Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222974
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117222974.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou sudkyňou vo veci oprávnenej

osoby M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, E., zastúpená matkou A. F., nar. XX.XX.XXXX, . bytom L. a
povinnej osoby Z. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, E., zast. JUDr. Jana Bajužíková, advokátka so sídlom
Štefánikova 8, Michalovce, za účasti matky A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, E., zast. Mgr. Ivan
Centko, advokát so sídlom Popradská 64/I, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, zníženie výživného
takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany povinnej osoby/otca Z. F., nar. X.X.XXXX na oprávnenú osobu M. F., nar.
XX.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré výživné je

povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej osoby.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2019 vo výške 350 Eur je povinná osoba
povinná zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám oprávnenej osoby.

III. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a.

IV. Návrh na zníženie výživného z a m i e t a.

V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/78/2015 zo dňa 2.3.2016.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka A. F., nar. XX.XX.XXXX návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2017 sa domáhala zvýšenia
výživného zo strany otca pre mal. M. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 200 Eur
mesačne alebo ponecháva výšku výživného vo výške 100 Eur mesačne a nariaďuje otcovi podieľať sa

1/2 polovičným finančným podielom na každom študijnom výdavku maloletej od 1.9.2017 do budúcna
z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.11.2017. S návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Súčasne oznámil, že na Okresný súd Košice
II podal návrh na zníženie výživného, ktoré bolo prijaté pod sp. zn. 43P/148/2017.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa
11.12.2017 vnímal zvýšenie výživného pre mal. M. v záujme maloletej. Poukázal na skutočnosť, že od
posledného určenia výživného prešlo obdobie takmer troch rokov a počas tejto doby došlo k zmene
pomerov na strane maloletej. Zároveň zdravotný stav dieťaťa ohľadne atopického ekzému si vyžadovalzvýšené finančné výdaje. Odporučil pri určení výživného prihliadať na to kto z rodičov a v akej miere sa
o dieťa stará a zabezpečuje bežné potreby.

4. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.2.2018 spojil na spoločné konanie veci vedené tunajším
súdom pod sp. zn. 11P/8/2018 a sp. zn. 11P/139/2017 tak, že sú vedené pod sp. zn. 11P/139/2017.

5. V priebehu konania dňa XX.X.XXXX M. F. nadobudla plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. K
návrhu na zvýšenie výživného, ktorý bol podaný dňa 6.10.2017 sa pripojila a v plnom rozsahu s ním

súhlasí.

6. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
11P/78/2015 zo dňa 2.3.2019 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. M. F., nar. XX.X.XXXX zo
sumy 1.500 Sk na 100 Eur mesačne od 19.5.2015 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 19.5.2015
do 29.2.2016 vo výške 3979,20 Eur bol otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.4.2016.

8. V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná s príjmom vo výške 326 Eur mesačne. Výdavky
mala v súvislosti s bývaním nájomné 170 Eur mesačne, SIPO 40 Eur mesačne, poistka pre dcéru 20

Eur mesačne. Matka iné mimoriadne výdavky nemala. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala.

9. Mal. M. v čase poslednej úpravy navštevovala 8. ročník základnej školy, pričom sa zvýšili náklady
na jej výchovu. Otec na výživu posielal sumu 60 Eur mesačne ako výživné. Matka uviedla výdavky na
mal. Dominiku nasledovné: strava za mesiac 150 Eur v čom bola zahrnutá základná strava ako pečivo,

mlieko, maslo, jogurty, zelenina, sladkosť 5 Eur denne, pričom nezapočítala do tejto sumy mäso, šunku,
vodu, syr všetky potraviny, ktoré dieťa v tomto veku k plnohodnotnému vývoju potrebuje. Kozmetika
15 Eur mesačne, škola 15 Eur, školské potreby a pomôcky, pracovné zošity, učebnice, ceruzky, perá,
obaly, kancelárske papiere, výkresy, pomôcky, úbor na telesnú, tenisky, tričká, tepláky, školská taška,
divadelné predstavenia, výchovný koncert, výstava, internet 17 Eur mesačne, Telecom 15 Eur mesačne,

služby mobilnému operátorovi Orange, oblečenie 35 Eur mesačne. Išlo o minimálne základné oblečenie
ponožky,spodnéprádlo,podprsenka,tričko,mikinavzávislostiodročnéhoobdobia,voľnočasovéaktivity
15 Eur, bývanie 15 Eur.

10. Otec v čase poslednej úpravy býval u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieval sumou 100 Eur

mesačne, bol evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach. V roku 2013 podstúpil operáciu
platničky, pričom sa nevedel zamestnať v trvalom pracovnom pomere. Zamestnaný bol na dohodu v
spoločnosti IQ METAL s.r.o. s príjmom vo výške cca 300 Eur mesačne. Otec uviedol ďalšie výdavky
mobilný telefón s paušálom 15 Eur, mal. M. prispieval sumou 60 Eur mesačne. Pokiaľ maloletá bola
u neho, tak sa jej snažil kúpiť to čo potrebovala. Prispieval vreckovým od 5-20 Eur podľa schopností,

možností.

11. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.

12. Matka uviedla, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane

maloletého dieťaťa toho času už oprávnenej osoby.

13. Matka v čase podania návrhu uviedla, že mal. M. študovala 2. rok na Súkromnej strednej odbornej
škole na C. XX N. E. a výdavky na štúdium boli vyššie ako na základnej škole. Oslovila otca, aby sa
podieľal na výdavkoch u maloletého dieťaťa polovičným podielom alebo, aby platil mesačne viac ako

100 Eur mesačne a to minimálne 150 Eur. Žije s dcérou sama a finančne je pre ňu dosť náročné a
nebyť pomoci rodičov nevie ako by štúdium maloletej zvládala. Uvedomuje si, že otec sa v júli 2017
oženil. Jeho terajšia manželka má dvoch synov z predchádzajúceho vzťahu a že jeho výdavky stúpli,
ale chce uviesť, že nežiada od neho peniaze pre seba ale pre dcéru, ktorá mala 16 rokov a študuje na
strednej škole. Okrem iného uviedla, že otec sa o dcéru pravidelne nezaujíma a dokonca jej vyčíta, že

sa mu neozýva a nekontaktuje ho. Taktiež ani jeho rodina neprejavuje záujem o jedinú vnučku. Starí
rodičia otca bývajú na jednej ulici ako maloletá navštevuje strednú školu a ani raz ju nezavolali po škole,
napríklad na obed. Maloletá je už dosť veľká. Sama žiaľ vidí nezáujem zo strany otcovej rodiny.14. Matka upresnila, že výdavky na mal. M. boli nasledovné: ročný poplatok v škole 67 Eur, školská
jedáleň 20 Eur mesačne. V rámci školy absolvuje rôzne sústredenia, ktoré sú potrebné kvôli maturitným
skúškam napríklad sústredenie v Tatrách 60 Eur, v ďalšom oblečení 30-40 Eur mesačne, strava v

priemere 150 Eur mesačne, kozmetika, lieky v súvislosti s atopickým ekzémom 15-20 Eur mesačne,
výdavky na zubné ošetrenie.

15.Matkajezamestnanáspríjmomvovýške200Eurmesačne.Výdavkymánanájom190Eurmesačne,
SIPO 40 Eur mesačne, internet 20 Eur mesačne, mobilný telefón pre dcéru 20 Eur mesačne. Inak

výdavky strava, kozmetika a hygiena. V rámci školy sa rodičia skladajú na stužkovú slávnosť po 10 Eur
mesačne. Matka uviedla, že finančne jej prispievajú rodičia, aby mohla zabezpečiť všetky výdavky na
v tom čase maloleté dieťa.

16. Plnoletá M. F. uviedla, že výživné v sume 100 Eur ani v polovici nepokrýva jej mesačné výdavky
a preto matka je nútená žiadať o pomoc svojich rodičov, ktorí jej prispievajú dodnes a snažia sa, aby

žila plnohodnotným životom aj po rozvode rodičov a aby životná úroveň bola lepšia. Od narodenia má
zdravotné problémy. Okrem iného atopický ekzém, na ktorý užíva lieky, ktoré vo výpočte výdavkov nie
sú zahrnuté. Mesačné výdavky na zvýšenie výživného zo dňa 6.10.2017 v čase keď mala 16 rokov a
navštevovala 2. ročník Súkromnej strednej odbornej školy, C. XX N. E. uviedla nasledovné: školné 67
Eur ročne, mesačné výdavky v škole 25 Eur ako učebnice, plavecký kurz, iné povinné kurzy, zošity,

pomôcky a iné, cestovné ISIC 10 Eur, stužková 10 Eur (mesačná platba na stužkovú, ktorá bude o
dva roky vyzbierať spolu 250 Eur). Obedy cca 20 Eur mesačne, strava mimo školy 150 Eur mesačne,
oblečenie podľa sezóny 40 Eur mesačne, internet 17 Eur mesačne, mobil 15 Eur mesačne, kozmetika
25 Eur mesačne, bývanie 20 Eur mesačne, voľnočasové aktivity 20 Eur mesačne, lieky 20 Eur mesačne.
Plnoletá M. uviedla, že otec sa žiaľ ani sumou výživného vo výške 100 Eur ani spolovice nepribližuje

pokrytiu jej mesačných výdavkov a preto súhlasí s návrhom na zvýšenie výživného.

17. Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov aj na jeho strane a
to v tom, že v mesiaci júl 2017 uzavrel manželstvo. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške nad 400
Eur mesačne netto. Manželka je zamestnaná ako barmanka. Má minimálny príjem 374 Eur mesačne.

Výdavky uviedol nasledovné: hypotéka 210 Eur mesačne, nájom 176 Eur mesačne, cestovné spolu s
manželkou 80 Eur mesačne, poistka 8-9 Eur mesačne. V roku 2013 podstúpil operáciu platničky, musel
znížiť pracovný výkon. Od 1.2.2018 má bolesti, zabezpečuje si lieky na zníženie bolesti mesačne asi 15
Eur.Okremtohoplatínavýživudcérysumou100Eurmesačne.Manželkamádvevyživovaciepovinnosti
k maloletým deťom, pričom výživné na maloleté deti dostáva nepravidelne. Otcovi vyživovacia povinnosť

nepribudla. Okrem výživného inou formou na výživu maloletej dcéry neprispieva, nestretávajú sa, na
meniny mu neposlala gratuláciu.

18. Otec dňa 12.10.2017 podal na Okresnom súde Košice II návrh na zníženie výživného zo sumy 100
Eur mesačne na 70 Eur mesačne z dôvodu, že sa mu zmenila životná situácia.

19. Matka a plnoletá M. s návrhom na zníženie výživného nesúhlasili.

20. Otec poukázal na posledné rozhodnutie vo veci úpravy výživného, ktorého obsahom bola aj úpravy
zohľadnených zvýšených nákladov na dcéru. Dovolil si poukázať na posúdenie postavenia matky, ktorá

v rozpore so zásadou fakticity a potencionality príjmov nerobí nič, čím by si zvýšila svoju životnú
úroveň. Naposledy bol priemerný mesačný príjem matky vo výške 326 Eur, pričom k tomuto návrhu
doložila dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2015, na základe ktorého dobrovoľne súhlasila
so znížením svojej mzdy na čiastku 200 Eur aj napriek tomu, že dcéra nastúpila na strednú školu a jej
náklady sa zvýšili. Mesačná mzda matky vo výške 200 Eur by už samo o sebe mohlo byť dôvodom na

podanie návrhu na zvýšenie výživného voči jeho osobe, avšak matka aj s takouto mzdou hradila náklady
dcéry. Za takúto nízku odmenu pracujú len študenti, ktorí si popri štúdiu privyrábajú, aby mali na hradenie
svojich nákladov, ktoré im nevedia vykryť rodičia. Ak sa výkon práce matky obmedzí len na dve hodiny
denne,mázato,ženičnebránilomatke,abysihľadalaajbrigádualeboinézamestnaniepopripôvodnom
zamestnaní, resp. aby išla pracovať do zamestnania s minimálnou mzdou, ktorá je v porovnaní s doteraz

dosahovaným príjmom o viac ako polovicu vyššia. Matka nemá žiaden zdravotný handicap, ktorý by
jej bránil pracovať za vyššiu mzdu. Ponúk s minimálnou mzdou je na portáli Profesia.sk nespočetné
množstvo. Podľa jeho názoru je konanie matky účelové, nakoľko by s tak nízkym príjmom nemohla
absolvovať zahraničnú dovolenku a chodievať cvičiť zumbu s priateľkami do Tatier. Nevie sa stotožniť skonanímmatky,ktorázasvojuneutešenúsituáciusimôžesama,pretožesavôbecnesnažíojejzvýšenie
a spolieha sa len na to, že to prenesie na neho a naďalej bude zakrývať svoje skutočné majetkové
príjmy. Ako alibizačné považuje jej vyhlásenie, že si uvedomuje, že v júli 2017 sa znovu oženil a jeho

manželka má dvoch synov a že jeho výdavky tým stúpli. Na základe vyššie uvedeného má za to, že
požiadavka matky na výživné je neopodstatnená, pretože jej nič nebránilo v podaní návrhu a jej príjem
sa znížil až od 1.11.2016. Bol by rád keby si manželka uvedomila nielen to, že sa oženil ale aj to, že
musí pracovať na tom, aby si našla zamestnanie, ktoré by jej pokrylo životné náklady a náklady dcéry.
Ak toho nie je schopná musia sa jej nároky prispôsobiť zmenenej životnej úrovni. Je pravdou, že u neho

došlo k zmene nielen osobných ale aj majetkových pomerov, nakoľko sa oženil a majú v rodine dva
príjmy, ale musel vyriešiť aj svoje bývanie, nakoľko do svadby žil u rodičov. S manželkou si zobrali úver
vo výške 48.000 Eur s 2,19 % úrokom SLSP na zakúpenie bytu, ktorého celková mesačná splátka spolu
s poistným predstavuje sumu 228,86 Eur a mesačný nájom vo výške 176 Eur. Manželka minula svoje
úspory na zakúpenie zariadenia bytu, preto sa dohodli, že hypotéku bude platiť. Aby mal na splácanie
úveru, musel prejsť z dohody na plný pracovný úväzok a berie aj nadčasy, aby vedel vykryť náklady.

Pracuje v spoločnosti INMEDIA s.r.o. Zvolen. Jeho príjem za obdobie 1/2017 do 9/2017 bol vo výške
538,77 Eur netto. Od poslednej úpravy jeho príjem síce vzrástol o 238 Eur ale pribudla mu hypotéka
s mesačnou splátkou 228,86 Eur. Tým, že pracuje na plný úväzok musel si zaplatiť ročnú poistku vo
výške 55 Eur na poistenie zo zodpovednosti zamestnanca na škodu pri výkone povolania. Keďže si
berie nadčasy alebo pracuje na zmeny, pracovná doba končí v čase kedy už nechodí doprava a preto

musí používať manželkino auto, ktoré si do manželstva priniesla, avšak má aj zvýšené náklady na
zákonnú poistku a na benzín za dochádzanie do práce. Zákonná poistka kvartálne 37,20 Eur (ročne
1448,80 Eur). Manželka B. Z. pracuje v spoločnosti EBONY s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 374,11 Eur, poberá výživné na dve detí vo výške 100 Eur plus rodinné prídavky. Deti manželky
majú porovnateľné náklady na školské potreby, oblečenie, obuv a voľnočasové aktivity ako jeho dcéra.

Na stravu mesačne minú cca 400 Eur. Nakoľko sa aj u neho ako i u dcéry zhoršil atopický ekzém,
pribudli náklady na lieky. Okrem vyššie uvedených výdavkov sú to náklady na oblečenie, obuv, čistiace
a hygienické potreby, nepredvídané výdavky na opravy, zubára a výživné, ktoré dcére platí pravidelne
100 Eur mesačne a darčeky v čase sviatkov. Matka kritizuje, či neposkytuje dcére komfort a finančné
plnenia. Ale musí uviesť, že nie je kúzelník a robí čo môže, avšak na druhej strane matka nie je schopná

objektívnej sebakritiky, ktorá by ju existenčne mohla posunúť ďalej. Musela by mať skutočný záujem
zmeniť svoj život k lepšiemu a tým aj život dcéry.

21. Matka vo svojich vyjadreniach uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala po dlhej úvahe na
dlhodobé dohováranie vlastnej rodiny, teda starých rodičov mal. M., ale hlavne žiaľ kvôli neúspešnej a

dosť problematickej až arogantnej komunikácii s otcom dieťaťa, ktorý sa pri akomkoľvek mimoriadnom
výdavku pre svoju dcéru odmieta zúčastniť so slovami, že on nemá, že sa má matka uskromniť a že
sa nemá „hrať na chuderu“. Mal. M. má okrem atopického ekzému, ktorý má od narodenia aj ďalšie
zdravotné problémy - senná nádcha, ktorá úzko súvisí s ekzémom, zažívacie problémy, problémy s
krvou a takisto sa jej zhoršil zrak, nosí okuliare. Vzrástli náklady na lieky a iné zdravotné pomôcky.

V roku 2016 mala maloletá problémy aj so zubom. Museli jej vyberať nervy zo zuba, čo bolo tiež
mimoriadny výdavok. Matka otca neinformovala o jej finančných problémoch spôsobených vyhlásením
neoprávnenéhokonkurzunajejosobuvroku2014,aležiaľtietojudonútilizamestnaťsa„podjejfinančnú
úroveň“ a taktiež ju donútili podať návrh na zvýšenie výživného nie pre seba ale pre mal. M.. K tomuto
kroku sa odhodlala aj potom čo otec osobne povedal dcére, že „toto sú posledné peniaze, ktoré ti

dávam a podávam návrh na zníženie výživného, alebo ti prestanem platiť úplne“. Otec si neuvedomuje
skutočnosť, že je otcom mal. M. aj po rozvode a skutočnosťou, že sa v júli 2017 znovu oženil a stará
sa o dve nezaopatrené deti svojej terajšej manželky. Žiaľ nie je dôvodom na to, aby bola jeho vlastná
dcéra ochudobnená o životnú úroveň, na ktorej sa majú podieľať obaja rodičia. Naopak skutočnosť, že
sa znovu oženil by malo nasvedčovať tomu, že si je vedomý svojich schopností, zabezpečiť v prvom

rade svoju dcéru a až potom svoju novú rodinu, v ktorej nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a aj
napriek tomu, že sa stará o dvoch maloletých synov terajšej manželky, pretože títo dostávajú výživné od
svojho biologického otca. Všetky výdavky, ktoré matka uviedla sú dôležité a základné mesačné výdavky
týkajúce sa maloletej. Ku všetkým výdavkom predložila listinné dôkazy vo vzťahu k štúdiu na strednej
škole výdavky, ktoré zaplatila. K slovným útokom otca sa matka bližšie vyjadrila vo svojich vyjadreniach,

avšak tieto nie sú podstatné vo vzťahu k predmetným konaniam.22. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky o úhrade školného, potvrdenia o výdavkoch
na štúdium, potvrdenie Sociálnej poisťovne, fotokópia listu vlastníctva 12589, vlastníctvo motorových
vozidiel, fotokópia pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2018, sporenie, fotokópia zmluvy o sporení.

23. Otec predložil súdu listinné doklady preukazujúce jeho majetkové finančné pomery, výdavky.

24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 11/2016 do 10/2017 bol vo výške 530 Eur netto, za obdobie 1/2017 do

12/2017 vo výške 529 Eur netto, za obdobie 1/2018 do 12/2018 vo výške 524 Eur netto, za obdobie
1/2019 vo výške 351,54 Eur netto, v období od 7.1.2019 do 18.1.2019 bol otec práceneschopný po dobu
10 dní a bola mu vyplatená náhrada mzdy za PN vo výške 102,78 Eur.

25. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie
1/2016 do 12/2016 bol vo výške 200,92 Eur netto, za obdobie 1/2017 do 12/2017 vo výške 218 Eur

netto, za obdobie 1/2018 do 3/2018 vo výške 240 Eur netto.

26. Na základe pripojenej pracovnej zmluvy bolo zistené, že matka je zamestnaná ako pomocná
pracovná sila s dohodnutou hrubou mzdou 300 Eur mesačne bez skúšobnej doby, priemerný príjem
259,80 Eur netto.

27. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

28. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

33.Prirozhodovaníozmenevýživnéhotedaajozvýšeníazníženívýživnéhojenutnéporovnaťokolnosti

dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania.
Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP),
platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

35. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

37. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové arekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

38. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

39. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 150 Eur mesačne od 1.9.2018 je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal
zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v
čase podania návrhu a neskôr plnoletého, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na
strane matky ako i na strane otca/povinnej osoby a osobnú starostlivosť matky a dospel k presvedčeniu,
že takto upravené výživné je primerané a otec/povinná osoba ním môže prispievať na výživu dieťaťa

bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Oprávnená osoba navštevuje strednú školu. Vzhľadom na
túto skutočnosť mala matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou.
Súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky oprávnenej osoby činí v priemere
do 259 Eur mesačne a príjem otca ako povinnej osoby činí v priemere 500 Eur.

40. V priebehu konania súd posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi od 1.9.2018 a dospel k záveru, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena odôvodňujúca
zvýšenie výživného a výživné vo výške 150 Eur mesačne od 1.9.2018 je primerané reálnym príjmovým
pomerom otca ako povinnej osoby. Zohľadňuje odôvodnené potreby oprávnenej osoby do výšky
zodpovedajúcej jeho príjmu ako aj tú skutočnosť, že otec ako povinná osoba nemá inú vyživovaciu

povinnosť. V ďalšom poukazuje aj na skutočnosť, že otec sa s oprávnenou osobou, t.j. s dcérou
nestretáva, okrem výživného inou formou neprispieva. Zvýšenie výživného pre oprávnenú osobu zo
sumy 100 Eur mesačne na 150 Eur mesačne, ktoré výživné predstavuje zvýšenie o 1,6 Eur na jeden
deň zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že práve matka
a rodinní príslušníci dopĺňajú zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešného nevyhnutného pre jeho

všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca
ako povinnej osoby. Súčasne poukazuje súd na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3
Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu
výšky (životných nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods.

3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe
mohlaodôvodniťzmenuvýškyvýživnéhoVdanomprípadejenepochybnepreukázanápodstatnázmena
pomerovnastraneoprávnenejosobyvčasepodanianávrhumal.M.od1.9.2018.Napriekžiadostimatky
oprávnenej osoby, aby zvýšil výživné od 1.9.2017 vykonaným dokazovaním súd ustálil, že k podstatnej
zmene pomerov došlo 1.9.2018, t.j. po uplynutí troch rokov od predchádzajúcej úpravy práv (výživné

bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/78/2015 zo sumy 1.500 Sk mesačne
na 100 Eur mesačne od 19.5.2015). V súlade s ustálenou súdnou praxou, že k podstatným zmenám
pomerov dochádza spravidla v rozpätí troch rokov a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ
nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa aj v kratšom časovom
intervale (zhoršený zdravotný stav, špeciálne záujmové aktivity a pod.). V tejto súvislosti poznamenáva,

že odôvodnené potreby dieťaťa v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké,tedaideovšeobecneznámuskutočnosť,ktorúniejepotrebnéosobitnedokazovať.Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že potreby oprávnenej osoby nevybočujú z rámca potrieb iných detí
v rovnakom veku a rovnako ich nemožno hodnotiť ako nadštandardné výdavky. Vychádzajúc z vyššie
uvedenej úvahy súd rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti a zvýšil výživné na oprávnenú osobu

práve od 1.9.2018 do budúcna. V prevyšujúcej časti a to zvýšenie výživného od 1.9.2017 do 31.8.2018
a v časti výšky výživného zamietol nárok ako nedôvodný.

41. Otec/povinná osoba sa domáhal aj zníženia výživného s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorá
nastala od poslednej úpravy. V danom prípade súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku

s poukazom na podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby. Skutočnosť, že otcovi ako
povinnej osobe pribudla vyživovacia povinnosť k manželke neznamená automatické zníženie výživného
na dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Súd je toho názoru, že otec je povinný organizovať si svoje
pracovné a iné aktivity tak, aby v prvom rade vedel zabezpečiť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu ksvojmu dieťaťu. Námietky otca uvádzané v priebehu konania súd považuje za irelevantné nesúvisiace s
predmetom konania. Vo vzťahu k námietkam otca k matke oprávnenej osoby, ktorá dosahuje príjem do
výšky 259 Eur mesačne uvádza, že napriek dosahovanému príjmu matky nie je podiel otca na výživnom

neúmerne vysoký. Tak ako už bolo uvedené, potreby dieťaťa zabezpečuje výlučne matka, pričom otec
ako povinná osoba prispieva iba výživným, inou formou neprispieva, so svojou dcérou sa nestretáva.
Na základe uvedeného súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

42.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku

povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

43. Na strane otca ako povinnej osoby vzniklo dlžné výživné, ktoré bolo vypočítané za obdobie
od 1.9.2018 do 31.3.2019 ako rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným. Rozdiel

predstavuje 50 Eur x 7 mesiacov, spolu 350 Eur.

44. Dlžné výživné súd zaviazal povinnú osobu zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s
prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery, pričom poukazuje aj na to, že oprávnená osoba
nebola zvýhodňovaná pri zabezpečovaní výdavkov formou splátok. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí

spravodlivé, aby povinná osoba zaplatila dlžné výživné naraz, čo je v záujme plnoletého dieťaťa.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.