Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319201209
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5319201209.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci navrhovateľky: Q. K., rod. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX N. A., právne zastúpená: Mgr. Michal Mozolík, advokát so sídlom
W. XXXX, XXX XX H., proti manželovi navrhovateľky: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. K. XXXX, XXX
XX K. N. K., za účasti maloletého dieťaťa: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na odvolanie manžela navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11P/33/2019-68 zo dňa 9. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Odvolacie konanie týkajúce sa výroku I. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania. Maloletú M.
pochádzajúcu z ich manželstva zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 110 Eur vždy
do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou M. ponechal na
vzájomnej dohode rodičov. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Výrok o rozvode manželstva odôvodnil nezáujmom navrhovateľky manželstvo zachrániť akýmkoľvek
spôsobom, ktoré už dlhší čas je rozvrátené a neplní si svoju funkciu (hoci žijú v spoločnej domácnosti).
Príčinou rozvratu manželstva bola rozdielnosť povahových vlastností oboch manželov, majúca za
následok nezlučiteľnosť vzájomného spolužitia. Manželstvo si neplní ani ekonomickú funkciu. K
maloletej M., ktorá navštevuje materskú školu upravil rodičovské práva a povinnosti s prihliadnutím na
nezistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú, túto zveril do jej výchovy a starostlivosti. Pri
určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorej náklady spočívajú
v návšteve materskej školy, úhrady na stravu v pravom slova zmysle, oblečenie, lekársku starostlivosť.
Otcov príjem bol preukázaný vo výške cca 900 Eur, ktorý umožňuje v stanovenej výške prispievať
na výživu maloletej. Príjem matky predstavuje cca 600 Eur a rodinné prídavky 24,32 Eur. Styk otca s
maloletou ponechal na vzájomnej dohode rodičov, nakoľko bolo preukázané, že matka v ich stretávaní
nebráni žiadnym spôsobom. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky. Nesúhlasil s
rozvodom manželstva, nakoľko navrhovateľku stále miluje, napriek všetkému stále fungujú spoločne,
bývajú spoločne a starajú sa o dcéru a domácnosť. So stanoveným výživným na maloletú dcéru
nesúhlasí, navrhuje ho znížiť, nakoľko si zobral hypotéku na bývanie a pomaly už stavia domček pre
dcéru a manželku, aby boli rodina. Ak by sa rozviedli, tak dcéra bude po dohode v striedavej starostlivosti,
preto nevidí dôvod na platenie výživného a rozvod. Navrhuje manželskú poradňu. Na základe uznesenia
súdu prvej inštancie č.k. 11P/33/2019-75 na odstránenie vád odvolania, podaním doručeným súdu dňa
24.10.2019 uviedol, že s rozhodnutím súdu súhlasí vo všetkých bodoch, okrem stanoveného výživného,
nakoľko výživné vo výške 110 Eur nemôže platiť, keďže si berie hypotéku na stavbu domu a ide sa
osamostatniť. Navrhuje výživné vo výške 80 eur, nakoľko sa o dcéru stále stará, kupuje jej čo treba a
jej matka pre ňu potrebuje.

4. Navrhovateľka sa vyjadrila, že s odvolaním manžela nesúhlasí, je nedôvodné a odvolacie argumenty
nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Tento je vecne správny. Z
obsahu doplnenie dovolania je zrejmé, že manžel napáda len výrok o výživnom na maloletú. Takéto
zúženie rozsahu odvolania je potrebné posúdiť ako čiastočné späťvzatie odvolania. Požiadavka na
zníženie výživného je nedôvodná, tvrdenia manžela v odvolaní nie sú preukázané. Navrhuje čo do
výroku o rozvode manželstva odvolacie konanie zastaviť a výrok o výživnom potvrdiť. Zároveň si uplatnila
trovy odvolacieho konania.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v
spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 65, § 66 a § 67 CMP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa vo výrokoch II. až V. podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Pokiaľ ide o výroky rozsudku, ktorými boli upravené práva a povinnosti k maloletej M. tieto odvolací
súd preskúmal v celom rozsahu, i keď manžel navrhovateľky namietal iba výrok o výške vyživovacej
povinnosti. Veci starostlivosti o maloleté dieťa je možné začať i bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP), preto
v týchto prípadoch odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP). Odvolací súd je toho
názoru, že súd prvej inštancie správne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude
zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Úpravu stretávania rodiča, ktorému mal. M. nebola zverená
do osobnej starostlivosti (otec) ponechal na vzájomnej dohode rodičov, nakoľko mal preukázané,
že rodičia nemajú problém sa o tom dohodnúť a matka otcovi nebráni žiadnym spôsobom v tomto
stretávaní, vzťah otca a maloletej je veľmi dobrý. K tejto časti rozhodnutia o starostlivosti mal. M. medzi
rodičmi neboli žiadne nezhody, z prešetrenia pomerov v rodine neboli zistené žiadne nedostatky v
starostlivosti o maloletú matkou, preto odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti,
že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma
schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že
pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča
(mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a
možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej
povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane
dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza
z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby
dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od
veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky
náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Ak to dovoľujú majetkové

pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity
a podobne. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa určujú
majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo
dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy,
zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného
plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej
starostlivosti nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného
vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

9. Okresný súd vo veci správne určil výšku výživného na mal. M. mesačne sumou 110 Eur. U matky
bolo potrebné prihliadnuť aj na jej osobnú starostlivosť o dieťa, čo je jedna z foriem plnenia vyživovacej
povinnosti a to, že dosahuje nižší príjem ako otec (cca 600 Eur). Príjem otca je cca 900 Eur a inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Otec v odvolaní najskôr poukazoval, že si "zobral" hypotéku a začal stavať
rodinný dom aj pre rodinu a túto hypotéku musí splácať, preto nie je v jeho možnostiach platiť stanovené
výživné. V upravenom odvolaní už hovorí, že tak stanovené výživné nemôže platiť, pretože si "berie"
hypotéku na stavbu rodinného domu. Z uvedeného nie je možné ustáliť či hypotéku už si zobral a ju
spláca, alebo ešte iba zamýšľa si zobrať hypotekárny úver. Otec však žiadnym spôsobom nepreukázal, či
spláca hypotéku a v akej výške alebo či táto je vôbec v štádiu vybavovania. Odvolací súd však považuje
za nutné podotknúť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred výdavkami rodiča, a teda každý rodič
má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Tvrdenie otca v odvolaní, že v prípade rozvodu manželstva
bude maloletá po dohode v striedavej starostlivosti, nezodpovedá rozhodnutiu o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matke a otec k tomuto rozhodnutiu neuviedol žiadne odvolacie námietky, a
odvolací súd už v bode 7. tohto odôvodnenia konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto
výroku je vecne správne. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že otec je
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške pri jeho preukázanom príjme a to, že nemá
inú vyživovaciu povinnosť.

10. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V.
týkajúcej práv a povinností k maloletej M. a trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

11. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

12. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

13. Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

14. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Odvolací súd podanie
manžela navrhovateľky doručené súdu dňa 24.10.2019 podľa jeho obsahu vyhodil ako späťvzatie
odvolania voči rozsudku v časti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov konania. Vzhľadom k
tomu odvolacie konanie týkajúce sa výroku o rozvode manželstva zastavil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenia upravujúce konanie o rozvode manželstva, ako aj konanie súdu starostlivosti o
maloleté deti ohľadne trov konania, neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP
(určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade nezistil okolnosti, na základe ktorých by
sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania navrhovateľke (§ 55 CMP). Hoci si navrhovateľka
uplatnila trovy odvolacieho konania neuvádzala žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa javilo
spravodlivé jej tento nárok priznať. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 4. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.