Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/44/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213560
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1510213560.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: Z.. Ľ. T., nar.

X.X.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom W.Č. XX, XXX XX U., korešpondenčná adresa Y. XX, XXX
XX U. proti žalovanej: Z.. G. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX U., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá do výlučného
vlastníctva žalobcu:

- byt č. XXX-G. na X.p. bytového domu súp. č. XXXX na D. I.. Č.. XX T. U. a spoluvlastnícky podiel

2771/678071na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne
územie W., vo všeobecnej hodnote 65.300 Eur
- bytové zariadenie a vybavenie domácnosti tohto 1-izbového bytu v celkovej hodnote 0 Eur, určenej
vzájomnou dohodou účastníkov,
- pozemok o výmere 789 m2 v obci F. R. parc.č. XXX/XX-orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre
katastrálne územie F. R., vo všeobecnej hodnote 28.700 Eur,

Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá do výlučného
vlastníctva žalovanej:

-bytč.XXnaX.p.bytovéhodomusúp.č.XXXXnaW.I..Č..XXT.U.spolusospoluvlastníckympodielom
347/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX pre
katastrálne územie R., vo všeobecnej hodnote 137.000 Eur,
- bytové zariadenie a zariadenie domácnosti tohto 4-izbového bytu v celkovej hodnote 0 Eur, určenej
vzájomnou dohodou účastníkov,

- zostatok na bežnom účte č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava v sume
571,24 Eur bez povinnosti výplaty podielu žalobcovi.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 25.571,50 Eur
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Strany sporu s ú p o v i n n é zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok

6.930 Eur, každá strana sporu vo výške 3.465 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi súd vracia prostredníctvom učtárne Okresného súdu Bratislava V nespotrebované
preddavkované trovy dôkazov vo výške 213,50 Eur vedené na doklade o prijatí preddavku č. 8/8/2014

V. Žalovanej súd vracia prostredníctvom učtárne Okresného súdu Bratislava V nespotrebované
preddavkované trovy dôkazov vo výške 213,50 Eur vedené na doklade o prijatí preddavku č.

D35-3/2016.VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

V návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel manželstvo, ktoré bolo v konaní pred tunajším súdom
sp.zn. 7C 179/07 dňa 6.3.2008 rozvedené. Prvostupňový rozsudok bol v odvolacom konaní sp.zn. 14Co
168/2008 Krajským súdom v Bratislave potvrdený a tým dňa 16.10.2008 nadobudol právoplatnosť.
Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli ako spoločný majetok štvorizbový byt č. XX na X.
p. bytového domu na W. I.. Č.. XX T. U. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, jednoizbový byt č. XXX-G. na X.p. bytového domu na D. I.. Č.. XX T. U.

a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, pozemok o výmere 789 m2 v obci
F. R. parc.č. XXX/XX-orná pôda, osobný automobil Škoda Felícia ev.č. U. a drobný hnuteľný majetok,
ktorý tvorí zariadenie a vybavenie označených bytov. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ČSOB Stavebná sporiteľňa evidovala voči stranám sporu zostatok nesplateného stavebného
úveru v sume 8.143,29 Eur. Žalobca súčasne navrhol spôsob rozdelenia tohto spoločného majetku, o

aktívach a pasívach predložil listinné dôkazy.

2. Žalovaná so spôsobom rozdelenia spoločného majetku navrhovaným žalobcom nesúhlasila,
nesúhlasila ani so zostatkovou hodnotou majetku tak, ako ju vyčíslil žalobca.

3. Strany sporu od podania žalobného návrhu opakovane žiadali poskytnutie lehoty za účelom dohody
o vyporiadaní zaniknutého majetkového spoločenstva, k dohode však nedospeli. V priebehu súdneho
konania dospeli iba k dohode o zostatkovej cene drobného hnuteľného majetku tvoriaceho zariadenie
a vybavenie bytov na W. a D. I.. T. U.. Dohodli sa tak, že tento má vzhľadom na amortizáciu zostatkovú
hodnotu 0 Eur a prikáže sa do vlastníctva toho, komu bude prikázaný byt zariadený a vybavený týmto

majetkom. Masa nehnuteľného majetku, ktorý nadobudli počas manželstva, medzi stranami sporu bola
nesporná. O jeho všeobecnej hodnote ku dňu zániku BSM sa strany sporu nedohodli, preto súd na
jej určenie nariadil znalecké dokazovanie. Motorové vozidlo Škoda Felícia, nadobudnuté v roku 1995,
naposledy užívané X. T., dcérou strán sporu, bolo v roku 2015 ekologicky zošrotované, výťažok zo
šrotovania nevznikol.

4. Žalovaná nesúhlasila s cenou nehnuteľností určenou znalcom pre nepomer medzi cenou pozemku
a jednoizbového bytu a cenou 4-izbového bytu v R.. Vyhradila si právo predložiť ocenenie
nehnuteľností, tvoriacich masu BSM, znalcom podľa svojho výberu. Žiadala, aby súd prikázal do jej
výlučného vlastníctva 4-izbový byt spolu so zariadením a vybavením tohto bytu bez povinnosti výplaty

vyrovnávacieho podielu žalobcovi argumentujúc tým, že žalobca si už svoj podiel v priebehu manželstva
vyčerpal, keď si zo spoločných peňazí vytvoril rezervu cca 66.388 Eur/2 mil. Sk a túto si ponechal pre
svoju potrebu.

5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa § 149 ods. 1, 3 ObčZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

7. Podľa § 150 ObčZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, akosa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstaranie spoločnej domácnosti.

8. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného do 30.6.2016 účastníci boli
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhovali účastníci, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz mohli slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb, listiny, ohliadka a
výsluch účastníkov.

10. Podľa § 101 ods. l O.s.p. účastníci boli povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.

11. Podľa Čl. 8 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 185 (1) Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14.Podľa§215Civilnéhosporovéhoporiadku(1)Súdrozhodnenazákladezistenéhoskutkovéhostavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 217 Civilného sporového poriadku (1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, osvojil si obsah ich písomných vyjadrení
predkladaných v priebehu konania, znaleckým posudkom č. 97/2014 zo dňa 1.9.2014 vypracovaným

súdnym znalcom Z.. D. O.K., znalcom z odboru Stavebníctvo, Pozemné stavby, odhad ceny
nehnuteľností, určeným súdom, reláciami bankových inštitúcii k jednotlivým číslam účtov, ktoré označila
žalovaná, výzvou na odstránenie vozidla a potvrdením dopravného inšpektorátu o vyradení motorového
vozidla ev.č. U. z evidencie, obsahom listín predložených žalovanou, týkajúcich sa finančného
hospodárenia manželov počas trvania manželstva, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 179/2007.

Na návrh žalovanej súd predvolal svedkyňu G. U., matku žalovanej a Z.. Š., spolužiačku žalobcu,
ktoré súdu zhodne oznámili, že k predmetu sporu nemajú čo uviesť, nevedia sa vyjadriť k otázkam
spoločného hospodárenia bývalých manželov T., k nadobudnutiu majetku ani vôbec k majetkovej
podstate bývalých manželov. Súd vypočul svedkyňu W. R., priateľku žalovanej a J.I. T., dcéru bývalých
manželov. Dokazovanie doplnil posudkami č. 8, 9 a 10/2017 zo dňa 19.1.2017, vypracovanými znalcom

Z.. R. H., zapísaným zozname znalcov pre odbor Stavebníctvo a odvetvie Pozemné stavby, odhad
hodnoty nehnuteľnosti, na základe objednávky žalovanej zo dňa 18.1.2017.

17. Vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Toto
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 179/07-60 zo dňa 6.3.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/168/2008-84 zo
dňa 19.8.2008 dňa 16.10.2008. Z rozvodového rozsudku súd zistil, že strany sporu ako manželia spolu
nehospodárili od roku 2002, bývali oddelene už 10 mesiacov pre podaním návrhu na rozvod manželstva
(návrh bol podaný žalobcom 21.5.2007). Rozvodový súd vzhliadol príčiny rozvratu manželských vzťahov
v rozdielnych povahách manželov, čo viedlo k nezhodám v základných otázkach manželského života

a následne k prerušeniu manželského života. Manželstvo účastníkov právoplatne zaniklo 16.10.2008.
Z manželstva účastníkov pochádzajú 2 deti, ktoré v čase rozvodu boli plnoleté. Manželia počas
trvania manželstva nadobudli 4-izbovýbyt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX na W. I.. Č.. XX
T. U. ako členovia Bytového družstva R. na základe zmluvy č. XXXXX/XX o prevode vlastníctvabytu na člena bytového družstva, ktorého všeobecná hodnota podľa súdneho znalca Z.. O. ku dňu
16.10.2008 v cenových reláciách ku dňu 27.8.2014, t.j. ku dňu ohodnotenia, bola 118.843,04 Eur,
1-izbový byt č. XXX-G. v bytovom dome súp.č. XXXX na D. I.. Č.. XX T. U. na základe zmluvy o

prevode bytu č. XXX/XXXX zo dňa 26.10.2005, ktorého hodnota podľa súdneho znalca Z.. O. ku dňu
zániku BSM v cenových reláciách ku dňu ohodnotenia bola 56.023,41 Eur, pozemok parc.č. XXX/
XX o výmere 789 m2 - orná pôda v kat. území F. R. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2004
so všeobecnou hodnotou ku dňu 16.10.2008 v sume 15.874,68 Eur. Všeobecná hodnota stavieb
a pozemku patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku bezpodielového

majetkového spoločenstva bývalých manželov v cenových reláciách ku dňu ohodnotenia bola znalcom
stanovená úhrnom v sume 191.000 Eur. Majetkovú podstatu i vlastnícke vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam mal súd preukázané výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie R., LV č. XXXX
pre katastrálne územie Trnávka, LV č. XXXX pre katastrálne územie F. R.. Zariadenie a vybavenie
obochbytovdrobnýmhnuteľnýmmajetkom,nadobudnutépočastrvaniamanželstva,stranysporuocenili
dohodou na zostatkovú hodnotu 0 Eur s prihliadnutím na amortizáciu tohto zariadenia a vybavenia.

Ocenenie súdnym znalcom nežiadali. Výpoveďou manželov súd zistil, že počas trvania manželstva
manželia zriaďovali a rušili účty v bankách, na ktorých boli ukladané spoločné peňažné prostriedky,
žalovaná mala zriadený aj tzv. podnikateľský účet. Z obsahu žalobného návrhu nevyplývala existencia
žiadneho finančného majetku vo forme zostatku na spoločnom účte. Až v priebehu konania účastníci
označili účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. za účet, na ktorom boli

deponované spoločné finančné prostriedky.

18. Žalovaná v konaní tvrdila, že všetky spoločné finančné prostriedky sa počas manželstva neminuli.
Tieto boli žalobcom vkladané na rôzne účty a žiadala zostatky na týchto účtoch zahrnúť do masy
BSM a tieto vyporiadať. Žalovaná jednotlivé účty a peňažné ústavy, kde boli vedené, označila.

Konajúci súd oslovil žalovanou označené banky a požiadal ich o súčinnosť spočívajúcu v oznámení
bankových účtov a akýchkoľvek bankových produktov kapitálového, investičného či iného charakteru,
ktoré poskytli žalobcovi v období od zriadenia účtu resp. založenia bankových produktov do 16.10.2008.
Československá obchodná banka, a.s. súdu oznámila, že termínové účty žalobcu č. XXXXXXXX, č.
XXXXXXXX a bežný účet č. XXXXXXXX boli zrušené dňa 10.12.1998. Poštová banka, a.s. potvrdila, že

žalobcamalvedenýtermínovýúčetč. XXXXXXXXXX,ktorýbolzaložený15.1.2002azrušený15.1.2003
s prvým vkladom 214.000.- Sk, disponentom bol na termínových účtoch založenom dňa 15.8.2011
treťou osobou a zrušenom 15.8.2012 a založenom treťou osobou 12.11.2012 a zrušenom 18.11.2013.
Slovenská sporiteľňa, a.s. súdu oznámila, že ku dňu 16.10.2008 viedla na meno žalobcu účet
XXXXXXXXXX, Sporožíro senior- spoločný vklad , založený 17.8.1984, so zostatkom 571,24 Eur, účet č.

XXXXXXXXXXX balík Extra so zostatkom 172,39 Eur. Účet bol založený 2.5.2007 s prvotným vkladom
21.5.2007vsume5.000.-Skaúverovýúčetč.XXXXXXXXXX DUO-spotrebnýsvýškouzáväzkudlžníka
1.205,56 Eur. Úver bol poskytnutý dňa 26.5.2008. Podľa oznámenia VÚB a.s. bol na meno žalobcu
vedený účet č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zrušený 6.10.1998 a č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zrušený
30.12.2002. Súčasne informovala, že výpisy archivuje desať rokov a dokumentáciu k účtom päť rokov a

následne sú skartované. Sberbank Slovensko a.s. viedla žalobcovi termínovaný účet č. XXXXXXXXXX,
založený 1.12.1997 s prvotným vkladom 130.000.- Sk. Účet bol zrušený 6.4.1998 výberom v hotovosti.
Termínovaný účet XXXXXXXXXX, založený 8.12.1997 s prvotným vkladom 110.000.- Sk bol uzavretý
14.4.1998 výberom v hotovosti. Banka ďalej súdu oznámila že žalobcovi nevedie a v minulosti neviedla
žiadne produkty kapitálového, investičného či iného charakteru. Podľa oznámenia Tatra banky, a.s.

žalobcovi v tejto bankovej inštitúcii nebol do 16.10.2008 vedený účet. Žalovanou označený účet č. XXXX
XXXX XXXX je evidovaný pod iným subjektom.

19. Podľa výpovede žalobcu ( č.l. 47 v súdnom spise ) manželia mali zriadený spoločný účet v
Slovenskej sporiteľni, a.s. Žalovaná mala k tomuto účtu dispozičné právo ako aj bankomatovú kartu.

Žalobca ani žalovaná tento účet neidentifikovali, neoznačili. Až dokazovaním dopytom na jednotlivé
banky podľa návrhu žalovanej bol zistený ku 16.10.2008 t.j. ku dňu zániku BSM finančný majetok -
zostatok 571,24 Eur na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, založenom 17.8.1984.
Tento účet bol stranami sporu nakoniec zhodne označený ako ich spoločný účet. Žalobca si k zistenému
zostatku 571,24 Eur na tomto účte žiadne nároky neuplatňoval, zostatok nežiadal zahrnúť do masy

BSM a navrhol ponechať ho v celosti žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej dňa 7.3.2016 pred súdom
( č.l. 203 v súdnom spise ) k uvedenému účtu mala dispozičné právo minimálne od roku 2006, účet
zrušila v auguste 2015. Dodatkom č.l. k zmluve o bežnom účte zo dňa 25.7.2005 ( č.l. 460 v súdnom
spise ) mal súd preukázané, že žalovaná pristúpila k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX ako spolumajiteľ dňom25.7.2005. Ako bolo naložené s ďalším účtom č. XXXXXXXXXXX, vedeným v Slovenskej sporiteľni,
a.s. a so zostatkom 172,39 Eur na tomto účte k 16.10.2008 podľa oznámenia banky, súd vykonaným
dokazovaním nezistil. Tento zostatok preto predmetom vyporiadania v tomto konaní nebol. Ku dňu

zániku manželstva účastníkov iné finančné prostriedky ako na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. neboli
zistené, preukázané.

20. Osobné motorové vozidlo Škoda Felícia ev.č. U. XXX S. striebornej metalízy, podľa vyjadrenia
účastníkov zakúpené počas trvania manželstva v roku 1995, v čase rozhodovania súdu fyzicky

neexistovalo. Žalobca bol jeho evidovaným držiteľom od nadobudnutia do zošrotovania. Po rozvode
manželstva predmetné vozidlo nemal v priamej dispozícii, užívala ho dcéra X.. Žalovaná nemá vodičské
oprávnenie. Motorové vozidlo bolo dlhodobo odstavené na Č. I..Č.. X T. U.. Mestská časť U. - T. dňa
7.5.2015 vyzvala na jeho odstránenie z verejnej komunikácie. Vozidlo bolo dňa 25.6.2015 vyradené z
evidencie ( č.l. 198 v súdnom spise ) a následne zošrotované ako úplne amortizované, nepojazdné. V
čase vyporiadania majetku už neexistovalo.

21. Žalobca v návrhu vyčíslil pasíva, zaťažujúce spoločný majetok manželov, pozostávajúce zo záväzku
za nesplatený stavebný úver č. XXXXXXXXX v sume 8.143,29 Eur. ČSOB stavebná sporiteľňa,
a.s. dňa 4.5.2010 potvrdila, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 25.2.2005 eviduje voči klientke G. T. ku dňu 16.10.2008 zostatok na

účte stavebného úveru v uvedenej výške 8.143,29 Eur. V čase zániku BSM ďalší spoločný záväzok
neexistoval. Nesplatený zostatok v rozsahu 8.143,29 Eur splatil sám žalobca po zániku manželstva z
vlastných prostriedkov.

22. V prejednávanej veci bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( BSM ) zaniklo podľa § 148 ods. 1

Občianskeho zákonníka s rozvodom ich manželstva dňa 16.10.2008. O vyporiadaní BSM sa strany
sporu nedohodli. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že do BSM patrí 4-izbovýbyt č. 31
v bytovom dome súp. č. XXXX na W. I.. Č.. XX T. U. so spoluvlastníckym podielom 347/10000 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nadobudnutý na základe zmluvy č. XXXXX/
XX o prevode vlastníctva bytu na člena bytového družstva zo dňa 5.5.1999, 1-izbový byt č. XXX-G. v

bytovom dome súp.č. XXXX na D. I.. Č.. XX T. U. a spoluvlastnícky podiel 2771/678071na spoločných
častiach a zariadeniach domu, nadobudnutý na základe zmluvy o prevode bytu č. XXX/XXXX zo dňa
26.10.2005, pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 789 m2 - orná pôda v kat. území F. R., nadobudnutý
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2004. Majetkovú podstatu i vlastnícke vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam mal súd preukázané výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie R., LV č. XXXX pre

katastrálne územie W.a, LV č. XXXX pre katastrálne územie Horná Potôň. Iné nehnuteľnosti účastníci do
BSM nenadobudli. Na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd dňa 29.7.2014 nariadil znalecké
dokazovanie. Analýzou polohy nehnuteľností, využiteľnosti nehnuteľností a prípadných rizík spojených
s využívaním nehnuteľnosti znalec Z.. D. O. v posudku č. 97/2014 zo dňa 1.9.2014 určil polohou
diferenciáciou všeobecnú hodnotu 4-izbového bytu v R. v sume 118.843,04 Eur, 1-izbového bytu v W.Á.

v sume 56.023,41 Eur a pozemku v F. R. v sume 15.874,68 Eur, teda všeobecnú hodnotu stavieb
a pozemku zaokrúhlene spolu v sume 191.000 Eur. Po doplnení dokazovania o všeobecnej hodnote
označených nehnuteľností súd ustálil hodnotu spoločného majetku, ktorý bolo potrebné vyporiadať, v
sume 231.500 Eur. Táto suma predstavuje súčet všeobecnej hodnoty 65.300 Eur 1-izbového bytu č.
XXX-G. v bytovom dome na D. I.. Č.. XX T. U. (posudok č.8/2017 z 19.1.2007 -č.l. 423 v súdnom spise )

+ všeobecnej hodnoty 137.000 Eur 4 izbového bytu č. XX v bytovom dome na W. I.. Č.. XX T. U.
137.000 Eur ( posudok č. 9/2017 z 19.1.2017 - č.l. 372 v súdnom spise ) + všeobecnej hodnoty 28.700
Eur pozemku parc.č, XXX/XX o výmere 789 m2 v F. R.Ô. ( posudok č. 10/2017 zo dňa 19.1.2017 - č.l.
400 v súdnom spise ). Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola určená súdnym znalcom Z.. R. H.,
znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností s registrovaným ev.č. XXXXXX. Posudky zadala a súdu
predložila ako súkromné posudky žalovaná. Aj tieto posudky nehnuteľnosti oceňovali k 16.10.2008, t.j.
ku dňu zániku BSM, ktorý dátum bol rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu oceňovaných
nehnuteľností, avšak v cenových reláciách ku dňu 18.1.2017. Posudok Z.. D. O. (č.l. 79 v súdnom spise),
ktorého súdnoznaleckým úkonom poveril konajúci súd dňa 29.7.2014 ako aj posudky Z.. R. H. (č.l. 372

až 449 v súdnom spise) pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností zohľadňoval stavebnotechnický
stav oceňovaných nehnuteľností ku dňu zániku BSM. Všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností
určili podľa cenových relácií ku dňu vyhotovenia posudkov, t.j. k 27.8.2014 a 18.1.2017. Znalecky
určená všeobecná hodnota nehnuteľností tak reflektuje ceny nehnuteľností ku dňu ich ohodnocovania.Obaja súdni znalci určovali hodnotu stavieb a pozemku na základe analýzy polohy nehnuteľností,
využiteľnosti nehnuteľností a prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti. Znalec Z.. H.
upravil koeficient polohovej diferenciácie pri oceňovaní pozemku v súlade s metodikou tak, aby

zohľadňoval aktuálny stav na lokálnom trhu s obdobnými nehnuteľnosťami so zvýšeným záujmom
o kúpu pozemkov v danej lokalite, určenej na výstavbu rodinných domov. Okamih, keď došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol rozhodujúci pre určenie spoločného majetku. Pri
zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súd vychádzal zo zásady,
podľa ktorej pri vyporiadaní treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva.

23. Do masy BSM patrí aj drobný hnuteľný majetok, tvoriaci zariadenie a vybavenie oboch vyššie
označených bytov. Strany sporu zhodne považovali tento drobný hnuteľný majetok za amortizovaný
s nulovou reálnou zostatkovou hodnotou a pre účely majetkového vyporiadania ju zhodne považovali
za cenu vzájomne dohodnutú bez potreby jej znaleckého určovania. Tento majetok súd prikázal do

výlučného vlastníctva toho ktorého účastníka s prihliadnutím na to, v koho držbe sa už od zániku BSM
nachádza.

24. Zo správ jednotlivých peňažných ústavov, ktoré si súd vyžiadal podľa § 128 Občianskeho súdneho
poriadku na návrh žalovanej, súd ustálil peňažný majetok, ktorý patrí do masy BSM, v sume 571,24

Eur. Ide o zostatok na peňažnom účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. ku dňu 16.10.2008. Žalobca si k
tomuto majetku neuplatňoval žiadne nároky a ani jeden z bývalých manželov nežiadal túto sumu zahrnúť
do rozdeľovaného majetku. K požiadavke súdu o oznámenie výšky prvotného vkladu na tento účet ku
dňu jeho zriadenia, t.j. ku dňu 17.8.1984, banka oznámila, že doklady o uskutočnených obchodoch
uschováva päť rokov od ukončenia obchodu, preto informáciu presahujúcu toto obdobie nemohla

poskytnúť.

25. K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalovanou v priebehu konania súd uvádza: Tvrdenia žalobcu,
že žalovaná o všetkých ňou predložených účtoch jednoznačne vedela, že boli transparentne zriadené,
pre žalovanú dostupné, informácie o všetkých týchto účtoch jej boli počas celého obdobia ich trvania

k dispozícii, že ňou predložené účty neboli do rozvodu zatajované a skrývané, boli síce žalovanou
popierané, ale účinne popreté podľa záveru súdu neboli. Už samotná skutočnosť, že sama súdu
označila peňažné inštitúcie a čísla účtov osvedčuje, že tieto informácie mala k dispozícii. Aj pre súd Je
známou skutočnosťou, že začiatkom 90-tych rokov boli vklady na bankových účtoch úročené vysokou
úrokovou sadzbou a jednotlivé banky sa predbiehali, ktorá poskytne vkladateľovi vyšší úrok. Vysoké

úroky boli ponúkané najmä na termínovaných účtoch. Súd uveril tvrdeniam žalobcu, že označené účty v
jednotlivých bankách, na ktoré manželia ukladali úspory, otvárali a rušili podľa toho, ktorá banka ponúkla
v tom ktorom období výhodnejší úrok. Išlo o legálny spôsob nakladania s finančnými prostriedkami.
Tomuto tvrdeniu svedčí celá história bankových účtov vo vzťahu k ich zakladaniu a rušeniu, ktorú mal
súd preukázanú nielen výpoveďou žalobcu, ale aj z písomných správ jednotlivých bánk, ktoré súd na

návrh žalovanej vyžiadal. Žalobca tvrdil, že spoločné úspory deponované na označených bankových
účtoch, boli použité na kúpu nehnuteľností tvoriacich spoločný majetok a na bežnú spotrebu alebo na
náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku v BSM. Opak tvrdenia nebol v konaní preukázaný.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca spoločné finančné prostriedky minul pre svoju
osobnú potrebu a spotrebu. Z fotodokumentácie i záverov znalca z obhliadky, ktoré obsahuje znalecký

posudokč.97/2014jezrejmé,ževybaveniabytovnaW.iD.súnadštandardné,bytnaW.bolrenovovaný
vo vyššom štandarde, byt na D. bol nadobudnutý v stave tzv. holobytu, následne bol dovybavovaný
tiež v nadštandarde, čo tiež konzumovalo finančné prostriedky nad rámec bežných výdajov domácnosti.
Tiež svedkyňa W. R. vypovedala o životnej úrovni rodiny bývalých manželov ako nadštandardnej. Z
dokazovania ďalej vyplynulo, že štvorčlenná rodina účastníkov trávila dovolenky aj v zahraničí, dcéry

účastníkov študovali na súkromných školách, čo tiež konzumovalo finančné prostriedky nad rámec
výdajov potrebných iba na režijné náklady oboch domácností a bežné životné potreby členov rodiny,
teda na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku v BSM, zdrojom
ktorých bol príjem manželov či už z podnikateľskej alebo závislej činnosti.

26. K nárokom žalovanej na refundáciu platieb poistného súd uvádza, že platby poistného z osobného
poistného účtu žalovanej od 1.4.2009 do 14.4.2011 neboli realizované za trvania manželstva zo
spoločného majetku na osobné poistenie žalobcu, preto na takto získanú hodnotu nebolo potrebné
prihliadať podľa zásad platných pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o jednotlivéplatby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie žalobcu
( od 2.4.2007 do 1.4.2008 - č.l. 199 ), tieto platby pri vyporiadaní nebolo možné posudzovať ako náklady
vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so

súhlasom oboch manželov.

27. Skutočnosť, že žalovaná pred uzatvorením manželstva so žalobcom mala vlastný majetok - úspory v
sume cca 60.000.- Sk/ 1.992 Eur, ostala čo do výšky síce iba v rovine jej tvrdení, podporenej výpoveďou
svedkyne R. iba v časti, že obe mali založené sporenie mladých. Toto skutkové tvrdenie žalobca

nepopieral a uviedol, že ako základ spoločných finančných úspor na začiatku manželstva dostal aj on
darom od rodičov H. G. J.N. T. vkladnú knižku z roku 1989 a 1991 minimálne s takýmto objemom
finančných prostriedkov, čo bol začiatok ich spoločného finančného kapitálu v sporení počas spoločného
manželstva. Keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti ich tvrdení, súd sa nezameral na
dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu. Ak teda existovala skutočnosť, na ktorej
sa obe strany sporu zhodli, súd nemusel a ani nemohol takúto skutočnosť dokazovať. Podľa ustanovenia

§ 151 ods. 1 CSP ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou
sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Žalobca si nárok na úhradu toho,
čo bolo vynaložené z jeho majetku na spoločný majetok neuplatňoval. Žalovaná si tento nárok uplatnila.
Súd poznamenáva, že nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené z oddeleného majetku na spoločný
majetokjezaloženývokamihu,keďboloddelenýmajetokjednéhozmanželovtaktovynaloženýamožno

ho uplatniť aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s jeho vyporiadaním. Žalovaná
dostatočnenekonkretizovalakedy,vakejvýškeananadobudnutieakéhomajetkusvojoddelenýmajetok
vynaložila. Vychádzajúc z jej všeobecného vyjadrenia, že úspory v sume cca 60.000.- vtedy ešte Sk
vynaložila na zariadenie resp. vybavenie spoločného bytu, súd má za to, že prikázaním drobného
majetku tvoriaceho vybavenie a zariadenie tohto bytu do jej výlučného vlastníctva, bol nárok na úhradu

toho, čoho vynaložila na spoločný majetok, uspokojený.

28. Súd nevykonal dôkaz lustráciou peňažných účtov tretích osôb označených žalovanou a lustráciou
pohybu na týchto účtoch za obdobie od roku 1982 do 16.10.2008. Tento dôkaz mal slúžiť na preukázanie
skutkového tvrdenia žalovanej, že žalobca si odkladal peniaze pomimo. V kontexte s dôkazmi

poskytnutými bankovými inštitúciami na žiadosť súdu, ktoré osvedčili, aké bankové účty a bankové
produkty žalobcovi v tomto období viedli a poskytli ako aj dôkazmi o tom, ako účastníci hospodárili
so spoločnými prostriedkami, dôkaz lustráciou bankových účtov iných osôb ako účastníkov konania
súd považoval v tejto právnej veci za právne bezvýznamný. Aké bankové produkty boli žalobcovi
poskytnuté a aké účty mu boli v jednotlivých bankách vedené do 16.10.2008, mal súd preukázané

správami týchto bankových inštitúcií, ktorými vykonal na pojednávaní dokazovanie. Lustrovať v tejto
právnej veci bankové účty a bankové operácie na týchto účtoch iných osôb ako účastníkov konania
súd považoval za neprípustné. Navyše banka doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých
klientom na vykonanie obchodu, zmluvy a iné doklady o uskutočnených obchodoch uschováva päť rokov
od ukončenia obchodu, takže dôkaz po uplynutí tejto lehoty ani nie je možné zabezpečiť.

29.Sprihliadnutímnavyššiecitovanézákonnéustanoveniabolopotrebnézoskutkovýchzistenívyvodiť,
že do masy BSM patria všetky veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pre určenie, ktoré
konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská.
Určujúcim je zásadne účelné využitie vecí. V zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku

súd môže prekročiť v prejednávanej právnej veci návrhy účastníkov pokiaľ ide o cenu a to, ako ich
vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, ktorému z manželov ich prikáže, prípadne
prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.
Vychádzajúc z uvedeného súd vykonal vyporiadanie z kvalitatívneho hľadiska tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Pri prikázaní 4-izbového bytu do vlastníctva žalovanej súd zohľadnil, že vo

vyporiadavanej nehnuteľnosti žalovaná nepretržite býva, sama hradí náklady spojené s jeho užívaním, o
byt sa reálne stará. Žalovaná je podľa preukazu č. XXXXXX občanom s ťažkým zdravotným postihnutím,
byt má bezbariérovo prispôsobený svojmu zdravotnému stavu. Súd akceptoval aj ďalšie ňou uvádzané
dôvody, pre ktorý chce naďalej predmetný byt užívať, a to dostupnosť k lekárom a do rehabilitačného
zariadeniavneďalekomzdravotnomstredisku,ľahkádostupnosťobchodov,tovšetko bezpoužitiaMHD.

V tomto byte má navyše registrované miesto podnikania s prideleným IČO 34886265 (po nahliadnutí do
živnostenskéhoregistrasúdzistil,žežalovanáakopodnikateľskýsubjektmáod1.12.2015do1.12.2018.
pozastavenú živnosť), na zveľadenie bytu použila úspory z vlastných finančných prostriedkov, ktoré
nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom. Z predmetného bytu žalobca odišiel. Súdnemalpochybnosti,žežalovanámôžezabezpečiťjehoriadnuprevádzkuajvbudúcnosti.Privyporiadaní
nebolo potrebné prihliadať na záujem detí strán sporu, ktoré sú už plnoleté. Pri prikázaní drobného
hnuteľného majetku tvoriaceho zariadenie a vybavenie bytov súd vychádzal zo zhodného návrhu

účastníkov a účelnosti jeho využitia. Aj keď zostatková hodnota tohto majetku je s ohľadom na jeho
amortizáciu podľa dohody strán nulová, v prikázanom byte má naďalej svoje uplatnenie vzhľadom na
svoju úžitkovú hodnotu a ani čo do rozsahu podľa názoru súdu nezvýhodňuje žiadnu zo strán sporu.
Zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX, založenom 17.8.1984, ktorého spolumajiteľom bola od
25.7.2005 žalovaná, súd prikázal na návrh žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti

výplaty vyrovnávacieho podielu žalobcovi, keďže od odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti s účtom
disponovala výlučne žalovaná a žalobca si nárok na podiel z tohto majetku neuplatňoval, nežiadal. Z
histórie tohto účtu, predloženého žalovanou za obdobie roku 2004 ( č.l. 344- 366 v súdnom spise), je
zrejmé, že peniaze z účtu boli vyberané z bankomatu oboma manželmi počas trvania manželstva a
jednotlivými účtovnými transakciami na tomto účte bolo preukázané financovanie nákupov, podľa výšky
zaplatených súm aj iných ako len bežných potrieb domácnosti. Žalovaná ďalej predložila sumár príjmov

a výdavkov od roku 1997 do 16.10.2008 vyplývajúcich z tohto spoločného účtu, prehľad výberov z
účtu kartou žalobcom za roky 1998 - 2007, výberov hotovosti za roky 1998, 2002-2005 a prevodov na
osobný poistný účet dcéry X. za rok 2006 a 2007, rozpis nájomného a preddavkov do FOaÚ a do fondu
prevádzky, týkajúci sa bytu na W. za roky 2006 až 2016 ( č.l. 300, 304 v súdnom spise ) a za roky
2007 - 2017 ( č.l. 368 v súdnom spise ), mesačný sumár výberov kartou žalobcom v roku 2004 (č.l.

370 a 371 v súdnom spise), výpisy zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX za rok 2004 a prehľad
o platení životných poistiek na životné poistenie žalobcu, žalovanej, dcéry X.y a dcéry J.L., všetko za
obdobie od 25.3.1993 do 30.3.20016, doplnené rôznymi ďalšími dokladmi (rukou písané lístočky, rôzne
pokladničné doklady, zmluvy), význam ktorých v kontexte s predmetom konania žalovaná zrozumiteľne
nevysvetlila a význam ktorých sa nepodarilo zistiť ani súdu. Spoločným znakom predložených listín

bolo iba to, že podľa dátumu sa týkali niektorých rokov počas trvania manželstva účastníkov. Súd
poznamenáva, že narábanie so spoločnými financiami, na ktoré žalovaná v tomto konaní poukazovala a
predmetnýmilistinamiosvedčovala,satýkaliobdobiatrvaniabezpodielovéhomajetkovéhospoločenstva
účastníkov.Pokiaľprihospodárenísospoločnouvecoupočastrvaniamanželstvavzniklimedzimanželmi
nezhody, dotknutý manžel sa mohol domáhať ochrany súdnou cestou V tomto konaní ani jeden z

bývalých manželov netvrdil nezhody pri hospodárení so spoločnými financiami počas manželstva, takáto
skutočnosť nevyplývala ani z rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 179/2007 a to napriek
tomu, že žalovaná určité nedorozumenia v oblasti finančného hospodárenia v rodine vnímala. V konaní
nebolo preukázané, že peniaze, ktoré tvorili spoločný majetok manželov, boli použité na osobný majetok
niektorého z nich, nebolo ani preukázané, že by žalobca pri výbere peňazí konal s úmyslom použiť

tieto len pre vlastnú potrebu. Súd poznamenáva, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
sa nemožno domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na zadováženie vecí, ktoré slúžia resp. slúžili
bežnej osobnej potrebe jedného z manželov.

30.ZatrvaniamanželstvaúčastníkovvsúvislostisexistenciouBSMvznikol manželomspoločnýúverový

dlh. Tento bol do 16.10.2008 splácaný zo spoločných prostriedkov a jeho zostatok v sume 8.143,29 Eur
zaplatil žalobca už ako rozvedený a zo svojich prostriedkov. Ostalo medzi sporovými stranami nesporné,
že úver bol zdrojom pre nadobudnutie majetku do bezpodielového spoluvlastníctva. Na toto pasívum
súd pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobou prihliadal napriek tomu, že pohľadávky a dlhy nie sú
predmetom vlastníctva, teda ani BSM. V zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na túto nesplatenú časť

dlhu prihliadal obdobne podľa zásad uvedených v § 149 a 150 ObčZ. Spoločný dlh v uvedenej výške
existoval v dobe zániku BSM, dlh zanikol splnením, ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval.

31. Vyporiadanie sa zásadne vykonáva podľa stavu existujúceho v čase zániku BSM. Vyporiadať
(prikázaním tomu ktorému účastníkovi rozsudkom súdu) je možné len veci k času rozhodovania súdu

existujúce, do BSM patriace a v ňom sa i naďalej nachádzajúce. Rozdelenie vecí medzi účastníkov tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, súd považoval za účelné a vhodné s prihliadnutím
na všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Pri rozdeľovaní spoločného majetku súd prihliadal, aby
každý z bývalých manželov dostal časť vecí tvoriacich spoločný majetok, aby čiastka predstavujúca
finančné vyrovnanie podielov bola čo najmenšia, aby veci boli prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal

naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii.

32. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V prejednávanej
veci súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil odzásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. Žalovaná disparitu podielov navrhovala
a svoj návrh odôvodňovala tým, že žalobca si už počas manželstva svoj podiel vyčerpal. Žiadne iné
relevantné okolnosti pre svoje zvýhodnenie oproti žalobcovi neuviedla. Výšku podielu môže ovplyvniť

napr. alkoholizmus a požívanie drog jedným z manželov, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné
opúšťanie spoločnej domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov, súd však v tomto konaní také
skutočnostinastranežiadnehozbývalýchmanželovnezistil.Pokiaľdisparitapodielovmalazohľadňovať
žalovanou vnesený vlastný majetok, v tomto smere nemožno považovať za relevantné, čím a v akej
výške každý z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku.

Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka rieši takú situáciu právom manžela požadovať, aby mu
bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Určenie nerovnosti vo veľkosti podielov
manželov po zániku ich BSM je odlišným právnym inštitútom než je určenie sumy, ktorá by mala byť
nahradená zo spoločného majetku manželov a výška ktorej sa potom premietne do sumy určenej na
záverečné vyrovnanie medzi manželmi.

33. Cenu všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM) tvorí suma 231.000 Eur. Bolo potrebné
vziať do úvahy, že žalobca zaplatil na spoločný dlh manželov po zániku BSM sumu 8.143 Eur zo svojich
prostriedkov. Každý z účastníkov by mal dostať majetok v hodnote 115.500 Eur. Žalobcovi boli prikázané
nehnuteľnosti v hodnote 94.000 Eur, žalovanej v sume 137.000 Eur. Žalovaná by mala zaplatiť na
vyrovnanie podielu sumu 21.500 Eur. Keďže žalobca zaplatil na spoločný dlh manželov 8.143 Eur, o 1

z tejto sumy, t.j. o sumu 4.071,50 Eur bolo potrebné sumu na vyrovnanie podielu zvýšiť. Vyrovnávací
podiel tak predstavuje sumu 25.571,50 Eur, ktorú musí žalovaná zaplatiť žalobcovi, aby podiely oboch
na spoločnom majetku boli rovnaké. Určitá disparita podielov môže byť zrejmá z výrokovej vety tohto
rozsudku, ktorým súd prikázal žalovanej zostatok na účte bez toho, aby ju zaviazal povinnosťou finančne
sa so žalobcom o tomto zostatku vyporiadať. Súd pri vyporiadaní tejto zložky majetku vychádzal zo

stavu existujúceho v čase zániku BSM, ktorý mal osvedčený potvrdením Slovenskej sporiteľni, a.s. a z
návrhu žalobcu, ktorý premietol do svojho rozhodnutia.
34. Je nepochybné, že v období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním došlo k dispozíciám zo strany
oboch účastníkov s niektorými vecami patriacimi do tohto majetku. Konajúci súd tieto, prípadne veci u
ktorých bolo sporné, u ktorého z účastníkov sa nachádzajú, do masy BSM nezahrnul. Masu BSM potom

ustálil vo svojom výroku (bod I) v hodnotách podľa znaleckého dokazovania (nehnuteľný majetok) a
dohody strán sporu ( drobný hnuteľný majetok ). Na iné hodnoty ( pasíva, výška ktorých vyplývala z
potvrdenia príslušnej bankovej inštitúcie ) prihliadal v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Súd považuje
za potrebné uviesť, že žalobcom deklarovanú solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu
druhému účastníkovi nepovažoval za prioritnú okolnosť rozhodujúcu pre prikázanie 4-izbového bytu

do jeho výlučného vlastníctva, preto návrhu žalobcu na rozdelenie majetku v tomto smere nevyhovel.
Predmet bezpodielového spoluvlastníctva je vymedzený v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konanie o vzťahu, ktorého spôsob
vyporiadania je ustanovený právnym predpisom, § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý má kogentnú
povahu. To znamená, že súd sa od tejto úpravy nemôže odchýliť. Vychádzajúc z uvedeného sa preto

súd ostatnými požiadavkami žalovanej, uplatnenými v záverečnom návrhu, nezaoberal.

34. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 5
ods.1písm.h/,§6ods.1,§7ods.8a§8ods.4,§18aods.1a§18c71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch..
Poplatok 6.930 Eur predstavuje podľa položky 6b Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu citovaného

zákona, 3% zo sumy 231.000 Eur, t.j. z vyporiadavanej hodnoty. Keďže každému z účastníkov sa
dostalo polovice spoločného majetku, súd zaviazal každého na zaplatenie sumy 3.465 Eur.

35. Trovy dôkazov predstavujú v prejednávanej veci spolu 573 Eur a pozostávajú z odmeny priznanej
znalcovi Z.. D. O. za znalecký úkon v sume 484 Eur a z nákladov za podanie správy v zmysle zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách zaplatených z preddavkov zložených stranami sporu na trovy dôkazov v
prospech Sberbank Slovensko, a.s. v sume 35 Eur, v prospech Tatra banky, a.s. v sume 30 Eur a
v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 24 Eur. Žalobca zložil dňa 12.8.2014 preddavok na
trovy dôkazov v sume 500 Eur, ktorý je evidovaný na doklade o prijatí č. 8/8/2014, položka registra
53, rok 2014. Žalovaná zložila preddavok na trovy dôkazov dňa 8.3.2016 v sume 500 Eur, ktorý je

evidovaný na doklade o prijatí D35-3/2016, položka registra 22, rok 2016. Súd preto rozhodol o vrátení
nespotrebovaných preddavkov na trovy dôkazov každej zo strán sporu v sume 231,50 Eur ( 1.000 Eur
- 573 Eur = 427 Eur : 2 = 213,50 Eur ).36. Keďže každej zo strán sporu sa dostalo polovice spoločného majetku, nemožno hovoriť o prevažnom
resp. čiastočnom úspechu niektorej z nich. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo ( § 255 Civilného sporového poriadku ). Súd poznamenáva, že v prejednávanej veci

nebol viazaný návrhom, pokiaľ ide o cenu vecí a o navrhnutý spôsob vyporiadania vecí; návrhom bol
viazaný iba v tom zmysle, že musí o vyporiadaní rozhodnúť.

37. Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Dlhšiu
paričnú lehotu na splnenie platobnej povinnosti uloženej stranám sporu súr určil vzhľadom na výšku

uloženej platobnej povinnosti a ktorú odstupňovanú tak, ako je uvedené vo výrokových vetách, súd
považoval za primeranú aj na zadováženie si potrebných finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov).