Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208902
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113208902.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX, XXX XX S. R., zastúpenej Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou so sídlom Vajnorská 8/
A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, správca konkurznej podstaty úpadcu A. G.,
bytom F. XXX/X, XXX XX S. R., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek

Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o určenie platnosti odstúpenia od dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 18C/152/2013-304 zo dňa 21.02.2018 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v r
d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že odstúpenie od Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva uzavretej dňa 29.06.2011 medzi
Z. V., nar. XX.XX.XXXX, a A. G., nar. XX.XX.XXXX, v znení Dodatku č.1 k Dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva zo dňa 07.05.2012, je platné, na
základe čoho sa Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) po rozvode

manželstva v znení jej dodatku od počiatku zrušuje. V druhom žalobnom petite týkajúcom sa určenia, že
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM patria do podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov v podiele po 1-ici, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 148 ods. 1, § 149 ods.1, § 149a, § 37 ods. 1 a § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

2. Podľa záveru súdu odstúpenie od dohody bolo dôvodné a platné a zamietnutie žaloby vo zvyšku
odôvodniltým,žebolonadbytočnérozhodovaťotom,ženehnuteľnostisúvpodielovomspoluvlastníctve.
Poukázal na právnu úpravu, podľa ktorej v prípade, že nedôjde k vyporiadaniu BSM do troch rokov
od jeho zániku dohodou alebo ak nebola podaná žaloba o jeho vyporiadanie na súd, nehnuteľnosti sú
v podielovom spoluvlastníctve a hnuteľné veci sú v stave, v akom ich každý z nich užíva pre svoju
potrebu. Odstúpením sa dohoda zrušila od začiatku; predmetom dohody neboli iba nehnuteľnosti, ale

všetkyprávaazáväzkynadobudnutézatrvaniamanželstvapatriacedobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, ktoré existovali ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že úspech žalobkyne bol len čiastočný, a preto výrok o trovách konania oprel o
ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,

ktorá žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať jej náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom uviedla, že dôvod nadbytočnosti,ktorým súd prvej inštancie argumentoval pri rozhodovaní o tom, že nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva neznamená, že by ona mala vo veci len čiastočný úspech. Súd síce priamo nevyslovil
vo svojom výroku záver o podielovom spoluvlastníctve, avšak tento vyplynul zo samotného rozhodnutia

obsiahnutého v prvom výroku. Nadbytočnosť rozhodovať o tom, že nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva znamená, že súd síce o tom rozhodovať mohol a keby rozhodoval, priznal by jej
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že súd určil platnosť odstúpenia od
dohody, má zároveň za následok aj priznanie jej práva byť podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností.
Pokiaľ by mala mať len čiastočný úspech vo veci, jej čiastočný neúspech by sa mal zároveň prejaviť ako

čiastočný úspech žalovaného, avšak takýto úspech žalovaný nedosiahol.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zamietnutie žaloby v časti určenia, že
nehnuteľnosti patria do spoluvlastníctva žalobkyne a úpadcu znamená, že žalobkyňa nemala plný
úspech vo veci. Súd správne vychádzal z dikcie zákona obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 2 CSP,
pričom posudzoval pomer úspechu strán v zmysle procesného práva a nezohľadňoval právne následky,

ktoré nastávajú v dôsledku hmotnoprávnej úpravy. Nadbytočnosťou rozhodovania o druhej časti žaloby
chcel súd poukázať na hospodárnosť konania o ochrane práv žalobkyne, keďže určenie vlastníckeho
práva žalobkyne vôbec nemuselo byť predmetom konania.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že nie je možné paušálne tvrdiť, že by vyslovenie

o absolútnej neplatnosti zmluvy malo automaticky za následok aj určenie nehnuteľnosti do vlastníctva
určitej osoby. Rozhodovanie o určení nehnuteľností do jej podielového spoluvlastníctva sa súdu javilo
ako nadbytočné, avšak nie ako nedôvodné. Spôsob, akým súd rozhodol vo veci, mal pritom za
následok jej úplný úspech v konaní. Aj v prípade, že by súd rozhodol o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, nemalo by to žiadny dopad na konanie z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti

konania. Súd len nepovažoval za potrebné vo výroku uviesť, že určuje podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam.

6. Obe strany sporu sa k veci následne opätovne vyjadrili a v týchto vyjadreniach uviedli rovnaké
argumenty ako aj v predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok v prvých dvoch výrokoch vo veci

samej nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 19.03.2013 domáhala jednak
určenia platnosti odstúpenia od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
uzavretej medzi ňou a úpadcom dňa 29.06.2011 v znení dodatku č. 1, a domáhala sa zároveň aj určenia,
že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania, patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne

a úpadcu u každého v 1-ici. Súd prvej inštancie žalobe v časti prvého výroku vyhovel a určil platnosť
odstúpenia od dohody a v druhej časti navrhovaného petitu žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby v časti
určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam súd prvej inštancie odôvodnil nadbytočnosťou
rozhodovania o takomto určení, keďže táto skutočnosť vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka.

9. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany
v spore (§ 255 ods. 1 CSP). Ak bol úspech strany v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255
ods. 2 CSP). Súd zisťuje mieru úspechu žalobcu, ktorá predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a
neúspechom. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná

žiadnej zo strán sporu.

10. V danom prípade boli predmetom žaloby žalobkyne dva určovacie výroky. Jednému určovaciemu
výroku obsiahnutému v žalobe súd prvej inštancie vyhovel a vo vzťahu k druhému žalobu zamietol.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia súdu, bola dôvodom zamietnutia žaloby nadbytočnosť

rozhodovania o tomto, v poradí druhom výroku. Z právneho hľadiska inými slovami povedané, súd prvej
inštancie nevidel naliehavý právny záujem na takomto určení. Sama žalobkyňa voči zamietnutiu tejto
časti žaloby nič nenamietala a odvolanie ani nepodala. V danom prípade nešlo ani o alternatívny petit,pri ktorom by na záver o plnom úspechu žalobkyne vo vzťahu k trovám postačovalo, aby súd vyhovel
jednej z uplatnených alternatív.

11. Vychádzajúc z dvoch navrhovaných určovacích výrokov, z ktorých v prvom bola žalobkyňa úspešná
a v druhom neúspešná, odvolací súd musel konštatovať, že úspech a neúspech žalobkyne a žalovaného
bol vyvážený, a preto súd prvej inštancie správne nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov
konania. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, ktorá namietala jej plný úspech v spore z
toho dôvodu, že vyhovenie žalobe v časti prvého výroku znamenalo aj jej priznanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa dožadovala v poradí druhým výrokom. Pri formulovaní
žalobných návrhov v určovacích žalobách treba vychádzať z potreby naliehavého právneho záujmu na
určení určitej skutočnosti, ktorá sa do žalobného návrhu premieta. V opačnom prípade by bolo možné
domáhať sa viacerými žalobnými návrhmi tej istej skutočnosti, čo by bolo neefektívne a nehospodárne. V
danom prípade sa mohla žalobkyňa podľa svojho zváženia samostatne domáhať aj určenia podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiamstým,žesúdbysiakopredbežnúotázkuvyriešilplatnosťodstúpenia

od dohody. Keďže sa však žalobkyňa domáhala určenia určitej právnej skutočnosti dvoma žalobnými
návrhmi, pričom len v jednom z návrhov bola neúspešná, nebolo možné prijať záver, že bola v spore
plne úspešná.

12. Vzhľadom na to odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie

vo výroku o trovách konania za neopodstatnené, a tak rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí v celom
rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaný

má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP), o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).