Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4314208147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: REALITY

- GO MONEY s.r.o. so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655, proti žalovanému:
Mesto Tlmače, Nám. Odborárov č. 10, Tlmače, v konaní zastúpený JUDr. Danica Sitárová, so sídlom
Námestie hrdinov č. 13, Levice, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom , takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e v y h o v u j e návrhu aby do konania vedeného na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 7C/88/2014 na miesto doterajšieho žalobcu REALITY - GO MONEY s.r.o. so sídlom
Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655 vstúpil nový žalobca REALITY - X24 CZ s.r.o. so
sídlom nám. 1.máje 1605, Uherský Brod, PSČ: 688 01, Česká republika, IČO: 292 13 754.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
ktorú je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému žalobca.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 11.4.2014, v znení jej zmeny a doplnenia (rozšírenia) zo dňa 23.1.2015 sa
právny predchodca žalobcu a to REALITY - X24 CZ s.r.o., domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu náhradu škody vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania, taktiež
žiadal priznať náhradu trov konania. Písomným podaním zo dňa 30.3.2017 upresnil žalobný petit tak,
že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu škody za nesprávny úradný postup žalovaného
ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2004 a 2005 vo výške 1739,52 Eur, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a

zároveň správca v zmysle § 1a písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vydal
Platobný výmer č. 9 zo dňa 4.3.2004 a Platobný výmer č. 12 zo dňa 8.3.2005, ktorými vyrubil daňovníkovi
REALITY, a.s., Trenčín, Kubranská č. 623, IČO: 36 305 961 (ďalej len daňovník), daň z nehnuteľností
na rok 2004 vo výške 19648,- SK a daň z nehnuteľností na rok 2005 vo výške 32757,- SK. Právny
predchodca žalobcu uzavrel ako postupník so spoločnosťou REALITY, a.s. ako postupcom zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností

na rok 2004 ako i rok 2005 uvedenými platobnými výmermi. Od zmluvy o postúpení pohľadávok
pôvodný žalobca REALITY - X24 CZ s.r.o. odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
nároku na náhradu škody v predmetnom konaní. Podľa žaloby nesprávny úradný postup žalovaného
spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľnostízohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny
územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľností
ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva

príslušnej nehnuteľnosti. Žalovaný bol povinný skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom
posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti. Žalovaný túto právnu povinnosť nesplnil
a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby
dane plne opodstatňovali. Daňovníkovi bola v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností
vyrubená neadekvátna a nenáležitá daň. Daňovník vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre

žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie jeho nehnuteľností, mohol nehnuteľnosti využívať len v
značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť riadne možnosti príjazdu vozidlami
k jeho nehnuteľnostiam, parkovanie vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval
ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom
dniprejazdnosťjednotlivýmiulicamipredstavujúcimipríjazdovécestyprevšetkyosobypodieľajúcesana
užívaní nehnuteľností vo vlastníctve daňovníka. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu

na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkovo dostačujúci vzhľad
územia. Žalovaný inkasoval na dani z nehnuteľností od daňovníka značné peňažné prostriedky, no
žiadnym spôsobom nezabezpečil pre daňovníka akékoľvek skvalitnenie a zlepšenie možnosti využitia
týchto nehnuteľností. Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane neprihliadol na miestne
podmienky a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane, hoci takéto podmienky

objektívne existovali, bol jeho postup nesprávny a daňovníkovi ním bola spôsobená škoda. Zastáva
názor, že uvedené rozhodnutia správcu dane sú nezákonné a protiústavné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.6.2016, kde uviedol, že s podanou žalobou
v plnom rozsahu nesúhlasí a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že platobný výmer č. 9 zo dňa

4.3.2004 bol vydaný v súlade so zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších
predpisov (ktorý zákon bol platný v čase vydania predmetného rozhodnutia) a daň z nehnuteľnosti
bola vyrubená v správnej výške. Ak daňovník s výškou vyrubenej dane z nehnuteľnosti nesúhlasil,
mal právo podať odvolanie proti platobnému výmeru v lehote 15 dní od doručenia platobného výmeru.
Lehota na podanie odvolania však daňovníkovi márne uplynula. Daňovník REALITY, a.s. doručený

platobný výmer č. 9 zo dňa 4.3.2004 nikdy nespochybňoval, vyrubenú daň z nehnuteľnosti dobrovoľne
žalovanému ako správcovi dane zaplatil. Aj z uvedených skutočností je zrejmé, že daňovník nemal
žiadne výhrady voči zákonnosti úradného postupu žalovaného. Daňovník nikdy nenamietal ani tú
okolnosť, že by v dôsledku porušenia akejkoľvek povinnosti žalovaného nemohol plnohodnotne využívať
predmet svojho vlastníckeho práva, ďalej že by v dôsledku absolútnych nedostatkov v infraštruktúre

žalovaného nemohol využívať príjazd vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovanie vozidiel. Takisto
nebolo zo strany daňovníka upozorňované na neschopnosť žalovaného zabezpečiť poriadok a čistotu
na verejných priestranstvách, ktoré obklopovali nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Platobný výmer č. 9
zo dňa 4.3.2004 nebol nikdy zrušený v daňovom konaní, ani nedošlo k jeho preskúmaniu v rámci
správneho súdnictva, v ktorom by bola preukázaná nesprávna výška vyrubenej dane z nehnuteľnosti,

či nesprávny úradný postup žalovaného v daňovom konaní. To isté platí i pri platobnom výmere č.
12 zo dňa 8.3.2005, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpadky a drobné stavebné odpady a daň z nehnuteľností bola
daňovníkovi vyrubená v správnej výške. Žalovaný namietal aj premlčanie uplatneného práva na náhradu
škody. Žalobca namieta nesprávny úradný postup žalovaného pri vydaní platobného výmeru č. 9 dňa

4.3.2004. Uplatnený nárok na náhradu škody preto nemožno posudzovať podľa ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z., ani naň aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., keďže tento zákon upravoval
len zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a nie zodpovednosť orgánu územnej samosprávy. Ak do 30.6.2004 nebola zodpovednosť
obce za škodu spôsobenú jej nesprávnym úradným postupom alebo jej nezákonným rozhodnutím

upravená osobitným zákonom, je v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné ju posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Daňovník zaplatil vyrubenú daň z nehnuteľnosti 19.5.2004,
6.8.2004., 20.10.2004 a 29.12.2004. V deň úhrady vyrubenej dane sa daňovník najneskôr dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula pred
podaním návrhu na začatie konania. Škoda mohla daňovníkovi vzniknúť z platobného výmeru č. 9, ktorý

bol vydaný dňa 4.3.2004 a doručený dňa 10.3.2004. K udalosti, z ktorej škoda mohla vzniknúť, tak
došlo pred viac ako tromi rokmi pred podaním návrhu a zároveň pred viac ako 10 rokmi pred podaním
návrhu. Ak by sme pripustili tú skutočnosť, že daňovníkovi škoda vznikla a bola zo strany žalovaného
spôsobená úmyselne, bolo by právo žalobcu na jej náhradu už premlčané. Daňovník zaplatil vyrubenúdaň z nehnuteľnosti z platobného výmeru č. 12 v dňoch určených splátok. V deň úhrady vyrubenej dane
sa daňovník najneskôr dozvedel o škode a o tom, kto sa ňu zodpovedá. Z týchto dôvodov žalovaný
považoval uplatnený nárok podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za premlčaný uplynutím trojročnej

zákonnej lehoty.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom

1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 30.10.2017 reagoval na vyjadrenie žalovaného a zotrval
nanímuvedenétvrdeniavpodanejžalobeastvrdeniamižalovanéhovjehovyjadreníkžalobenesúhlasil
a nepovažuje ich za správne a relevantné. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevyužil podanie
riadneho a mimoriadnych opravných prostriedkov nie je podstatné v tejto veci, keďže ich využitie nie je

podmienkoupremožnosťuplatnenianárokužalobcuvpodanejžalobe.Dôvodomichnevyužitiaprávnym
predchodcom bola skutočnosť, že sa tento dozvedel dôvody nesprávnosti a nezákonnosti úradného
postupu žalovaného pri vydaní rozhodnutia až neskôr. Je toho názoru, že žaloba bola podaná včas a
dôvodne. V čase uhradenia vyrubenej dane právny predchodca žalobcu nevedel o tej skutočnosti, že
daň bola vyrubená žalovaným nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a tým pádom ani

nemohla od tohto momentu začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Pritom o vzniku škody sa právny
predchodcažalobcudozvedelaždňa10.5.2012,keďsanainternetedočítalotom,žeÚstavnýsúdSRna
neverejnom zasadnutí senátu dňa 10.5.2012 predbežne prerokoval návrh skupiny 34 poslancov NR SR
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR vo veci namietaného nesúladu ustanovení
zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach s Ústavou SR, o čom vydal Ústavný súd SR uznesenie sp.

zn. IV. ÚS 248/2012-40 zo dňa 10.05.2012, , ktorým tento návrh poslancov prijal na ďalšie konanie.
Potom, ako sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že uvedený návrh je postavený aj na právnom
názore, ktorý vychádza z nezákonnej ľubovôle obcí pri stanovovaní výšky miestnych daní, zistil, že mu
nezákonným postupom žalovaného vznikla škoda na majetku. V spojitosti s touto udalosťou dospel
právny predchodca žalobcu k záveru, že daň vyrubená žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu

bola vyrubená nezákonne, nesprávnym úradným postupom a preto od tohto okamihu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota. Do tohto momentu právny predchodca žalobcu a ani žalobca, ako osoby
neznalé práva, nevedeli o skutočnosti, že by na základe nesprávneho úradného postupu žalovaného
vznikla škoda na majetku. Následne podnikol žalobca kroky smerujúce k uplatneniu svojho nároku a to
podaním návrhu na predbežné prerokovanie nároku a podaním žaloby.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2017. Právny predchodca žalobcu a to REALITY
- X24 CZ s.r.o. pred pojednávaním dňa 16.11.2017 doručil súdu návrh na vstup strany sporu do
konania podľa § 80 CSP na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky a žiadosť
o odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania akceptoval a pojednávanie odročil

na deň 28.2.2018. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 12.12.2017 pod č.k. 7C/88/2014-71 vyhovel
návrhu, aby do konania vedeného vo Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/88/2014 na miesto
doterajšieho žalobcu REALITY- X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 1605, Uherský Brod, Česká
republika,IČO:29213754,vstúpilnovýžalobca:REALITY-GOMONEYs.r.o.,IČO:48272655,sosídlom
Nová ulica 1588, 900 31 Stupava. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.1.2018.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28.2.2018. Žalobca dňa 26.2.2018 doručil súdu návrh
na vstup strany sporu do konania namiesto doterajšieho žalobcu. Z dôvodu podaného návrhu na
vstup nového subjektu do konania navrhol odročenie pojednávania. Žiadal pripustiť zmenu strany
sporu tak, aby z konania vystúpil doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť

REALITY - X24 CZ s.r.o., z dôvodu zrušenia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2017
uzatvorenou medzi REALITY - X24 CZ s.r.o. a spol. REALITY - GO MONEY s.r.o., obsahom ktorej sú
pohľadávky vymáhané v predmetnom súdnom konaní. Súd na emailovú adresu žalobcu mu oznámil
(č.l. 88 spisu), že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje s tým, že o procesných návrhoch
strán sporu rozhodne na pojednávaní. Súd poukazuje na to, že pokiaľ by mal z tohto dôvodu vždy

odročiť pojednávanie, nemuselo by v dôsledku takto opakovane podávaných návrhov vôbec dôjsť k
meritórnemu rozhodnutiu. I predchádzajúce pojednávanie vytýčené na deň 22.11.2017 bolo odročené z
uvedeného dôvodu (bod 5 rozsudku). Zmluva, na základe ktorej navrhol žalobca vstup nového subjektu
do konania, bola uzavretá iba 8 dní pred termínom pojednávania, pričom súd považuje tento postupžalobcu za obštrukčný a zameraný na opätovné zmarenia pojednávania. Zo strany žalobcu išlo o
procesný úkon vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepoužíva právnu
ochranu(čl.5ZákladnýchprincípovCSP).Súdnapojednávanídňa28.2.2018rozhodolonávrhužalobcu

na pripustenie vstupu nového subjektu do konania spolu s rozhodnutím vo veci samej tak, že nevyhovel
návrhu žalobcu.

7. Súd na pojednávaní dňa 28.2.2018 tak pojednával v neprítomnosti žalobcu ako i právneho
zástupcu žalovaného v zmysle § 180 CSP. Právny zástupca žalovaného neúčasť na pojednávaní

písomne ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitého dôvodu. Súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinných dôkazmi zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalovaný vydal dňa 4.3.2004 Platobný výmer č. 9, ktorým vyrubil daňovníkovi REALITY a.s., IČO:
36305961, daň z nehnuteľností spolu vo výške 19647,25 SK, zaokrúhlená na 19648,- SK. Spoločnosť
REALITY, a.s., IČO. 36 305 961 t.j. daňovník ako postupca so spoločnosťou REALITY - X24 CZ

s.r.o., IČO: 29 213 754 (pôvodný žalobca) ako postupníkom uzatvorila dňa 24.10.2013 Zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorou bola tejto spoločnosti postúpená pohľadávka daňovníka na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004
uvedeným platobným výmerom č. 9 zo dňa 4.3.2014. Pokiaľ ide o výšku, tak v zmluve je uvedené, že
predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2004 vo výške

19648,-SK a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcim v
znížení sadzby dane ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba dane násobí s ohľadom na miestne
podmienky, pričom túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania. Listom zo
dňa 7.4.2014 požiadal právny predchodca žalobcu, spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o. žalovaného,
o predbežné prerokovanie nároku na nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

9. Žalovaný vydal dňa 8.3.2005 Platobný výmer č. 12, ktorým vyrubil daňovníkovi REALITY a.s.,
IČO: 36 305 961, daň z nehnuteľností spolu vo výške 32757,- SK. Daňovník ako postupca so
spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 29213754 ako postupníkom uzatvoril dňa 24.10.2013

Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola tejto spoločnosti (pôvodný žalobca) postúpená pohľadávka
daňovníka na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane
z nehnuteľností na rok 2005 uvedeným platobným výmerom č. 12 zo dňa 8.32005. Pokiaľ ide o výšku,
tak v zmluve je uvedené, že predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už zaplatenou daňou z nehnuteľností
na rok 2005 vo výške 32757,- SK a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu

dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne podmienky,
pričom túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania, alternatívne výška tejto
škody zodpovedá sume vo výške 1087,33 Eur. Listom zo dňa 15.1.2015 požiadala spoločnosť REALITY
- X24 CZ s.r.o. žalovaného o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájanú.

11. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13.Podľa§524OZ(1)Veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej zákon č. 58/1969 Zb.) štát zodpovedá za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

15. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.08.2007; ďalej len
"zákona č. 514/2003 Z. z.") tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej
len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z. z. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú
ustanovenia § 5 a 6.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Pod pojmom aktívna vecná

legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva
vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Pasívna vecná vecná legitimácia
na strane žalovaného znamená, že mu podľa hmotného práva vyplýva určitá povinnosť. Skúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta )porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. júna
2010). Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní aktívna

vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným a preto súd podanú žalobu zamietol.

25. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s rozhodnutím
žalovaného aj zo dňa 4.3.2004, teda za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb., z ktorého vyplýva, že tento zákon
neupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom samosprávy. Tým, že k vzniku tvrdenej škody

malo dôjsť aj Platobným výmerom č. 9 zo dňa 4.3.2004, teda za účinnosti citovaného zákona, nie je
ani daná zodpovednosť žalovaného za prípadnú ním spôsobenú škodu, pretože právny predpis takúto
zodpovednosť, teda zodpovednosť orgánu samosprávy nezakladá. Aj z uvedeného dôvodu súd podanú
žalobu v tejto časti zamietol.26. Podľa žaloby k vzniku tvrdenej škody malo dôjsť nielen Platobným výmerom č. 9 zo dňa 4.3.2004 ale
aj Platobným výmerom č. 12 zo dňa 8.3.2005, vydaného za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného

od 1.7.2004). Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní, teda v tomto prípade daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho,
že mu mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluvy o postúpení pohľadávky
(či už na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z

nehnuteľnosti na rok 2004 alebo na rok 2005) z daňovníka na inú osobu sú však neplatné pre neurčitosť
a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia
neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Nárok na náhradu škody daňovníka voči
žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona vyššie uvedenými platobnými
výmermi ako rozhodnutiami žalovaného mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku.
Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie prvý ani
ďalší postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku
na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo

poškodenéhobolojudikované,tedaakbypoškodenémubolrozhodnutímsúdupriznanýkonkrétnynárok
na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu
škody,rozhodnutia,ktorýmimuškodamalabyťspôsobená,zákonnýmspôsobomzrušenéneboli,apreto
o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Z uvedených
dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala. Žalobcovi pritom daň vyrubená

nebola a zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe jednoznačne poškodeným nie je. Súd poukazuje
i na to, že zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 OZ sa môže preniesť iba právo zo záväzkového
právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť, teda v danom prípade ani nejudikované právo
z verejnoprávneho vzťahu. Daňovníkovi taktiež nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho
súdnictva ani priznané právo na prípadné zníženie dane, teda ani neexistuje tu zákonný predpoklad na

priznanie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z
dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3 ods. 1), teda daňovník ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám
nenadobudol.

27. Súd považuje nárok žalobcu za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď

žalobcasvojnárokodôvodňovaltým,žeideonároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom žalovaného. Takýmto právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný. Právnym
predpokladom nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona môže byť aj nezákonné rozhodnutie
aj nesprávny postup, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval

žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky.
Pokiaľ žalobca namietal proces postupu žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubený
dane z nehnuteľností, tak v tomto prípade nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny
úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy,
no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup vyrubenia

dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bolo Platobný výmer č.
12. Na základe toho je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že uvedený platobný výmer nebol príslušným orgánom pre
nezákonnosť nikdy zrušený ani zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať ako
otázku predbežnú. Uvedené vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto ustanovenia

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Súd nie je
oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri vyrubovaní dane daňovníkovi, ak
výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného a toto je

právoplatné, vykonateľné a zrušené nebolo.28. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný, žalobca nebol vo veci vecne aktívne legitimovaný, pre súd bolo
bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa námietkou premlčania, výškou škody a prípadne ďalšími
okolnosťami. Z vyššie uvedených dôvodov súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd mu priznal nárok voči žalobcovi na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II., III.,IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15odo dňa jeho doručenia

v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúciepodľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).