Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116210815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JankyKočišovejasudcovJUDr.

Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: KRESANDA, s.r.o., Seberíniho 1,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 402 302, zast. IB Legal, s.r.o., Sibírska 49, Bratislava, IČO:
47 247 967, za účasti intervenienta Ing. J. XX, M., proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s.,
Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská
32, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 10.935,94 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.3.2019 č.k. 32Cb/67/2016-264,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s prísl. a žalobu odôvodnil tým, že je výrobcom
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vyrába elektrinu zo slnka fotovoltickou elektrárňou a je

poberateľom podpory v zmysle zák. č. 309/2009 Z.z. Podpora mu bola poskytovaná od roku 2011, ale
žalovaný mu listom z 15.12.2014 oznámil, že pre rok 2015 nastala u žalobcu „nemožnosť uplatnenia
podpory pre kalendárny rok 2015“ z dôvodu porušenia zákonných povinnosti v zmysle § 4 Zákona o
podpore. Následne žalobca informoval žalovaného, že si splnil všetky zákonné povinnosti a v roku 2015
vystavil faktúru č. 2015001, ktorou si účtoval doplatok za elektrinu dodanú v januári 2015. Žalovaný
faktúru neuhradil.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom neeviduje. Cenové
rozhodnutie, na ktoré sa žalobca odvoláva nie je možné považovať za splnenie oznamovacej povinnosti,
vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu v náleze II. ÚS 329/2010-47. Navrhol žalobu
zamietnuť.

4. Spornými skutočnosťami medzi stranami ostala otázka, či žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 4
ods. 2 zák. o podpore splnil tak, aby si mohol uplatniť nárok na podporu na rok 2015.

5. Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 9.12.2014 uzavreli
žalobca ako výrobca, žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete a VSE a.s. ako odberateľ.
Predmetom zmluvy je okrem iného záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi a odovzdať údaje ovyrobenejelektrinepodľaprevádzkovéhoporiadkužalovanému;záväzokodberateľaodobraťodvýrobcu
elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore za cenu elektriny podľa tejto zmluvy,
záväzok odberateľa zaplatiť výrobcovi za odobratú elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať

zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore; záväzok výrobcu
vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku a odovzdať údaje o takto
vyrobenej elektrine „PDS“ v súlade s Prevádzkovým poriadkom a záväzok „PDS“ v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť výrobcovi doplatok podľa
cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi.

6. Rozhodnutím č. 1236/2014/E-OZ ÚRSO z 25.11.2013 súd mal preukázané, že žalobcovi bola
na roky 2014-2026 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,64 eur/
MWh. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že doplatok si regulovaný subjekt (žalobca) uplatní u
prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalovaný) ako aj to, že ÚRSO pri posudzovaní predpokladaného
množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014-2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených

regulovaným subjektom.

7. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si pre kalendárny rok 2015 nesplnili svoju oznamovaciu
povinnosť, vydaného ÚRSO na zverejneným na webovej stránke ÚRSO, súd zistil, že žalobca si pre
rok 2015 splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o podpore voči ÚRSO, ale

nesplnil voči prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalovanému). Z komunikácie medzi stranami sporu
je preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru za január 2015 bez úhrady a oznámil mu, že na
prevádzkovaný zdroj nie je možné uplatniť nárok na podporu s poukazom na zákonné ustanovenie.

8. Nálezom Ústavného súdu SR č. PL ÚS 50/2015-148 z 22.3.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4

ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods.
1 a 4, čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

9. Zisteným skutkovým stavom po citovaní príslušných zákonných ustanovení mal súd preukázané, že

žalobca je subjektom, ktorému patrí právo na podporu v zmysle zákona o podpore a aj to, že medzi
stranami vznikol právny vzťah na základe zmluvy z 9.12.2014. Nebolo sporné, že žalobcovi ÚRSO
vydal 25.11.2013 rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi na roky 2014 - 2020 pevnú cenu elektriny pre
stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh a že žalovaný listom oznámil žalobcovi nemožnosť
uplatnenia podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca doručil žalovanému Cenové rozhodnutie
ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013, ktoré vo svojom odôvodnení obsahuje určité údaje o tom
koľko žalobca ročne vyrobí elektriny, koľko z toho spotrebuje sám a na koľko si uplatní doplatok. K
uvedenému súd poukazuje na to, že sa stotožnil s názorom žalovaného s poukazom na právnu teóriu

týkajúcu sa právnych úkonov a teda, že oznámenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore,
ktoré majú výrobcovi elektriny pravidelne zasielať úradu (ÚRSO) a prevádzkovateľom distibučných
sietí (žalovaný) je jednostranný adresný právny úkon, ktorý aj keď nespĺňa formálnu stránku (forma
oznámenianiejepredpísaná),alezjehoobsahumusíbyťzrejmé,kto,komuačooznamuje,čižejasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom musí výrobca elektriny uviesť údaje v zmysle litery zákona, čiže

predpokladanú charakteristiku dodávky elektriny vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny,
ktoré vyrobí a tiež musí byť zrejmé, že si na predpokladané množstvo uplatní podporu podľa § 3 ods.
1 písm. b), c) zákona o podpore.

11. Súd mal preukázané, že takýto prejav vôle žalobcu nebol žalovanému doručený a žalobcom

doručené cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013 v zmysle uvedeného názoru
nepredstavuje oznámenie spĺňajúce literu zákona, pretože z jeho obsahu nie je možné s určitosťou
vyvodiť záver o tom, č si žalobca uplatňuje nárok na podporu predpokladaného množstva dodanej
elektriny na nasledujúci kalendárny rok, ktorý nasleduje po roku, v ktorom podáva, doručuje oznámenie.

12. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje vo vzťahu k žalobcovi
včasné splnenie jeho povinnosti ako výrobca v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.13. Žalobca nestratil právo na podporu, ale svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 pím. c) zákona o podpore
voči žalovanému nesplnil, súd má za to, že si nemôže na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na
výrobu elektriny uplatniť nárok na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona o podpore na nasledujúci

kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s prísl.
voči žalovanému v zmysle vystavenej faktúry za január 2015. Na základe uvedeného žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd v rozsudku uvádza, že list

žalobcu zo dňa 22.1.2014, ktorým žalobca odoslal žalovanému cenové rozhodnutie na roky 2014 až
2026 („list“) nie je možné považovať za legitímne oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.
Toto právne posúdenie listu nie je správne.

15. V § 4 ods. 1 písm. c) zákona nie je uvedené, akú podobu má mať oznámenie o uplatnení podpory a
nemôže byť na svojvoľnom posúdení žalovaného, či bude oznámenie žalobcu považovať za dostatočné.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výrobca je povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy „uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok“. Záklon formu oznámenia
nešpecifikuje.

17. Žalobca má za to, že jeho list z 22.1.2014 adresovaný žalovanému, ktorým odoslal žalovanému
cenové rozhodnutie vydané ÚRSO, je možné vykladať ako oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona,
pretože je v ňom uvedená predpokladaná ročná výroba elektriny pre rok 2014 až 2026, ročná vlastná
spotreba a množstvo na ktoré sa uplatní doplatok. Teda list žalobcu z 22.1.2014 spĺňa všetky požiadavky

uvedené v zákone. Ak žalobca zaslal žalovanému list, tak mal záujem uplatniť si podporu na ďalší rok
a po doručení listu mal tento interpretovať tak, že žalobca si uplatňuje podporu na rok 2015.

18. Poukazuje na to, že vzhľadom na existenciu zmluvy o dodávke elektriny je z listu z 22.1.2014
zrejmý úmysel a vôľa žalobcu uplatniť si podporu formou doplatku a odber elektriny za cenu straty je

špecifikovaný počas celého obdobia trvania nároku na podporu.

19. Prejav vôle žalobcu list z 22.1.2014 - obsahuje všetky náležitosti, ktoré požaduje zákon o podpore a
tento prejav je v súlade s § 35 ods. 1 Obč. zák. urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom,
čo chcel žalobca urobiť. Ďalej uvádza, že vo svojej elektrárni má nainštalovaný elektromer s diaľkovým

odpočtom dát, teda žalovaný má nepretržitý prístup k údajom o výrobe elektriny. Žalovaný má prehľad
o výrobe v elektrárni žalobcu, vo vydanom cenovom rozhodnutí sa uvádza predpokladaná ročná výroba
elektriny na obdobie do roku 2026 a z uzatvorených zmlúv tiež vyplýva úmysel žalobcu uplatňovať si
nárok na podporu.

20. Žalobca preto tvrdí, že celá povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona je zbytočná a šikanózna
aj preto, že jej splnenie nemá žiadny reálny efekt pre žalovaného. Na základe uvedeného žiada, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok zrušil.

21. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca napáda rozsudok z dôvodu údajného

nesprávneho právneho posúdenia cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré má podľa názoru žalobcu
predstavovať splnenie zákonom stanovenej povinnosti žalobcu voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2
písm. c) zákona o OZE.

22. S názorom žalobcu nesúhlasí a právne posúdenie cenového rozhodnutia ÚRSO vo vzťahu k

oznamovacej povinnosti súdom prvej inštancie považuje za správne, v súlade so zámerom zákonodarcu
a aj s právnym názorom Ústavného súdu SR.

23. Nebolo sporné, že jediný dokument, ktorý žalobca žalovanému doručil bolo cenové rozhodnutie
ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ z 25.11.2013, ktorým bola žalobcovi schválená cena elektriny pre stanovenie

doplatku na roky 2014 až 2026, ktoré malo byť odoslané 22.1.2014. Súd prvej inštancie takýto dôkaz
správne vyhodnotil a poukázal na to, že oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE musí
obsahovať jednoznačný prejav vôle žalobcu, že si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c)
zákona o OZE a tiež jednoznačnú informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny.24. Z uvedeného je zrejmé, tak ako to poukazuje aj ÚRSO vo svojom liste, ktorý je súčasťou súdneho
spisu, že povinnosť zakotvená v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je zložená z dvoch častí, ktoré je k jej

riadnemu splneniu nevyhnutné splniť kumulatívne. V prípade nesplnenia ktorejkoľvek z časti zákonnom
stanovenej povinnosti, zákon ex lege vylučuje možnosť žalobcu uplatniť si v nasledujúcom kalendárnom
roku nárok na podporu.

25. Prvou častou stanovenej povinnosti je oznámenie uplatnenia si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b),

c) zákona o OZE, ktoré zo strany žalobcu nebolo zrealizované. V súvislosti s druhou časťou stanovenej
povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE má byť oznámenie predpokladanej dodávky
elektriny v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. v roku 2015. Žalobcom zaslané cenové rozhodnutie
obsahuje len údaje pre rok 2014, samotné ÚRSO v odôvodnení cenového rozhodnutia konštatuje, že
súčasťou návrhu ceny, boli len údaje pre rok 2014. Samotné cenové rozhodnutie neobsahuje zákonom
požadované údaje a nie je ho možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)

zákona o OZE.

26. Podstatou cenových rozhodnutí ÚRSO je, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal za
preukázané, že cenu schválilo ÚRSO, avšak na to, aby žalobca podporu na vyrobenú a dodanú elektrinu
v konkrétnom kalendárnom roku reálne nadobudol, musí plniť svoje zákonom stanovené povinnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na právny názor ÚS SR v náleze PL. ÚS 50/2015 že: „plnenie tejto
povinnosti nepredstavuje pre výrobcu elektriny z OZE mimoriadnu záťaž, aj v prípade, ak by zákon aj
reálne vyžadoval od výrobcov elektriny duplicitné predkladanie určitých informácií, nemohol by takéto
pochybenie zákonodarcu kvalifikovať ako pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by musel
bezvýhradne dospieť k záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia zákona o podpore OZE s ústavou“.

Právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za správne.

27. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

28. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych právnych predpisov a tieto správne vyložil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vo
výroku vecne správny potvrdil.

30. Správne a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie doplatku - podporu za elektrickú
energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. Žalobca je poberateľom
podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a medzi žalobcom, žalovaným a VSE bola
uzavretá dňa 9.12.2014 zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č.

OZE-262-2011-15 pre PDS a č. OZE-262-2011-15 pre VSE. Predmetom zmluvy je okrem iného záväzok
výrobcu dodať odberateľovi elektrinu a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine; záväzok odberateľa
odobrať elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu podľa zmluvy; záväzok
odberateľa zaplatiť za elektrinu určenú cenu, prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa

vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať
údaje o takto vyrobenej elektrine „PDS“ za záväzok „PDS“ v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve, zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia
ÚRSO vydaného výrobcovi.

32.RozhodnutímÚRSOč.1236/2014/E-OZz25.11.2013bolažalobcovischválenápevnácenaelektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh na roky 2014 až 2026.33. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha
cenovej regulácii podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z. a podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je podporovaná doplatkom. Doplatok si regulovaný

subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Východoslovenská distribučná a.s.
Regulovaný subjekt má podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 309/2009 právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov
od času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

34. Listom z 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že vo vzťahu k ním prevádzkovanému zdroju

nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom
na to, aby ním prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku
2015, neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona o podpore.

35. V zozname výrobcov elektriny, ktorí si pre kalendárny rok 2015 nesplnili oznamovaciu povinnosť,
vydaného ÚRSO je uvedený žalobca, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi

distribučnej siete.

36. Žalobca listom z 22.12.2014 označeným ako odvolanie proti oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si
podpory na kalendárny rok 2015 uviedol, že si splnil oznamovaciu povinnosť zaslaním cenového výmeru
ÚRSO na roky 2014 - 2026 a korešpondenciu žalovaného považuje za zmätočnú a protiprávnu. Sankcia

je podľa neho protiprávna, jej výška za nesplnenie nepatrnej administratívnej povinnosti je neprimeraná,
likvidačná a protiústavná.

37. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ako výrobca elektriny nesplnil
voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy povinnosť v zmysle § 4 ods. 2

písm. c) zákona o podpore, zaslanie cenového rozhodnutia nepredstavuje oznámenie v zmysle zákona.

38. Žalobca v odvolaní uvádza, že jeho list z 22.1.2014 adresovaný žalovanému, ktorým odoslal cenové
rozhodnutie vydané ÚRSO, je možné vykladať ako oznámenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
podpore. Odvolací súd k tomu uvádza, že v spise sa nenachádza žiadny list žalobcu zo dňa 22.1.2014,

len podací lístok zo dňa 22.1.2014.

39. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny,

vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

40. V rozhodnutí ÚRSO, ktorým bola žalobcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku je
uvedené, že doplatok si regulovaný subjekt uplatní u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy
a že regulovaný subjekt má právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od uvedenia zariadenia do

prevádzky.

41. Žalobca si v zmysle uvedeného oznamovaciu povinnosť voči žalovanému nesplnil, súd prvej
inštancie preto nepochybil, keď konštatoval, že takýto prejav vôle nebol žalovanému doručený.

42. V odvolaní žalobca tvrdí, že povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona je zbytočná a šikanózna, jej
splnenie nemá žiadny reálny efekt pre žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 50/2015-148 z 22.3.2017, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní aj súd
prvej inštancie.

43. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

44.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania.

45.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).