Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116216383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: Y. Y., K.. XX.X.XXXX, O. V., R. Q. XX,
v konaní o zaplatenie 2 050,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
17Csp/42/2016-80zodňa20.novembra2017vspojenísdopĺňacímrozsudkomč.k.17Csp/42/2016-129
zo dňa 5. marca 2019 , takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol.

Žalovaný voči žalobcovi má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinu1938,48Eurs5,25%ročnýmúrokomzpriznanejistiny
od 16.12.2014 do zaplatenia, a to tak, že priznané plnenie bude uhrádzať v splátkach po 30 Eur mesačne
tak, že 1. splátku uhradí do 31.1.2018 a nasledujúce splátky vždy do posledného dňa v kalendárnom
mesiaci, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 18,80 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3 a 4, § 53 odsek 1,

§ 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1
odsek 1, 2, § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 232 ods. 4, § 294 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 1.5.2016.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. dňa
12.8.2016 doručila žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia pohľadávky v celkovej výške 3 224,89 Eur,
ktorá pozostáva z dlžnej istiny 2 050 Eur, zmluvných úrokov 307,66 Eur, úrokov za omeškanie 867,23
Eur, úrokov zo zostatku z nesplatenej istiny 2 050 Eur vo výške 24,50 % od 1.5.2016 do zaplatenia, úrokuza omeškanie vo výške 5,25 % ročne z istiny 2 050 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške
39,28 Eur, keď svoj nárok odôvodňovala tým, že dňa 14.3.2014 so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške uvedenej v zmluve 2 050 Eur.

Žalovaný nesplácal dohodnuté splátky, preto vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru. Zároveň
muvzniklinákladyvynaloženénapoplatky39,28Eur,ktoréžiadalpriznať.Podanímdoručeným4.8.2017
žalobca oznámil, že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.
a z tohto dôvodu, aby do konania namiesto neho vstúpila táto spoločnosť. Zároveň pripojil zmluvu o
postúpení pohľadávok.

4. Súd uznesením zo dňa 11.10.2017 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. V podaní doručenom zo 16.11.2017 žalobca doplnil žalobu,
keď uviedol, že k predčasnému zosplatneniu došlo 28.11.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania 1.
krát dňa 10.4.2014 neuhradením mesačnej splátky. Túto uhradil až 30.4.2014. Suma zmluvných úrokov
do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje 356,39 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia

predčasnej splatnosti 6,26 Eur, teda spolu 362,65 Eur, od ktorej odrátali sumu zaplatenej úhrady vo
výšky 55 Eur. Preto suma zmluvných úrokov je 307,66 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti suma
zmluvnýchúrokovpredstavuje714,16Eurasumaúrokovzaomeškanie153,03Eur,spolu867,19Eur,od
ktorej odrátali úhrady žalovaného vo výške 0 Eur. Preto titulom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
po vyhlásení predčasnej splatnosti si uplatnil sumu 867,19 Eur a celkove suma zmluvných úrokov a

úrokov za omeškanie je 1 174,84 Eur ku dňu 30.4.2016. Žalovaný vykonal čiastočnú úhradu 1.2. a
1.3.2017 v celkovej výške 111,52 Eur a táto suma bola v časti v sume 39,28 Eur započítaná na poplatky a
v časti na vyčíslené úroky, zmluvné úroky a úroky za omeškanie ku dňu 30.4.2014 vo výške 1 174,89 Eur,
takže po zohľadnení týchto súm dlžná suma je 1 102,65 Eur titulom dlžných zmluvných úrokov, úrokov
za omeškanie a poplatkov. Preto žiadal, aby žalovaný mu zaplatil 2 050 Eur na istine, 1 102,65 Eur na

úrokoch, zmluvných úrokoch a úrok za omeškanie 24,50 % zo sumy 2 050 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia
a 5,25 % ročný úrok zo sumy 2 050 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania a vzal
žalobu späť v časti vyčíslených poplatkov 39,28 Eur a v časti zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vo
výške prevyšujúcej sumu 1 102,65 Eur. Žalovaný na ústnom pojednávaní 20.11.2017 potvrdil, že čerpal
úver vo výške 2 050 Eur, ktorý riadne neplatil z dôvodu, že mu zomrela matka, potreboval peniaze na

pohreb a tým, že mu vznikol dlh na nájomnom po ročnom zúčtovaní vo výške 1 800 Eur, tento musel
prednostne splácať a z tohto dôvodu predmetný úver neplatil, lebo mu už nevychádzali peniaze na
platby. Je poberateľom invalidného dôchodku 249 Eur, jeho manželka poberá 285 Eur, za nájomné platia
103,75 Eur, už 5 rokov neodoberajú elektrinu, lebo nie sú schopní ju uhrádzať, splácajú ďalšie 3 úvery
po 30 Eur, voči nemu aj manželke sa vedie exekúcia zrážkami z dôchodku 25 Eur a 20 Eur. Právnemu

predchodcu žalobcu uhradil 2 splátky po 55,76 Eur, teda spolu 111,52 Eur. Je si vedomý, že nesplácal
ďalšie splátky, žiadal, aby mu bolo povolené uhrádzať dlh v splátkach po 30 Eur mesačne.

5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca
žalobcu a žalovaný dňa 14.3.2014 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý úver 2 050 Eur s výškou mesačnej splátky 55 Eur, výškou úrokovej sadzby 24,50 %,
RPMN 27,45 %, priemernou RPMN 18,87 %, s počtom splátok 72, s dátumom prvej splátky 10.4.2014,
s dátumom konečnej splatnosti 10.3.2020, s celkovou výškou nákladov 1 830,82 Eur, s dátumom
splátky 10. deň v mesiaci. Žalovaný po uzatvorení tejto zmluvy nesplácal dohodnuté splátky a právny
predchodca žalobcu listom z 28.11.2014 mu oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 28.11.2014 a zároveň

ho vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky 2 396,94 Eur, ktorá pozostávala z istiny 2 050 Eur, úroku 307,66 Eur,
poplatkov za upomienky 39,28 Eur, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný zaplatil po zosplatnení
úveru 1.2.2017 55,76 Eur a 1.3.2017 55,76 Eur, teda spolu 111,52 Eur. Tieto platby žalobca zaúčtoval na
časť úrokov, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania tak, že znížil nárok na úroky a úroky za omeškanie
na sumu 1 102,65 Eur a na poplatky vo výške 39,28 Eur. Žalobca vzal späť žalobu čo do poplatkov

39,28 Eur a v časti úrokov, zmluvných úrokov a úrokov za omeškanie zo sumy 1 174,89 Eur na sumu
1 102,65 Eur.

6.Zmluvaoúverezodňa14.3.2014súdprvejinštancieposúdilakozmluvuspotrebiteľskú,atedasúdbol
povinný vykonať jej súdny prieskum. Súd zistil, že v zmluve sú nesprávne údaje o výške úrokovej sadzby

v zmluve uvedené 24,50 % a RPMN, v zmluve uvedené 27,45 %, keď podľa výpočtu podľa úverovej
kalkulačky je výška úrokovej sadzby 11,22 % a výška RPMN 26,75 %. Ďalej zistil, že v zmluve chýba
adresa na uplatnenie reklamácie, právo na odstúpenie od zmluvy a údaj o výške, počte, termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nesprávna výška úrokovej sadzby spôsobuje, že žalobca si uplatňujezmluvný úrok vo výške 24,50 %, hoci správne má nárok len na 11,22 %, čo sa aj prejavuje v nesprávnej
výške žiadaného zmluvného úroku a pokiaľ ide o RPMN, táto je nižšia ako v zmluve uvedená, t. j. 26,75
%. Tieto nedostatky spôsobujú, že takýto úrok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ je bezúročný a bez poplatkov a

žalobca má nárok len na zaplatenie poskytnutej výške úveru 2 050 Eur po odpočítaní zaplatených úhrad
zo strany žalovaného 111,52 Eur, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť 1 938,48 Eur.
Žalobcovi vznikol nárok na úrok za omeškanie vo výške 5,25 % od 16.12.2014, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania s celým dlhom, keď si zásielku uloženú na pošte 5.12.2014 neprevzal, uplynutím 10 dní sa
dostal do omeškania, teda dňom 16.12.2014 bol v omeškaní s celým dlhom po vyhlásení zosplatnenia,

a to až do zaplatenia. Súd povolil žalovanému uhrádzať priznané plnenie v splátkach po 30 Eur tak, že
1. splátku zaplatí do 31.1.2018 a nasledujúce vždy do konca nasledujúceho mesiaca pod následkom
straty výhody splátok v prípade omeškania. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd prvej
inštancie nepripustil zmenu žaloby, v zmysle § 294 C.s.p. v spotrebiteľských žalobách nie je prípustná
zmena žaloby, ak je žalovaným spotrebiteľ.

7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 C.s.p.

8. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je vôbec jasné, na
základe akých skutočností súd uvádza, že výška úrokovej sadzby v zmluve ako aj výška RPMN je
vypočítaná nesprávne. Vzorec na výpočet RPMN sa v čase menil a preto nie je možné len jednoduchým

uvedením vstupných údajov do akejkoľvek internetovej tabuľky a tvrdiť, že výpočet RPMN v zmluve
nie je uvedený správne. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenie súdu o tom, že údaj o výške RPMN je
nesprávna, nie je pravdivým. Žalobca zaslal súdu kalkulačku pre výpočet RPMN, z ktorej jasne vyplýva,
že hodnota RPMN ako aj výška zmluvného úroku je správna, nie je mu jasné, či sa súd rozhodol
nijakým spôsobom nereflektovať na vyjadrenia žalobcu a na ním predložené dôkazy, nakoľko, ak by súd

vypočítaval hodnotu RPMN v zmysle priloženej listiny, nemohol by tvrdiť, že výška úrokovej sadzby, ako
aj RPMN, sú nesprávne. Právny predchodca žalobcu (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela
žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 30,82
Eur, resp. 0 Eur, tak banka zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto
poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že

bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem
iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy). Ako vyplýva
z výpočtu RPMN, žalovaný sa zaviazal uhradiť predmetný úver v 72 splátkach, pričom 70 splátok bolo vo
výške 55 Eur, 71. splátka už predstavovala len sumu 30,82 Eur (0,63 Eur ako splátka úroku a 30,19 Eur
ako splátka istiny) a 72. splátka už mala predstavovať 0,- Eur. Žalobca ďalej nesúhlasí ani s tvrdením

súdu, že v zmluve o úvere absentuje údaj o adrese predávajúceho a právo na odstúpenie od zmluvy,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že
Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky a najmä Reklamačný poriadok upravujú
vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie (zmluva o úvere čl. 3 bod 6 v spojení s čl. VIII.
bod 8.5 Obchodných podmienok) ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy (zmluva o úvere čl. 3 bod 6

v spojení s čl. VI. bod 6.12 Obchodných podmienok). Žalobca má za to, že na základe uvedeného
nie je možné ustáliť, že zmluva o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami neobsahovala údaje
o možnostiach uplatnenia reklamácie. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9.
novembra 2016, sp. zn. C-42/15. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje

údaje o výške (55 Eur), počte (72 mesačných splátok) a termíne (k 10. dňu v mesiaca, počnúc dňom
10.04.2014 do 10.03.2020) jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že
vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva
o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,
že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe

zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne
žiadame, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom ako
i skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a navrhuje, aby
odvolací súd tento rozsudok potvrdil.10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.03.2014 uzatvorená Zmluva o úvere konsolidácia č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (2050,- eur),

výška mesačnej splátky (55,- eur), počet mesačných splátok (72), celková výška nákladov (1830,82 eur),
dátum prvej platby (10.4.2014), dátum konečnej splatnosti (10.3.2020), úroková sadzba (24,50 % p.a.),
RPMN banky (27,45 %), priemerná RPMN na trhu (18,87 %), poistenie (nepoistený úver).

13. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

16.Medzináležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepatriaajnáležitostiuvedenévustanovení§9odsek
2 písm. i/ a písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere sú nesprávne údaje o výške úrokovej
sadzby v zmluve uvedené 24,50 % a RPMN v zmluve uvedené 27,45 %, keď podľa výpočtu podľa
úverovej kalkulačky súd prvej inštancie vypočítal výšku úrokovej sadzby 11,22 % a výšku RPMN 26,75
%. V zmluve o úvere ďalej chýba adresa na uplatnenie reklamácie , právo na odstúpenie od zmluvy

a údaj o výške, počte, termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca v podanom odvolaní
tento nesúlad odôvodňuje tým, že žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému
(dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 30,82 Eur, resp.
0 Eur, tak banka zašle pre jej splatnosťou žalovanému list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku azároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je
nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. V
podanom odvolaní tiež predložil výpočet RPMN, z ktorého vyplýva, že 70 splátok bolo vo výške 55 Eur,

71. splátka bola len vo výške 30,82 Eur a 72. splátka mala byť vo výške 0 Eur. Podľa názoru odvolacieho
súdu však presné uvedenie výšky jednotlivých splátok a ich počet mal byť obsahom samotnej Zmluvy
o úvere a nie až odvolania v súdnom spore.

20. Vzhľadom na údaje uvedené v Zmluve o úvere a na obsah odvolania žalobcu má odvolací súd za to,

že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru týkajúceho sa nesprávneho uvedenia obligatórnych
náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. i/ a písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Samotný žalobca v podanom odvolaní poukazuje na nesprávnosť údajov o výške, počte splátok istiny
a úrokov a o predpokladoch potrebných pre výpočet RPMN uvedených v Zmluve o úvere, keď uvádza,
že výška splátok reálne nebola taká, aká bola uvedená v zmluve, t.j. 72 splátok vo výške 55 Eur. Údaje
o výške úrokovej sadzby a údaje o počte mesačných splátok, či o výške mesačnej splátky sú jednými

z predpokladov na výpočet RPMN. Nakoľko boli v Zmluva o úvere uvedené nesprávne (čo v konečnom
dôsledku pripustil aj žalobca), treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že sa na ne hľadí, ako
keby v Zmluve o úvere uvedené neboli.

21. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

22. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,
je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú

absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.

Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude

považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

23. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je podľa názoru

odvolacieho súdu v danom prípade bezpredmetný, nakoľko v Zmluve o úvere boli nesprávne uvedené
samotné výšky splátok úveru a ich počet.

24. Podľa ust. § 378 odsek 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 2, na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

25. Dňa 08.02.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh Občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962 na pribratie

do konania ako osobitný subjekt na stranu žalovaného. V súlade s ustanovením § 378 odsek 2 C.s.p.
odvolací súd nepribral do konania na strane žalovaného občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názoromvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255
odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaný s poukazom na úspech v odvolacom konaní má nárok voči žalobcovi
na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).