Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204211
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119204211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka J. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, G., a otec X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. d. XXX, toho času
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu otca na zníženie výživného
na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2019 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa.
Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím súdu mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200,-Eur
mesačne. Jeho súčasná životná situácia mu neumožňuje prispievať na výživu maloletého S. sumou
200,-Eur mesačne, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je síce pracovne zaradený, avšak ani
celá pracovná odmena nie je 200,-Eur. Preto žiada, aby súd preveril schopnosti, možnosti a majetkové
pomery matky maloletého ako aj jeho a prehodnotil rozsahu určenej vyživovacej povinnosti.

2. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti otca a ospravedlnenej
neprítomnosti procesného opatrovníka vykonal dokazovanie výsluchom matky, lustráciou otca v
databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže, lustráciou príjmu matky a otca v databáze Sociálnej
poisťovne, spisovým materiálom sp. zn. 20P/252/2013, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa
vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Matka na pojednávaní vypovedala, že s podaným návrhom nesúhlasí. Syn od septembra 2019 ide
do školy, tam budú zvýšené náklady. Otec je nezamestnaný, šesť rokov sa o syna nestaral, nehľadal si
zamestnanie. Výživné nikdy neplatil. Dávala ho na exekúciu u JUDr. P., ale bola neúspešná. Pred tromi
mesiacmi bola u exekútora pre papiere pre uplatnenie si náhradného výživného. Je jej poukazované
spätne od 12/2018 v sume 112,50 Eur, ktoré jej uznali, čo je maximálna hranica. Ona je na rodičovskej
dovolenke príjmom 270,-Eur mesačne vrátane dvoch prídavkov na deti, plus to náhradné výživné. Druhé

dieťa je syn, má partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Partner je zamestnaný automechanik,
jeho čistý príjem je z minimálnej mzdy, plus si ešte privyrába ako fušky. Druhý syn má 1,5 roka, na
rodičovskej dovolenke bude do decembra 2020. Keď začala pracovať, zobrala si úver a s partnerom
si v r. 2017 kúpili byt. Úver bol vo výške 74.000,- Eur, na 30 rokov, mesačná splátka je cca 270,-Eur spriznanou pôžičkou pre mladých na prvých päť rokov. Byt kupovali preto, lebo predtým boli v podnájme.
Bol to menší 2-izbový byt. Teraz má S. svoju vlastnú detskú izbu, v ktorej sa bude môcť učiť. S. sa
teraz rozjedol, je dosť vyberavý. Veľmi rýchlo rastie, má ploché nohy, tak mu kupuje kvalitné topánky,

ktoré na tri mesiace stoja cca 54,-Eur. Chodí do škôlky, je predškolák, stravu neplatia, iba polročné
ZRPŠ 12,-Eur. Má rád kuracie prsia, ryžu, šampiňóny, na jeho osobu to môže byť cca 70,-Eur na stravu.
Oblečenie kupuje o číslo väčšie v H&M a pod., na tri mesiace cca 100,- Eur. Pomáhajú jej aj babky
- jej mama, aj otcova mama. Syn mal úraz v r. 2017, práve teraz je na magnetickej rezonancii. Mal
krvácanie do mozgu, prasknutú spodinu lebečnú, škúlenie. Má za sebou päť operácií očí, v 07/2019 idú

na kontrolu, má ochrnuté vonkajšie očné svalstvo. Výdavky má pri hospitalizácii so synom v nemocnici. V
nemocnici platí za seba, chodia tam každé tri mesiace. Po rezonancii idú na neurochirurgiu s výsledkom.
Za posledný rok bol cca 10x hospitalizovaný. Pri rezonancii boli hospitalizovaní dva dni, pri operáciách
na Kramároch 3-4 dni. Otec vie o úraze syna. Matka si platí za ubytovanie - 3 noci za 9,90 Eur, stravu si
nosí vlastnú. Ani jej, ani synovi tam nechutí. Lieky už neužíva, iba vitamíny na imunitu z vlastnej iniciatívy.
Nastúpi do štandardnej ZŠ. Otec maloletého bol zamestnaný v armáde, bol vojak z povolania. Odkedy

ho prepustili, je nezamestnaný. Nemal záujem sa zamestnať, nejavil záujem o syna, čo s ním bude. Ako
vojak zarábal cca 700-800 Eur. Vo výkone trestu je pre neplatenie výživného. Z práce ho prepustili preto,
že prestal chodiť do práce, zúčastňovať sa súdu. Vie, že užíval pervitín. Nevie, ako dlho ho užíval. Keď
sa nasťahovali do podnájmu, bol tam s nimi veľmi krátko. S otcom maloletého sa nestýka ona ani syn,
ten sa ho bojí. K otcovej matke chodí na prázdniny, ale keď tam prišiel otec, tak mal bolesti bruška a

povedal jej, že „sa X. bojí“. Syn ho nevolá otec. To povedal aj jeho matke (babke maloletého z otcovej
strany), tak jej povedala, že keď tam X. bude chodiť, nebude jej ho dávať, nech príde ona radšej k nim.
Jej partnera volá W., ale ak sa ho v MŠ opýtajú na otca, tak uvedie W.a A.. V r. 2018 na Vianoce od otca
nič nedostal, v r. 2017 to boli farbičky, fixy, potreby na písanie a kreslenie. Momentálne pri zápise do ZŠ
platili 30,-Eur, do konca augusta má zaplatiť obedy. Školskú tašku už má, kúpila mu ju krstná. Synovi

platí poistku 29,70 Eur, výdavky na bývanie sú cca 111,00 Eur mesačne, elektrina 30,-Eur mesačne, TV
Magio a internet 30,-Eur mesačne, RTVS 4,64 Eur, plyn 5,-Eur; v domácnosti žijú štyria.

5. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o príjme matky vyplýva, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu v
konaní sp. zn. 20P/252/2013 v novembri 2014 až do júna 2017 dosahovala príjem ako zamestnanec v

sume cca 544,-Eur v hrubom, od júna 2017 bola práceneschopná a od novembra 2017 na materskej
dovolenke s následnou rodičovskou dovolenkou do súčasnosti.

6. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o príjme otca vyplýva, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu v
konaní sp. zn. 20P/252/2013 od novembra 2014 do času rozhodovania súdu nedosahoval otec žiaden

príjem, ktorý by podliehal odvodovej povinnosti, nebol poberateľom sociálnych dávok.

7. Z lustrácie otca v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody v Ústave na podklade rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/77/2015
od 20.03.2019 do 20.09.2019.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/252/2013 - 44 zo dňa 05.11.2014 mal súd preukázané
zverenie maloletého S. do osobnej starostlivosti otca s tým, že len matka bude oprávnená zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd zaviazal otca s účinnosťou od 30.05.2013
prispievať na výživu maloletého sumou 200,-Eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom za

obdobie od 30.05.2013 do 05.11.2014 v sume 3.200,-Eur otcovi povolil splácať po 30,-Eur mesačne
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

9. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o
rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv

a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť
na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol
zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody
a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si
povinný našiel zamestnanie s nízkym platom podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť.

Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí
ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú

potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

17. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr
však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré
možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je však zrejmé, že postupom času sa

v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne
podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde
k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych,
je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

18. Pohľadávka oprávneného maloletého dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba
musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom
dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej
osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej

povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča
neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k
ich vynaloženiu nedošlo. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného výživného pohybuje
spravidla v rozmedzí 20% až 30% príjmu povinného rodiča, keď súd prihliadne na odôvodnené potrebymaloletého dieťaťa ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy
zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov).

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k
podstatnej zmene pomerov na strane otca a zároveň došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa. Otec v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 20P/252/2013 sa nachádzal na
neznámom mieste, netvrdil svoje majetkové a osobné pomery, súd konal v jeho neprítomnosti. Matka

bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, ktorý príjem jej nepostačoval na pokrytie jej nákladov s
bývaním a starostlivosťou o dieťa. Súd preto vychádzal z výšky rodičovského príspevku u matky a mal
za to, že povinnosťou otca je podieľať sa na výžive dieťaťa sumou 200,-Eur mesačne Skutočnosť, že
otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody z matkou uvádzaného dôvodu neplatenia výživného,
nemôže byť súdom posudzovaná ako okolnosť odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti k
maloletému dieťaťu. V čase posledného rozhodovania súdu si otec neplnil vyživovaciu povinnosť k

synovi, rovnako ako si ju neplní ani posledných päť rokov, v dôsledku čoho si matka uplatnila nárok
na náhradné výživné vyplácané štátom prostredníctvom ÚPSVaR za otca. Čo sa týka matky, táto vedie
v porovnaní s otcom usporiadaný spôsob života, toho času je na rodičovskej dovolenke s druhým
dieťaťom s iným partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a spláca úver na kúpu nehnuteľnosti.
V čase pôvodného rozhodovania súdu matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletým S.om, žila v

nájme. Výdavky maloletého dieťaťa vzrástli od posledného rozhodovania, keď maloletý S. má zhoršený
zdravotný stav vyžadujúci zvýšené nároky na jeho zdravotnú starostlivosť. Zároveň ide o dieťa, ktoré
ukončujepredškolskúprípravu,pričomsnástupomdoškolskéhovzdelávaniasúspojenézvýšenériadne
aj mimoriadne výdavky. Nakoniec v čase rozhodovania súdu bol maloletý S. trojročné dieťa, toho čase
má viac ako sedem rokov a preto je prirodzené, že má vyššie nároky na stravu, ošatenie, drogériu a pod.

20. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada
len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez
zavinenia povinného. Negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného -
ktorý sa vedome nezamestnal resp. nepodnikal s dosahovaním obratu; ktorý sa nepodieľa na výkone

rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu, keď dieťa ho ani neoslovuje otec, ale iba krstným
menom; ktorý neplatí výživné k maloletému dieťaťu a sám sa bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku
objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal zamestnania a je viac ako päť rokov nezamestnaný - za
ktoré bol právoplatne odsúdený a bol mu súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v takom
prípade nie sú povinným otcom nezavinené. Otec v podanom návrhu uviedol, že vo výkone trestu

odňatia slobody dosahuje nejaký príjem, avšak nepostačujúci k výške výživného. Z uvedeného dôvodu
je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmu u otca, keďže skutočnosť, že povinný otec viedol
neusporiadaný život, vzdal sa objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného
dieťaťa. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá zákona o rodine by viedol k absurdným
dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným konaním voči oprávnenému

„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca na
zníženie výživného pre ním vykonávaný nepodmienečný trest odňatia slobody zamietol.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.