Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/483/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215809
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenec
zo dňa 15.12.2014, č. k. 8C/129/2012-138, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach pod sp. zn. 8C/129/2012 (veci sp. zn. 8C/129/2012, 14C/184/2012,
10C/185/2012, 9C/193/2012) po ich spojení zamietol v celom rozsahu. Podanými návrhmi sa
navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v konkrétnych exekučných veciach pod sp. zn. 8Er/1108/2010, 13Er/1106/2010, 10Er/1148/2010,
9Er/1107/2010 v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach z
dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie v jeho prospech v zákonom určenej lehote. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia
okresného súdu, tieto návrhy navrhovateľa v spojených veciach zamietol z dôvodu, že nezistil nesprávny
postup exekučného súdu v exekučných konaniach, od ktorých navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný
postup,pretoževovšetkýchveciachboložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievyhovené
v lehote 15 dní, pričom súd vychádzal aj z toho, že v rámci exekučného konania bol exekučný súd

oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda
aj pred samotným vydaním poverenia. V rámci rozhodovania teda okresný súd realizoval len svoje
oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnene posúdiť, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Ak teda skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu a dospel k záveru, že nie je možné na základe neho viesť exekúciu a žiadostiam o udelenie
poverenia vyhovel v zákonnej lehote, nekonal okresný súd v rozpore so zákonom a nedopustil sa teda
nesprávneho úradného postupu. Okrem toho bol názoru, že v daných spojených veciach súd ani nebol

viazaný lehotou 15 dní, lebo exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky. Nezistil teda podmienky
pre nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda pre
vyhovenie návrhu navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto

súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti

nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej
veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a

na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených
argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie
k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom

pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu

zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 26.03.2012 Okresný súd Lučenec veci sp. zn.
8C/129/2012, 14C/184/2012, 10C/185/2012, 9C/193/2012 spojil na spoločné konanie pod sp. zn.
8C/129/2012 na ich prejednanie a rozhodnutie.

Pokiaľ sa týka spojených vecí sp. zn. 8C/129/2012, 14C/184/2012, 10C/185/2012, 9C/193/2012, tak
exekučné spisy dotýkajúce sa návrhov na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami
boli do konania pripojené. Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský
súd preskúmavať správnosť rozhodnutia okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí, v spojení s

pripojenými exekučnými spismi.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené, pretože dôvody

rozhodnutia boli dostatočne určité, presvedčivé, a teda aj riadne preskúmateľné.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to
tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Z pripojených exekučných spisov 8Er/1108/2010, 13Er/1106/2010, 10Er/1148/2010 a 9Er/1107/2010
nepochybne vyplýva, že okresný súd ako súd exekučný v nich rozhodoval v súlade s § 44 ods. 2

Exekučného poriadku a poverenia na vykonanie exekúcie vydal v lehote 15 dní, aj keď exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok. Tvrdenie navrhovateľa v podaných návrhoch, že súd konal v rozpore
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a poverenia nevydal v lehote, sa nepreukázalo, čím sa nepreukázal
ani tvrdený nesprávny úradný postup.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a
spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu

so samou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn.
15NcC/508/2012. Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo, že vo veci nekonal
nestranný sudca ako aj súd. Ako vyplýva zo spisu okresného súdu, uvedenou okolnosťou sa však
okresný súd zaoberal, pojednávanie vo veci odročil za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie
konania, ktorý bol spojený so žiadosťou o odročenie pojednávania. Bol totiž toho názoru, že v otázke

námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Lučenec už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici.
Rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vylúčení z prejednávania a rozhodnutia len
sudcovia, ktorí konali v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup.
Návrhu na prerušenie konania preto uznesením zo dňa 12.08.2013, č. k. 8C/129/2012-56 nevyhovel.
Uvedené uznesenie bolo v odvolacom konaní potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 09.10.2014, č. k. 16Co/1085/2013-80. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia okresný súd vytýčil
nový termín pojednávania na deň 15.12.2014. Na pojednávanie okresného súdu sa navrhovateľ a jeho
právny zástupca nedostavili a opätovne podali žiadosť o zrušenie pojednávania a prerušenie konania,
pričom išlo o identické dokumenty, na ktorých už pojednávanie raz odročené bolo a o návrhu na
prerušenie konania už bolo právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ preto navrhovateľ v súlade s § 119 O.s.p.

neuviedol iné dôležité dôvody na odročenie pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil, zbavil sa tým
možnosti účasti na pojednávaní a súd mohol vec prejednať bez prítomnosti účastníkov, keďže odporca
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal to, že okresný súd sa nevyporiadal
s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke
krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného

súdu je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené
u Okresného súdu Lučenec, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu,
lebo nie je vedené nestranným sudcom a na nestrannom súde. Ak uvedená námietka nebola dôvodná,
tak navrhovateľ sa sám zbavil možnosti účasti na pojednávaní, nebolo to teda postupom konajúceho

súdu vo veci.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo
k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne pojednávania včas vedel, pričom svoje právo účasti na

pojednávaní okresného súdu nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.
p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené.

Takže o poučení zo strany okresného súdu a právnych dôsledkoch právny zástupca navrhovateľa vedel.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a to exekučné
spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi, teda dôkaz, ktorý

navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k záveru, že nebol
zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal len z podkladu,
ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu vyplýva, pričom ani
krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného súdu v tomto smere
boli nesprávne.

V podanom odvolaní navrhovateľ taktiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., pretože ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby
predložila písomné vyjadrenie k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., bol dôvod
na tento procesný postup. Tento argument navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa doručila

súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné stanovisko k návrhu a uplatnenému nároku, ktoré
bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda o námietkach odporkyne proti
uplatnenému nároku vedel. Neboli teda splnené podmienky pre procesný postup podľa ustanovenia §
153b O. s. p.

V danom štádiu konania sú už nepodstatné aj úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o nedostatku
nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Lučenec, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,
ktorý uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti dospel
krajský súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol

právne významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny
úradný postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie
ochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa

06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie
sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského
súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto

rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania

v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.