Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218350
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117218350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvprávnejvecižalobcu:V.O.,D..XX.XX.XXXX,

H. N. S. Y. XXXX/XX, H., zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Zámocká 35, 811
01 Bratislava, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96
Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.645,87 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.07.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2017, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.645,87 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.645,87 Eur od 24.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uzavrel so žalovanou dňa 24.08.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 2.300,81,- Eur. V tejto
veci sa viedlo súdne konanie na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 22C/38/2014, v ktorom žalovaná

žalovala žalobcu na zaplatenie sumy 701,04 Eur s prísl., konajúci súd žalobu zamietol z dôvodu, že
predmetnáZmluvaoúverejebezúročnáabezpoplatková,vzhľadomnaabsenciuobsahovýchnáležitostí
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní sp.zn. 22C/38/2014 bolo preukázané, že žalovaná
poskytla a vyplatila žalobcovi úver vo výške 2.300,81 Eur, pričom žalobca z toho splatil žalovanej
sumu vo výške 3.946,68 Eur. Na základe uvedeného sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor
žalobcu vo výške 1.645,87 Eur, t. j. suma uhradená navyše zo strany žalobcu žalovanej. Žalobca má
za to, že v predmetnej zmluve boli dojednané neprimerane vysoké úrokové sadzby prevyšujúce 30%

a tiež poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
je uvedená zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade námietky premlčania vo
vzťahu k objektívnej premlčacej lehote zo strany žalovanej, žalobca z opatrnosti dáva do pozornosti,
že Krajský súd Prešov a Krajský súd Žilina vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie dodávateľov
ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu
so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu je objektívna premlčacia doba 10- ročná.
Žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011 z 12.12.2011, Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 3Co/41/2012 z 06.03.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 26Co/9/2012 z
21.01.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/134/2012 z 26.11.2013, Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.02.2014. Ďalej žalobca uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa
podania žaloby, teda od 24.07.2017 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že si uplatňuje voči žalovanej nárokna vrátenie bezdôvodného obohatenia touto žalobou. Ako dôkazy žalobca predložil výpis žalovanej
z Obchodného registra na internete, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 22C/38/2014-44 zo dňa
10.12.2015 a navrhol doplniť dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 22C/38/2014.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 23.01.2019, ako základnú skutočnosť uplatňuje voči
podanému návrhu námietku premlčania. Žalobca doručil návrh na začatie tohto súdneho konania na
súd dňa 25.07. 2017. Podaná žaloba smeruje k uplatneniu nároku, ktorý je uplatňovaný po uplynutí
premlčacej doby, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Dôvody, na

základe ktorých žalobca podal žalobu, boli žalobcovi známe najneskôr z podania vedľajšieho účastníka
v konaní 22C/38/2014 zo dňa 23.03. 2015. Od tohto dňa by plynula subjektívna premlčacia lehota,
ktorá však uplynula skôr, ako bola na súd doručená žaloba. Žalovaná preto tvrdí, že podaná žaloba
bola súdu doručená a ňou žalovaný nárok je uplatnený po uplynutí zákonnej 2-ročnej premlčacej
lehote (aj to len za predpokladu, že už skôr neuplynula trojročná objektívna premlčacia lehota) a preto
namieta premlčanie nároku z dôvodu jej uplynutia. Z pripojenej plnej moci je zrejmé, že žalobca sa

nechal zastupovať spoločnosť zriadenou za účelom výkonu advokácie, ktorej jediným spoločníkom
je ten istý advokát ako ten, ktorý zastupoval vedľajšieho účastníka v spomenutom konaní sp.zn.
22C/38/2014. Žalobca sa teda mohol dať zastupovať počas konania 22C/38/2014, alebo po ňom tak,
aby zachoval premlčaciu lehotu. Žalovaný namieta aj uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty. Posledná
úhrada evidovaná od žalobcu v prospech žalovaného je zo dňa 10.07.2012. Ak by podľa tvrdenia

žalobcu malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, potom jeho posledná časť bola premlčaná
už dňa 10.07.2015, z čoho vyplýva, že celý žalovaný nárok je uplatňovaný po uplynutí premlčacej
lehoty. V súvislosti s tvrdením žalobcu o objektívnej lehote, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala
byť 10 ročná z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia uvádza, že takýto záver a tvrdenie
žalobcu nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti, alebo v dôkaze. Žalobca poukazuje na rozsudky

Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co/530/2015, sp.zn. 14Co/637/2015, sp.zn. 16Co/746/2015,
Krajského súdu v Žiline, č.k. 9Co/516/2015, v zmysle ktorých na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné
obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o tom, že
viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené za neplatné,
prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov

z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku
úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej
úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa
na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý v
uznesení sp.zn. 1Cdo/238/2017 vyslovil, že skutočnosť o tom, že nebankový subjekt poskytujúci úver

spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto
nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 24.08. 2006. V danom čase, bolo
aj na základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou overené, že zmluvy uzatvárané
žalovaným majú všetky zákonné náležitosti. Tvrdenia žalobcu o úmyselne získanom bezdôvodnom

obohatení nemajú reálny skutkový a ani vecný dôvod. Žalovaný nárok je v celom rozsahu premlčaným
z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že bezdôvodné
obohatenie vzniklo preto, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24.08. 2006
je neplatnou, lebo obsahuje neprimeranú výšku úrokovej sadzby a nemravných poplatkov za úver.
Výška úrokov neodporuje žiadnemu právnemu predpisu platnému a účinnému v čase jej uzavretia, čo

zároveň vylučuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Závery prezentované v žalobe
nekonštatoval ani súd konajúci vo veci 22C/38/2014. Pri celkovo vyčerpanej sume (úveru) 2.300,81
Eur žalobca ako dlžník uhradil 3.946,88 Eur, a to za dobu 6 rokov, čo pri použití vzorca úrok = suma x
úroková sadzba (v %) x doba trvania splácania a predstavuje hodnotu 11,60 %. Zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základná regulácia
úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je

dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Uvedená právna úprava má prednosť
pred Občianskym zákonníkom, nakoľko - ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade,ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné na základe alebo podľa zákona - ide o
špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. Žalovaný na
základe uvedeného navrhuje, aby súd podanú žalobu zamietol a súčasne žalovanému priznal právo na

náhradu trov konania.

4. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 08.04.2019, právo na ďalšie vyjadrenie sa formou
repliky nevyužil.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.06.2019, uvedeného pojednávania sa nezúčastnila
žalovaná, svoju neprítomnosť žiadala ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov
spojených so súdnym konaním a súhlasila s rozhodnutím bez prítomnosti na pojednávaní. Súd tak
vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s návrhom zo dňa
24.07.2017, vyjadrením žalovanej spolu s prílohami zo dňa 23.01.2019, rozsudkom OS Trnava, č.k.
22C/38/2014-44 dňa 10.12.2015, celým pripojeným spisom vrátane zmluvy o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2006, kartou klienta žalobcu, vrátane celým pripojeným spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 24.08.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva požadovaná čiastka úveru 60.012 Sk/t.j. 1.992,03 Eur, splatnosť úveru

( počet/splatnosť) 36/16, poskytnutá čiastka 30.006,- Sk/ 996,02 Eur, mesačná splátka 1.667,- Sk/55,33
Eur, RPMN za schválený úver 76,24%.

7. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22C/38/2014 súd zistil, že v uvedenom konaní
sa žalovaná ako veriteľ domáhala od žalobcu ako dlžníka zaplatenia istiny vo výške 701,04 Eur spolu s

príslušenstvom z titulu neuhradených splátok úveru. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci samej
rozsudkom OS Trnava, č.k. 22C/38/2014-44 dňa 10.12.2015, ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom
rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňom 09.02.2016. Dôvodom zamietnutia žaloby
bolo považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods.5 zákona 258/2001 Z.z. s tým,
že žalovaný (tu žalobca) bol povinný splatiť len sumu čerpaného úveru vo výške 2.300,81 Eur, pričom

zaplatil viac, a to sumu 3.946,68 Eur.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v písomne podanej žalobe,
žalobca sa o skutočnosti, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov dozvedel až vydaním
rozsudku OS Trnava v konaní pod sp. zn. 22C/38/2014; vzhľadom na túto skutočnosť lehota začala

plynúť 11.12.2015, teda nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol. Vo vzťahu k objektívnej
premlčacej dobe zotrváva na vyjadrení v zmysle žaloby, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10-
ročnú premlčaciu dobu vzhľadom na úmyselné konanie žalovaného, ktorý v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, ako poskytovať úverov má konať s odbornou starostlivosťou a má byť oboznámený s právnymi
predpismi vzťahujúcimi sa na predmet jeho podnikania, čo pri poskytnutí finančných prostriedkov

žalobcovi splnené nebolo. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.

9. Z Karty klienta žalobcu zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že žalobca z revolvingového úveru čerpal celkom
sumu 2.300,81 Eur. Žalovaný zaplatil celkom sumu 3.946,68 Eur, pričom posledná platba zo strany
žalobcu bola vykonaná dňa 10.07.2012, uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Rozdiel

medzi uvedenými sumami predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia, ktorá suma je tak predmetom
tohto konania.

10. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ) v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 písm. ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 24.08.2006

uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovanej
titulom revolvingového úveru suma 2.300,81 Eur, žalobca zaplatil žalovanej celkom sumu 3.946,68
Eur, medzi stranami sporu prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 22C/38/2014, ktoré je
právoplatne skončené. V konaní sa žalobca domáha vydania preplatku vo výške 1.645,87 Eur od
žalovanej, a to s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 22C/38/2014-44, s

odôvodnením, že o túto sumu úver preplatila a žalovaná sa o túto sumu obohatila. V konaní bol sporným
úmysel žalovanej bezdôvodne sa na základe zmluvy o revolvingovom úvere obohatiť, ako aj včasnosť
podania žaloby v súvislosti so vznesením námietky premlčania nároku zo strany žalovanej.

12. Pokiaľ ide o preukázanie samotného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd

mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobcovi od žalovanej poskytnutý
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2006, je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere postráda náležitosti podľa §
4 ods.5 zákona 258/2001 Z.z., keďže v zmluve chýba údaj o výške dohodnutých úrokov, z ktorého
dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle uvedeného ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov,

resp. veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky v zmluve neuvedené, a preto
sumu, ktorú žalobca navyše zaplatil, žalovaná by bola povinná mu vydať. Rovnako nezrozumiteľne
je v samotnej zmluve uvedený údaj o RPMN, keď v časti o požadovanom úvere je RPMN vo výške
74,45%, pričom v údajov o schválenom úvere je uvedené RPMN vo výške 76,24%. Z uvedeného tak
nie je zrejmá jednoznačne výška RPMN, ktorý nedostatok zmluvy je sankcionovaný bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru. V konaní však žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu,
vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou
možného premlčania nároku.

13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

14. V konaní sa uplatňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie
sumy, o ktorú mal žalobca úver preplatiť, a tak poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, na ktoré
táto nemala nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej
premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Z karty klienta vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý revolving

vo výške 2.300,81 Eur, na úhradu revolvingu zo strany žalobcu bola uhradená suma 3.946,68 Eur,
s plnením mesačných splátok sa žalobca dostal do omeškania, oznámením zo dňa 29.01.2013 bol
upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu, dňa 04.02.2013 bolo žalobcovi oznámené zosplatnenie
úveru.

15. Pre ustálenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty pri vzniku bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúcim moment, kedy došlo k poskytnutiu plnenia nad rámec poskytnutej istiny (ktorá začala v
zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaná mala získať bezdôvodné
obohatenie). Od uvedeného momentu potom dochádza k začatiu plynutia objektívnej premlčacej lehoty.Z prehľadu platieb súd zistil, že posledná platba na úhradu revolvingov zo strany žalobcu bola žalovanej
poskytnutá dňa 10.07.2012, uvedená posledná preukázaná splátka bola tak premlčaná dňa 10.07.2015.
Žaloba bola podaná na súd až dňa 25.07.2017, súd má za to, že aj pri poslednej splátke vyplývajúcej z

prehľadu úhrad došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby.

16. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel

oprávnenýobezdôvodnomobohateníaktohozískal.Nestačípritomlenmožnosťsauvedenédozvedieť,
ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže
začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho
získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného

obohatenia dozvedieť skôr.“ Súd má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr
momentom doručenia podania vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov. Uvedené podanie bolo súdu doručené dňa 30.12.2014, žalobcovi bolo doručené dňa
09.02.2015, ako to vyplýva z pripojeného spisu 22C/38/2014. V takom prípade k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby by došlo dňom 09.02.2017, teda v čase podania návrhu dňa 25.07.2017 aj táto

premlčacia doba by uplynula, pričom súd dáva do pozornosti, že uplynutie subjektívnej lehoty však musí
nastať v rámci plynutia objektívnej lehoty, ktorá už uplynula dávno predtým, a to dňa 10.07.2015. Keďže
žaloba v konaní sp.zn. 16Csp/162/2017 bola podaná na súde dňa 25.07.2017, bola podaná po uplynutí
trojročnej objektívnej vrátane dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

17. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná bezdôvodne
obohatila úmyselne, keďže nebolo preukázané, že by jej úmysel (hoci len nepriamy) smeroval k získaniu
bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá mala obsahovať
ustanovenia, na základe ktorých malo byť žalovanej poskytnuté plnenie vo väčšom rozsahu, ako je

prípustné. Zároveň súd poukazuje na to, že na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie
nepostačuje iba to, že formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovila
žalovaná, ktorá dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Zo
samotnej podstaty tohto podnikania vyplýva to, že chcela poskytnúť peniaze s tým, aby sa jej tieto
peniaze vrátili aj zo ziskom, ktorý zisk predstavovali poplatky a úroky za poskytnutý úver. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaná sa nemohla chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jej podnikateľskej
činnosti bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície § 497 OBZ vyplýva, že zmluvou o úvere
veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje
vrátiť a zaplatiť úroky. Preto nebolo úmyslom žalovanej ako poskytovateľa úveru sa bezdôvodne
obohatiť, ale poskytnúť finančné prostriedky za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. K uzavretiu

predmetnej zmluvy pritom došlo v roku 2006, pričom až vývojom spotrebiteľského práva došlo ku
kontrole spotrebiteľských vzťahov a ich vyhodnocovaniu v súdnych konaniach. Iba skutočnosť, že
žalovaná ako veriteľ očakávala zisk z dovoleného podnikania, nemôže sama o sebe znamenať jej
úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Následne vyvodený záver o neprimeranom zisku osoby oprávnene
poskytujúcej úvery, nemožno vykladať spätne k obdobiu uzatvorenia zmluvy. Podporne súd poukazuje

na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, v ktorého odôvodnení
odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že „poukazuje na to, že pri úmyselnej forme bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor jedného bol daný v čase obohatenia, teda
už v čase podpísania zmluvy, keďže táto obsahoval také podmienky, ktoré zabezpečovali odporcovi
plnenie vo väčšom rozsahu ako je prípustné.“ Ak žalobca poukazoval na praktiky žalovanej, že opätovne

vyzýva spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok, či opätovne
uplatní nárok na rozhodcovskom súde, uvedené bolo konštatované len všeobecne, ale najmä všetky
platby, ktoré žalobca na zmluvu urobil, sú datované ešte pred rozhodnutím súdu vo veci sp.zn.
8C/235/2014, a teda po uvedenom rozhodnutí súdu už na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie
nevzniklo. Ďalej súd dáva do pozornosti, že úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie nie je

možnéodôvodniťrozhodnutiamisúdovvinýchveciach,vktorýchsúdyneposudzovaliprávnyvzťahstrán
sporu z tohto konania (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/746/2015
zo dňa 01.10.2015). Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že absenciu zákonom požadovaných
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionovalv záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, čím dal žalobcovi
ako spotrebiteľovi účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránil voči
popísaným postupom žalovanej ako poskytovateľa úveru (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016).
18.Keďžežalobcanepreukázal,žebyžalovanámalaúmyselzískaťbezdôvodnéobohatenievovzťahuk
plneniu zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, nebolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti použitia
10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

19. Nakoľko žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 25.07.2017, teda
až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby a zároveň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
a žalovaná vzniesla námietku premlčania, na ktorú nebolo možné neprihliadnuť, nezostalo súdu nič iné
ako žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu

100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania
žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.