Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208120
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7813208120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov,
sosídlomBratislava,Bajkalská19B,IČO:36062235,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ P. M., nar. XX.X. XXXX, bytom T. A. XX, zast. JUDr.
Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4 a 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. A. XXX, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Bratislava - Rača, Račianska
66, pobočka Rožňava, Čučmianska dlhá 45, o zaplatenie 1.399,28 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku 4C/64/2014-204 z 30.5.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu proti žalovanému 1/ z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2/ s tým, že je povinný zaplatiť žalobcovi 1.399,28 €
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.7.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Priznáva žalovanému 1/ náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 2.7.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe žalobcu, ktorý dňa 30.4.2012 v žalovanej sume poskytol podľa § 24

ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, z poistného garančného fondu poistné plnenie poškodenému D. Š.,
držiteľovi motorového vozidla Peugeot, ev. č. T.-XXXBE, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode
dňa 23.2.2012 prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Passat, ev. č. T.-XXXBH, ktorého držiteľom
v čase nehody bol žalovaný 1/ (zodpovedný podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) a vodičom,
ktorý spôsobil dopravnú nehodu, žalovaný 2/ (zodpovedný podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a ku ktorému k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právo na náhradu vyplateného poistného plnenia
(predstavujúcu náklady na opravu motorového vozidla Peugeot) si žalobca uplatnil u žalovaných listom
z 1.6.2012, s tým, aby plnili najpozdejšie do 1.7.2012. Žalovaní 1/ a 2/ nereagovali.3. V odpore proti súdom v konaní vydanému platobnému rozkazu 16Ro/189/2013-17 zo 6.9.2013
žalovaný 1/ skutkovo namietal najmä, že v čase dopravnej nehody nebol držiteľom ani vlastníkom
označeného vozidla Volkswagen, pretože toto predal žalovanému 2/ kúpnou zmluvou z 8.6.2011 a v deň

predaja ho aj zároveň splnomocnil k prepisu vozidla na jeho osobu, čo bolo jeho zákonnou povinnosťou v
lehote 8 dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Po uzavretí kúpnej zmluvy s vozidlom ani na krátku dobu nijako
nedisponoval. Žaloba voči nemu nie je preto dôvodná. O tom, že vlastníkom, držiteľom, prevádzateľom a
aj užívateľom vozidla bol žalovaný 2/ nepriamo svedčí aj fakt, že aj v čase dopravnej nehody ho riadil on.
Naproti tomu žalovaný 2/ v podanom odpore tvrdil, že dňa 22.2.2012 si požičal motorové vozidlo, jeho

majiteľ P. M. mu k nemu predložil kompletné doklady, v ktorých sa nachádzal preukaz PZP s platnosťou
od 3.8.2011, koniec platnosti poistenia nebol uvedený, ale vzhľadom na to, že každé PZP sa uzatvára
minimálne na rok, považoval poistenie za platné. Dňa 23.2.2012 došlo k dopravnej nehode, po ktorej sa
zistilo, že poistenie vozidla zaniklo 4.6.2011 z dôvodu neplatenia poistného. Na polícii si zisťoval, aké
finančné následky bude znášať. Bolo mu povedané, že má zaplatiť priestupkovú pokutu a zaplatiť škody
na vozidle. Pokutu zaplatil a najvýhodnejšie pre neho bolo odkúpiť uvedené motorové vozidlo. To, že

zaniklo poistenie, spôsobil majiteľ vozidla, preto nie je ochotný zaplatiť pohľadávku žalobcu. Namietal
aj výšku škody.

4. Tvrdenia žalovaného 2/ uvedené v odpore žalovaný 1/ poprel, tvrdiac, že klame, pokiaľ argumentuje
údajným požičaním si motorového vozidla od neho dňa 22.2.2012, pretože nemal na to žiaden dôvod.

V uvedenom čase bol žalovaný 2/ majiteľom, držiteľom, užívateľom, ale aj prevádzateľom tohto vozidla
a ako jeho vodič nesmel riadiť vozidlo, na ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Žalovaný
1/ akcentoval, že v tom čase s motorovým vozidlom vyše pol roka nedisponoval, a preto by mu nemohol
požičať aj keby chcel. Poukázal na to, že za prevádzkovateľa motorového vozidla je potrebné v zmysle
ustálenej súdnej praxe považovať toho, kto má právnu a faktickú možnosť dispozície s vozidlom,

spravidla ide o vlastníka vozidla (R 55/1971). Zopakoval, že v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom
t.j. ani prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, keďže právnym
titulom kúpnej zmluvy sa vlastníkom (prevádzateľom) motorového vozidla stal žalovaný 2/, ktorý v čase
nehody aj vozidlo riadil. To, že v čase nehody on bol v evidencii vozidiel zapísaný ako vlastník (držiteľ)
vozidla, je bez právneho významu, pretože uvedený zápis má iba evidenčný charakter a nedeklaruje

vlastnícky vzťah k vozidlu. K zmene vlastníctva k motorovému vozidlu (hnuteľnej veci) na základe
zmluvy dochádza spravidla prevzatím veci (§ 133/1 OZ) bez ohľadu na to, či prevod vlastníckeho
práva bol zaznamenaný do evidencie vozidiel alebo nie. Napriek tomu, že prevod vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu nie je determinovaný zápisom zmeny vlastníctva do evidencie, žalovaného 2/
v deň uzavretia kúpnej zmluvy t.j. 8.6.2011 výslovne písomne splnomocnil na uskutočnenie úkonov

majúcich sa vykonať osobne na príslušnom orgáne Policajného zboru za účelom uskutočnenia zmien
v evidencii. Zdôraznil, že v čase pred vznikom dopravnej nehody stratil akúkoľvek faktickú aj právnu
možnosť disponovať s vozidlom (z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy a odovzdania vozidla), v čase
dopravnej nehody už nebol prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a preto
ani nemôže byť zodpovednostným subjektom záväzkového vzťahu za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov. S odvolaním sa na ust. § 4/1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z., § 18/1 zákona
č. 381/2001 Z. z. tvrdil a vyjadril presvedčenie, že žalovaný 2/ nielen ako vodič (ale aj ako vlastník t.j.
prevádzateľ) bol povinný pred dotyčnou jazdou (a vôbec pri užívaní vozidla) sa presvedčiť, či je vozidlo
povinne zmluvne poistené, resp. ako nový vlastník mal uzavrieť poistnú zmluvu za účelom poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Žalovaný 2/ potvrdil, že mal záujem odkúpiť motorové vozidlo Volkswagen Passat. V čase, kedy
ho chcel na seba prepísať, zistil, že je na ňom vedená exekúcia Ex 554/2010 u exekútora Mgr.
Štefana Hrebíka, čo znemožnilo vykonať prepis. Z tohto dôvodu žalovanému 1/ povedal, že auto je
naďalej jeho majetkom, lebo sa nedá prepísať. Potvrdil, že vozidlo užíval od 8.6.2011, mal za to, že

je riadne poistené a až keď došlo k dopravnej nehode dozvedel sa od polície, že je nepoistené z
dôvodu nezaplatenia poistného. Vozidlo následne prepísal po skončení exekúcie, dňa 18.6.2012. K
týmto tvrdeniam žalovaného 2/ uviedol žalovaný 1/, že síce mal exekúciu, ale táto bola vyplatená a v
čase spísania kúpnej zmluvy sám nevedel o tom, že motorové vozidlo je zaťažené exekúciou. Zdôraznil,
že žalovaný 2/ sa nikdy nedomáhal neplatnosti kúpnej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu, od

uzavretia ktorej už uplynulo viac ako 3 roky, preto táto zmluva je platná.

6. Súd po vykonaní dokazovania skutkovo uzavrel, že podľa záznamu o oznámení škodovej udalosti dňa
23.2.2012 v čase o 13.30 hod. na úseku Rožňava - Baňa bolo vykonané preverenie oznámenia škodovejudalosti,ktorábolaoznámenáODI-Rožňavaažeakoúčastníciškodovejudalostisúvzáznameuvedení
žalovaný 2/ s vozidlom Volkswagen Passat, ev. č. T. a s vozidlom Peugeot, ev. č. T. XXXBE D. Š..
Motorové vozidlo Volkswagen, ev. č. T., evidované na držiteľa P. M., t.j. žalovaného 1/, malo evidované

povinné zmluvné poistenie MV s platnosťou od 4.8. 2010 do 4.6.2011 a k dátumu 4.6.2011 bola poistná
zmluva vystornovaná z dôvodu neplatenia poistného. Z evidenčnej karty vozidla Volskwagen Passat
351 B/AAZ /, ev. č. T. XXXBH, zoznamu blokácií vozidla súd zistil, že od 5.3.2012 do 19.3.2012 bola
vedená exekútorská blokácia tohto vozidla na základe rozhodnutia EX/554/2011 súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom a od 15.3.2011 do 10.5.2012 bola exekútorská blokácia tohto vozidla na

základe rozhodnutia EX/554/2011 toho istého súdneho exekútora. Zo žiadosti o odhlásenie motorového
vozidla súd zistil, že dňa 15.6.2012 žalovaný požiadal o prepis vozidla značky Volkswagen, ev. č. T..

7. Právne vec súd posudzoval podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, 2, 3, § 154 CSP. Konštatoval, že žalobca nárok voči žalovanému
1/ uplatnil ako voči držiteľovi a prevádzateľovi motorového vozidla v čase dopravnej nehody

a voči žalovanému 2/ ako vodičovi motorového vozidla v čase dopravnej nehody, že nie je možné
jednoznačne určiť, ktorý zo žalovaných bol v čase dopravnej nehody prevádzateľom predmetného
motorového vozidla, a teda kto je osobou zodpovednou podľa § 427 a nasl. OZ za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, voči ktorej má žalobca nárok na náhradu toho, čo
za neho plnil a že tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o tom, že v čase vzniku škody - dopravnej nehody neboli

držiteľom predmetného motorového vozidla, neboli v konaní jednoznačne preukázané. Súd uzavrel, že
v čase vzniku škody - dopravnej nehody, bol žalovaný 1/ stále prevádzateľom motorového vozidla
v zmysle § 427 ods. 1 OZ, pretože v predmetnom čase mal stále právnu a tým aj faktickú možnosť
disponovať dopravným prostriedkom. Prevádzateľom vozidla v čase vzniku škody nebol žalovaný 2/,
pretože motorové vozidlo kúpil až po dopravnej nehode. Tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že predal

predmetné motorové vozidlo žalovanému 2/ už 8.6.2011 súd nepovažoval za preukázané a kúpnu
zmluvu na existenciu ktorej poukázal žalovaný 1/ nepovažoval za kúpnu zmluvu uzavretú v súlade so
zákonom a vyhodnotil ju ako neplatnú najmä z toho dôvodu, že na nej nie je uvedený dátum, kedy bola
uzavretá a tiež z nej nie je zrejmé, kedy nadobúda účinnosť. Na tom podľa názoru súdu nič nemení ani
skutočnosť, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovaného 2/ na „ prepis motorového vozidla“ dňa 8.6.2011

(čl. 66 spisu). Na splnomocnení nie je uvedené to, že splnomocnenec splnomocnenie prijíma a tiež tam
nie je uvedené, kedy má k prepisu predmetného motorového vozidla dôjsť, preto ide o nejasný a neurčitý
právny úkon. Podstatným bolo podľa súdu to, že k prepisu motorového vozidla nedošlo z dôvodu, že
naňho bola vedená exekúcia od 15.3.2011 do 10.5.2012 (sp. zn. EX/554/2011) a z tohto dôvodu
žalovaný 1/ nebol oprávnený urobiť prepis predmetného motorového vozidla tak, ako to tvrdil žalovaný

2/. Túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že žalovaný 1/ v čase od 15.3.2011 do 10.5.2012 nemohol
uzavrieť kúpnu zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla a nemohlo dôjsť k jeho prepisu zo žalovaného 1/
na žalovaného 2/. Naviac žalovaný 1/ pochybil aj v tom, že prestal od 4.6.2011 platiť poistné zo zmluvy
o povinnom zmluvnou poistení tohto motorového vozidla, teda v čase vzniku škody - dopravnej nehody,
toto vozidlo poistené nebolo a poškodený musel byť odškodnený spôsobom, ktorý uvádza žalobca, v

dôsledku čoho vznikol aj tento súdny spor.

8. Súd konštatoval, že nárok žalobcu voči žalovanému 2/ vyplýva z povinností vodiča motorového
vozidla. Zákon č. 381/2001 Z. z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je
poistená, čiže k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva, pričom

prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. na osobu, ktorej zákon č. 381/2001 Z.
z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ k vozidlu uvedenému v poistnej zmluve je
dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí
pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu, teda poistenie sa vzťahuje na prevádzkovateľa
i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Súd ďalej uviedol, že z poistenia zodpovednosti

má v súlade so všeobecnou úpravou obsiahnutom v Občianskom zákonníku poistený právo, aby za
neho poisťovateľ uhradil poškodenému škodu špecifikovanú v § 427 ods. 2, za ktorú poistený
poškodenému zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, maximálne však do výšky limitu poistného
plneniauvedenéhovpoistnejzmluve.Ustanovenie §427anasl.OZoosobitnej zodpovednostiniejevo
vzťahukvšeobecnejzodpovednostipodľa §420OZustanoveniešpeciálnym,aleobeskutkovépodstaty

stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať náhrady škody voči prevádzateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu a tiež podľa § 420 OZ proti vodičovi
dopravného prostriedku na základe zodpovednosti založenej na prezumpcia zavinenia. Nárok voči
vodičovi motorového vozidla je jednoznačne daný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávkya príčinnej súvislosti s tým spôsobil škodu na majetku poškodeného. Zodpovedá teda za škodu podľa
§ 420 OZ. Pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne
osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú

zmluvu. Nárok žalobcu voči nemu vyplýva teda aj z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Súd
preto zaviazal oboch žalovaných na plnenie voči žalobcovi spoločne a nerozdielne. K námietkam
žalovaného 2/ k výške škody súd uviedol, že do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie
vo veci, nepredložil v tejto súvislosti žiadne dôkazy a to napriek poučeniu podľa § 153 CSP a § 154
CSP, preto súd na toto jeho tvrdenie neprihliadol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď priznal náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech.

10. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja žalovaní. Žalovaní 1/ namietal odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ f/ a h/ CSP, t.j., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu voči jeho osobe v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu

trov celého konania, alternatívne rozsudok voči jeho osobe zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo najmä tým, že
súd rozhodnutie odôvodnil nepresvedčivo, vnútorne rozporuplne. Zopakoval svoje tvrdenie, že v čase
dopravnej nehody, za ktorú žalobca odškodnil poškodeného, nebol prevádzateľom motorového vozidla,
ktoré riadil žalovaný 2/, a tým za škodu nemôže zodpovedať, čiže ani regresný nárok voči nemu nie

je dôvodne uplatňovaný. Nazdával sa, že je povinnosťou žalobcu preukázať pasívnu vecnú legitimáciu
subjektu, ktorý si vybral a ktorý žaluje. Samotný súd vyjadril pochybnosti, či bol žalovaný v 1/ rade
prevádzateľom vozidla, a preto mal z toho vyvodiť jasný procesný dôsledok vo forme zamietnutia žaloby.
Takýto postup súdu považuje odvolateľ zároveň za taký, ktorý odôvodňuje záver o tom, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd zaťažil dôkaznou

povinnosťou nie ten subjekt, ktorý mal, čo vyústilo do pozitívneho rozhodnutia o podanej žalobe voči
tomuto subjektu, hoci správne žaloba pri správnom zaťažení dôvodnou povinnosťou, by mala byť
zamietnutá. Na základe vykonaných dôkazov mal súd správne dospieť k záveru, že nebolo preukázané,
aby v kritickom čase bol prevádzateľom motorového vozidla. Opakovane vytkol súdu, že hoci v bode 24
odôvodnenia svojho rozhodnutia sám považoval za pochybnú otázku prevádzateľa motorového vozidla,

v bode 27 rozhodnutia už uvádza, že dospel k záveru o tom, že prevádzateľom vozidla bol on, lebo
stále mal mať právnu aj faktickú možnosť vozidlom disponovať, čo sa však nezakladá na pravde. Trval
na tom, že dané vozidlo predal žalovanému 2/ dňa 8.6.2011 a nie po dopravnej nehode, tak ako to
uzavrel súd, o čom najlepším dôkazom je okolnosť, že ho riadil už v čase dopravnej nehody. Súd síce
uviedol, že kúpnu zmluvu z 8.6.2011, ktorú žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/, považuje za neplatnú,

ale neuviedol, či ju považoval za relatívne alebo absolútne neplatnú, naviac úplne prehliadol, že sa
tejto neplatnosti žalovaný 2/ nikdy nedovolával. Navyše sa prevádzala hnuteľná vec, preto na uzavretie
zmluvy ani nebola potrebná písomná forma, čiže vlastnícke právo na žalovaného 2/ mohlo prejsť aj na
základe verbálne uzavretej zmluvy pri jednaní o kúpe. Okrem toho, názor súdu o neplatnosti zmluvy aj z
dôvodu, že neobsahuje údaj o jej vyhotovení a jej účinnosti nie je zdôvodnený žiadnou právnou normou,

ktorábytietoúdajepovažovalazapovinnúnáležitosťtejtokúpnejzmluvy.Relevanciuvovecivšakmáani
nie otázka vlastníckeho práva, ale otázka prevádzateľa, preto má za to, že ani nie je podstatné, či kúpna
zmluva bola uzavretá platne. Podstatné je, že žalovaný 2/ mal vozidlo vo svojej právnej a faktickej držbe
a bol jeho prevádzateľom. Taktiež sa nazdával, že nie je dôležité, či sporné vozidlo bolo predmetom
blokácie alebo nie, pretože toto nemá žiaden vplyv na prevádzateľa vozidla. Navyše žalovaný 2/ uviedol

pred súdom, že vozidlo mal k dispozícii a používal ho od 8.6.2011 celý čas súvisle. Podotkol, že aj keď
na kúpnej zmluve absentuje uvedenie dňa jej podpisu, je zrejmé, že tento deň nemohol byť neskorší
ako deň 8.6.2011, pretože uvedeného dňa bolo vystavené aj splnomocnenie na prepis auta, pričom toto
splnomocnenie má oporu práve v zmluve, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nemu. Žalovaný 2/
v odvolaní zopakoval, že v čase dopravnej nehody nebol majiteľom predmetného motorového vozidla,

dané vozidlo nebolo poistené po dobu 12 mesiacov pred dňom dopravnej nehody majiteľom vozidla, o
čom nemal žiadne upovedomenie majiteľom vozidla.11. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ vytkol nedostatok jeho zákonom
predpokladaných náležitostí a mal za to, že žalovaného 2/ treba vyzvať k odstráneniu vád jeho podania.
K tvrdeniam žalovaného 2/ v odvolaní uviedol, že podľa jeho presvedčenia vykonaným dokazovaním

bolo v konaní jednoznačne preukázané vlastníctvo žalovaného 2/ k motorovému vozidlu Volkswagen v
kritickom čase, obrana žalovaného 2/ bola vyvrátená, pretože si od neho motorové vozidlo kúpil pred
nehodou, bol jeho majiteľom a jeho tvrdenia sú len účelové, aby sa vyhol svojej zákonnej regresnej
povinnosti. Obrana žalovaného, že v období posledných 12 mesiacov pred dopravnou nehodou nebolo
uhradené zákonné poistné, je bez právnej relevancie, pretože bolo vecou žalovaného 2/, aby vozidlo,

ktorým jazdil, bolo predmetom povinného zmluvného poistenia. Bez ohľadu na to, že bol vlastníkom aj
prevádzateľom sporného motorového vozidla, nepochybne bol v čase nehody aj jeho vodičom, ktorému
zákonukladápovinnosťjazdiťlennatakomvozidle,ktoréjepredmetompovinnéhozmluvnéhopoistenia.
Absolútne žiaden právny význam nemá jeho tvrdenie, že on nebol žiadnym spôsobom upozornený na
to, že vozidlo nie je predmetom PZP, lebo bolo jeho povinnosťou presvedčiť sa o tejto skutočnosti. Bez
právneho významu je aj tá časť obrany žalovaného 2/, že on nebol majiteľom vozidla aj z toho uhla

pohľadu, že za škody spôsobené motorovým vozidlom zodpovedá nie jeho majiteľ/vlastník ale jeho
prevádzateľ.

12. Žalovaný 2/ po výzve súdu na odstránenie vád odvolania ako odvolací dôvod uplatnil § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP, teda mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný 2/ naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania a uviedol, že v čase dopravnej
nehody nemal vedomosť o tom, že vozidlo nemá uzavretú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie,
ktorú skutočnosť mu vlastník vozidla zatajil, tak ako mu zatajil aj skutočnosť, že na predmetnom
motorovomvozidlejezaznamenanáexekútorskáblokácia,atedažepredmetnémotorovévozidloaninie

je možné predať. Tvrdil, že v deň dopravnej nehody viedol motorové vozidlo do svojho servisu na opravu
alternátora, a to po vzájomnej dohode s majiteľom vozidla, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka, p.
Y. Č.. Nárok žalobcu voči nemu nie je oprávnený ani zákonný, nesúhlasil ani s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že by nárok žalobcu voči nemu vyplýval z povinnosti vodiča motorového vozidla podľa
zák. č. 381/2001 Z. z., keď dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená,

čiže k jazde je možné použiť len vozidlo ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Žalovaný 2/ mal za
to, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodol správne a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
voči žalovanému 2/ zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. Žalovaný 1/ mal za to, že doplnené odvolanie žalovaného 2/ bolo podané po uplynutí lehoty určenej
na podanie odvolania podľa § 364 CSP, v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaný 1/ uviedol, že je neprípustné
rozšíriť rozsah odvolania ako aj zmeniť a doplniť dôkazy na preukázanie odvolania. V doplnenom
odvolaní si žalovaný 2/ odporuje, lebo nikdy doposiaľ sa nezmieňoval o žiadnom presune do servisu

za účelom opravy alternátora a už vôbec nie o akejsi dohode so žalovaným 1/. Sám žalovaný 2/
priznal, že mal k dispozícii motorové vozidlo od 8.6.2011, nebol teda dôvod, aby sa s ním (žalovaným
1/) dohadoval o oprave alternátora. S ohľadom na vyššie uvedené považoval žalovaný 1/ doplnené
odvolanie žalovaného 2/ za nedôvodné navrhol, aby súd rozhodol podľa ním navrhovaného petitu
odvolania.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska

odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je
opodstatnenéanapadnutýrozsudokjevčastismerujúcejvočinemuvecnesprávny.Rozsudoksmerujúci
voči žalovanému 1/ zmenil (§ 388 CSP), lebo dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 389 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom

súde v Košiciach dňa 22.1.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu
na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods.
3 CSP.15. Odvolaním žalovaného 1/ boli uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ a
žalovaným 2/ odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť

spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

19. Žalovaní tiež namietali, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
uplatnili odvolací dôvod podľa podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu

prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnym právnym posúdením veci potom je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.

vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

20. Vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a v rozsahu jeho námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je

dôvodné a rozsudok je voči nemu vecne správny. Žalovaný v odvolaní uviedol skutočnosti a námietky,
ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho
posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní vo vzťahu k tomuto žalovanému neboli splnené
procesné podmienky, resp. že by mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Žalovaný 2/ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k tomuto odvolateľovi. Námietky uvedené
v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovanému2/ z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného 2/, že v deň nehody viedol motorové vozidlo do svojho servisu na opravu alternátora po
vzájomnej dohode s majiteľom vozidla, t.j. žalovaným 1/, odvolací súd konštatuje, že nie je pravdou, aby

táto skutočnosť vyplynula z obsahu spisu z výpovede svedka Y. Č.. Ide o tvrdenie, ktoré žalovaný 2/
prvýkrát uviedol až vo svojom odvolaní, a preto podľa § 366 CSP odvolací súd naň neprihliadol, navyše
toto tvrdenie žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané.

21. Nesporným v konaní je, že žalovaný 2/ motorovým vozidlom Volkswagen Passat disponoval od

8.6.2011, že dňa 23.2.2012 spôsobil s týmto motorovým vozidlom ako jeho vodič dopravnú nehodu, pri
ktorej poškodil motorové vozidlo Peugeot majiteľa D.M., ktorú škodu mu zaplatil žalobca, pretože na
vozidlo Volkswagen Passat nebolo k dátumu nehody uzavretá povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporným v konaní ani to, že žalovaný
2/ mal záujem odkúpiť motorové vozidlo Volkswagen Passat od žalovaného 1/. Rozporuplné boli však
stanoviská žalovaných, pokiaľ ide o dátum predaja motorového vozidla, keď žalovaný 1/ tvrdil, že k

predaju došlo dňa 8.6.2011, odkedy nesporne žalovaný 2/ užíval súvisle motorové vozidlo a žalovaný
2/ tvrdil, že auto kúpil až po nehode, keď došlo k zrušeniu exekútorskej blokácie na tomto vozidle a bol
tak umožnený jeho prepis naňho.

22.Kúpnopredajnázmluvapredmetomprevoduktorejjemotorovévozidlo,jeprávnymúkonomtýkajúcim

sa prevodu hnuteľnej veci, preto nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a nemá žiadne
predpísané náležitosti. Pre jej platnosť postačuje dohoda strán (aj ústna) o predmete predaja a jeho
cene a následné odovzdanie veci predávajúcim kupujúcemu a vyplatenie kúpnej ceny. Vlastnícke
právo k motorovému vozidlu ako hnuteľnej veci prechádza pri jeho predaji na nového vlastníka dňom
jeho fyzického prevzatia. K odovzdaniu motorového vozidla žalovaným 1/ žalovanému 2/ došlo dňa

8.6.2011, kedy bola kupujúcim aj vyplatená kúpna cena. Tvrdenia žalovaného 2/, že po zistení, že auto
je exekútorsky zablokované vrátil auto žalovanému 1/ a ten mu vrátil kúpnu cenu, nebolo žiadnym
spôsobom v konaní preukázané, teda žalovaný 2/ v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. V
okolnostiach danej veci má odvolací súd jednoznačne za to, že medzi žalovaným 1/ a 2/ bola uzavretá
platná kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Volkswagen Passat - ako je už skôr

uvedené žalovaný nepreukázal, že motorové vozidlo vrátil žalovanému 1/ a tento mu vrátil kúpnu cenu,
naopak v prospech žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že auto predal už pred nehodou žalovanému 2/ svedčí
jednoznačne skutočnosť, že s motorovým vozidlom súvisle od 8.6.2011 disponoval (aj v čase nehody)
žalovaný 2/.

23. Podľa § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom
podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných
právnych úkonov.

24. Podľa § 61d ods. 2 veta prvá cit. zákona nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku
1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu.

25. Z vyššie cit. ust. § 61d ods. 2 vyplýva, že pokiaľ došlo napriek začatiu exekúcie k nakladaniu s
majetkom podliehajúcim exekúcii, v tomto prípade k predaju motorového vozidla zo žalovaného 1/ na

žalovaného 2/, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Ak teda kúpna zmluva má všetky
náležitosti týkajúce sa predaja hnuteľnej veci (viď bod 22) a žalovaný 2/ po zistení, že prepis motorového
vozidla nie je možný pre tzv. blokáciu vozidla, od tejto kúpnej zmluvy neodstúpil (§ 48, § 597 ods. 2
OZ) v trojročnej premlčacej lehote (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 42/1994), je kúpna
zmluvaplatnáažalovaný2/bolvčasedopravnejnehody,priktorejspôsobilškodunamotorovomvozidle

Peugeot, nielen vodičom motorového vozidla Volkswagen Passat ale disponoval ním aj ako vlastník a
prevádzateľ. Vlastníkom motorového vozidla sa žalovaný 2/ nestal až zápisom do evidencie motorových
vozidiel,pretožesamotnýzápisvevidenciivozidielnemávplyvnavznik,zmenualebozánikvlastníckeho
práva k motorovému vozidlu ako k hnuteľnej veci, ktorú možno previesť na druhého aj ústnou zmluvou.
Zápis do evidencie motorových vozidiel má len evidenčný charakter a kúpna zmluva je platná bez ohľadu

na to, či si zmluvné strany splnia evidenčnú povinnosť voči štátu.

26. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný 2/ aj keby bol len vodičom motorového vozidla, aj tak
by bol v spore pasívne vecne legitimovaným z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky av príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného (§ 420
OZ), ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva,
je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť

uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu
ztohtodôvoduprávonanáhradupodľa§24ods.7zákonač.381/2001Z.z.(viďrozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obdo 26/2015).

27. V čase dopravnej nehody t.j. 23.2.2012, žalovaný 1/ nebol prevádzateľom, vlastníkom ani vodičom

nepoisteného motorového vozidla Volkswagen Passat, s ktorým vodič F. F. (žalovaný 2/) spôsobil
dopravnú nehodu a škodu na motorovom vozidle Peugeot. Odvolací súd preto uzavrel, že žalovaný 1/
nebol vo veci pasívne legitimovaný a nie sú u neho splnené predpoklady pre zodpovednosť za škodu
podľa § 427 ods. 1, 2 OZ. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k tomuto žalovanému
zmenil a rozsudok voči nemu zamietol.

28. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 2/ v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne preukázateľné a
účelné trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Žalovaný 2/ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto týmto stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

29. O trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol odvolací súd v súlade
s § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal v konaní úspešnému žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).