Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226862
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4112226862.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka, a.s., so
sídlom Bratislava, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXX/XXX, o
zaplatenie 379,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.

7Csp/230/2017-87 zo dňa 14. mája 2018 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 322,05 eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,62 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 52, § 48 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, § 716 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,§23azákonač.634/1992Zb.Zoskutkovéhostavusúdzistil,žedňa29.01.2009
právny predchodca žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný
účet. Z dodatku k zmluve o účte - bonus pre klientov zo dňa 29.01.2009 súd zistil, že predchodca žalobcu
poskytol žalovanému bonus k balíku služieb „výhoda“ vo výške 20 eur. Následne dňa 05.05.2009 bola
uzatvorená na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu zmluva, podľa ktorej bol zriadený na účte
žalovaného služba - povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenia čerpania peňažných
prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte s tým, že banka stanovila výšku debetného

limitu na sumu 300 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že žalovaný prečerpal sumu 322,05 eura.
Z listu zo dňa 20.09.2011 súd zistil, že predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odo dňa 01.06.2010
eviduje na účte žalovaného nepovolený debetný zostatok vo výške 317,12 eura a zároveň mu oznámil
že týmto odstupuje od zmluvy o uvedenom účte.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z

hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným
vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že napriek
tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka, vzhľadom na charakter strán sporu v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom
na tzv. formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľaObčianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z
30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).

3. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, podľa ktorých dňa 30.09.2011 predchodca
žalobcu odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalovaným a zároveň bolo žalovanému oznámené, že dňom
odstúpenia od zmluvy zanikajú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k
zrušenému účtu (napr. povolené prečerpania na účte) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb
podľa príslušných zmlúv, dospel súd prvej inštancie k záveru, že odstúpením od zmluvy sa táto zrušila

v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka od samotného začiatku (ex tunc). Vzhľadom na uvedené potom
žalobcovi nepatrí nárok na sankčný úrok za obdobie po zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.
Uviedol, že za daných okolností došlo k zániku zmluvy a nároky zo zmluvy si žalobca môže uplatňovať
len v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia
istiny 322,05 eura a v časti čo do zaplatenia žalobcom vyčísleného sankčného úroku ako nedôvodnú
zamietol. Žalobcovi zároveň priznal aj úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne (o osem percentuálnych

bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej istiny 322,05 eura od 30.09.2011 do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 69,62 % (84,81 - 15,19 %),
pretože v takomto rozsahu bol v konaní úspešný. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 379,72 eura
(100%), súd mu priznal 322,05 eura (84,81 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 56,76 eura (15,19 %

zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na
náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a

vyhovieť žalobe v plnom rozsahu. K účinkom odstúpenia od zmluvy a možnosti modifikácie v rámci
Zmluvy o bežnom účte poukázal na ust. § 48 OZ a čl. III. písm. A bod 39 VOP, čl. III. písm. T bod
18 VOP. V nadväznosti na uvedené ustanovenia OZ a VOP uviedol, že ani odstúpenie od zmluvy
o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na
to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník

umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú VOP
vo vyššie uvedenom ustanovení, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo
dňa doručenia odstúpenia a zároveň nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je
banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom, ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte
podľa sadzobníka. Ďalej poukázal na to, že ak by pri odstúpení od zmluvy pripustili zánik zmluvy od

počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné vysporiadať platobné operácie vykonané
na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s vedením platobného účtu a
poskytovanímslužiebviazanýchnatentoúčet. Záveromžalobcapoukázalnarozsudoksúdnehodvorav
prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES -C-42/15 z 9.11.2016, z ktorého okrem iného vyplynulo, že
zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené

v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne. Z uvedeného teda vyplýva,
že VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Výška
sankčného úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená v Sadzobníku poplatkov. Z uvedeného
je potom zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o
trováchkonania,akoajkonanie,ktorémupredchádzaloapoprejednanívecibeznariadeniaodvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej

časti podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2012, domáhal
zaplatenia sumy 379,12 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany

sporu uzatvorili dňa 29.1.2009 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
povolené prečerpanie na osobnom účte. Na tento účel poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné
prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaný počas
trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 322,05 eura. V zmysle zmluvy za poskytovanieproduktov/služieb bola banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a tieto
poplatky účtovať na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku

zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 29.09.2011
odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Žalobca na výzvu uviedol,
že príslušný sankčný úrok vyčíslený vo výške 57,67 eura si uplatňuje z vyčíslenej istiny 322,05 eura a to
vo výške 20% ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, t.j. odo dňa 30.09.2011
do dňa podania návrhu , t.j. do 22.08.2012.

6.2 Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11.10.2013 č.k. 12Ro/336/2012-49, ktorý sa
nepodaril doručiť žalovanému, a preto bol uznesením zo dňa 15.08.2017 č.k. 12Ro/336/2012-76
zrušený.

7.1. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

7.2 Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi zmluvy, o
ktorú žalobca opieral uplatnené právo, išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je síce v
základe ako zmluva o bežnom účte upravený Obchodným zákonníkom, ale s ohľadom na spotrebiteľský
právny vzťah sa aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca vymedzil rozsah odvolania

len na zamietajúcu časť rozhodnutia, ktorá sa týkala nepriznania nároku na sankčný úrok za obdobie
po odstúpení od zmluvy.

9. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Obchodnom
zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka

odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje,
aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po
ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení
§ 48 ods. 2 spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku s výnimkou inej dohody strán. Žalobca však v

odvolaní argumentoval zákonnou úpravou, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa pri odstúpení od zmluvy,
a to úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť zamietajúcej časti žaloby prijal záver, že rozhodnutie súdu prvej
inštancieniejesprávne.Súdprvejinštancievyvodilnesprávnyzáverodôsledkochodstúpeniaodzmluvy

zo strany žalobcu a jeho následných nárokoch vyplývajúcich z uvedeného zmluvného vzťahu.

11. Ak si strany dojednali v zmluve možnosť odstúpenia od nej, spravidla si dojednajú aj právne
následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom (ustanovenie § 48 OZ
má dispozitívnu povahu), pokiaľ tak neurobili, nastávajú právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Vo

všeobecnosti platí, že ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak, odstúpením sa
zmluva zrušuje. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností,
ktoré účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývajú z uzavretej zmluvy. Pokiaľ ide o časový
moment zániku práva a povinností účastníkov zmluvy, z ustanovenia § 48 ods. 1 OZ vyplýva, že zmluva
sa zrušuje od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase

zrušenia zmluvy. Z hľadiska právnych účinkov odstúpenia je teda rozhodujúca dohoda účastníkov, ktorí
môžu v konkrétnom prípade určiť, že k zrušeniu zmluvy dochádza ku dňu doručenia oznámenia o
odstúpení druhej zmluvnej strane (ex nunc) alebo k inému termínu. Ak má odstúpenie od zmluvy účinky
ex tunc, odstúpením od zmluvy vzniká právny stav, ako keby záväzok zo zmluvy nebol nikdy vznikol. Ak
podľa zmluvy ešte neposkytlo žiadne plnenie, plniť zo zaniknutej zmluvy sa už nemusí, pretože tu nie je

právne relevantný dôvod na plnenie. V prípade, ak odstúpenie od zmluvy má podľa dohody zmluvných
strán účinky ex nunc, nemusí sa tiež do budúcna nič plniť, pokiaľ sa však do momentu zrušenia plnilo,
považuje sa plnenie za plnenie súladné so zmluvou so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho
vyplývajú.12. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, aké
podmienky si strany dohodli v prípade odstúpenia od zmluvy. Je potrebné potom súhlasiť s odvolacou

námietkou žalobcu, ktorý poukazoval jednak na citované znenie ust. § 48 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, ale aj na ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Podľa čl. III. písm.
a bod 39 VOP je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou
možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak klient nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20
dní od jeho vzniku. V čl. III. písm. T bod 16 je uvedené, že zmluvný vzťah zaniká doručením odstúpenia

od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane za splnenia ďalších podmienok uvedených
v bode 17. A 18. tejto časti článku III.VOP. Nakoniec v zmysle čl. III. písm. T bod 18, banka má
právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť povolený debetný limit a žiadať okamžité
splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient porušuje podmienky
uvedené v tejto časti článku III. VOP.

13. Z uvedených zmluvných podmienok vyplýva, že zmluvné strany mali pre prípad odstúpenia od
zmluvy dohodnuté, že toto odstúpenie bude mať účinky ex nunc, t.j. zmluva zaniká odo dňa doručenia
písomného odstúpenia. S poukazom na vyššie uvedené potom nie je možné súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že odstúpením od zmluvy sa táto zrušila od samotného začiatku (ex tunc). V danej veci
išlo o odstúpenie od zmluvy, ktoré má podľa dohody zmluvných strán účinky ex nunc, avšak pokiaľ sa

do momentu zrušenia plnilo, považuje sa plnenie za plnenie súladné so zmluvou so všetkými právnymi
dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Pri plnení zo zmluvy, ktorá bola až následne zrušená z dôvodu
porušenia zmluvných povinností dlžníkom, nemožno potom hovoriť o vydaní bezdôvodného obohatenia.
Odstúpenie od zmluvy o bežnom účte neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi
vrátane jej príslušenstva.

14. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

15. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému. V
stanovenej lehote sa nevyjadril, preto oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia a toto vyhlásil dňa 14.
mája 2018. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297

CSP. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď neumožnil žalobcovi
vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a k záveru o neprislúchajúcom nároku
na sankčný úrok vyčíslený vo výške 57,67 eura, ktorý predstavuje 20% ročne z vyčíslenej istiny 322,05
eura za obdobie odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy. Ak súd mienil zamietnuť žalobu v
uvedenej časti, bolo jeho povinnosťou umožniť stranám sporu reagovať na skutkové a právne závery

súdu, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám
rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú
rozhodujúce pre výsledok konania. Túto možnosť by mal mať jednak žalobca, v ktorého záujme je
preložiť dôkazy a tvrdenia o dôvodnosti ním žalovaného nároku, súčasne súd musí prihliadnuť aj na
prípadné vyjadrenie žalovanej k tejto spornej veci.

16. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených princípov, vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania, ktorým postupom žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces. Preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a

rozhodnutie.Povinnosťousúduprvejinštanciebudeopätovnevecprejedanať,prípadnevykonaťdôkazy,
ktoréstranysporunavrhnú,pričomjeviazanýnázoromodvolaciehosúduvotázkeposúdeniaodstúpenia
od zmluvy. Následne v rámci vykonaného dokazovania opätovne vyhodnotí dôvodnosť žalovaného
nároku. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky
kladené na rozsudok súdu ust.§ 220 ods.2 CSP. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na

náhradu trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).