Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201623
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňavasudkyňouJUDr.SilviouMajerníkovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.
XX, o zaplatenie 378,67 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 73,05 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 21,49 EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia, zo
sumy 12,89 EUR od 19.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 19.9.2015 do zaplatenia, zo sumy
12,89 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 378,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21,49 EUR od 19.6.2015
do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 19.8.2015
do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 19.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 20.10.2015

do zaplatenia, zo sumy 17,30 EUR od 19.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky
voči žalovanému spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava na súčasného žalobcu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava. Právny predchodca žalobcu dňa 6.5.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné
služby špecifikované v Zmluve a za podmienok stanovených v Zmluve a Všeobecných obchodných

podmienkach. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vyúčtovacími faktúrami: č.
XXXXXXXXXX na sumu 21,49 EUR, so splatnosťou 18.6.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 17,88
EUR, so splatnosťou 20.7.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 12,89 EUR, so splatnosťou 18.8.2015,
č. XXXXXXXXXX na sumu 37,68 EUR, so splatnosťou 18.9.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 17,88
EUR, so splatnosťou 19.10.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 17,30 EUR, so splatnosťou 18.11.2015,
č. XXXXXXXXXX na sumu 138,32 EUR, so splatnosťou 18.5.2016, č. XXXXXXXXXX na sumu 150,-

EUR, so splatnosťou 20.6.2016. Žalobca si z fakturovaných položiek uplatnil len sumy 21,49 EUR,
4 x sumu 12,89 EUR, sumu 17,30 EUR, sumu 138,32 EUR titulom zmluvnej pokuty, pri výpočte
ktorej bolo zohľadnené denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do
ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku a sumu 150,- EUR titulom pokuty za nevrátenie, stratu,poškodenie alebo odcudzenie prenajatého E. J. T.. Z dôvodu omeškania s úhradami, si žalobca uplatnil
aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uplatnených súm.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 10.9.2018, nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne

pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 22.10.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu dňa 27.9.2018, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 6.5.2015, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, s jej
dodatkom a prílohami, s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 6.5.2015, ktorej súčasťou je aj zmluva o nájme
koncového zariadenia a neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných
služieb (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu žalovanému skutočne

poskytol plnenie spojené so službou E. J. a žalovaný túto službu využíval.

8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 1.5.2015 do 31.5.2015 v celkovej sume 21,49
EUR, so splatnosťou dňa 18.6.2015.

9. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 1.6.2015 do 30.6.2015 v celkovej sume 17,88
EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR, ktorý si žalobca v
žalobe neuplatnil, so splatnosťou dňa 20.7.2015.

10. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2015 v celkovej sume 12,89
EUR, so splatnosťou dňa 18.8.2015.

11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 1.8.2015 do 31.8.2015 v celkovej sume 37,68
EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR a vrátene poplatku
za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH, ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil, so splatnosťou
dňa 18.9.2015.

12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.10.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2015 v celkovej sume 17,88
EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR, ktorý si žalobca v
žalobe neuplatnil, so splatnosťou dňa 19.10.2015.

13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.11.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby, poplatok za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH za
obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2015 v celkovej sume 17,30 EUR, so splatnosťou dňa 18.11.2015.14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému zmluvnú pokutu za obdobie od 1.4.2016 do 30.4.2016 v sume 138,32 EUR, so splatnosťou

dňa 18.5.2016.

15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.6.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému pokutu na E. T. za obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016 v sume 150,- EUR, so splatnosťou
dňa 20.6.2016.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, z jej dodatku a z príloh súd zistil, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 43 ods. 1 písm. a)

zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik je
povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej

služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené
služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), písomne,
elektronickou poštou, službou krátkych správ (J.) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden
mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť

od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia
povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a
kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

19. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Podľa§53ods.1až3a5OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.22. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou
od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky

do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z. z.

23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný

v rozsahu 73,05 EUR. Žalobca si z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX (okrem faktúr, ktorými účtoval poplatok za prerušenie poskytovania
služieb, zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti a zmluvnú pokutu za E. T.) uplatnil voči
žalovanému len nárok na zaplatenie ceny služieb bez toho, aby si uplatnil poplatky za upomienky, resp.
poplatky za obmedzenie alebo prerušenie služby. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že

uvedenú sumu ako cenu služieb žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradil. Preto súd žalobe
v časti o zaplatenie 73,05 EUR vyhovel, pretože žalovaný ako účastník mal povinnosť zaplatiť cenu
služieb.

29. Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaný sa

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v
predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola od 10.9.2014
-0,05 %. Súd teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 73,05 EUR spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,49 EUR od 19.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR
od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 19.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od

19.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,89 EUR od 20.10.2015 do zaplatenia.

30. Súd zamietol žalobu v časti poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie,
vyúčtovaného vo faktúre č. XXXXXXXXXX sumou 17,30 EUR (16,50 EUR + DPH = 19,80 EUR) s
príslušenstvom. Za tento poplatok sa spotrebiteľovi neposkytuje žiadna protihodnota, práve naopak,

má povahu ďalšej sankcie za oneskorenie spotrebiteľa s plnením za dohodnuté služby, a je
výlučne majetkovým prospechom dodávateľa. Žalobca nepreukázal, či skutočne došlo k prerušeniu
poskytovanej služby žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu, na aký časový úsek a aké
skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. Zo súdneho spisu nevyplýva,že by tento poplatok bol medzi dodávateľom a žalovaným výslovne dojednaný napriek tomu, že
súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb je klauzula o tom, že všeobecné podmienky a
cenník sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým

spôsobom zasahovať. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a
služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Keďže žalobca v tomto spore nepreukázal
individuálne dojednanie poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 16,50 EUR
+ 20 % DPH, ďalej nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, súd

dospel k záveru, že dojednanie tohto poplatku spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
a je neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, následkom čoho je jeho absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb).

31. Súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 150,- EUR, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu
uplatnenúfaktúrouč.XXXXXXXXXXavčastiozaplateniesumy138,32EUR,ktorápredstavujezmluvnú

pokutu uplatnenú faktúrou č. XXXXXXXXXX. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu
strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva
názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak
potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Žalobca právo na obe zmluvné pokuty odvíja od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a nájme koncového zariadenia, ktorá ako typová zmluva je
uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané

zmluvné ustanovenie.

32. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil
len výšku zmluvnej pokuty. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú

pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností
na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa tabuľky č. 1 v zmluve o poskytovaní verejných služieb je
zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo výške 180,- EUR (jednorázovo). Vyúčtovaná suma

zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet
počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy alebo do prerušenia poskytovania služieb v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet -
(počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). V tejto
veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou

len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo
už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta vôbec
nerozlišujezávažnosťporušeniatejktorejzmluvnejpovinnostiaztohtohľadiskaajprimeranosťzmluvnej
pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a
výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za

nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa
snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty
počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať
situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy

neuhradí 1,- EUR. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku
pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do
dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením
povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného
záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca

podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná
teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielenčasu a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne

neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Na základe
vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb,
ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie záväzku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

33. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty E. T. vo výške 150,- EUR (faktúry
č. XXXXXXXXXX), súd žalobe ani v tejto časti nevyhovel. Dojednanie o zmluvnej pokute v časti
pokuty v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatých zariadení a to E. T. (dohodnutá vo
výške 150,- EUR) a diaľkového ovládača k E. T. (dohodnutá vo výške 16,77 EUR) a príslušenstva
(dohodnutá vo výške 10,- EUR), preto považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, keď zo

strany žalobcu nebolo v konaní ničím preukázané, že takéto zmluvné podmienky boli dojednané
individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi
(právnemunástupcovi)právonazaplateniezmluvnejpokuty.Dojednaniezmluvnejpokutysúdpovažoval
za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že toto
dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy

ani iným hľadiskom neodstupňuje výšku zmluvnej pokuty (napr. výškou nedoplatku za poskytnuté
služby), ale od žalovaného, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností
v období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv
bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným použitý štandardný formulár s vopred určenými
podmienkami a obsahom, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať,

inak by s ňou právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvu neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to,
že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ používa nevýrazné, malé písmo na predtlači zmluvy o
poskytovaní služby E. J. a nájme koncového zariadenia, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým
podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť. Súd pri zohľadnení
všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute E. T. je neprijateľnou

podmienkou, a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je takáto zmluvná podmienka absolútne neplatná.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario a žalovanému, ktorý
mal prevažný úspech vo veci, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.