Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212835
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6412212835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: X. C.,
nar.XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Sz?ll?ssym, so sídlom
Košice, Kováčska 28, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpená Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar,
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 858 299, o žalobe na náhradu škody, na
odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.02.2018,
č.k. 4C/88/2012-257, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I., III. výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 12 576,- Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
03.12.2014 až do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 6 288,- Eur,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.RozsudokokresnéhosúduvV.výroku menítak,že žalovaný jepovinnýnahradiťtrovykonaniaštátu
v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavrozsahu
100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 11.517,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaný od 03.12.2014 do zaplatenia
a náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,- eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o žalobe žalobcu čo do uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.576,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
počítaný od 03.12.2012 do zaplatenia a o nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 6.288,- eur z a s t a v u j e.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu znalcovi P.. S. P., voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že predmetný úraz žalobcu v určitej miere obmedzil žalobcu v osobnom, rodinnom, spoločenskom,
partnerskom ako aj pracovnom živote. U žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom
žalobca bol uznaný za invalidného s mierou poklesu zárobkových schopností o 75% oproti zdravému
človeku. K poškodeniu zdravia u žalobcu došlo v najproduktívnejšom veku (26 rokov), pričom je trvalo

vylúčený z plnohodnotného osobného, spoločenského života a prognóza vývoja následkov u žalobcu je
podľa záverov znaleckého posudku skôr nepriaznivá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k
záveru, že žalobca má nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 50%
z bodového hodnotenia znalcom P.. S. P., teda z 800 bodov, čo predstavuje sumu 6 152,- Eur (400 bodov
x 15,38 Eur/bod) vzhľadom na to, že žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na náhradu za zvýšenie
spoločenského uplatnenia vyhovel, čo do sumy 6 152,- Eur a vo zvyšku tohto nároku žalobu žalobcu

zamietol (žalobca si uplatnil sumu 6 288,- Eur). Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie, a to zistenie
ustálenia zdravotného stavu žalobcom, znalcom z odboru psychiatria. Vykonanie uvedeného dôkazu
považoval okresný súd za nehospodárne. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia od 03.12.2012 do zaplatenia vo výške 8,75% ročne s poukazom na ust. §
517 ods. 1, 2; § 563 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súd 28.09.2012 a žalovanému

bola doručená dňa 04.10.2012, pričom žalovaného vyzýval žalobca na plnenie aj pred podaním žaloby.
Vzhľadom na to, že súd je viazaný podanou žalobou, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od ním
uplatneného obdobia. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania z vyššej sumy (12
576,- Eur) súd čo do zvyšku jeho žalobu zamietol. Odôvodnenie rozhodnutia oprel o ust. § 420 ods.
1, 2; § 427 ods. 1, 2; § 444 Občianskeho zákonníka, § 1, § 4 ods. 1, 2, 4; § 5 ods. 1, 2, 5 zák. č.

437/2004 Z.z.; § 4 ods. 1, 2; § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 112
Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania súd mal
za preukázané, že žalobca mal vedomosť o škode, ako aj o ujme (v zmysle jej rozsahu ako aj druhu),
ktorú by mohol objektívne vyčísliť v peniazoch, tak aby svoj nárok mohol kvalifikovane uplatniť na súde
a až dňa 18.04.2012, kedy psychiatrička P.. T. I., zdravotný stav žalobcu bodovo ohodnotila. Uvedené

sa týka náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady za jej zvýšenie. Je zrejmé,
že žalobca podal žalobu voči žalovanému v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (objektívna lehota
sa nevzťahuje), a preto námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že vo veci mali strany sporu čiastočný úspech. Žalobca si
pôvodne v spore uplatnil sumu vo výške 37 728,- Eur s príslušenstvom a úspešný bol v rozsahu 18

456,50 Eur (11 517,- Eur + 6 152,- Eur + 787,50 Eur). Úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom
vyjadrení 48,92%, úspech žalovaného predstavuje 51,08%. Vzhľadom na čiastočný úspech strán
sporu súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Znalcovi P.. S. P.,
ktorý vypracoval znalecký posudok, ako aj dodatok č. 1 k znaleckému posudku a bol aj vypočutý na
pojednávaní dňa 21.10.2015 mu bola z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatená suma 83,66 Eur.

Vzhľadom na to, že strany boli v spore úspešné čiastočne, súd priznal štátu náhradu trov konania, ktoré
boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu voči žalobcovi ako aj žalovanému v rovnakom rozsahu,
a to po 50%.

3. Proti rozsudku sa odvolali žalobca aj žalovaný.

4. Žalobca podal odvolanie proti III., IV. a V. výroku rozsudku. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že okresný súd správne stanovil, že nárok na náhradu vznikol v roku 2012, a
preto vzhľadom na uvedené bolo potrebné v zmysle § 5 ods. 2 a § 5 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. pri

náhrade za bolesť vychádzať z hodnoty bodu platnej pre rok 2012 vo výške 15,72 Eur, ktorá predstavuje
sumu 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom
SR za kalendárny rok 2011. Hodnota bodu v suma 15,38 Eur, z ktorej vychádzal okresný súd, bola
platná pre rok 2011 a vychádzala z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2010. Na základe nesprávneho určenia

hodnoty bodu, tak okresný súd zamietol žalobu v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 1 059,- Eur s príslušenstvom a v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 136,- Eur, ktoré sú predmetom odvolacieho návrhu. Pokiaľ sa týka trov konania, žalobca
poukázal na to, že rozhodnutie súdu bolo závislé od znaleckého posudku. Vzhľadom na to, nemôžebyť táto nepriznaná časť posudzovaná ako neúspech žalobcu v konaní, nakoľko nemožno spravodlivo
od žalobcu požadovať, aby mal odporné kvalifikačné predpoklady na posúdenie otázok, ktoré boli
predmetom znaleckého dokazovania. S ohľadom na tieto skutočnosti žalobca nemohol presne určiť

výšku svojich nárokov, ktorých základ bol však jednoznačne daný a preukázaný. Vzhľadom na to mal
okresnýsúdvsúladesozákladnýmiprincípmiCivilnéhosporovéhokonaniaposúdiťtrovykonaniatak,že
žalobca bol v konaní plne úspešný a priznať mu právo na plnú náhradu trov konania a zároveň nepriznať
štátu voči nemu právo na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa odvolal proti I., IV. a V. výroku rozsudku okresného súdu s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Rozsudok okresného súdu navrhol v I. výroku zmeniť, v II., III. výroku
potvrdiť, IV. výroku zmeniť tak, že prizná žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v
konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a V. výrok rozsudku zmeniť tak, že na náhradu
trov konania, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu zaviaže žalobcu v plnom rozsahu.
Žalovaný sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý posúdil ním vznesenú námietku premlčania

ohľadom žalobcom uplatňovaných nárokov tak, že žalobca mal vedomosť o škode, ako aj ujme, ktorú by
si mohol objektívne vyčísliť v peniazoch tak, aby svoj nárok mohol kvalifikovane uplatniť na súde až dňa
18.04.2012, kedy psychiatrička P.. T. I. zdravotný stav žalobcu bodovo ohodnotila. Žalovaný nepopiera
skutočnosť, že žalobca získal vedomosť o škode ako ajujme, ktorú mohol objektívne vyčísliť v peniazoch
tak, aby svoj nárok mohol kvalifikovane uplatniť na súde až dňa 18.04.2012, teda až momentom,

kedy psychiatrička vykonala bodové ohodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Žalovaný však má za
to, že pre počiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúci deň, kedy si dá vypracovať lekársky
posudok, resp. znalecký posudok, a tento sa dostane do jeho dispozičnej sféry, ale už v momente
škody je možné lekársky posudok vyhotoviť, a to vtedy, keď je zdravotný stav ustálený. Skutočnosť,
či je zdravotný stav žalobcu na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený, je

otázkou odbornou, ktorú môže zhodnotiť len lekár, a nie súd na základe voľnej úvahy. Žalobca mohol
už rok po poškodení zdravia požiadať ošetrujúceho psychiatria, aby posúdil jeho zdravotný stav na
účely hodnotenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, čo neurobil, a bol pasívny. Žalobca bol v
psychiatrickej ambulantnej starostlivosti až od 19.01.2012 (lekárska správa z 15.03.2012 vystavená P..
P. F.), hoci dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho zdravia sa odohrala dňa 20.08.2008.

Žalobcovi tiež v znaleckom posudku 3/2011 zo dňa 02.05.2011 znalkyňa P.. U. Q. zistila, že žalobca
trpí ľahkou až stredne ťažkou depresívnou poruchou a odporúčal mu vyšetrenie u psychiatra, pričom
žalobca bol v ambulantnej starostlivosti lekára psychiatra až od 19.01.2012. Namietal, že v konaní
pred súdom prvej inštancie nebola hodnoverným spôsobom zodpovedaná otázka ustálenia zdravotného
stavu žalobcu. Lekárska správa o psychiatrickom a sexuologickom vyšetrení žalobcu zo dňa 18.04.2012

nemá náležitosti lekárskeho posudku, podľa zákona o bolestnom a SSÚ. Okresný súd nepostupoval
správne, pretože nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz a nevyžiadal vyjadrenie od znalca z odboru
psychiatria, ktorý by objektivizoval deň, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ohľadne
položky 255. Rozsudok preto žalovaný v tejto časti považuje za nepreskúmateľný. Namietal, že iné
dôvody hodné osobitného zreteľa, ako invalidita žalobcu, z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú.

Súd prvej inštancie neustálil časový moment, resp. deň kedy dôvody hodné osobitného zreteľa u
žalobcu nastali. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, tak žalovaný
má za to, že také výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré súd prvej
inštancie priznal žalobcovi, je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov
úrazu takmer vyradený zo života. Ďalej namietal, že ak žalobca utrpel škodu na zdraví dňa 20.08.2008,

tak tento deň je momentom vzniku nároku na náhradu škody, a preto žalobcovi patrí náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej na rok 2008, teda vo výške 13 037,- Eur.
Poukázal na to, že ustanovenie § 11 ods. 6 a ods. 8 ZoPZP, je vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
OZ upravujúcim povinnosti dlžníka v omeškaní, zákonnou úpravou špeciálnou, a preto má prednosť
pred úpravou všeobecnou. Žalovaný postupoval pri likvidácii škodovej udalosti v súlade s obsahom

povinnosti plynúcej mu z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) ZOPZP, čím si svoju zákonnú povinnosť splnil,
a preto mu sankčná povinnosť podľa ust. § 11 ods. 8 nemohla vzniknúť.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že prezentovaný názor
žalobcu v odvolaní ohľadne určenia hodnoty bodu je nesprávny. Žalovaný zastáva názor, že ak žalobca

utrpel škodu na zdraví dňa 20.08.2008, tak tento deň je momentom vzniku nároku na náhradu škody.
Žalovaný sa nestotožňuje ani s právnym názorom žalobcu ohľadne jeho úspechu v doterajšom konaní.
Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s návrhom žalovaného uvedeným v jeho odvolaní.7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v priebehu konania bolo vykonané
dokazovanie práve za účelom preukázania, že v prípade žalobcu a zmeny jeho zdravotného stavu
sa skutočne jedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa. Uvedená skutočnosť vyplýva z

obsahu výpovedí vypočutých svedkov, ktorí opísali mimoriadne aktívny život žalobcu pred úrazom,
jeho životné plány a následne aj to, ako vnímajú jeho súčasný stav. Žalovaný bol povinný poskytnúť
náhradu škody žalobcovi v zmysle § 11 ods. 5 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. v lehote troch mesiacov
od uplatnenia a preukázania jeho nárokov. Žalobca si nárok na náhradu škody u žalovaného uplatnil
podaním zo dňa 19.11.2012. Nakoľko žalovaný žalobcovi jeho zákonné nároky na náhradu škody neplnil

v stanovenej lehote, v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dňa 21.02.2013 dostal do
omeškania. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., t.j.
neskončil šetrenie vo veci do troch mesiacov od oznámenia škody poškodeným a plnenie za škodu z
titulu ublíženia na zdraví neposkytol. Z medicínskeho hľadiska je preukázané, že žalobca sa o trvalých
následkoch z titulu psychických problémov dozvedel až v roku 2012, a preto žalobcovi vzniklo právo
na náhradu škody, ktoré je predmetom tohto konania v roku 2012 (§ 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.).

Rozhodným obdobím určenia jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (vznik nároku je rok 2012) je rok 2011, v ktorom hodnota jedného bodu je 15,72 Eur. Znalecký
posudok P.. U. Q. hodnotil iné následky poškodenia zdravia u žalobcu, konkrétne hodnotil neurologický
následok, ktorý bol predmetom konania sp. zn. 6C/141/2010 Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré je
právoplatne skončené. Predmetom tohto konania je však psychický a sexuologický následok. Uplatnené

právo na náhradu škody, ktoré je predmetom tohto konania, nie je premlčané. Lekársky posudok bol
vystavený 18.04.2012, žaloba vypracovaná dňa 26.09.2012.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.06.2018 uviedol, že zotrváva na svojich
doterajších ústnych a písomných prednesoch, najmä na odvolaní žalobcu zo dňa 09.04.2018. Tvrdenie

žalovaného, že moment vzniku nároku je moment dopravnej nehody, ktorý bol v roku 2008, nemá právne
opodstatnenie.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu zo dňa 04.06.2018 zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach k predmetu sporu s tým, že nesúhlasí s názorom žalobcu vysloveným v jeho podaní o

nedôvodnosti a právnej neudržateľnosti vznesených námietok a skutkovej a právnej argumentácie
vyjadrených v odvolaní žalovaného.

10. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.08.2018 zotrval na svojej doterajšej argumentácii
a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol v súlade s návrhom žalovaného uvedeným v jeho odvolaní.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
I., III., V. zmenil podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v plnom rozsahu dôvodné,
a odvolací súd sa stotožňuje s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní, a preto rozsudok okresného
súdu zmenil v I., III. a V. výroku, keďže neboli podmienky pre jeho potvrdenie, ale ani zrušenie.
Rozhodnutie okresného súdu je vo svojej podstate v zásade správne, odvolací súd sa stotožňuje s

vykonaným dokazovaním a jeho závermi, pričom však výrok, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol
(III.výrok)niejesprávny,avtomtotrebadaťzapravdunámietkamžalobcu,pokiaľsajednánesprávneho
určenia hodnoty bodu okresným súdom v sume 15,38 Eur, z ktorej vychádzal okresný súd. Uvedená
výška bodu bola platná pre rok 2011 a vychádzala z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistené Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2010. V zmysle

§ 5 ods. 2 a § 5 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. pri náhrade za bolesť je potrebné vychádzať z hodnoty
bodu platnej pre rok 2012 vo výške 15,72 Eur, ktorá predstavuje sumu 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok
2011. Suma za jeden bod sa určuje ako 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom

vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V roku 2012 bola na určenie sumy
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 15,72 Eur.
Preto je dôvodná námietka žalobcu vo vzťahu k výroku III., keď nesprávne okresný súd žalobu žalobcuzamietol v prevyšujúcej časti spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy, a preto odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil v III. výroku a zároveň aj v I. výroku, ako vo výroku závislom.

13. Odvolací súd je toho názoru, že pri sťažení spoločenského uplatnenia možno podmienku „dozvie
sa o škode“ považovať za podmienku objektívnu, ktorá je predovšetkým odborného charakteru. Až na
základe odborného vyjadrenia lekára je možné predpokladať, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu,
pričom pri sťažení spoločenského uplatnenia nie je vylúčené, že v dôsledku ďalších ťažkostí vzniká nový
nárok. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)

poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia
doba. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca vedomosť o škode, ktorá je
predmetom tohto sporu získal až z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vypracovaný
P.. T. I. dňa 18.04.2012, z ktorého vyplynulo, že psychické a sexuálne symptómy žalobcu vznikli ako

priamy dôsledok úrazu. Žalobca si uplatnil náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a
náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podanou žalobou na súde dňa 28.09.2012, a
preto na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k správnemu skutkovému záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je premlčaný. Pri škode na zdraví, je oveľa ťažšie získať reálnu predstavu

o jej rozsahu a následkoch, navyše, poškodený môže svoj nárok uplatniť na súde až vtedy, keď má
k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho zdravotnom stave (§ 444 OZ
v spojení s § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.). Z uvedenej lekárskej správy sa mohol žalobca ako
laik reálne dozvedieť o tom, že jeho zdravotný stav je ustálený, t.j. kedy získal potrebnú informáciu
o objektívne vyčísliteľnej škode (jej ustálenom rozsahu). Námietky žalovaného vzhľadom na tieto

skutočnosti odvolací súd nepovažuje za dôvodné, a jeho argumentácia ohľadom „momentu vzniku
nároku ku dňu dopravnej nehody“, je právne irelevantná.

14. Ani argument žalovaného, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pre priznanie 50% zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodný. V konaní

bolo jednoznačne ustálené a preukázané, že zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode žalobcu
obmedzil v osobnom, rodinnom, spoločenskom, partnerskom ako aj pracovnom živote. V prejednávanej
veci podľa názoru odvolacieho súdu riešenie otázky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
a určenie rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu okresným súdom bolo
správne. Okresný súd poukazujúc na skutkový stav zistený v konaní, ako aj na závery zrušujúceho

rozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.15Co/35/2016-223,zodňa20.07.2017(odktorého
sa neodklonil), správne dospel k záveru, že u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobca
utrpel úraz vo veku 26 rokov, a v dôsledku tohto úrazu stratil schopnosť vykonávať akúkoľvek pracovnú
činnosť a bol uznaný za invalidného s mierou poklesu zárobkových schopností o 75% oproti zdravému
človeku. K poškodeniu zdravia u žalobcu došlo v najproduktívnejšom veku jeho života (26 rokov),

pričom je výrazným spôsobom obmedzená možnosť žalobcu uplatniť sa v rodinnom, spoločenskom,
kultúrnom a športovom živote. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozsudku NS SR
z 28.07.2007, sp. zn. 2Cdo/215/2006, keď okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno vzťahovať
len na poškodeného, ak bol vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou známou
osobnosťou, predovšetkým vtedy, ak sa život poškodeného výrazne zmenil, to, čo v minulosti pred

poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca je trvale vylúčený z
plnohodnotného osobného, spoločenského a pracovného života, a jeho prognóza vývoja následkov u
žalobcu je nepriaznivá (znalecký posudok P.. S. P.). Okresný súd svoje úvahy aj riadne a presvedčivo
odôvodnil a odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

15. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči úroku z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2011 Z.z. je poisťovateľ povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomnévysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote
preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; c)
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,

alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie plnenia (§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2011 Z.z.).

17. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2011 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 tohto zákona,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 OZ).

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný nesplnil povinnosť v zmysle

§ 11 ods. 6 zák. č. 381/2011 Z.z. Za splnenie tejto povinnosti nie je možné považovať list zo dňa
11.10.2012(„výzvanadoloženiedokladovkškodovejudalosti“).Žalovanýneposkytolžalobcovipísomné
vysvetlenie-dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od neho nárokoval
listom zo dňa 03.09.2012. Okresný súd správne potom dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi ako poškodenému aj úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 OZ, a to odo dňa

uplatneného žalobcom, aj keď k omeškaniu žalovaného došlo pred podaním žaloby na súd (december
2012). Vzhľadom na to, že súd je viazaný podanou žalobou, správne priznal potom okresný súd
žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa ako si ho uplatnil v podanej žalobe.

19. Námietka žalovaného ohľadom nevykonania znaleckého dokazovania okresným súdom na návrh

žalovaného, nie je dôvodná. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania iným znalcom, odvolací
súd svoje závery opiera o rozhodnutia 22Cdo/1290/2007 (ČR), v zmysle ktorého zákon nestanovuje
predpoklady pre nariadenie vypracovania ďalšieho znaleckého posudku a ponecháva to na úvahe
súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd
bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto pochybnosti môžu

byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca vypracovaného mimo konania; bude
však vždy záležať na konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného
znalca) bude mať pochybnosti za odstránené. V rozhodovanom prípade okresný súd správne dospel k
záveru, že pochybnosti o ustálení zdravotného stavu žalobcu nie sú, preto nebol dôvod na nariadenie
ďalšieho znaleckého dokazovania, keď uvedené skutočnosti mal okresný súd v spore za preukázané,

jednak lekárskymi správami, znaleckým posudkom, ako aj samotným výsluchom znalca na pojednávaní.
Uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne.

20. Dôvodná je aj námietka žalobcu vo vzťahu k IV. a V. výroku, keď okresný súd nesprávne aplikoval pri
rozhodovaní o trovách konania ust. § 255 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že žalobca mal v konaní úspech

len čiastočný. Pokiaľ ide o uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia, z povahy
tohto nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu, prípadne
aj záverov znaleckého dokazovania. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia (nie
žalobcom v žalobe uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania. Súd môže
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však

v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Zásadu úspechu vo veci
(§ 255) treba uplatniť aj na konania, ktorým výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania v takýchto prípadoch je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu,
ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška
nasleduje. Žalobcu pri uplatnení nároku zo sťaženia spoločenského uplatnenia preto je nevyhnutné

považovať za plne procesne úspešného. Preto odvolací súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane
sporu trovy prvoinštančného konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 396
ods. 2 CSP).21. V konaní bol pribratý uznesením okresného súdu znalec P.. S. P. ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorému štát vyplatil znalečné. Štát má preto ako osoba, ktorej v súvislosti s konaním
vznikli výdavky, právo voči neúspešnej strane sporu, ktorou je žalovaný, na 100% náhradu týchto

výdavkov.

22. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

23. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou

normou, ust. § 148 CSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová
procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedená v
čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 259
CSP a § 470 ods. 2 CSP, je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj
za právnej úpravy CSP. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom trov konania, kedy

žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nadväzne odvolací súd zmenil
rozhodnutie okresného súdu aj v napadnutom V. výroku a zaviazal výlučne žalovaného na náhradu trov
konania štátu v rozsahu 100%. O výške týchto trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným
uznesením.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).