Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010506
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319010506.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. U.,
pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného L. U., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. 10. 2019 sp. zn. 4T/47/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. 2. 2020, takto.

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. U. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný L. U. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

dňa 14.11.2018 v čase o 14.20 h v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce - Veľký Dvor, v
kancelárii referenta režimu po tom, ako bol oboznámený so svojím umiestnením do uzavretého oddielu
a po podpise do knihy umiestnenia, minimálne jeden krát udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre
príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže npor. H. P., zaradeného ako referent režimu oddelenia
výkonu trestu, a druhý krát sa ho pokúsil udrieť, pričom poškodený tento útok vykryl, čím mu spôsobil
hematóm v oblasti ľavej lícnej kosti bez nutnosti ošetrenia a bez doby práceneschopnosti.

Za to mu bol podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu voči všetkým výrokom ako i proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.
V odvolaní poukázal najmä na skutočnosť, že obžalovaný poprel spáchanie skutku na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní sa k veci nevyjadril z dôvodu obavy ďalšieho možného fyzického
útoku zo strany príslušníkov ÚVTOS Želiezovce, ktorými bol udretý zozadu do krku. Ku skutku z jeho
strany došlo iba v dôsledku nutnej obrany, keďže bol napadnutý, o čom svedčia jeho mnohopočetné
podliatiny v oblasti hlavy, chrbta, dolných končatín a tržná rana na hlave ako i skutočnosť, že musel byť

ošetrený lekárom a aj na poliklinike v Leviciach.
Namietol, že súd I. stupňa odmietol vykonať výsluch ním navrhovaných svedkov T. J. a T. T., ktorí
sa nachádzali vo vedľajších miestnostiach a incident počuli. Poukázal na to, že malo byť použité
ustanovenie § 25 Tr. zák. o nutnej obrane a konštatoval, že znalecký posudok MUDr. Mareka Zelmana
nezodpovedá realite, keďže má psychické problémy, na ktoré bol asi 10-krát liečený v ÚVTOS Trenčín,
kde bola konštatovaná zmiešaná porucha osobnosti. V dôsledku toho je potrebné vypracovať nový

znalecký posudok.Navrhol, aby odvolací súd za použitia § 25 Tr. zák. v súlade s § 285 písm. b/ Tr. por. ho spod obžaloby
v celom rozsahu oslobodil, resp. podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. vec zrušil a v súlade s §
322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní pred krajským súdom uviedol, že
sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol
prihliadnuť na ustanovenie § 25 Tr. zák. ohľadne nutnej obrany, keďže obžalovaný sa iba bránil útoku.
Zdôraznil, že výsluchy vypočutých svedkov možno považovať za tendečné. Navrhol obžalovaného

oslobodiť, prípadne zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátiť na nové prejednanie.

Obžalovanýzotrvalnapodanomodvolaníanavrhol,abykrajskýsúdvecvrátilsúduI.stupňanaopätovné
prejednanie.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konštatovala, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v odôvodnení sa vysporiadal so
všetkými dôkazmi ako i obranou obžalovaného. Pokiaľ ide o trest, tento považuje za zákonný a správny
a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou Krajský súd v Nitre ako súd odvolací

podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na
zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v prejednávanej veci bolo
zadovážených dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie súdu I. stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa
Tretej časti tretej hlavy Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania
dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali

zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď
uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, poukázal aj na to, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. V týchto smeroch okresný súd

dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň
podrobne odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov,
tak ako sú uvedené v § 2 ods. 6 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina obžalovaného pre skutok kladený

mu za vinu v prejednávanej veci bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodeného Bc. H. P. a
výpoveďami svedkov Z. U. a O. L., znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Mareka Zelmana, lekárskych správ, správy Nemocnice pre obvinených a
odsúdených v Trenčíne, úradného záznamu z ÚVTOS Želiezovce o použití donucovacích prostriedkov
a ďalších listinných dôkazov.

Aj krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že tak poškodený ako i svedkovia zhodne
popísali priebeh skutku, keď uviedli, že po tom ako obžalovaný podpísal knihu umiestnenia udrel
päsťou do oka do lícnej kosti poškodeného, ktorého sa snažil opakovane napadnúť, pričom ďalšie
údery už poškodený vykryl a útočiaceho obžalovaného spolu so svedkami Z. U. a O. L. spacifikovali

použitím donucovacích prostriedkov, ktoré boli aj Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
vyhodnotené ako opodstatnené, použité v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného k jeho zdravotnému stavu, krajský súd poukazuje na závery
znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana, ktorý vyhodnotil za vypracovaný v súlade

so zákonom, obsahujúci všetky náležitosti, nezistiac žiadne vady, pre ktoré by nebolo možné naň
prihliadnuť, pričom jeho závery sú v súlade aj so správnou Nemocnice pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne podpísanou pplk. MUDr. Dušanom Poliakom. Z týchto jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
netrpíschizofréniou,aleibazmiešanouporuchouosobnosti,ktoránemalavčasespáchaniaskutkuvplyvna jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v dôsledku čoho nie je dôvod na vypracovanie ďalšieho
znaleckého posudku.

Je pravdou, že obžalovaný utrpel zranenia v oblasti hlavy, chrbta, dolných končatín a tržnú ranu na
hlave o priemere 2 cm, ktorá bola ošetrená dvoma stehmi, avšak tieto mu boli spôsobené poškodeným
a vyššie uvedenými svedkami až ako následok jeho predchádzajúceho protiprávneho konania, pričom z
ich strany sa jednalo o oprávnené a zákonné použitie donucovacích prostriedkov v súlade s príslušnými
ustanovenia zákona o Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z tohto dôvodu správne súd I. stupňa

konštatoval, že obžalovaný sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, i keď je pravdou, že nevyhodnotil
prečo nepovažoval správanie obžalovaného za konanie nutnej obrany. Krajský súd v tejto súvislosti teda
dopĺňa odôvodnenie súdu I. stupňa keď konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné
podmienky o nutnej obrany v zmysle ustanovenia § 25 Tr. zák.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na

záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Podľa§25ods.2Tr.zák.nejdeonutnúobranu,akobranabolacelkomzjavneneprimeranáútoku,najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Podľa § 25 ods. 3 Tr. zák. ten, kto odvracia útoku spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v silnom rozsušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo

zľaknutia.
Podľa § 25 ods. 4 Tr. zák., ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí,
nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo

hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku človeka. Z uvedeného je zrejmé, že útok musí buď
hroziť alebo trvať. V danom prípade však bolo preukázané, s poukazom na vyššie uvedené dôkazy, že
obžalovaný ako prvý napadol príslušníka ZVJS (poškodeného) a teda nemožno hovoriť, že by sa iba
bránil útoku, napĺňajúc zákonné podmienky nutnej obrany. S poukazom na tieto skutočnosti ani krajský
súd nemal dôvod oslobodiť obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. s poukazom na § 25 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výsluch poškodeného a svedkov, krajský súd nezistil žiadne dôvody na to, aby tieto
považoval za tendenčné a účelové, keďže všetci vypovedali od počiatku v podstatných okolnostiach
zhodne a pod prísahou, na rozdiel od obžalovaného, ktorý sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom.
Rovnako tak nebol zistený žiadny motív, pre ktorý by si mali uvedené osoby prejednávaný skutok na

obžalovaného vymyslieť. Naopak, s poukazom aj na správanie sa obžalovaného počas výkonu trestu,
keď bol opakovane disciplinárne potrestaný za nerešpektovanie ústavného poriadku, sa javí byť obrana
obžalovaného účelová.

Súčasne krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne uvedený skutok právne kvalifikoval ako prečin

útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný použil násilie v
úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa - príslušníka Zboru väzenskej a justične stráže
poukazujúc na znenie § 128 Tr. zák.

Krajský súd preskúmal súčasne aj výrok o treste a konštatuje, že súd I. stupňa zohľadnil pri ukladaní

trestu všetky osobitosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Z odpisu registra trestov zistil, že
obžalovaný bol v minulosti 3-krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/112/2015 zo dňa 26. 11. 2015
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. k § 348 ods. 2
písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov.

Prejednávaného skutku sa teda dopustil počas výkonu tohto trestu.

Z hodnotenia ÚVTOS Želiezovce bolo zistené, že obžalovaný bol celkovo 32-krát disciplinárne
potrestaný, v dôsledku čoho bol preradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia uznesením
Okresného súdu Levice zo dňa 23. 05. 2019 sp. zn. 2Nt/40/2019. Jeho správanie a vystupovanie nie je

na požadovanej úrovni, nepodarilo sa u neho dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii, jeho
postoj k spáchanej trestnej činnosti nie je kritický, je negativisticky naladený, k vlastnému reedukačnému
procesu je ľahostajný a orientuje sa iba na uspokojovanie svojich potrieb.Pri ukladaní trestu krajský súd zhodne ako súd I. stupňa nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 Tr. zák. a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (keďže už bol
v minulosti súdne trestaný). Preto mu správne ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,

vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 323 ods. 1 Tr. zák. z rozpätia 1 až 5 rokov, po
zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. v rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov.

Pri rozhodovaní o treste obžalovanému pritom prihliadol na základné zásady pre ukladanie trestov
uvedené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň
vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na vyššie uvedené správne bol obžalovanému uložený súdom I. stupňa trest odňatia
slobody v trvaní 28 mesiacov na samej spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý aj krajský súd považoval
za adekvátny k spáchanému skutku a osobným pomerom obžalovaného.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

súd I. stupňa správne tohto zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

K odvolacím námietkam obžalovaného, resp. jeho obhajcu, je nutné konštatovať, že súd I. stupňa sa
vyrovnalsovšetkýmivykonanýmidôkazmi,pričomnedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces

v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, príp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Pokiaľ súd I. stupňa odmietol vykonať niektoré obžalovaným navrhované
dôkazy, bolo tak z dôvodu, že ich nepovažoval za nutné vzhľadom k ostatným vykonaným dôkazom. K
navrhovaným výsluchom svedkov T. J. a T. T. správne súd I. stupňa uviedol, že títo sa nenachádzali na
mieste spáchania skutku, preto nebol dôvod ich vypočúvať.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.