Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/395/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115224732.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
F.. I. E., G. S. X, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2,
080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.625,31 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 175,74 EUR spolu s 5,05 % - tným ročným úrokom
z omeškania od 25.09.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78,4 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.09.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.625,31 EUR s prísl. a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že dňa
16.02.2014 viedol vodič F.. S. N. (poškodený) v obci O. osobné motorové vozidlo I. K., D.: H. XXX A.,
kde mu na rovnom úseku cesty náhle vbehol pod koleso auta pes patriaci žalovanému, následkom čoho

mu bol poškodený pravý blatník na jeho vozidle. Na základe poistnej zmluvy, predložených dokladov,
ohliadky a výšky spôsobenej škody, vyplatil žalobca poškodenému poistné plnenie v sume 1.625,31
EUR z titulu uzatvoreného havarijného poistenia.
Keďže žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 v spojení s § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda zanedbal náležitú starostlivosť o svojho psa a žalobca vyplatil
poškodenému vzniknutú škodu, má žalobca v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka právo
na vyplatenie sumy poskytnutej z titulu náhrady škody. Nakoľko žalovaný žalovanú sumu na základe

výzvy žalobcu neuhradil, žalobca si tento nárok uplatňuje v súdnom konaní.

2. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v rámci ktorého
potvrdil, že dňa 16.02.2014 došlo k stretu motorového vozidla poškodeného s jeho psom, avšak intenzita
stretu nebola taká, aby spôsobila škodu uvedenú v rozsahu žaloby. Jeho dcéra, ktorá bola so psom
vonku, prišla s tým, že do psa ťuklo auto a psovi sa nič nestalo. Dňa 17.02.2014 poškodený navštívil
žalovaného a žiadal od neho uhradiť škodu, pričom mu aj ukazoval poškodenie na aute, ale bolo zjavne,

že škoda je staršieho dáta a nemohol ju spôsobiť pes, pričom výška, v ktorej bolo auto poškodené
nezodpovedá ani výške psa a pokiaľ by sa malo jednať o takéto poškodenie auta, tak muselo sa jednať
o silný náraz, ktorý by zviera ani neprežilo. Z týchto dôvodov preto odmietol uhradiť škodu, nakoľko nieje možné, aby táto bola spôsobená jeho psom. Pes bol dňa 17.02.2014 aj vyšetrený veterinárom, ktorý
konštatoval, že mu nič nie je, nemal žiadne povrchové ani vnútorné poranenia
Žalovaný ďalej poukázal na to, že následne mu prišli dve výzvy z poisťovne, na ktoré reagoval a po

druhej výzve zároveň podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu poistného podvodu.
Taktiež poukázal na to, že čo sa týka policajného záznamu, tak poškodený iba jednostranne uviedol
svoj popis udalosti, ale nikto nič nešetril. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia taktiež citoval rozhodnutia
Ústavného súdu, resp. Najvyššieho súdu v súvislosti s absenciou v príčinnej súvislosti, ako základného
predpokladu podmienok pre vznik škody s tým, že príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená (domnelá),

ale musí byť bezpečne preukázaná.

3. Z predložených listinných dôkazov a znaleckého posudku F.. U. mal súd za preukázané, že dňa
16.02.2014 skutočne došlo k stretu motorového vozidla poškodeného so psom žalovaného s tým, že
na Q. K. O. bol urobený, na základe tvrdení poškodeného, záznam, z ktorého rovnako ako zo žaloby
vyplýva, že poškodený mal byť iba pravý blatník.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, aká suma bola vyplatená žalobcom poškodenému, t.j. že sa
jednalo o sumu 1.625,31 EUR.

5. Z denného záznamu Veterinárnej nemocnice O. vyplýva, že dňa 17.02.2014 bol pes ošetrený s

výsledkom: kostný podklad bez nálezu, bez poranenia kože. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je
pravdou to, čo tvrdí poškodený, teda že išiel na ošetrenie so psom ihneď po strete s vozidlom, pretože na
ošetrenie išiel až na druhý deň, potom čo ho poškodený navštívil a žiadal od neho plnenie. Z opatrnosti
bol teda so psom za veterinárnym lekárom, ktorý psovi robil aj snímok, avšak vylúčil akékoľvek závažné
poranenie.

6. Zo záverov znaleckého posudku F.. Š. U., dňa 21.5.2017 vyplýva, že na základe analýz z nehodového
deja nie je možné pripustiť z technického hľadiska, že náraz prednej pravej časti vozidla poškodeného so
psom žalovaného mal za následok poškodenie vozidla tak, ako je to uvedené v správe o nehode zo dňa
16.02.2014. Znalec poukázal na to, že na mieste stretu neboli zaznamenané žiadne stopy (šmykové,

krvné, biologické), ani konečná poloha vozidla a psa. Zo simulácie nehodového deja vyplýva, že rýchlosť
vozidla pri plnom brzdnom spomalení v čase zrážky mohla byť maximálne 30 - 40 km za hodinu. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z výsluchu svedkyne E., dcéry žalovaného, ktorá bola v čase
stretu so psom vonku, vyplýva, že auto intenzívne brzdilo a zastavilo po 5 metroch od stretu so psom. Z
posudku ďalej vyplýva, že pokiaľ znalec simuloval polohy psa, teda jeho natočenie k prichádzajúcemu

vozidlu, tak pri každej polohe, by bol vždy pes odchodený od vozidla, nedošlo by k jeho prejdeniu a ani k
sekundárnemukontaktutelapsaskarosériouvozidla.Nazákladevykonanejanalýzyznaleckonštatoval,
že poškodenia na osobnom motorovom vozidle poškodeného nevznikli po náraze psa. V súvislosti s
jednotlivými poškodeniami poukázal na to, že poškodenie pravého predného blatníka bolo pripísané na
vrub zrážky so psom, ale poškodenie v dolnej časti pravých zadných dverí nebolo nijako riešené a o

tomto poškodení nie je nič uvedené. Znalec poukázal na to, že deformácie karosérie sú charakteristické
pre nárazy s druhým vozidlom, ku ktorému dochádza najčastejšie pri malých rýchlostiach, spravidla
pri parkovaní na parkovisku. V súvislosti s poškodením laku na prednom nárazníku znalec uviedol,
že poškodenie laku sa nachádza aj na zadnom nárazníku v pravej časti, a je vo väčšom rozsahu a
výraznejšieho charakteru. Zároveň poukázal na to, že v súvislosti s nárazom na mäkkú kožušinu psa

nemohlo dôjsť k poškrabaniu laku, ani k deformácii nárazníka. Neboli totiž políciou, ani servisnými
pracovníkmi zistené žiadne biologické stopy, napr. srsť vo švíku ozdobnej lišty nárazníka.

7. V rámci výsluchu pred súdom znalec poukázal na to, že simuláciu nehodového deja vypočítal
pomocou programu K. U., pričom má program, ktorý simuluje aj zrážku zvieraťa, teda nie iba človeka,

a výpočet v jeho znaleckom posudku bol robený tzv. viactelesovým systémom, ktorý vychádza z toho,
že končatiny sú upevnené určitými kĺbmi, ktoré sa pri náraze pohybujú fakticky každý iným smerom a
v tejto závislosti sa mení aj ťažisko psa, pričom ťažisko psa nie je možné zadať jednorazovo, napr. 0,5
m, pretože ťažisko je vo svojej podstate priestorovým bodom. Znalec uviedol, že poškodenie vozidla
na pravej strane bolo spôsobené rázom, keďže je tam zásek, pričom pes nemá na sebe žiadne hrany,

pričom pes po náraze automaticky letí od vozidla preč a v danom prípade mohlo dôjsť maximálne k
odtrhnutiu spätného zrkadla, resp. mohlo dôjsť k poškodeniu svetlometu, ale nie ostatných častí ako
je podblatník, ktorý bol posunutý, poškodené dvere, ktoré sa nedali otvárať a v podstate celé vozidlo
dookola bolo poškodené. Znalec poukázal na to, že rázová sila pôsobí smerom od vozidla dopredu,preto nie je možné, aby sa zviera vrátilo späť a aby buchlo do boku vozidla. V danom prípade náraz,
ktorý smeroval do psa, tento pes prežil, nemal žiadnu zlomeninu, sám odbehol k dcére žalovaného,
preto intenzita nárazu bola veľmi nízka. V súvislosti s poškodením vozidla znalec tiež uviedol, že pokiaľ

by malo dôjsť k nejakým vážnejším poškodeniam motorového vozidla, tak pes by bol odhodený do
vzdialenosti cca 8,5 metra, resp. závisí to od toho, ako by sa pes kĺzal, pričom nie je možné, aby sa pes
nejakým spôsobom vrátil k vozidlu a toto obišiel, pričom veľmi pravdepodobné, že by takýto náraz ani
neprežil. Teda je absolútne vylúčené, aby pri takomto náraze došlo k opätovnému vráteniu zrazeného
objektu na bočnú stenu vozidla s tým, že by sa v danom prípade ešte poškodili ďalšie časti vozidla, teda

dvere, posunutý blatník, pričom aj na blatníku je tzv. zásek, ktorý by bol napr. možný, pokiaľ by došlo
k stretu so zvieratami, ktoré majú kopytá, napr. vysoká zver, resp. krava a k takémuto poškodeniu by
došlo tak, že pri odhodení by došlo k takému záseku kopytami, pričom psa možno charakterizovať ako
tzv. huňaté teleso.

8. Súd si v predmetnej veci pripojil aj vyšetrovací spis OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Prešov, v

rámci ktorého vypracoval znalecký posudok F.. S. I., ktorý v rámci svojho posudku uviedol, že charakter
poškodenia motorového vozidla v pravej časti vykazuje poškodenia, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku
nárazupsaplemenalabradorpohybujúcehosapovozovke.Taktiežjemožnétechnickypripustiťausúdiť,
že všetky zistenia poškodeného motorového vozidla mohli vzniknúť pri uvedenej zrážke a vznik týchto
poškodení vozidla takýmto spôsobom nemožno vylúčiť.

9. V rámci výsluchu pred súdom tento znalec uviedol, že v podstate nerobil analýzu nehodového deja,
ale iba odpovedal na otázky, ktoré mu boli položené. Taktiež poukázal na to, že rovnako ako konštatoval
znalec F.. U., na mieste stretu neboli zadokumentované žiadne stopy a z materiálu, ktorý mal k dispozícii
zistil, že bol poškodený pravý predný nárazník, pravý predný svetlomet, pravý blatník, a tiež pravé

zadné dvere. Uviedol, že aj keď nemal žiadne podklady pre vykonanie analýzy, uzavrel, že vznik týchto
poškodení nemožno vylúčiť. Uviedol, že svetlomet aj keď nemal nejaké vonkajšie poškodenie, ktoré by
bolo viditeľné, bol menený pravdepodobne z dôvodu, že boli poškodené nejaké plastové úchytky.

10. F.. U. k znaleckému posudku F.. I. uviedol, že tento posudok bol robený iba popisnou formou,

bez akýchkoľvek výpočtov a vo všeobecnosti sa povedať, že znalcov možno rozdeliť na technikov
a právnikov, pričom „právnici majú radi čítanie a technici majú radi výpočty.“ Poukázal na to, že v
znaleckom posudku F.. I. nie je žiaden výpočet, a tento znalec nehodu analyzoval v programe K. U. X,
ktorý simuluje iba človeka, nie zvieratá, tak, ako to robil on vo svojom posudku a F.. I. v podstate iba
popisným spôsobom opísal priebeh nehody, bez akýchkoľvek výpočtov.

11. Žalobca súdu predložil uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 14.12.2015, avšak toto
uznesenie nebolo konečným rozhodnutím v trestnom konaní, keďže toto uznesenie bolo prokurátorom
Okresnej prokuratúry v Prešove zrušené, ako nezákonné a vyšetrovateľovi bola uložená povinnosť,
aby vo veci znovu konal a vec bola právoplatne skončená až dňa 25.04.2016 na základe uznesenia

zo dňa 18.04.2016, z odôvodnenia ktorého má vyplývať, že sa nejedná o trestný čin podvodu. Z tohto
uznesenia však taktiež vyplýva, že vo veci bol vypočutý S.. Q. W., ktorý pracuje ako zverolekár vo
Veterinárnej nemocnici O. s.r.o. v Prešove, ktorý potvrdil, že bol vykonaný RTG snímok a klinické
vyšetrenie psa, pričom nič vážneho nenašiel okrem ľahkého stupňa pohmoždenia pravej panvovej
končatiny v oblasti kolenného kĺbu. Vykonal aj ohliadku a klinické celkové vyšetrenie psa, pričom nezistil

žiadne iné poranenia. Následne už ani žiadne iné ošetrenie v tejto súvislosti nebolo realizované, pričom
podľa zranení psa sa mohlo jednať o zrážku, ktorej intenzita bola nízka.

12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

13. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej
osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 .

14. Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku - CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 16.02.2014
došlo k zrážke motorového vozidla poškodeného a psa žalovaného. Je nepochybné, že pes nemal
žiadne závažné poranenia, okrem pohmoždenia pravej panvovej končatiny v oblasti kolenného kĺbu. Z
vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že so psom bol na ošetrení až nasledujúci deň, t.j. 17.02.2017, teda
nie je pravdivé vyjadrenie poškodeného F.. N., že žalovaný ihneď po strete išiel so psom na veterinárne

ošetrenie, pričom žalovaný sa vyjadril, že tak urobil až po návšteve poškodeného, ktorý bol bol osobne
za ním a žiadal od neho finančnú náhradu, preto z opatrnosti navštívil veterinára, aby mal potvrdené,
že psovi nič nie je.

16. Poškodenia motorového vozidla sú zadokumentované v znaleckom posudku F.. U. M. F.. I., ktorého

posudok však z formálneho hľadiska, s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 2 CSP, nemožno
považovať za znalecký posudok a možno ho akceptovať iba ako listinný dôkaz, keďže neobsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Súd taktiež poukazuje na to, že zo znaleckého posudku F.. I. vyplývajú závery, ktoré možno zhrnúť asi
tak, že znalec hodnoverne neuzavrel to, že poškodenia vozidla nepochybne vznikli v príčinnej súvislosti

stretu so psom, ale iba uzavrel, že: „ poškodenia mohli vzniknúť “ „ je možné technicky pripustiť “,
„ nemožno vylúčiť “, teda nejedná sa o závery, na základe ktorých možno založiť rozhodnutie súdu a
navyše tento posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania, nie pre účely uplatnenia regresného
nároku žalobcu.

17. Z fotodokumentácie na čl. 56 spisu vyplýva, ktoré časti vozidla mali byť poškodené a aké sú výškové
pomery poškodenia. Na pravom prednom blatníku, približne vo výške stredu kolesa, je tzv. zásek,
zároveň sú v spodnej časti poškodené aj pravé zadné dvere, a taktiež svetlomet s tým, že mal byť
poškodený aj lak na nárazníku. Zo znaleckých posudkov, resp. výsluchu samotného poškodeného je
nepochybné, že tento sa pohyboval nízkou rýchlosťou. Z výsluchu dcéry žalovaného vyplynulo, že

vozidlotesnepredzrážkousopsombrzdiloazastaviloasipo5metrochodzrážky,zčohojenepochybné,
že vozidlo sa pohybovalo nízkou rýchlosťou (podľa znalca F.. U. 30 km, max. do 40 km/h) a pri takejto
intenzite tak, ako konštatuje znalec F.. U., nemohlo dôjsť k tak závažným poškodeniam motorového
vozidla a už tobôž nie k poškodeniu pravých zadných dverí v spodnej časti, keďže je úplne nepochybné
a absolútne logické, že pokiaľ došlo k stretu pravej prednej časti vozidla so psom, tento musel byť

odhodený a keďže intenzita stretu bola veľmi nízka, nedošlo ani k pádu psa, pričom psa iba akoby
vytočilo, ostal na všetkých nohách a následne bežal k dcére žalovaného, čo nikto ani nespochybnil.
Nasledujúci deň bol pes aj vyšetrený, bez akéhokoľvek vážneho poranenia. Z predložených posudkov,
podľa názoru súdu, nepochybne vyplýva iba to, že došlo k poškodeniu svetlometu, ktorý síce nebol
rozbitý, ale nárazom došlo k poškodeniu vnútorných plastových úchytiek, a tým pádom bolo potrebné

vymeniť celý svetlomet. Žalobca súdu predložil samostatný výpočet škody z titulu výmeny svetlometu, čo
predstavuje sumu 175,74 EUR. Čo sa týka ostatných poškodení, tak žalobca jednoznačne nepochybne
nepreukázal, že tieto poškodenia, ktoré on aj odškodnil z titulu havarijného poistenia, vznikli v príčinnej
súvislosti stretu motorového vozidla so psom, a keďže stav vozidla bezprostredne po nehode nebol
žiadnym spôsobom zadokumentovaný, resp. nie je ani známe, aký bol stav vozidla pred stretom so

psom, nemožno uzavrieť, že tieto poškodenia vznikli v dôsledku stretu psa s motorovým vozidlom.

18. Z hľadiska právneho posúdenia mal súd za to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, keďže pes
sa voľne pohyboval po vozovke, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody, pričom v príčinnej súvislosti
mal súd za preukázanú iba škodu vo výške 175,74 EUR, a keďže žalobca nepochybne poskytol

poškodenému poistné plnenie v tejto výške, má žalobca v zmysle § 813 ods. 1 OZ nárok na náhradu
vyplateného poistného plnenia (regresný nárok), ktorý keďže bol preukázaný iba v citovanom rozsahu,
súd priznal iba v tejto výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uvedenú sumu súd priznal spolu
s príslušným zákonným úrokom z omeškania, keďže od 25.09.2015 bol už žalovaný nepochybne vomeškaní s plnením svojho dlhu, nakoľko, ako aj sám uviedol, už predtým bol 2 krát písomne vyzývaný
na úhradu žalovanej sumy.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal na základe vykonaných dôkazov za preukázaný rozsah
poškodenia, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, znaleckým
posudkom Ústavom súdneho inžinierstva, a to jednak s poukazom na závery oboch znalcov o tom, že
na mieste stretu neboli zaistené žiadne stopy, ako aj s poukazom na zásadu hospodárnosti a závery
súdu o tom, ktorú časť nároku mal za nepochybne preukázanú a ktorá časť nároku bola, minimálne,

natoľko spochybnená, že ani žiadne ďalšie znalecké dokazovanie by podľa názoru súdu neprispelo k
zmene jeho záverov.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne
úspešnejšiemu žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 89,2 % a neúspech v rozsahu 10,8 %, priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,4 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).