickejosobyRCARESEARCH,s.r.o.Nitra,Farská9,IČO:36548219nevyplatil
mzdu zamestnancom tejto právnickej osoby poškodeným G.. A. Š., rod. D. za mesiace september,
október a november roku 2009 spolu vo výške 1524,41 Eur, D. I. za mesiace september, október a
november roku 2009 spolu vo výške 1394,10 Eur a G. D. za mesiace jún, júl a august roku 2009 spolu
vo výške 460,- Eur na ktorú mali v deň splatnosti nárok, hoci mal v tom čase dostatok peňažných

prostriedkov na výplatu miezd poškodených osôb a tieto finančné prostriedky nevyhnutne nepotreboval
na zabezpečenie činnosti právnickej osoby RCA RESEARCH s.r.o., čím spôsobil poškodeným osobám
G.. A. Š. rod. D. škodu vo výške 1524,41 Eur, D. I. škodu vo výške 1394,10 Eur a G. D. škodu vo výške
460,- Eur,
2)
ako štatutárny orgán právnickej osoby RCA RESEARCH, s.r.o. Nitra, Farská 9, IČO: 36548219,
registrovaný ako zamestnávateľ a platiteľ mzdy, ktorý bol povinný podľa zákona zraziť a odviesť
na svojich zamestnancov poistné na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, zrazil svojim

zamestnancom toto poistenie z ich mzdy, ale ho neodviedol:
-Sociálnej poisťovni pobočka Nitra za obdobie december 2008 až jún 2009 vrátane, a tak spôsobil dlh
Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na poistnom vo výške 1 167,57 Eur,
-Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. pobočka Nitra za obdobie apríl, máj, jún 2009 vrátane poistné
188,34 Eur, a Spoločnej zdravotnej poisťovni, pobočka Nitra za obdobie apríl, máj, jún 2009 vrátane
poistné 81,- Eur, a tak spôsobil dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava (zlúčenej 1.1.2010
so Spoločnou zdravotnou poisťovňou) na poistnom vo výške 269,34 Eur

a zrazené poistné v celkovej výške 1 436,91 Eur použil na iné účely

t e d a :

v bode 1)
ako štatutárny orgán právnickej osoby, nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu a inú odmenu za prácu,
na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné

prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,
a pôsobil takým činom väčšiu škodu,v bode 2)

v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie a
verejnézdravotnépoistenie,ktorézrazilpodľazákonasúmyslomzadovážiťsebeneoprávnenýprospech

t ý m s p á ch a l :

v bode 1)
nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona

v bode 2)
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 214 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15(pätnásť)

mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 24(dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- G.. A. Š. rod. D. nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., R. XXX/X, škodu vo výške l 524,41,- Eur,

- D. I. nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ž.B. XXX, škodu vo výške 1394,10 Eur,
- G. D. nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., C. L. Č..XX, škodu vo výške 460,- Eur,-
- Sociálnej poisťovni, Ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10 Bratislava škodu vo výške 1 167,57 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžalôb Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému B..

N. G. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov
poškodených G.. A. Š., D. I., G. D., prečítaním výpovedí svedkov B.. A. W., G. G., G.. A. U., L. G.Š.
C.. E. N., vypočutím znalcov Ing. Milana Chovana a Ingr. Mariána Kočnera a prečítaním na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný v bode 1) a 2)
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B..N. G. poprel spáchanie skutkov popísaných v obžalobe pod sp.zn. 6T/121/2014 a
1T/94/2015.

K bodu 1) obžalovaný viedol:
V roku 2009 sa spoločnosť dostala do prevádzkových ťažkostí a za 3 mesiace obraty klesli o viac
ako 80 %. Snažil sa urobiť všetko preto, aby zamestnanci dostali mzdu, nepodarilo sa mu však získať
zákazky a preto sa rozhodol spoločnosť predať. Osoba, ktorá prevzala spoločnosť, prevzala na seba
všetky záväzky s tým, že ich uhradí. Jeho spoločnosť sa zaoberala prieskumom trhu a verejnej mienky.

Po prevedení spoločnosti na nového majiteľa, tomuto odovzdal aj zariadenie, ktoré mal v prenajatých
priestoroch. Pri prevzatí priestorov, zariadenia a dokladov bol prítomný on ako bývalý konateľ a nový
konateľ G.. Tohto oboznámil so všetkými aktívami aj pasívami spoločnosti. Súpis aktív a pasív spísaný
nebol. Obžalovaný potvrdil, že v tom čase mal sám vedomosť o tom, že voči zamestnancom mám dlh
okolo 5.000,- Eur. Hmotné rezervy prevyšovali pasíva. V čase odovzdávania spoločnosti mal dlh voči

zamestnancom, telekomunikáciám a v nemal zaplatené nájomné za prenajaté priestory. V roku 2010
zistil, že v obchodnom registri nie je zapísaný nový konateľ spoločnosti. Účtovné doklady odovzdal G. a
oznámil mu, že účtovné doklady má u seba aj pani B.. W., ktorá mu viedla účtovníctvo. Ku dňu podpisu
zmluvy o prevode boli zamestnancami spoločnosti D. I., A. Š., G. D. K. F. G..Hlásenia do zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovni a daňovému úradu pripravovala a predkladala
účtovníčka B.. W., všetky podklady, ktoré účtovníčka pripravovala pre tieto organizácie podpisoval on.
Tak isto podpísal oznámenie zamestnancom o skončení pracovného pomeru.

Prenajaté kancelárske priestory boli vybavené počítačmi v počte 15 ks, okrem toho mal sám k
dispozícii počítať a 3 počítače jeho zamestnanci, ďalej sa tu nachádzala tlačiareň, kopírka, klimatizácia,
kancelárske stoly a stoličky a kuchynské zariadenie. Zariadenia nakúpil zo zisku z podnikania.
Podmienkou prevzatia spoločnosti novým konateľom bolo to, že mu odovzdá všetko zariadenie, ktoré
mu prenechal bezodplatne, s tým, že on uhradí všetky jeho záväzky. Jeho úmyslom bolo odovzdanie

aj bankového účtu s finančnými prostriedkami novému konateľovi, avšak k tomuto nedošlo, pretože na
dohodnuté stretnutie sa nový konateľ nedostavil.

K bodu 2) obžalovaný uviedol:
Zo mzdy zamestnancov boli zrazené odvody, ktoré mali byť poukázané sociálnej poisťovni a
zdravotným poisťovniam, avšak neboli odoslané, ale sa použili na chod firmy, konkrétne na zaplatenie

telekomunikačných poplatkov. Podľa obžalovaného výplatný deň bol určený na 10.deň v mesiaci.

Svedkyňa poškodená G.. A. Š. potvrdila, že v spoločnosti obžalovaného boli zamestnaní ona, D. I.
a ďalší pán, ktorý nepodal trestného oznámenie, G. D. bol brigádnikom. Jej nebola vyplatená mzda
vo výške 1524,41 Eur za mesiace september (462,21 Eur), október (531,10 Eur), november (531,10

Eur) 2009. Výšku mzdy mala určenú v pracovnej zmluve. Obžalovaný zamestnancov v mesiaci júl a
august upozorňoval, že firma má finančné problémy, ale nepovedal, že mzda im nebude vyplatená.
K ukončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 30.11.2009. Má vedomosť o tom, že odmena nebola
vyplatená viacerým brigádnikom. Obžalovaného žiadala už v októbri o vyplatenie mzdy za mesiac
september, aj po skončení pracovného pomeru sa obžalovaného dotazovala na nevyplatenú mzdu

za 3 mesiace, a to telefonicky a e-mailom, pretože obžalovaný sa nenachádzal na prevádzke a
dostala vyhýbavé odpovede v tom zmysle, že nemá finančné prostriedky a časom to vyplatí. Aj to,
že už nie je konateľom spoločnosti sa dozvedela so značným časovým odstupom. Obžalovaný jej
neoznámil, že v spoločnosti je už nový konateľ a že ten mzdy vyplatí. V prenajatých priestoroch
sa nachádzalo kancelárske zariadenie stoly, stoličky s počítačovými zariadeniami do 25 ks, vrátane

kancelárie konateľa. V mesiacoch september, október a november 2009 vykonávala ako supervízorka
dohľad nad brigádnikmi - anketármi a sumarizovala dochádzku a výkon týchto brigádnikov. V tom čase
sa pracovalo na projektoch pre automobilku Renault a na iných menších projektoch.

SvedokpoškodenýD.I.potvrdil,žebolzamestnancomfirmyobžalovanéhonazákladepracovnejzmluvy

uzavretej na dobu určitú do konca roka 2009. Mzda mu nebola vyplatená vo výške 1394,10 Eur za
mesiace september (464,70 Eur), október (464,70 Eur) a november (464,70 Eur) 2009, výška mzdy
bola určená v pracovnej zmluve. Okrem neho mzdu nemali vyplatenú aj ďalší zamestnanci a brigádnici.
Obžalovaný mu neoznámil, že do spoločnosti nastupuje nový konateľ a že tento im vyplatí mzdu. Na
projekte pre automobilku Renault pracovali až do skončenia činnosti spoločnosti.

Svedok poškodený G. D. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že u obžalovaného
pracoval ako anketár na základe dohody o vykonaní práce, podľa ktorej mu bola stanovená hrubá mzda
2,47 Eur za hodinu, čistá mzda 2,- Eur. Mzda mu bola vyplácaná po skončení projektu, nebol určený
presný dátum. V období, za ktoré mu nebola vyplatená mzda, pracoval na zadanom projekte, t.j. robil

telefonickú anketu. Nebola ma vyplatená mzda za vykonanú prácu za mesiace jún, júl, august 2009,
čo bolo odôvodnené tým, že obžalovaný bol na dovolenke v V.. O vykonaní práce viedla evidenciu pani
H. a túto si viedol aj on sám. Odpracoval 230 hodín a mala mu byť vyplatená mzda 460,- Eur. Keďže
viacerí brigádnici nemali vyplatenú mzdu, iniciovali na deň 5.10.2009 stretnutie s obžalovaným, ktorý im
dal písomné potvrdenie o tom, že dňa 15.10.2009 vyplatí svojim zamestnancom 50 % zo mzdy, v tento

deň sa však obžalovaný do firmy nedostavil.

Svedok C.. E. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní spresnil, že dňa 22.10.2015 boli všetky
pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči spoločnosti RCA, ktorej konateľom bol obžalovaný,
postúpené Slovenskej konsolidačnej a.s. a to pohľadávka Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške

188,34 Eur a aj pohľadávka vedená za Spoločnú zdravotnú poisťovňu a.s. vo výške 81,- Eur za mesiace
apríl, máj, jún 2009.

V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania.Svedok G. G. potvrdil, že mal záujem odkúpiť rozbehnutú obchodnú spoločnosť v oblasti reklamných
a propagačných činnosti. Pri stretnutí s obžalovaným tento mu uviedol, že jeho spoločnosť nemá
žiadne dlžoby na daniach alebo na nevyplatených mzdách, prípadne iné záväzky, jedine nedoplatok

v telekomunikáciách. G. pripravil podklady na podpis Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý
podpísali u notára. Nespomínal si či okrem tejto zmluvy podpísal aj potvrdenie o prevode o prevzatí
účtovníctvatejtospoločnosti,aleviežeIng.G.mužiadnuúčtovnúevidenciuspoločnostinedal.Následne
ako čakal na doklady z obchodného registra mu začali chodiť výzvy z Daňového úradu, vyvolávali mu
zamestnanci RCA RESEARCH s.r.o., kontaktoval ho majiteľa prenajatých priestorov A. U.. Následne

sa dozvedel, že Obchodný register odmietol vykonať zápis spoločnosti. Podľa svedka B.. G. ho uviedol
do omylu, pretože mu zatajil ekonomickú situáciu spoločnosti.

Svedkyňa B.. A. W. potvrdila , že na základe uzatvorenej zmluvy viedla pre spoločnosť B.. G. účtovníctvo
od roku 2004 do septembra 2009. Nakoľko bol štvrťročným platiteľom DPH pravidelne bol štvrťročne
vyzývaný na doloženie účtovníctva. Posledná výzva mu bola doručená v októbri 2009, doklady

nepredložil, a spolupráca bola s ním ukončená. Účtovnú evidenciu vedenú do septembra 2009 vydala
vyšetrovateľovi. V októbri alebo novembri 2009 B.. G. žiadal telefonicky a e-mailom aby mu odovzdali
účtovédoklady,žemázáujemozmenukonateľaaodpredajspoločnosti.Nakoľkomalvočijejspoločnosti
záväzky za nevyplatené služby, odmietli mu toto vydať a oznámila mu, že pokiaľ mu uhradí dlžnú čiastku
doklady mu vydá. Obžalovaný jej oznámil, že peniaze jej nemôže dať, pretože nemá peniaze a má

finančné problémy.

Svedok G.. A. U. potvrdil, že obžalovanému prenajímal kancelárske priestory až do konca roku
2009, kedy mu obžalovaný oznámil, že mu unikli nejaké obchodné zákazky a dostal sa do finančných
problémov. Obžalovaný mu zostal dlžný na nájomnom sumu 15.000,- Eur. Obžalovaný mu oznámil,

že prevádza obchodný podiel na G. G., s ktorým sa stretol a tento mu povedal, že chce pokračovať
v predmete obchodnej činnosti a bude pokračovať v prenájme priestorov. Kancelárie boli vybavené
kancelárskym nábytkom a počítačmi. V týchto priestoroch zostali nejaké doklady, presne nevedel uviesť
aké, ktoré pri vypratávaní vyhodil.

Z výpovede svedkyne L. G. bolo zistené, že spoločnosť RCA RESEARCH s.r.o. Nitra bola v Sociálnej
poisťovni pobočka Nitra ako zamestnávateľ zaregistrovaná od 01.01.2004 do 30.06.2010. Táto
spoločnosť neodvádzala poistné za svojich zamestnancov za obdobie od mesiaca december 2008 do
mesiaca jún 2009 a dlh na neodvedenom poistnom za zamestnancov predstavuje za toto obdobie suma
1.167,57 Eur. Od júna 2009 spoločnosť nepredkladala ani mesačné výkazy poistného.

Znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo B.. G. V. vo svojom
písomne vypracovanom znaleckom posudku ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že celková
suma nevyplatenej mzdy všetkým zamestnancom činila 2.918,51 Eur a vzhľadom na konečný zostatok
peňažných prostriedkov v pokladnici, ktorý bol od 25.9.2009 do 31.12.2009 v nezmenenej výške t.j.

134.463,32 Eur znalec konštatoval, že spoločnosť mala dostatok peňažných prostriedkov na úhradu
miezdzamesiaceseptember,októberanovember2009atovdňochsplatnosti.Okremtohozpísomných
podkladov zistil, že v dohode o vykonaní práce uzatvorenej so zamestnanom G. D.O. sa uvádza, že
vyplatenie mzdy sa uskutoční do 30 dní po ukončení a preverení práce pracovníka. Nakoľko informácie
o ukončení a preverení práce pracovníka neboli k dispozícii, nie je možné zistiť dni splatnosti miezd

za jednotlivé mesiace a teda ani existenciu peňažných prostriedkov na vyplatenie mzdy. V písomnom
podklade zo dňa 5.10.2009, ktorý vystavil za spoločnosti konateľ B.. N. G., sa zaviazal, že dňa
15.10.2009 vyplatí svojím zamestnancom 50 % zo mzdy. V prípade G. D. sa jedná o sumu 230,-
Eur, avšak celkový záväzok voči zamestnancovi z nevyplatenej mzdy predstavuje 460,- Eur. Zostatok
k 15.10.2009 na bežnom účte bol vo výške 2.836,56 Eur. Zostatok k 15.10.2009 v pokladnici bol vo

výške 124.463,32 Eur. Z toho vyplýva, že spoločnosť RCA RESEARCH s.r.o. mala dostatok peňažných
prostriedkov na vyplatenie dlžnej sumy zamestnancovi. V období jún až november 2009 finančné
prostriedky na bankovom účte spoločnosti boli čerpané na bežné prevádzkové účely spoločnosti.

Znalec v odbore ekonómia a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo N.. B.. G. L. D.. v

písomne vypracovanom znaleckom posudku a na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil, že
spoločnosť RCA RESEARCH s.r.o. zrazené poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie december 2008
až jún 2009 a zrazené poistné za obdobie apríl až júna 2009 do Všeobecnej zdravotnej poisťovne
neodviedla. Peňažné prostriedky na odvody spoločnosť mala k dispozícii aj v pokladni aj na bankovomúčte. Majetok spoločnosti podľa znalca bol použitý aj spôsobom, ktorý nesúvisel s podnikaním a to v
prípade odstraňovania elektrosmogu a geopatogénnych zón od spoločnosti Vasati s.r.o. , ktorá vystavila
faktúru za zdaniteľné plnenie 3.12.2008 a splatnosťou 20.12.2008 na sumu bez DPH 74.600,- Sk a

s DPH 88.747,- Sk. Spoločnosť sa podľa výpisu z obchodného registra zaoberala prieskumom trhu,
trhovou analýzou a konzultáciou, organizovaním kurzov a tréningov. V spoločnosti bol realizovaný veľký
objem výberov z bankového účtu, ktoré boli následne vkladané do pokladnice spoločnosti a aj tam zostali
vykázané ku koncu roka 2009.

V rámci dokazovania boli na hlavnom pojednávaní prečítané všetky na vec sa vzťahujúce listinné
dôkazy.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich

súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok v bode 1), a 2) sa stal tak, ako ho súd ustálil
vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov, ktoré sa
mu kladú za vinu, pričom vo svojej výpovedi neplnenie si svojich povinností voči zamestnancom,

sociálnej poisťovni a verejným zdravotným poisťovniam odôvodnil tým, že sa spoločnosť dostala do
prevádzkových ťažkostí. Obžalovaný však priznal, že z miezd zamestnancov boli zrazené odvody, ktoré
neboli odoslané príslušným poisťovniam, ale boli použité na chod firmy. Touto skutočnosťou obžalovaný
odôvodňoval aj nevyplatenie miezd svojim zamestnancom.
Takúto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, ktorou sa snažil vyviniť zo spáchania skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami svedkov, listinných dôkazov ako aj znaleckých
posudkov.
Z výpovedí svedkov - zástupcov poisťovní mal súd preukázanú výšku nedoplatkov a dobu po ktorú do
jednotlivých poisťovní obžalovaný neodvádzal z miezd zamestnancov zrazené odvody v celkovej výške

1.436,91 Eur, z ktorej nedoplatok Sociálnej poisťovni za obdobie december 2008 až jún 2009 vrátane
činí suma 1.167,57 Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni za obdobie apríl, máj, jún 2009 vrátane činí
suma 188,34 Eur a Spoločnej zdravotnej poisťovni za obdobie apríl, máj, jún 2009 vrátane činí suma
81,- Eur.

Z listinných dôkazov a výpovedí zástupcov poisťovní, mal súd preukázané, že Sociálnej poisťovni
a zdravotným poisťovniam obžalovaným boli prekladané mesačné výkazy zamestnancov o počte
zamestnancov s vypočítanou výškou preddavku poistného na každého zamestnanca v jednotlivých
mesiacoch. Z výpovede obžalovaného a z výpovedí zástupcov poisťovní mal súd preukázané, že
zrazenú sumu z vymeriavacieho základu mzdy zamestnancov príslušným poisťovniam neodviedol.

Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že aj keď znalcovi N.. B.. G. L. neboli predložené všetky
účtovné doklady podnikateľského subjektu, obžalovaný mal v kritickom období finančné prostriedky na
úhradu svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. V tomto období obžalovaný
z vymeriavacieho základu zamestnancov zrazil poistné, pričom do zdravotných poisťovní a Sociálnej
poisťovne neodviedol plnú výšku zrazeného poistného, čím mu vznikol záväzok voči Sociálnej poisťovni

a zdravotným poisťovniam.

Poistné do sociálnej poisťovne je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné, ak Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z.
neustanovuje inak. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu

príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.
Preddavok podľa zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z.z. (§11 ods. 1 písm. c) je splatný v deň,
ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov
zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na
poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny

mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný
posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.Z listinných dôkazov a z výpovedí svedkov poškodených G.. A. Š., D. I. mal súd preukázané, že obaja
mali uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou RCA RESEARCH zastúpený B.. N. G. stým, že D. I.
mal určenú mesačnú mzdu vo výške 465,- Eur vyplácanú vždy k 10.dňu v mesiaci s.r.o. zasastúpenýlz

a A. D. t.č. Š. mala určenú mzdu vo výške 530,- Sk vyplácanú mesačne pozadu, vždy k 10. dňu
v mesiaci. K rozviazaniu pracovného pomeru medzi RCA RESEARCH s.r.o. a G.. A. Š. resp. D. I.

došlo na základe výpovede zamestnávateľa z organizačných dôvodov uplynutím výpovednej doby dňa
30.11.2009. Svedok G. D. mal uzavretú dohodu o vykonaní práce od 1.1.2009 s určením odmeny v
čistej mzde 2,- Eur za hodinu s jej vyplatením do 30 dní po ukončení a preverení práce.
Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že aj keď znalcovi B.. G. V. neboli predložené všetky
účtovné doklady podnikateľského subjektu, obžalovaný mal v kritickom období finančné prostriedky na
vyplatenie mzdy svojim zamestnancom.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že obchodnú spoločnosť RCA RESEARCH s.r.o. previedol na G.
G. a tento prevzal aj všetky záväzky spoločnosti.
Zo zmluvy o prevode obchodného podielu na inú osobu mal súd preukázané, že táto zmluva bola medzi
prevádzajúcim B.. N. G. a nadobúdateľom G. G. uzavretá 21.12.2009, t.j. po výplatnom termíne, ktorý
bol stanovený na 10. deň v mesiaci. V čase výplatného termínu 10.12.2009 bol teda obžalovaný stále

konateľom spoločnosti RCA RESEARCH s.r.o., a preto jeho povinnosťou bolo splniť si záväzky voči
svojim bývalým zamestnancom.

V prípade obhajoby obžalovaného, stíhaného pre prečin neodvedenia dane a poistného a prečinu
nevyplatenia mzdy a odstupného, že platby určené týmto ustanovením, nemohol odvádzať resp.

vyplácaťmzdy,vzhľadomksvojejzlejfinančnejsituácii,súdpoukazujenato,žeznaleckýmdokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že v danom období mal dostatok peňažných prostriedkov. Okrem toho o
dostatku peňažných prostriedkov v danom období svedčí aj pohyb na podnikateľskom účte spoločnosti
RCA RESEARCH s.r.o., podľa ktorého počiatočný zostatok ku dňu 1.10.2009 bol 2.836,56 Eur.

Pokiaľ podnikateľ, v tomto prípade obžalovaný, zistil, že nie je schopný hradiť náklady prevádzky
spoločnosti, mzdy svojich zamestnancov a odvody povinných platieb zrazených z ich miezd, mal
prispôsobiť hospodárenie spoločnosti tak, aby mohol dodržať tiež svoju povinnosť vyplatiť mzdy a
odvádzať za zamestnancov poistné, prípadne svoje podnikanie ukončiť.

Obžalovaný tvrdil, že sa spoločnosť dostala do prevádzkových ťažkostí, čo potvrdila aj svedkyňa G..
A. Š., keď v júli alebo v auguste 2009 sa od obžalovaného dozvedela, že firma má finančné problémy,
ale obžalovaný jej nepovedal, že mzdy nebudú vyplatené. Napriek tomu obžalovaný neprijal žiadne
opatrenia k tomu, aby v čo najkratšom čase ukončil svoju podnikateľskú činnosť, resp. okamžite ukončil
pracovný pomer so svojimi zamestnancami a tak sa vyhol porušeniu právnych noriem, t.j. spáchaniu

žalovaných trestných činov.

Objektom trestného činu neodvedenia dane a poistného je záujem štátu na zákonnom a riadnom
odvádzaní poistného na sociálne alebo zdravotné poistenie. V zásade predstavuje určitý druh
sprenevery, keď prostriedky, ktoré má určitá osoba vo svojej dispozícii, nepoužije tak, ako to zákon

predpokladá (neodvedie ich do určitého zákonom definovaného rozpočtu) ale s nimi naďalej disponuje.

Na základe vyššie uvedeného, súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím protiprávnym
a úmyselným konaním naplnil:
-v bode 1) zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia

mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže ako štatutárny
orgán právnickej osoby nevyplatil mzdu, na vyplatenie ktorých zamestnanci mali nárok v deň ich
splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na
zabezpečenie činnosti právnickej osoby, a týmto činom spôsobil väčšiu škodu v zmysle § 125 odsek 1
Trestného zákona (suma dosahujúca najmenej 10 násobok sumy 266,- Eur t.j. najmenej 2.660,- Eur).

Súd nemal pochybnosti ani o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho
úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením §
214 Trestného zákona (nárok zamestnanca na mzdu) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.-v bode 2) zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona, keďže z vymeriavacieho základu svojich

zamestnancov v súlade so zákonom zrazil poistné na sociálne a zdravotné poistenie, avšak tieto platby
zadržal u seba a neodviedol ich do príslušného zákonom ustanoveného rozpočtu, a to aj napriek tomu,
že mal dostatok prostriedkov na ich úhradu a čin spáchal v malom rozsahu v zmysle § 125 odsek 1
Trestného zákona (suma prevyšujúca 266,- Eur), pričom vedel, že zo zákona mu vyplýva povinnosť
odviesť poistné zrazené z hrubej mzdy, túto povinnosť si úmyselne neplnil a zranené peňažné čiastky

použil na iné účely, v úmysle zadovážiť si sebe neoprávnený prospech.
Súd nemal pochybnosti ani o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho
úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením §
277 Trestného zákona (záujem štátu na zákonnom a riadnom odvádzaní poistného na sociálne alebo
zdravotné poistenie) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.

Obžalovaní B.. N. G. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, na obecnom úrade na jeho osobu neboli
podané žiadne sťažnosti. V registri trestov a ani vo výpise z evidencie priestupkov nemá žiadny záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť nápravy.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby ustanovenia § 214 odsek 2 Trestného
zákona (z dvoch trestných činov najprísnejšie trestnej) 1 rok až 5 rokov, a to aj s prihliadnutím na
vyrovnaný pomer pohľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže súd u obžalovaného zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a na
jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných činov.

Po zhodnotení všetkých rozhodných kritérií dospel súd k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí
trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov aj bez jeho skutočného výkonu, a to vzhľadom na jeho osobu,

najmä s prihliadnutím na jeho doterajšiu netrestanosť ako aj následky vzniknuté jeho protiprávnym
konaním. Súd má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
skutočný výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto mu výkon trestu podmienečne odložil
naskúšobnúdobúvtrvaní24mesiacov,ktorésúdnavyššieuvedenépomeryazávažnosťčinu,považuje
za primeraný.

Súd obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť škodu Sociálnej poisťovni vo výške 1.167,57 Eur, G..
A. Š. vo výške 1524,41 Eur, D. I. vo výške 1.394,10 Eur a G. D. vo výške 460,- Eur, ktorí si svoj nárok
na náhradu škody v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili a súd výšku nimi uplatnených nárokov
mal preukázanú.

PodľavyjadreniaC..N.bola pohľadávkaVšeobecnouzdravotnoupoisťovňoua.s.postúpenáSlovenskej
konsolidačnej a.s., túto súd o konaní hlavného pojednávania dňa 9.6.2016 ako poškodenú organizáciu
aj upovedomil, avšak Slovenská konsolidačná a.s. ako poškodená organizácia svoj nárok v konaní

pred súdom neuplatnila, preto o ich prípadnom nároku na náhradu škody súd v prejednávanej veci
nerozhodol.

Podľa názoru súdu takýto trest uložený obžalovanému zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným
pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu

trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej
prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a treste, o výške škody a o náhrade škody rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom

smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie,
ktoré rozsudku predchádzalo.