Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227397
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117227397.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie

8A, IČO: 50 094 297, zastúpený: RELEVANS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A proti žalovanému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - T. X/XXXX, v konaní o zaplatenie
sumy 4.967,22 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie zmluvného úroku 23,90 % ročne zo sumy 4967,22 eur od 1.9.2017 do
zaplatenia zamieta.

II. Zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 6.9 obchodných podmienok Poštovka je oprávnená: a/ "V

prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru Poštovka úročí nesplatený úver a to až do jeho úplného
splatenia s dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je stanovená
v oznámení o úrokových sadzbách" je neprijateľná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.967,22 eura s úrokom v
sume 4.262,63 eura, poplatkom v sume 39,46 eura, úrokom výške 23,90 % zo sumy 4.967,22 eura od
01.09.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 4.967,22 od 01.09.2017 do
zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku žalovaného, na základe zmluvy o úvere dobrej pôžičke.

2.Prvostupňový súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.269,31 eur s 5,05% úrokom z omeškania
zo sumy 4.967,22 eur od 01.09.2017 do zaplatenia. V časti 23,90% úroku zo sumy 4.967,22 eur
od 01.09.2017, po zosplatnení žalobu zamietol. Podľa Okresného súdu nie je nárok na úrok po
zosplatnení, zmluvné dojednanie strán v obchodných podmienkach bod 6.9 bolo neplatné. Na základe
odvolania žalobcu v zamietnutej časti Krajský súd napadnutú zamietajúcu časť zrušil a vrátil Okresnému
súdu na ďalšie konanie a to aj ohľadne trov konania. Odvolací súd považoval predmetný vzťah za
Obchodnoprávny zmluvu, ide však o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú sa aplikujú ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Prvostupňové rozhodnutie v
zamietajúcej časti bolo arbitrárne a nepreskúmateľné, odôvodnenie bolo nedostatočné.

3. Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca s žalovaným
dňa 21.05.2014 uzavrel zmluvu o úvere dobrej pôžičke, na základe čoho poskytol finančné prostriedky.
Žalovaný nedodržal zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 08.01.2015 určil splatnosť celého dlhu čo
žalovaný neurobil. Žalobca si podaným návrhom uplatňoval sumu 4.967,22 eura s úrokom v sume

4.262,63euradosplatnostidlhu,poplatkomvsume39,46eura,úrokomvýške23,90%zosumy4.967,22
euraod01.09.2017dozaplateniaaúrokuzomeškaniavovýške5,05%zosumy4.967,22od01.09.2017
do zaplatenia.4. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to: odvolaním č.l. 79,
zmluvu o postúpení pohľadávok č.l.101-107, uznesením č.l.129, uznesením KS 139-153, vyjadrením
žalobcu č.l.157-160 a opätovne vo veci rozhodol v neprítomnosti strán v zmysle § 180 CSP.

5 .Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebi-teľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľ-ských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.18. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

19. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20.Záväzkovývzťahzaloženýzmluvouoúverejeobchodnýmzáväzkovýmvzťahom.Ideotzv.absolútny
obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka) režim ktorého
sa spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve sú vyjadrené
náležitosti minimálneho zmluvného obsahu, ktoré Obchodný zákonník vyžaduje pre platnosť tohto
zmluvného typu (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), pričom tento spotrebiteľský vzťah zároveň

napĺňa kvalifikačné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd preto dôvodnosť nároku preveril s ohľadom na náležitosti obsahu zmluvy podľa § 9 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo forme úveru, pričom
strany si dohodli aj úrokovú sadzbu, ktorá zodpovedá priemerným úrokovým sadzbám pri poskytovaní

spotrebiteľských úverov v čase uzavretia zmluvy, resp. ich v zásadnej miere neprevyšuje a poistenie
splácania úveru, ktoré podľa zmluvy nebolo právnym predchodcom žalobcu vyžadované. Mal za to,
že aj výška RPMN a celkové náklady úveru sú uvedené v súlade s vyššie citovaným zákonom o
spotrebiteľských úveroch.

21. V tomto odseku súd uvádza odôvodnenie bodu 30 prvého prvostupňového rozhodnutia, pretože z
neho vychádza. Súd už v prvom rozhodnutí poukazoval na bod 6.9 obchodných podmienok strán. V
rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval úrok i do
budúcnosti z úveru i debetu, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako
celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od

zmluvy. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie strán. Podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa
vlastnezmluvnývzťahmedzistranamivlastnenikdynekončí.Súdsastýmtostanoviskomnestotožňoval,
úverová zmluva bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už
žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž
si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to

dohodnú.Podľazmlúvstránsižalobcaažalovanýdohodliúrokdosplateniadlhupočasexistencieúveru.
V obchodných podmienkach v bode 6.9 sa uvádza, že veriteľ úver úročí aj po predčasnej splatnosti dlhu
dojehouhradenia.Zmluvabolavopredpripravená(formulárovýtypzmluvy),uvedenédojednanienebolo
ani súčasťou zmluvy, ale obchodných podmienok a tak uvedené ustanovenie nemožno považovať za
vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu. Toto ustanovenie je v rozpore s § 52 O.z. a

judikatúrou NS SR ( nižšie uvedené) V časti 23,90 % úroku zo sumy 4.967,22 eura od 01.09.2017 do
zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného
vzťahu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti(platnosti)dlhu(jehosplátok).SúdpoukazujeajnarozsudokKSvNitreč.k.25Co/527/2015-63

zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor. Splatnosť nastáva vyhlásením splatnosti celého
dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (08.01.2015). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení

ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za
časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto
ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť
úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že

považujecelýdlhzasplatný(tzv.zosplatneniedlhu),potomnastupujerežimplateniaúrokovzomeškania
anieužúrokovzúveru.Pozosplatnenísaužnemôžusosvojiminárokmiodkazovaťnaznenieskončenej
zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Postup
podľa zmluvy a obchodných podmienok po splatnosti by bol aj v rozpore so spotrebiteľskými predpismiako je vyššie konštatované, pre zjavnú nerovnováhu v právach strán, keď konštatované dojednanie
v obchodných podmienkach je zjavne nevýhodné pre spotrebiteľa v porovnaní s bežnými zmluvnými
dojednaniami. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník

tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho
zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.

22. Prvostupňový súd tak ako v tejto veci i v typovo podobných veciach rovnako rozhoduje, tak že
nepriznáva úroky po zosplatnení dlhu aj, keď sa na tom strany zmluvne dojednali. Niektoré senáty

Krajského súdu v Nitre zamietnutie úrokov po zosplatnení potvrdzuje, iné s časti zrušujú predmetné
rozhodnutia resp. priznávajú úroky po zosplatnení. V tejto konkrétnej veci odvolací súd konkrétne
neuviedol, či je nárok na úroky po zosplatnení, alebo nie. Prvostupňový súd všetky skutočnosti uvádzané
odvolacím súdom posudzoval, len ich rozsiahle neodôvodnil. Prvostupňový súd tak nevidel dôvod pre
zmenu svojho právneho názoru, naopak zmena by bola právne nesúrodá. Nie je zákonom vylúčené
aby súd pri odôvodňovaní rozhodnutia citoval iné rozhodnutia, hlavne ak ide o rozhodnutia vyššieho

súdu. Ak takéto rozhodnutie podrobne odôvodňuje rozhodnutie súdu, dáva odpovede na odvolacie
námietky žalobcu, vyporiadava sa s právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci ( právny predpis
vylučujúci dohodu strán o úrokoch, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom o ochrane spotrebiteľa) je možné naňho poukazovať a citovať ho, je neefektívne uvádzať
rovnaké zdôvodnenia inými slovami. Súd v nasledujúcich odsekoch vychádza z rozhodnutia KS v

Prešove sp. zn. 22Co/2/2017.

23. Prvostupňový súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom

zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovanej vychádzajúcu z dôvery v objektívne
právo. Na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy

spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani
zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

24. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré
z neho vyplývajú. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a
v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich

z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska
spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia
zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Neexistovala prekážka vykonať v predmetnej veci ex offo súdnu
kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok (porov. C-240 až 244/98 Océano Gruppo editoriale). Pre
zdôraznenie sa poznamenáva, že dokonca aj v insolvenčnom konaní sa takáto ex offo kontrola musí

umožniť, z ktorého dôvodu bola pre porovnanie česká právna úprava tomu brániaca vyhlásená za
euronekonformnú (C-377/14 Ernst Georg Radlinger, X. I. c/a FINWAY a.s.). O to viac sa takáto kontrola
musí vykonať v bežnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

25. Nebolo sporné, že súčasťou zmluvných podmienok je aj klauzula o povinnosti žalovaného platiť

dohodnuté úroky predstavujúce cenu služby aj po splatnosti istiny príp. jej časti (ďalej aj ,,sporná
klauzula" čl. 6.9 Obchodných podmienok). Nie je nevyhnutné, aby všetky náležitosti zmluvy boli
obsiahnuté v jedinej zmluve (Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15). Je však potrebné, aby spotrebiteľ mal
vedomosť, že zmluvné dojednania sa nachádzajú aj v obchodných podmienkach na ktoré zmluvaodkazuje a bol s nimi pred podpisom zmluvy oboznámený. Bez možnosti výsluchu žalovaného však je
právne nemožné vyhodnotiť či obchodné podmienky sú relevantnou súčasťou zmluvného dojednania
strán. V danom prípade však bolo predmetom sporu jedno ustanovenie obchodným podmienok. Išlo o

neprijateľnú spornú klauzuly, podľa ktorej by mali spotrebitelia platiť úroky aj po skončení obdobia, na
ktoré bol úver dojednaný.

26. Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a
že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje

dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnutéúroky.Odzačiatkusaprirodzenesledujúúrokynadohodnutúdobu,ktorejkonieczavršujetzv.
splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo
splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je
ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach

o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§ 657,658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon
priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné
nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia).
Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia

práva.

27. Kým kogentného pravidla o platení úrokov aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe
niet, dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka
ponukyzákona(dispozície).Akopritomvspotrebiteľskýchveciachevidentnetátodohodnutákonštrukcia

indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto
dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách). Nikto asi nepochybuje o tom, že taký
odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách
je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť
po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové

sankcie zakotvené v § 3a nar. vlády 87/1995 Z.z. "Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády."

28. Sotva by sa dalo veriť, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie zakladala
odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie alebo že by s
úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak od každého veriteľa konajúceho s odbornou
starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úverovú službu zjednáva na úverové obdobie na dobu trvania

úverovej služby do splatnosti pohľadávky. Preto práve úroky za úver do splatnosti úveru vyjadrujú cenu
úveru a sú teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľné od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa.
Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti
riešia krízu spojenú s omeškaním. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v
spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia, či už pôvodne dohodnutého

alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje
všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že
cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto
skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať.

29. Zákon č. 129/2010 Z. z. požaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov, a to pri zákonnej domnienke uvedenej v § 19 ods. 3 cit. zákona, podľa
ktorého: "Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva ospotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere". Uvedená
zákonná domnienka pri súčasnom ustálení ďalších podstatných náležitostí zmluvy, akou je napríklad

výška a počet splátok istiny, tvorí ucelený komplex informácií, za ktorých spotrebiteľ prijíma úverové
rozhodnutie a vstupuje do kontraktačného procesu a ktoré by sa pri trvaní zákonnej domnienky nemali
meniť. Citovaná zákonná domnienka v plnej miere dopadá aj na prejednávanú vec, keďže práve
interpretáciou uvedeného pravidla je potrebné ustáliť rámec uplatňovaných nárokov žalobcu.

30. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku
spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku
určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

31. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo

stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku,
a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok
postupného splácania záväzku, považuje súd za potrebné objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia
úveru a jeho právny režim. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité

vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového
zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú
požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle

cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného

splácania úveru, a teda výhody splátok.

32. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení.

33. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.34. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj
stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani

preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov po zosplatnení.

35. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám nároky z porušenia
práva, napr. sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. . Uvedené pravidlo predpokladá len to, aby sa

omeškanie týkalo plnenia peňažnej povahy.

36.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak by sa žalobca

odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

37. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie
úveru do splatenia úveru (čl. 6.9 Obchodných podmienok) spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.

Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011,AZIZ).

38. Dohodnuté úroky predstavujú cenu služby. Ak by zákonodarca mal úmysel uregulovať cenu služby
aj za obdobie po skončení služby, mohol to explicitne upraviť tak, ako to napr. zakotvil pri iných

spoločenských vzťahoch v § 723 ods. 1 OZ - "je nájomca povinný platiť nájomné až do vrátenia veci".
Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy pre nesplácanie úveru a o vrátení
dlžnej sumy s úrokmi nestanovuje presne, či sa majú platiť úroky do odstúpenia alebo úroky aj po
odstúpení. Zostala teda len rovina zmluvnej úpravy, a tá je z uvedených dôvodov vystavená súdnej
kontrole neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 OZ). Niet kogentnej úpravy o úrokoch na bližšie neurčenú dobu popri

úrokoch z omeškania. Zákon vo svojich dispozitívnych normách nereguluje úroky za úver po splatnosti
a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech
spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Navyše sa takáto
dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a vl. n. 87/1995 Z. z.

39. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať.
Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany "delikventných klientov", znevýhodňujúcich
riadne platiacich klientov/dlžníkov, patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch
z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti spodceňovanímbonityspotrebiteľa.Dominusnadpredčasnýmzosplatnenímúverujedodávateľapovaha
formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám
pripravil, vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver. Nemožno

prihliadaťnaodvolacienámietkyžalobcu,ženepoctivýdlžníkbybolviazanýibanaplatenievýhodnejších
úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by zároveň takejto
nepoctivosti poskytol ochranu, lebo ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie
úveru, len zmluvný úrok je totiž odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú
podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa a sankčný úrok nie

je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Možno však konštatovať, že úrok z
omeškania je dostatočná kompenzácia veriteľa za poskytnutie a nesplatenie úveru. Práve úrok a úrok
z omeškania popri sebe by bolo možné charakterizovať ako nepoctivý, neprimeraný nárok.

40. Úroky ako cena úverovej služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne
predčasne ukončená, vyvoláva tiež spoločensky nežiaduci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že

úroky predstavujú dôležitý prvok pri podnikaní s úvermi. Banka by mala o klientov súťažiť s inými
obchodníkmi práve s akcentom na úroky a tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám
úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úroky máju platiť aj po splatnosti, potom banka ani nemusí
súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne, o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa - úroky,
má banka zabezpečené jednoduchou klauzulou od svojich dlžníkov; postačí, že sú v omeškaní. Tak sa

vynára inter alia aj otázka stavu obdobného stavu nútenej služby vo vzťahu k dlžníkom po predčasnom
ukončení služby (po splatnosti pohľadávky). Z materiálneho hľadiska má default všetky účinky rovnajúce
sa skončeniu služby, ktorej cieľom bolo na určitú dobu a na splátky prenechať spotrebiteľovi úverové
prostriedky.
41. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 08.01.2015, teda týmto

dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014,
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016. Z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. Vzhľadom na výšku úrokov z omeškania a súčasné zákonné výšky úrokov, pritom
tieto i z pohľadu primeraného zárobku na poskytovaných úveroch v medziach zákona a morálny kryjú
požiadavky veriteľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, i keď z iného právneho dôvodu. Žalobca v

odvolaní poukazoval na rozhodnutia súdov, avšak súd poukazoval na iné rozhodnutia, pre ktoré sa s
názorom žalobcu nestotožnil.

42. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: "Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo "zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia" patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný."

43. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá jeneprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka

obsiahnutá v bode 6.9 Obchodných podmienok: "V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
Poštovka úročí nesplatený úver a to až do jeho úplného splatenia s dohodnutou úrokovou sadzbou
navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je stanovená v oznámení o úrokových sadzbách"
sa odklonila od dispozitívnej normy § 506 Obchodného zákonníka v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany (rozsudok SD EÚ C-415/11: "Súdny dvor rozhodujúci o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútroštátny súd v rámci kontradiktórneho konania začatého po
podaní odporu spotrebiteľom proti platobnému rozkazu, rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo
nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie o voľbe výlučnej miestnej príslušnosti súdu
nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto
ustanovenia (rozsudok z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 56).") a

súčasnevspojenísdôvodmi,ktoréuviedolodvolacísúdakoajsúdprvejinštancieobchádzaustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z. z. o administratívnom
strope pre sankcie, príp. omeškanie dlžníka, a preto je neprijateľná.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Zákon nedáva možnosť

zohľadniť čiastočnú neúspešnosť ohľadne úrokov. Nie je možné jednoznačne určiť ich výšku, na druhej
strane sa z nich ani neurčuje výška úkonu ak nie sú vyčíslené. Z určiteľnej výšky základu pre určenie
náhrady trov konania do prvého prvostupňového rozhodnutia bol žalobca úspešný preto mu súd za toto
obdobie priznal plnú náhradu trov konania. Neúspech mal žalobca od prvého rozsudku OS Nitra zo dňa
10.05.2018, viedlo sa už len konanie ohľadne úrokov. Z pohľadu tohto rozhodnutia prvostupňového súdu

bol žalobca v tejto časti neúspešný i počas odvolacieho konania vzhľadom na výsledok- výrok v tomto
rozhodnutí. úspešný v tejto časti tak bol žalovaný. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich pre
obdobie po prvom rozhodnutí prvostupňového súdu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania