Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201985
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619201985.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. M., H.. XX.XX.XXXX, C. E. Q. XXX/X, Q.,
o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. septembra 2019, č.k.

4C/45/2019-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 25. septembra 2019, č.k. 4C/45/2019-26 nariadil súd prvej inštancie neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej uložil, aby nenakladala s nehnuteľnosťou - bytom č. XX, H.L. K. na S. S. C.
M. K. Č. XXXX, na S. Q. L. E. Č.. XXXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu a na pozemku v pomere 4241/202506 k
celku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, Katastrálny odbor na F. Č..
XXXX B. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. Z., najmä aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti,
zriadenia záložného práva k nej a jej zaťaženia inými právami tretích osôb, a to až do uplynutia 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 4C/45/2019
a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prvom rade

prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa v danom spore žalobou vo veci samej domáha určenia,
že právny úkon jeho dlžníka Z. T., obsiahnutý v kúpnej zmluve N.-XX/XXXX uzatvorenej so žalovanou,
predmetom ktorej je prevod vlastníctva bytu č. XX, na S. S., N. Č.. XX C. M. K. Č. XXXX, na S. Q. L. E.
XXXX/X - T. S. B. H., X. N. XXX Z., na F. Č.. XXXX, E.. Ú.. Z., Obec Z., Okres Malacky v
podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na
príslušenstve domu a na pozemku o veľkosti 4241/202506, je voči nemu právne neúčinný, a

rovnako určenia, že je voči nemu neúčinný právny úkon dlžníka Z. T., narodeného X.X.XXXX, C. N.
Z., K. XXXX/XX, v zmluve o zriadení vecného bremena N.-XXX/XXXX, uzatvorenej so žalovanou, ktorý
spočíva v zriadení práva doživotného bezplatného bývania a užívania nehnuteľnosti bytu č. XX, na S.
S., N. Č.. XX C. M. K.S. Č. XXXX, na S. Q. L. E. XXXX/X, E.. Ú.. Z., X. Z., X. Z., F. Č.. XXXX, N.
S. Z. T.L., H. X.X.XXXX B. T. T., Q. S., H. X.XX.XXXX, oboch bývajúcich v Z., K. XXXX/XX. Návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, obsiahnutým v žalobe, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti

žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťou - bytom č. XX, H. K. na S. S. C. M. K. Č. XXXX, na S. Q.
L. E. Č.. XXXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a na príslušenstve domu a na pozemku v pomere 4241/202506 k celku, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Malacky, Katastrálny odbor na F. Č.. XXXX B. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. Z.,
najmä aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, zriadenia záložného práva k nej
ajejzaťaženiainýmiprávamitretíchosôb.Poukázalnato,žežalobcanávrhnanariadenieneodkladného

opatrenia odôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán tohto konania, nakoľko žalovaná, po tom, ako sa dozvie o podaní tejto žaloby, bude mimoriadnemotivovaná previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ďalšiu osobu a úspešnosťou takéhoto
prevodu bude popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych
úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka.

Bez nariadenia neodkladného opatrenia by sa mohlo jeho právne postavenie zhoršiť do takej miery, že
sa už neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v tomto konaní a mohla by mu vzniknúť ujma značná,
závažná a dokonca neodstrániteľná. Potreba bezodkladne upraviť pomery je podľa žalobcu v týchto
prípadoch osvedčená už existenciou samotného sporu. Nariadením neodkladného opatrenia nepríde
k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej. Požadované neodkladné opatrenie totiž

obmedzuje žalovanú výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľným majetkom v záujme nevyhnutného
zachovania súčasného právneho stavu, pričom nezasahuje do jej práva tento majetok nerušene užívať.
Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je nehnuteľnosť scudziť tretej osobe, alebo ju zaťažiť, neodkladné
opatrenie bude vo vzťahu k nej bez zásadného právneho významu.
2. Na základe uvedeného, so zreteľom na tvrdenia žalobcu a ním predložené listiny, a to najmä výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, N. T. F. N. Č.. XXXX, X.Z. K. G. A.. F. B. T. M. XX.X.XXXX o zistených

skutočnostiach a jeho doplnenie zo dňa 19.8.2019, fotokópia kúpnej zmluvy uzavretej 4.1.2018 medzi
dlžníkom a T. T. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou, vychádzajúc z ust. §
324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, § 330 C.s.p. dospel prvoinštančný
súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Poukázal na
to, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym

prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné
opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v
záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní
predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný
stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Má preto opodstatnenie tam, kde v

konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Navrhované obmedzenie pritom musí byť primerané
zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom
konania vo veci samej. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť
dôvodynajehonariadenie,t.j.potrebubezodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeprípadnáexekúcia

bude ohrozená. Taktiež je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Konštatoval, že

v danom prípade žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, existenciu základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti
nároku (v časti požadovaného určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy), ktorému sa má poskytnúť súdna
ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcom navrhované
neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a uloženie žiadanej povinnosti vedie k dosiahnutiu

ochrany, ktorej sa žalobca domáha. Neodkladné opatrenie pritom neobmedzí žalovanú neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a to za stavu, keď nenariadením neodkladného opatrenia by bolo
právo žalobcu ohrozené. V prípade prebiehajúceho konania o určenie neúčinnosti
právnych úkonov nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalobca osobitne
osvedčil úmysel žalovanej nehnuteľnosť ďalej scudziť, keď potreba dočasnej právnej úpravy pomerov

sporových strán vyplýva zo samotnej existencie sporu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Ak by sa
vyčkávalo na prejavenie úmyslu žalovanej nehnuteľnosť scudziť, mohlo by dôjsť k jej ďalšiemu prevodu,
po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa
mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. V prípade nakladania s
predmetnou nehnuteľnosťou vedúcemu k zmene vlastníctva by došlo k vážnemu zásahu do právneho

postavenia žalobcu tak, že jeho postavenie pri uspokojovaní jeho pohľadávky by sa nesporne výrazne
zhoršilo. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je nehnuteľnosti scudzovať, tak neodkladné opatrenie je
vo vzťahu k nej bez právneho významu, no pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie potrebné
(viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.4.2014 sp. zn. 5Co/278/2014, uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 2Co/101/2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29.11.2012 sp. zn. 2Co/388/2012). K obdobným záverom došli súdy aj v iných rozhodnutiach,
napr. Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 12.6.2012 sp. zn. 11Co/208/2012, Krajský súd v Košiciach
v uznesení zo dňa 14.10.2009 sp. zn. 3Co/337/2009 alebo Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení
zo dňa 28.4.2014 sp. zn. 17Co/489/2014. V danom prípade však dospel k záveru, že preúčinnú ochranu práv žalobcu postačí nariadiť požadované obmedzenie s časovým ohraničením, a to do
uplynutia 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Malacky pod
sp. zn. 4C/45/2019, keď v prípade úspechu žalobcu v spore je táto lehota dostatočným

časovým priestorom na začatie exekúcie predajom predmetnej nehnuteľnosti a takýto postup zároveň v
prípade neúspechu žalobcu v merite nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalovanej, ktorá má právo
kedykoľvek žiadať o zrušenie neodkladného opatrenia, keď odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené
a v prípade zamietnutia žaloby súd aj bez návrhu takéto neodkladné opatrenie zruší. Nakoľko žalobca
žiadal nariadiť požadované neodkladné opatrenie bez časového ohraničenia, na vyššie uvedenú dobu

neodkladné opatrenia nariadil a vo zvyšnej časti (presahujúcej 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala (podľa obsahu) do vyhovujúceho výroku o nariadení neodkladného
opatrenia v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadnuté uznesenie žiadala zmeniť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vyhovujúcej časti ako nedôvodný zamietnuť.
Odvolanieodôvodnilatým,ženebolisplnenéprocesnépodmienky,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil v rozpore
s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a vážne pochybil, keď nedostatočne a neúplne posúdil
argumenty a tvrdenia žalobcu, čím poškodil práva žalovanej. Poukázala na nedôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, pretože v danom prípade absentuje zákonný predpoklad pre jeho

nariadenia, nakoľko dočasná úprava vzťahov musí byť naliehavá, nevyhnutná a potrebná a
účinky vydaného neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasiahnuť do právnych vzťahov strán
sporu, najmä v danom prípade do jej vlastníckeho práva, nadobudnutého zákonným spôsobom platnou
a účinnou kúpnou zmluvou od cudzej osoby, ktorú nepoznala a o ktorej záväzkoch nemala
žiadnu vedomosť. Zdôraznila, že žalobca bol povinný osvedčiť dôvodnosť nároku t.j. konkrétne v časti

požadovaného určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorú napáda. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia §
42aods.2Občianskehozákonníkažalobcaskutočnostirelevantnépreexistenciujehonárokuodporovať
predmetnej kúpnej zmluve žiadnym spôsobom neosvedčil, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi,
ktorý musí preukázať, že mala vedomosť o dlhoch prevodcu a o tom, že za ne zodpovedá prevodca,
keď voči nemu v čase kúpy neprebiehalo žiadne exekučné konanie. Podľa jej názoru na podanie takejto

žaloby chýba hmotnoprávne opodstatnenie a preto chýba aj opodstatnenosť podmienok pre nariadenia
neodkladného opatrenia. Navyše, ak by mala záujem nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou,
nezriadila by zmluvou v prospech Z. T. a jeho manželky vecné právo spočívajúce v práve užívania
predmetnej nehnuteľnosti. Poznamenala tiež, že predmetný byt sa nachádza v bytovom dome s.č. XXXX
na K.D. V.. N. Z. - A., na periférii mesta, v ktorom, ako vyplýva z listu vlastníctva, je väčšina bytov vo

vlastníctve Z. Z., ktoré tieto byty dlhodobo využíva ako nájomné byty pre neprispôsobivých občanov
mesta Z. a tomu zodpovedá a súčasný stav, úroveň a ich vybavenosť. Ide o byty v zlom technickom
stave, poškodené samotnými nájomcami príp. vlastníkmi a ich hodnota je veľmi nízka, a nemožno ich
vonkoncom porovnávať s bytmi v širšom centre Z., ktorých fotodokumentáciu žalobca
založil do spisu. Napokon poukázala na to, že súdom nariadené obmedzenie s časovým ohraničením

a do uplynutia 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a jeho konštatovanie, že v prípade
neúspechu žalobcu v merite veci, nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalovanej, je absurdné, keď je
notoricky známe aj laickej verejnosti, že súdne konania v Slovenskej republike na všeobecných súdoch
trvajú neúmerne dlho, celé roky, niekedy aj desaťročia a tento stav sa z roka na rok zhoršuje.
Domôcť sa rýchlej a účinnej ochrany práv jednotlivcov prostredníctvom súdu je takmer nemožné a preto

je každý zásah a najmä zásah neodkladným opatrením do vlastníckeho práva občana nanajvýš citlivou
záležitosťou a mal by nastať len v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok vyjadrených
v § 42a OZ, čo v danom prípade absentuje. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobca odvolanie nepodal, pričom vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne a v súlade so zákonom. Poukázal na to, že ukracujúci charakter a jeho subjektívna

stránka spočíva v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom postačuje aj úmysel nepriamy, t.j. že
dlžník vedel, že svojím konaním ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a bol s tým uzrozumený
a objektívna stránka spočíva v reálnom úbytku majetkovej sféry dlžníka. V danej veci preukázal
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keď došlo k predaju bytu za kúpnu cenu 1000 eur, čo je zrejmé
aj z prehľadu cien bytov z portálu Y..H..sk, ktorý predložil a z ktorého jednoznačne

vyplýva, že kúpna cena bytu 1000 eur je podpriemerná. Dlžník musel mať vedomosť o tom, že predajom
nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve ukracuje uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky a bol
s tým uzrozumený. Dlžník za tento právny úkon neinkasoval protiplnenie, pretože kvalitu vlastníckeho
práva k peňažným prostriedkom najmä vyplateným v hotovosti nemožno zaradiť do porovnateľnýchkategórií s vlastníctvom nehnuteľnosti, o čom svedčí aj to, že dlžník z inkasovanej kúpnej ceny neuhradil
ani časť jeho pohľadávky. Získané peňažné protiplnenie okrem toho nebolo ani ekvivalentné, pretože
kúpna cena bola výrazne podhodnotená. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už voči dlžníkovi prebiehalo

súdne konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 31Csp/58/2017, predmetom ktorého bolo
zaplateniepohľadávky,ktorúdlžníkneuhradilztituluzmluvy oúvereč.XXXXXXXXXXXXXXXX.
Po kúpe na strane oboch strán kúpnej zmluvy nedošlo k žiadnej zmene faktického stavu a
ich pomerov, nehnuteľnosť naďalej užíva dlžník bez toho, aby bol žalovanou v jej užívaní rušený, o čom
svedčí aj Zmluva uzatvorená medzi dlžníkom (Z. T.) a žalovanou o zriadení vecného bremena N.-XXX/

XXXX, ktoré spočíva v práve doživotného a bezplatného bývania a užívania nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, E.. Ú.. Z., X. Z., X. Z. N. S. M.E. B. T. T., H.. X.XX.XXXX. Vyššie uvedené skutočnosti
svedčia o tom, že žalovaný musel o ukracujúcom úmysle dlžníka pri uzatváraní právneho úkonu vedieť.
Napadnuté uznesenie preto žiadal ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej

úpravy pomerov medzistranamialeboobavu zohrozeniaexekúcie.Sozreteľomnapodstatu,
účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie
potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo
osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a

hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. c), d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi účastníkmi, ktorá je na tento účel nevyhnutná v
záujme zamedzenia vzniku hroziacej ujmy na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom
spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil také
skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú. Osvedčil
totiž, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, boli v čase, kedy jeho dlžník Z.
T., neplnil riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX a prebiehalo už

konanie, v ktorom sa žalobca proti dlžníkovi na Okresnom súde Malacky v konaní sp. zn. 31Csp/58/2017
(napokon úspešne) domáhal zaplatenia predmetného dlhu, dlžníkom a jeho manželkou kúpnou zmluvou
zo dňa 04.01.2018 prevedené do vlastníctva žalovanej za kúpnu cenu 1.000 eur, pričom zároveň
žalovaná dlžníkovi a jeho manželke zriadila k predmetným nehnuteľnostiam vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného bezplatného bývania a užívania. Za daného stavu treba považovať za nepochybne

osvedčené ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej a tiež hrozbu vzniku ujmy na strane žalobcu,
keď v prípade opätovného prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, by mohlo
ďalšie pokračovanie v spore stratiť akékoľvek opodstatnenie a poskytnutie efektívnej súdnej ochrany
subjektívnemu hmotnému právu žalobcu by tak mohlo byť zmarené. Vzhľadom na vyššie uvedené tu ipodľa názoru odvolacieho súdu existuje naliehavá potreba zamedziť aspoň do právoplatného vyriešenia
sporu medzi stranami vo veci samej, resp. do uplynutia primeranej doby 30 dní po jeho právoplatnosti,
akýmkoľvek ďalším prevodom predmetných nehnuteľností. Preto sa odvolací súd, vychádzajúc tiež z

toho, že žalovaná (ktorá naviac zjavne nehnuteľnosti sama neužíva) netvrdí ani neosvedčila, že by jej
v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia hrozil vznik závažnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy,
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že boli v napadnutej časti splnené všetky predpoklady
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má naviac dočasný charakter.
13. Zjavne účelová a neopodstatnená je námietka žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie

nariadením neodkladného opatrenia neprimerane zasiahol do jej vlastníckeho práva, nadobudnutého
zákonným spôsobom platnou a účinnou kúpnou zmluvou od cudzej osoby, ktorú nepoznala a o ktorej
záväzkoch nemala žiadnu vedomosť. Hoci o tom, či sa žalovaná s dlžníkom žalobcu a jeho
manželkou pred uzavretím kúpnej zmluvy poznali, možno v tomto štádiu konania zatiaľ iba špekulovať,
za bežný prevod vlastníctva bytu (bez postranných úmyslov) celkom nepochybne nemožno považovať
prevod uskutočnený za kúpnu cenu vo výške predstavujúcej iba zlomok z kúpnej ceny, za akú sa podľa

verejnedostupnýchinformáciiobvykledvojizbovébytynaK.V.N.Z.ponúkajúnapredaj,naviacdoplnený
zriadením vecného bremena doživotného bezplatného bývania a užívania v prospech
predávajúcich.
14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentuje tým, že žalobca bol povinný osvedčiť dôvodnosť nároku
a preto musel preukázať, že mala vedomosť o dlhoch prevodcu a o tom, že za ne zodpovedá,

hoci voči nemu v čase kúpy neprebiehalo žiadne exekučné konanie, pričom uvedené skutočnosti
žalobca neosvedčil, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Preukázanie skutočností
významných z hľadiska úspechu v konaní vo veci samej totiž nie je podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pre účely ktorého postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich
sa existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, do tej miery, že tu nie sú vážnejšie

pochybnosti o pravdepodobnosti tohto nároku. To v danej veci naplnené bolo, keď nárok žalobcu
možno pre účely nariadenia neodkladného opatrenia považovať za osvedčený vzhľadom na existenciu
súdom právoplatne žalobcovi priznanej pohľadávky voči dlžníkovi Z. T. a podozrivý prevod vlastníctva
predmetných nehnuteľností na žalovanú za kúpnu cenu 1.000 eur, spolu so zriadením vecného bremena
v prospech predávajúcich.

15. Napokon,neopodstatnenežalovanávodvolanívytýkasúduprvejinštancie,ženapadnutéuznesenie
odôvodnil v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a vážne pochybil, keď nedostatočne a neúplne
posúdil argumenty a tvrdenia žalobcu, čím poškodil jej práva. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
totiž nepochybne spĺňa náležitosti odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré
primerane vyplývajú z ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď z neho okrem formálnych a obsahových náležitostí

vyplýva, ako súd posúdil tvrdenia žalobcu, no najmä, na základe akých skutočností a úvah prvoinštančný
súd dospel k záveru o splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ďalších
podmienok, vyplývajúcich najmä z ustanovení § 324 a § 325 C.s.p.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).