Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213679
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4211213679.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: T. Q., nar. XX.

XX. XXXX, bytom H., L. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Heydukova 12, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, správca konkurznej podstaty Ing.
Alena Zaťková - Mäsosort, so sídlom Nitra, Školská 3 za účasti intervenienta na strane žalovanej:
Sociálna poisťovňa a. s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, pobočka Komárno, Petöfiho
7, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5 974,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 418,98 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 10.8.2011 podala žalobu o náhradu škody na zdraví a uviedla, že pracovala u
žalovanej od 09. 04. 2002 v zaradení kuchár, ktorý pracovný pomer bol ukončený dňom 30. 11.
2003 na základe žalobkyne. Dňa 23. 10. 2003 zaslala žalovanej žiadosť o rozviazanie pracovného

pomeru dohodou s poukazom na lekárske potvrdenie vydané pneumológom MUDr. L. dňa 15. 08.
2003 s tým, že prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať nemôže. V Hlásení choroby z povolania
zo dňa 06. 06. 2011 vydaného UNB. Nemocnica ak. L. Dérera (2. oprava) je uvedené, že dátum
priznania je 03. 01. 2011 a dátum prvého zistenia 20. 05. 2003 ako choroba z povolania astma
bronchiále. Taktiež v tento deň bol vydaný aj posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia na počet bodov 1000 ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa
pracovala ako kuchárka v rôznych organizáciách až do 31. 01. 2011, kedy odišla do invalidného

dôchodku, dňom 03. 01. 2011 jej bola priznaná a hlásená choroba z povolania. V krátkom čase od
mája 2003 došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré nastalo pri zmene pracovného
prostredia. Opätovné zhoršenie bolo konštatované dňa 08. 09. 2008 po opätovnom nástupe do práce
do kuchyne. Liečba astmy je celoživotná s výrazným obmedzením v bežnom živote. Do úvahy by
pripadala ľahšia administratívna práca, referentka, asistentka, dispečerka, vrátnik, informátor, bez dlhej
cesty do zamestnania a bez cestovania verejnými dopravnými prostriedkami. Zdravotný stav žalobkyne
vyžaduje neustálu prítomnosť inej osoby. Z toho vyplýva výrazné obmedzenie pri domácich prácach,

úplné obmedzenie pri ev. športovom, kultúrnom a turistickom vyžití (túry, bicyklovanie, lyžovanie). Teda
astmatikom sa neodporúča navštevovať kultúrne a športové podujatia pre prítomnosť množstva ľudí v
často uzavretom priestore pre možnosť kontaktu s rôznymi alergénmi, ktoré sa tam vyskytujú vo väčšom
množstve.Astmatikvobdobímimozáchvatuadušnostimôževykonávaťprimeranú"športovúaturistickúčinnosť"-vychádzkyvprírode,neodporúčasavšaknavštevovaťšportovépodujatiavuzavretýchhalách.
Žalobkyňa môže mať bolesti hrudníka pri astmatickom stave s úsilným dýchaním, výraznejšie bolesti
však súvisia s poškodením chrbtice, ktorá nesúvisí s chorobou z povolania a ktoré vyžarujú do záhlavia

a horných končatín. Psychické problémy žalobkyne môžu byť následkom choroby z povolania, tieto
stavy môžu mať aj inú príčinu. Depresia nie je priamy dôsledok vykonávanej práce, táto diagnóza nemá
ani samostatnú položku v prílohe č. 1 k zák. č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Práca kuchárky -
čašníčky po zistení choroby z povolania neprospela žalobkyni, mohla jej zdravotný stav iba zhoršovať. K
prvému psychiatrickému vyšetreniu, a teda zrejme k výraznejšiemu zhoršeniu psychického stavu došlo

až 11. 07. 2011, kedy už astma bronchiale bola plne rozvinutá a žalobkyňa užívala množstvo liekov.
Predmetomtohtokonaniajemimoriadnezvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia(SSU)žalobkyne.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Sociálna poisťovňa zaplatila žalobkyni náhradu
za SSU v sume 1991,64 eura a to v zmysle lekárskeho posudku, ktorý určil ohodnotenie na 1000 bodov
x 60,- Sk za jeden bod.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné predpoklady vzniku nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. neboli preukázané, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Intervenient k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa napriek tomu, že bola oboznámená s
obsahom lekárskeho potvrdenia zo dňa 15. augusta 2003, vydaného MUDr. E. L., v ktorom uvedená
lekárka konštatovala objektívny nález u žalobkyne: menovaná pre chron. ochorenie priedušiek nemôže

pracovať v doterajšom pracovnom prostredí u žalovanej, nakoľko žalobkyňa už niekoľko rokov trpela
na alergiu Rinitis, ako pracuje v kuchyni, výrazné dyspnoe a na základe uvedeného nálezu požiadala
žalovanú o rozviazanie pracovného pomeru k 30. novembru 2003 a sama uvádzala, že v pracovnom
zaradení kuchárka - čašníčka mala ťažkosti pri dýchaní, hlavne pri námahe, vadili je rôzne výpary
a para v kuchyni, dráždenie z výparov dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, ale nepochybne z

dôvodu uvedeného v jej stanovisku, adresovaného súdu zo dňa 19. marca 2014, že nemožnosť výkonu
povolania kuchárky by jej spôsobilo vážne existenčné a materiálne problémy - naďalej pokračovala
v práci kuchárky, resp. ako pomocná sila v kuchyni. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj znalec Mgr.
MUDr. T. R. v znaleckom posudku. Priznal žalobkyni rozhodnutím náhradu v sume 1.991,64 eura. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, keď žalobkyňa voči nemu odvolanie nepodala.

Žalobkyni bola následne priznaná úrazová renta od 1. februára 2011 v sume 124,40 eura mesačne. Od
3. februára 2010 je jej priznaný invalidný dôchodok v sume 226,20 eura mesačne. Dávky sociálneho
poistenia, úrazová renta a invalidný dôchodok, ktorým je žalobkyňa poberateľom podliehajú ročnej
valorizácii v zmysle platných prácnych predpisov. Žalobkyňa nepreukázala, že v jej prípade sa jedná o
prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Nemožno prehliadať, že
už samotné zákonné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodená je vplyvom následkov
choroby z povolania obmedzená vo svojich možnostiach a žalobkyňa nepreukázala, že sa u nej jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa, ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhlášky o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V priebehu odvolacieho konania Mgr. Ladislav Barát, správca konkurznej podstaty dlžníka Ing. Alena
Zaťková oznámil súdu, že konanie je podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov prerušené. V písomnom podaní zo dňa 25. 11. 2016 Mgr. Ladislav Barát,
správcakonkurznejpodstatydlžníkaIng.AlenaZaťkovásúduoznámil,ženazákladesúdomdourčeného
vyjadrenia intervenienta vyjadruje písomný súhlas s pokračovaním tohto konania. Z uvedeného dôvodu

potom odvolací súd vec prejednal.
7. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery
odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr.kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené
alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004).

8. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne
úlohousúdu,pričomprávnaúpravanijakým,anidemonštratívnymspôsobomneuvádza,aképoškodenia
zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho

posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie
zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením.
Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho
poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého
spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.
Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných

ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) je
nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti
účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných,
rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa (uznesenie NS SR 2 Cdo 170/2008).

9. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe počtu bodov stanoveného v
lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenskýchúloh.Výškakonkrétnehoodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatnenia

závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými
prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady
pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku
škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery

boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) má vo svojej podstate predstavovať náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom

osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3
vyhláškyč.32/1965Zb.)môžesúdsumyodškodneniaprimeranezvýšiťnadstanovenénajvyššiesadzby
odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. K uvedenému je potrebné dodať, že aj judikatúra NS SR

sa v otázke posúdenia prípadov hodných osobitného zreteľa postupne vyvíjala, a pokiaľ najskôr bolo
prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy poškodený musel
byť osobou výrazne zapojenou do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života a
v dôsledku poškodenia zdravia bolo toto zapojenie do spoločenského života veľmi výrazne obmedzené
alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody, neskôr sa judikatúra

priklonila k tomu, že každý prípad je potrebné posudzovať s ohľadom na individuálneho poškodeného,
bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského
angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky alebo viedol tzv. bežný život. Rozhodujúce je
posúdenie, aké zmeny vyvolalo poškodenie zdravia v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred
poškodením.

10.Odvolacísúd popreskúmanívecidospelkzáveru,že súdprvejinštancie vykonalvovecidostatočné
dokazovanie, z ktorého vychádzal pri zistení skutkového stavu veci, na vec aplikoval správne právne
predpisy, avšak svoj záver vyplývajúci zo zisteného skutkového stavu nedostatočne odôvodnil, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie mal z lekárskej správy
MUDr. L. zo dňa 15. 08. 2003 preukázané len to, že terajšie pracovisko je pre žalobkyňu nevhodné,pneum nález už bol stabilizovaný, pričom po nástupe do zamestnania v prítomnosti dr exhalátov, pár
- zhoršenie. Z tejto správy teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa už v tomto čase vedela, že
vôbec nemôže vykonávať svoje doterajšie zamestnanie - prácu kuchárky, prípadne pomocnej sily v

kuchyni a už vôbec nemohla mať vedomosť o tom, že jej problémy súvisia s profesionálnym poškodením
zdravia, keď choroba z povolania jej bola priznaná až dňa 06. 06. 2011, a to spätne k 20. 05. 2003.
Odvolací súd mal preto z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie preukázané, že prvýkrát
došlo k hláseniu choroby z povolania až dňa 06. 06. 2011, a to spätne k 20. 05. 2003 a pred rokom
2003 choroba z povolania hlásená nebola. Súd prvej inštancie pribral do konania znalca Mgr. MUDr.

T. R., MPH a z tohto znaleckého posudku vyplývajú obmedzenia žalobkyne v živote, prognóza jej
ochorenia a ďalšie skutočnosti. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa po diagnostikovaní astmy nevedela o tom, že má chorobu
z povolania, jej zamestnávatelia pochybili, keď pri nástupe do práce od nej nevyžadovali zdravotný
preukaz a teda, ak aj žalobkyňa po ukončení pracovného pomeru u žalovanej ešte pracovala ako
kuchárka a neskôr pomocná sila, nemožno z toho vyvodiť, že je spoluzodpovedná za poškodzovanie

jej zdravia. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne v danej veci
je daný a súd prvej inštancie je povinný v ďalšom konaní sa zaoberať výškou nároku žalobkyne,
pričomsvojerozhodnutiejepovinnýriadneodôvodniťtak,abyzodpovedaloprávunaspravodlivýproces.
Pri výške nároku žalobkyne je potrebné, aby súd prihliadol na dôsledky, aké malo a má poškodenie
zdravia žalobkyne na jej životné úkony a akým spôsobom a v akom rozsahu sú možnosti žalobkyne

pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a
kvalitou spoločenského a iného života, pričom je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku, ako aj
ďalších v konaní vykonaných dôkazov tak, aby bolo zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerané. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§
391 ods. 2 CSP).

12. V posudku, ktorý vydala UNB- nemocnica akad. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie
táto ohodnotila SSU žalobkyne na 1000 bodov pritom podľa vyhl. č. 32/62, sadzobníka pre hodnotenie
č. IV/106 je to nasledovné: " 106. Profesionálna astma bronchiale: 200 - 1300 bodov“, teda ani
klinika bodové ohodnotenie nestanovila v plnom (maximálnom) počte (teda v strope), ktorý mohla udeliť.

Pri výške nároku je potrebné prihliadnuť na to, že pri poškodení zdravia žalobkyne nedošlo k život
ohrozujúcemu poškodeniu, nebol poškodený životne dôležitý orgán.

13. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom

živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného
partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Čo sa týka práce znalec uviedol, že žalobkyňa by mohla vykonávať nenáročnú fyzickú prácu bez
kontaktu s chemickými a čistiacimi prostriedkami - napr. ľahká administratívna práca, referentka
informátorka, vrátnička, teda žalobkyňa nie je úplne vylúčená z pracovného procesu. Dokonca má

vodičský preukaz a syna vozí do školy (výpoveď bývalého manžela žalobkyne dňa 27.6.2012). Aktivity
športové, kultúrne a spoločenské boli u žalobkyne neboli extravagantné, teda ako u bežného človeka
(tieto však žalobkyňa bližšie nešpecifikovala - len veľmi všeobecne), avšak znalec uviedol, že môže
žalobkyňa vykonávať primeranú športovú a turistickú činnosť - vychádzky v prírode. Súd poukazuje
na to, že vo vyspelej technickej spoločnosti je možné využívať masovokomunikačné prostriedky (TV,

rozhlas, knihy, počítače a inú techniku) na samovzdelávanie a informovanosť. Žalobkyňa nebola
politicky angažovaná osoba, je schopná sa sama obslúžiť (obliecť, chodiť, stravovať sa, atď.). Čo sa
týka rozvodu manželstva žalobkyne, ktorý návrh bol podaný K. Q. dňa 31.8.2017, u oboch išlo o
manželstvo druhé a bolo uzavreté dňa 26.11.2005 (teda už v čase existencie dátumu prvého zistenia
20. 05. 2003 ako choroba z povolania astma bronchiále) a 2 roky po tom ako dňa 23. 10. 2003

žalobkyňa zaslala žalovanej žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou s poukazom na
lekárske potvrdenie vydané pneumológom MUDr. L. dňa 15. 08. 2003 s tým, že prácu podľa pracovnej
zmluvy vykonávať nemôže. Bývalý manžel na rozvodovom konaní uviedol, že nemá mimomanželskú
známosť, žalobkyňa na pojednávaní dňa 4.4.2018 uviedla, že bývalý manžel si našiel priateľku. Ani
z rozvodového rozsudku nie je zrejmé, čo bolo dôvodom rozvodu manželstva žalobkyne. Preto súd

nemal jednoznačne preukázané, že dôvodom rozpadu manželstva žalobkyne bol jej zdravotný stav.
Vplyv ostatných chorôb na zdravotný stav žalobkyne, ktoré nepochybne výraznou mierou sa podieľajú
na jej zdravotných ťažkostiach súd nemal preukázané, že tieto by vznikli v príčinnej súvislosti s chorobou
z povolania, tu znalec uviedol, že výraznejšie bolesti súvisia s poškodením chrbtice, ktorá nesúvisís chorobou z povolania. V prepúšťacej správe Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa
6.6.2013 sa uvádza: epistaxa recid- krvácanie z nosa, hyperventilačný syndróm - hyperventilácia, fóbie,
panické reakcie, art.hypertenzia I. stupeň( vysoký tlak), ischemická choroba srdca, reflux-opakovaný

spätný návrat žalúdočného obsahu do pažeráka a v neposlednom rade v prepúšťacej správe Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 9.9.2010 sa uvádza, že u žalobkyni sa nedá vylúčiť sklon k
agravácii (predstieranie chorobných príznakov a zdravotných ťažkostí, simulácia: zámerné zveličovanie
zdravotných problémov).

14. Vzhľadom na vyššie popísané závery prepúšťacích správ Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie
ako aj zo zistených skutočností súd mal za to, že u žalobkyni boli splnené podmienky na zvýšenie
odškodnenia za SSU na trojnásobok, teda na sumu 5974,92 Eur (1991,64 € x 3). Vo zvyšku súd žalobu
zamietol, pretože u žalobkyni nedošlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k strate možnosti uplatnenia
v porovnaní s jej úrovňou kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody, nebola
vyradená zo života (je schopná sa sama obslúžiť, obliecť, pohybovať sa, atď). Súd prihliadol aj na tú

skutočnosť, že žalobkyňa trpí množstvom iných ochorení, ktoré nemajú žiaden súvis s chorobou z
povolania.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa mala vo
veci úspech len čiastočný (6%-ný), preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. O výške
náhrady trov konania už nie je potrebné rozhodnúť.

17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Súd nariadil znalecké dokazovanie (ešte za účinnosti OSP) ,ktorý bol v záujme žalobkyne, preddavok
na tento dôkaz zložený nebol. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Preto bolo

potrebné postupovať podľa čl. IV. ods. 1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu alebo účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami tretej
osoby (štát- súd), má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok. V predmetnej

veci štát (súd) hradil vyúčtované znalečné vo výške 418,98 Eur, na ktoré by inak bola povinná zložiť
preddavok žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.