Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212835
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412212835.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: X. C., A..XX.X.XXXX, S. F. D. Č.. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Sz?ll?ssym, so
sídlom Košice, Kováčska 28, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpená Advokátskou kanceláriou Miroslav
Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 858 299, o žalobe na náhradu škody

takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 11.517,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaný od 03.12.2014 do zaplatenia
a náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,- eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o žalobe žalobcu čo do uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.576,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
počítaný od 03.12.2012 do zaplatenia a o nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 6.288,- eur z a s t a v u j e.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu znalcovi MUDr. Tiborovi Ďurianovi, voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému
v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 25.152 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 3.12.2012 do zaplatenia titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia a sumy 12.576 € titulom náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 20.8.2008 v km 66,40 na ceste I/65 v smere
Žarnovica-Žiar nad Hronom utrpel ublíženie na zdraví ako spolujazdec v motorovom vozidle. Dopravnú
nehodu zapríčinil vodič nákladného motorového vozidla DAF evidenčné číslo X. XXX Y., ktorý bol v
trestnom konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XT/XXX/XXXX odsúdený. Právny zástupca
žalobcu poukázal na to, že zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorového vozidla, ktorým bola

žalobcovi spôsobená škoda na zdraví je daná v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka a má objektívny charakter. Zodpovedný prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, ktorý je v zmysle §15 zákona č. 381/2001 pasívne legitimovaný. Vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví týkajúcej sa
základného nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo na Okresnom súde
Žiar nad Hronom skončené konanie sp.zn. XC/XXX/XXXX, po tomto konaní má žalobca vypracovaný

posudok psychiatričkou MUDr. Danicou Caisovou zo dňa 18.4.2012 o ďalšom bodovom ohodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodov vážnych duševných a sexuálnych porúch vo výške 1600
bodov, čo pri určení hodnoty jedného bodu za rok 2011 vo výške 15,72 € predstavuje sumu 25.152 €.
Žalobca v žalobe poukázal na to, že následkom úrazu sa stal čiastočne nesebestačný, odkázaný na
pomoc druhých, je trvalo vylúčený z plnohodnotného osobného a spoločenského života, vážne zranenia,

ktoré utrpel ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života. Je narušená jeho psychika,
ktorá je predovšetkým spojená s úzkosťou, pocitmi bezmocnosti a beznádejnosti, je často nervózny,
náladový, atypický, trpí permanentnou únavou, nespavosťou, častými depresiami a stiesnenou náladou.
Je vedený v psychiatrickej ambulancii MUDr. Procházkovej v Rimavskej Sobote. Úraz s vážnymi
následkami pre jeho budúci život utrpel vo veku 26 rokov, následkom úrazu sa stal invalidným s mierou
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, preto vzhľadom na invaliditu, jeho vek v čase úrazu,

rozsah a vážnosť následkov, trvalosť a nemožnosť úpravy následkov navrhol 50 % zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo pri počte 1600 bodov predstavuje sumu 12.576 €. Žalobca svoj nárok
uplatnil u žalovaného dňa 3.9.2012, ale žalovaný na jeho list nereagoval.

2.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že žalobca ničím nepreukázal uplatnený nárok,

lekársky posudok predložený žalobcom bol vypracovaný posudzujúcim lekárom, žalovanému nebola
doručená ani zdravotná dokumentácia z celého obdobia liečenia následkov, v ktorej je uvedený priebeh
liečby. Nie je známe, čo bolo príčinou posúdenia invalidity.

3.Okresný súd vo veci rozhodol, v tom čase zákonným sudcom JUDr. Ivanom Spurným, rozsudkom

dňa 21.10.2015 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 787,50 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2012 do zaplatenia a
náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.300 €. Vo zvyšku žalobu žalobcu
presahujúcu sumu 787,50 € a 6.300 € zamietol.

4.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 15Co/35/2016 zo dňa 20.7.2017 rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 6.300 € a vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z
uvedeného vyplýva, že rozsudok okresného súdu zo dňa 21.10.2015 v časti, kde žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 787,50 € s 8,75 % ročným

úrokom z omeškania od 3.12.2012 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť.

5.Vzhľadom na to, že pôvodný zákonný sudca JUDr. Ivan Spurný už na tunajšom súde nepracuje,
spis bol v zmysle Pokynu predsedu súdu Spr. A/561/2017 zo dňa 20.7.2017 dňom 20.7.2017 pridelený
sudkyni JUDr. Jarmile Kasanovej.

6.Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu v časti späť a to čo do
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.576 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
od 3.12.2012 do zaplatenia a čo do náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
6.288 €. Po uvedenej úprave predmetu sporu žiadal žalobca zaviazať žalovaného zaplatiť mu náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.576 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
počítanýod3.12.2012dozaplateniaanáhradyzazvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniavovýške
6.288 €. Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Vzhľadom na čiastočné
späťvzatie žaloby, súd konanie v časti v zmysle výroku rozhodnutia zastavil ( § 145 ods.2 CSP ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej).

7.V ďalšom priebehu sporu právny zástupca žalobcu, poukázal na jednoznačné konštatovanie
odvolacieho súdu, že žalobcovi prináleží 50 % zvýšenie. Nárok žalobcu vznikol v roku 2012 a to na
základe lekárskych správ a ako aj znaleckého posudku. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania

nároku, nakoľko psychické následky sa u žalobcu prejavovali v roku 2012, k čomu sa vyjadroval aj
znalec. Žalobca až vystavením lekárskeho posudku mohol získať k dispozícii také skutkové okolnosti,
z ktorých bolo možné zistiť rozsah škody, čo je potrebné pre kvalifikované podanie žalobného návrhu.
Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nie je rozhodujúce, kedy sa stal žalobca invalidným, alekedy bolo možné určiť položku 255. Vykonanie dôkazu, ktorý navrhol právny zástupca žalobcu a to
zistenia ustálenia zdravotného stavu žalobcu, znalcom z odboru psychiatria, považoval a nad rámec,
nakoľko uvedené je už konštatované v Doplnku č.1 k znaleckému posudku znalca MUDr. Tibora Ďuriana.

Konštatoval, že vznik škody, nie je vznikom nároku, čo vyplýva z ustanovenia § 5 ods.2 zákona č.
437/2004 Z.z. Tvrdenia žalovaného, že moment vzniku nároku je moment dopravnej nehody, ktorý
bol v roku 2008, nemá právne opodstatnenie. Z lekárskych správ vydaných psychiatričkou MUDr.
Máriou Procházkovou jednoznačne vyplýva, že žalobca je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti od
19.1.2012 pre depresívnu poruchu.

8.Žalovaný ( už právne zastúpený), poukázal na zlé vyčíslenie hodnoty bodu, pričom správne mala byť
suma 13,37 €, pretože sa musí odvíjať od momentu vzniku nároku, čo je moment dopravnej nehody.
Vzniesol aj námietku premlčania, pretože lehota začala plynúť 20.8.2009. Podľa jeho názoru žaloba
mal vedomosť aj o tom, že mu prináleží zvýšenie o 50 % už v júli 2010, kedy bol uznaný za invalidného.
Navrhol doplniť dokazovanie a to zistenie ustálenia zdravotného stavu žalobcu, znalcom z odboru

psychiatria.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp.zn.XT/XXX/XXXX, so správou MUDr. Danice Caisovej, s Kontrolným psychiatrickým vyšetrením
MUDr. Procházkovej, s Oznámením Sociálnej poisťovne Bratislava, s lekárskym posudkom MUDr.

Caisovej, s časťou znaleckého posudku MUDr. Jany Šnircovej, so znaleckým posudkom a s Doplnkom
č.1 k znaleckému posudku vypracovaný MUDr. Tiborom Ďurianom, s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 13.7.2010, s ostatným spisovým materiálom.

10.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

11.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

12.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

13.Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

14.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

15.Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

tento zákon ustanovuje
a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia,
b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky
posudok") a jeho náležitosti,

c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

16.Podľa § 4 ods.1 toho istého zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

17.Podľa § 4 ods.2 toho istého zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

18.Podľa § 4 ods.4 toho stého zákona ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške ustanovenej v § 10 ods. 7.19.Podľa § 5 ods. 1 toho stého zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

20.Podľa § 5 ods. 2 toho istého zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na celé euro smerom nahor.

21.Podľa § 5 ods.5 toho istého zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

22.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku škody poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23.Podľa § 4 ods. 2 písm.a/ toho istého zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení,

24.Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať.

25.Podľa § 15 ods. 2 toho stého zákona na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

26.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28.Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29.Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
..
30.Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.XT/XXX/XXXX zo dňa 26.1.2010 právoplatný
dňa 26.1.2010 bol P. Š. uznaný za vinného, že dňa 20.8.2008 v čase asi o 16.25 hod. viedol po ceste

I/65 v smere Žarnovica-Žiar nad Hronom nákladné motorové vozidlo DAF, ev.č. X. XXX Y., s návesom
Schmitz ev.č. X. XXX V., tým spôsobom, že v km 66,40 v obci Bzenica neskoro reagoval na situáciu,
ktorá vznikla na vozovke, nezastal so svojim vozidlom a prednou časťou narazil do zadnej časti pred ním
už stojaceho osobného motorového vozidla Peugeot 406 ev.č. XBX XXXX ( ČR), ktoré viedol P. C.O. A..
XX.XX.XXXX, toto vozidlo bolo nárazom vymrštené dopredu a prednou časťou narazilo do zadnej časti

pred ním stojaceho návesu Schwarzmuller ev.č. Y. XXXXX nákladného ťahača DAF ev.č. X. XXXX, ktoré
viedol U. H. K. a pri nehode utrpel spolujazdec vo vozidle Peugeot 406 X. C.O. A.. XX.X.XXXX zranenia-
podvrtnutie krčnej chrbtice a poranenie medzistavcovej platničky s koreňovým dráždením, ktoré si podľa
znalca bežne vyžaduje dobu liečenia šesť týždňov, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, žeporušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tým spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona a zo to bol odsúdený k peňažnému trestu vo výške 400 €, a pre prípad úmyselného
zmarenia peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. X. C. ako

aj P. C.O. boli v zmysle § 288 ods.1 Tr.por. ako poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na
občianske konanie.

31.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že škodca bol povinne zmluvne poistený za zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného a preto poškodený je oprávnený

uplatniťsvojnároknanáhraduškodypriamoprotipoisťovateľovi.Žalovanýjeteda vtomtosporepasívne
legitimovaný.

32.Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovipriznať.Právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyodo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich

začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle
od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to
aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného,

týkajúcu sa jeho : a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o
určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde , b)
vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu
škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú

sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch
objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti.
Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.
Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu
týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na

požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.
Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na
príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní
predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že
skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný, bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená

aspoň minimálna suma (výška škody), ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase
od začatia trestného konania do začatia dokazovania na hlavnom pojednávaní.

33.Dopravná nehoda sa stala dňa 20.8.2008. Žalobca si uplatnil náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podanou žalobou

na súde dňa 28.9.2012. V rámci trestného konania si náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
ako aj jej zvýšenie neuplatnil, nakoľko mu ešte nebola známa. Z bodového ohodnotenia psychiatričky
MUDr. Danici Caisovej zo dňa 18.4.2012 vyplynulo, že psychické a sexuálne symptómy žalobcu
vznikli ako priamy dôsledok úrazu. Z jej psychiatrického a sexuologického vyšetrenia žalobcu vyplynul
záver, že trpí adaptačnou poruchou- protrahovaná depresívna reakcia vzniknutá postraumaticky, pričom

konštatovala aj pokles sexuálnej túžby-libida. Bodovo stav žalobcu ohodnotila 1600 bodmi a to v
zmysle: položky 255. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 800 bodov, položka 321.strata penisu alebo
ťažká deformácia penisu, položka 321a do 45 rokov 800 bodov. Z Správy z psychiatrického kontrolného
vyšetrenia zo dňa 15.3.2012 vyhotovenou psychiatričkou MUDr.Máriou Procházkovou okrem iného

vyplynulo, že žalobca je v psychiatrickej ambulantnej starostlivosti od 19.1.2012 pre depresívnu poruchu
v rámci dlhodobej adaptačnej poruchy. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj jej
zvýšenie sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom sa určuje aj výške náhrady (§ 4 ods.2,
§ 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždytreba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho : a) vedomosti o škode (teda nie
o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj

nároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde,b)vedomostiotom,ktozavzniknutúškoduzodpovedá,teda
o zodpovednom subjekte. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobca mal vedomosť
o škode ako o ujme ( v zmysle jej rozsahu ako aj druhu), ktorú by mohol objektívne vyčísliť v peniazoch,
tak aby svoj nárok mohol kvalifikovane uplatniť na súde až dňa 18.4.2012, kedy psychiatrička MUDr.
Daniela Caisová zdravotný stav žalobcu bodovo ohodnotila. Uvedené sa týka náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia ako aj náhrady na jej zvýšenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podal
žalobu voči žalovanému v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe ( objektívna lehota sa nevzťahuje),
a preto námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

34.Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť
nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom.

35.Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určení
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
sťaženiespoločenskéhouplatnenia ohodnotilovlekárskomposudku.Poškodeniezdraviažalobcu,ktoré
utrpel v priamej súvislosti s dopravnou nehodou, a ktoré majú psychiatrický charakter neboli predmetom

bodového hodnotenia posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.12.2008 vyhotoveného
MUDr. Vladimírom Safčákom a ani predmetom hodnotenia v znaleckom posudku č.3/20111 znalkyne
MUDr. Jany Šnircovej vykonaného v spore sp.zn. XC/XXX/XXXX Okresného súdu Žiar nad Hronom a
doposiaľ neboli ani predmetom mimosúdneho plnenia zo strany žalovaného.

36.Predmetom toho sporu ( XC/XX/XXXX) je psychický a sexuologický následok týkajúci sa žalobcu,
ktorý súvisí s dopravnou nehodou. Súd vychádzal zo Znaleckého posudku a jeho Doplnku č.1 znalca
MUDr. Tibora Ďuriana, ktorý stanovil bodové hodnotenie na 800 bodov, ako hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia za vážne duševné poruchy, ktoré doposiaľ hodnotené neboli. Znalec v
znaleckom posudku zo dňa 5.5.2014 okrem iného uviedol, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku

somatického poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, na ktorú nadviazala depresívna porucha.
Žalobca trpí depresívnou poruchou a zmenou osobnosti, ktorá má charakter malaadaptívnych rysov s
trvalým pocitom, že život žalobcu sa zmenil, že sa líši od ostatných, cíti sa bezcenný. Žalobca sa nemôže
uplatniť plnohodnotne v živote, v spoločnosti ani v rodine. V Doplnku č.1 k Znaleckému posudku znalec
MUDr. Tibor Ďurian vypracoval bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods.4

zákona č. 437/2004 Z.z. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu : položka 255- vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácií-800 bodov.

37.Žalobca vzniesol výhrady, že pod položku 255 nie je možné subsumovať sexuologické následky

žalobcu prejavujúce sa v strate sexuálnej túžby s tým, že podľa jeho názoru je potrebné tento
sexuologický následok prirovnať k položke 321a a hodnotiť ho samostatne. S uvedeným tvrdením
žalobcusúdnesúhlasíapovažujezanesprávny.ZnalecMUDr.TiborĎurianbolvypočutýnapojednávaní
dňa 21.10.2015, kde uviedol, že sa zaoberal aj otázkou položky 321 a ( strata penicu alebo ťažká
deformácia penisu), pričom stratu sexuálnej aktivity u žalobcu znalec podriadil pod položku 255,

a to vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, kde táto položka tiež patrí. Znalec ( uvedené konštatoval
odvolacísúd)napojednávanípresvedčivopreukázalsprávnehodnoteniepoložkyakoajvýškubodového
hodnotenia. Položka 321a „ strata penisu alebo ťažká deformácia penisu“ je systematicky zaradená
do časti „ brucho, panva, zažívacie orgány, močové a pohlavné orgány“ a to konkrétne pod položku

321. Uvedená položka vyjadruje anatomickú stratu, deformáciu časti tela a nie stratu funkčnosti. Stav
žalobcu- strata sexuálnej aktivity, preto bola správne podradená pod položku 255. V priebehu sporu sa s
uvedeným stotožnil aj právny zástupca žalobcu, keď uviedol, že akceptuje stanovisko odvolacieho súdu,
v tom zmysle, aby sa žaloba odvíjal len od bodového hodnotenia znalca MUDr. Ďuriana.

38.Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé euro smerom nahor. Ministerstvozdravotníctva SR opatrením stanovilo hodnotu bodu pre rok 2011 vo výške 15,38 €. Súd vychádzal z
hodnoty bodu v roku 2011, ako kalendárnemu roku, ktorý predchádza roku, v ktorom žalobcovi vznikol
nárok na náhradu. Aj zástupca žalobcu poukazoval na náhradu v roku 2011, avšak ju špecifikoval v

nesprávnej výške 15,72 €. Správna je hodnota bodu za rok 2011 je vo výške 15,38 €, ktorej aj súd
vychádzal. Žalobcovi tak prináležalo sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.304 € ( 800 bodov
x 15,38 €/bod). Žalobcovi už bola z uvedenej sumy právoplatne priznaná suma 787,50 €, čiže titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má ešte nárok na sumu 11.516,50 € po zaokrúhlení na
celé euro smerom nahor vo výške 11.517 €. V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a

vyhovel jej. Vzhľadom na to, že žalobca žiadal priznať ( po čiastočnom späťvzatí žaloby) sumu 12.576
€ súd čo do zvyšku ( sumy 1.059 €) jeho žalobu zamietol.

39.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného aj náhrady za zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 6.288 € ( po čiastočnom späťvzatí žaloby). Účelom zákona č.
437/2004 Z.z. je stanoviť podmienky na priznanie a poskytovanie náhrady, okrem iného, za sťaženie

spoločenského uplatnenia, pričom v § 5 ods.5 tohoto zákona je daná možnosť súdu, v prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %. V ustanovení § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. je odkaz na § 70 až 73 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v zmení neskorších prepisov, ktoré ustanovenia riešia podmienky
priznania invalidného dôchodku, ako aj jeho výšku. Nemožno však vyvodiť pri gramatickom a logickom

výklade citovaného ustanovenia záver, že iba priznanie invalidného dôchodku poškodenému, zakladá
dôvod hodný osobitného zreteľa na nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zo strany súdu. Jeho obsah hovorí o prípadoch hodných osobitného zreteľa, nie invalidity, ale nevyplýva
z neho podmienka „ rozhodnutia“ o invalidnom dôchodku. Takýto výklad by bol zužujúci a v rozpore
so zmyslom zákona. Proces dokazovania predpokladov pre takýto záver, ktorý však v danom prípade

musí vykonať súd, ktorý podľa § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z.z. je oprávnený rozhodnúť, by mal
viesť k tomu, že súd zisťuje podmienky zdravotného stavu poškodeného, ktorý i keď o invalidný
dôchodok nepožiadal, môže predpoklady pre priznanie invalidného dôchodku v plnom rozsahu spĺňať,
t.j. vždy súd musí skúmať zdravotný stav poškodeného vo vzťahu k nároku na odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádza do úvahy, ak

následky úrazu alebo choroby z povolania budú dočasného charakteru, napr. budú sa prejavovať po
dobu pracovnej neschopnosti, ale nie po jej skončení. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. U poškodeného, u ktorého sa
očakáva priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, sa sťaženie spoločenského

uplatnenia hodnotí v spodnej hranici rozpätia bodového hodnotenia. Naopak, ak sa očakáva postupné
zhoršovanie zdravotného stavu, a tým aj zväčšovanie následkov, použije sa pri hodnotení sadzba v
hornej hranici rozpätia bodového hodnotenia ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/212/2010
zo dňa 29.11.2011, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2013, pod poradovým číslom 35).

40.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetnú úraz žalobcu v určitej
miere obmedzil žalobcu v osobnom, rodinnom, spoločenskom, partnerskom ako aj pracovnom živote. U
žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom žalobca bol uznaný za invalidného s mierou
poklesu zárobkových schopností o 75% oproti zdravému človeku. K poškodeniu zdravia u žalobcu došlo
v najproduktívnejšom veku ( 26 rokov života), pričom je trvalo vylúčený z plnohodnotného osobného,

spoločenskéhoživotaaprognózavývojanásledkovužalobcujepodľazáverovznaleckéhoposudkuskôr
nepriaznivá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 % z bodového hodnotenia znalcom MUDr.
Tiborom Ďurianom, teda z 800 bodov ( už vyslovený právny názor odvolacieho súdu) čo predstavuje
sumu 6.152 € ( 400 bodov x 15,38 €/bod). Vzhľadom na to, súd žalobe žalobcu v časti uplatneného

nároku na náhradu za zvýšenie spoločenského uplatnenia vyhovel čo do sumy 6.152 € a vo zvyšku
tohto nároku žalobu žalobcu zamietol ( žalobca si uplatnil sumu 6.288 €).

41.Žalovaný poukázal na zlé vyčíslenie hodnoty bodu, pričom správne podľa neho mala byť suma 13,37
€, pretože sa musí odvíjať od momentu vzniku nároku, čo je moment dopravnej nehody 20.8.2008.

Súd s uvedeným tvrdením nesúhlasí a je toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody
v roku 2012, kedy z lekárskej správy psychiatričky MUDr. Márie Procházkovej vyplýva, že žalobca
je v starostlivosti psychiatrickej ambulancii od 19.1.2012 pre depresívnu poruchu. Výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca vhospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

42.Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí by potvrdili správanie žalobcu. Po
zrušení rozsudku odvolacím súdom už tento dôkaz nenavrhoval. Po odvolacom konaní žalovaný navrhol
vykonať dokazovanie a to zistenie ustálenia zdravotného stavu žalobcu, znalcom z odboru psychiatria.
Súd vykonanie uvedených dôkazov považoval za nehospodárne. Pokiaľ sa týka prvého dôkazu, tak

vykonanie tohto dôkazu by nemalo vplyv na dôkaz, že žalobca je uznaný invalid a nedokázali by to,
čo znalec, že invalidita vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré chcel
preukazovať žalovaný, súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti už boli v spore preukázané, jednak
lekárskymi správami, znaleckým posudkom ako aj výsluchom znalca.

43.V konaní si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

od 3.12.2012 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní ( § 517 ods. 1 OZ). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517
ods. 2 OZ). Úroky z omeškania možno priznať iba od času, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania.

Ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ( § 563 OZ). Žaloba bola podaná
na súd 28.9.2012 a žalovanému bola doručená dňa 4.10.2012, pričom žalovaného vyzýval na plnenia
aj pred podaním žaloby. Vzhľadom na to, že súd je viazaný podanou žalobou, súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania od ním uplatneného obdobia. Výška úroku je stanovená v § 3 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. vo výške o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania z priznanej sumy. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania z vyššej
sumy ( z 12.576 €) súd čo do zvyšku jeho žalobu zamietol.

44.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.Vo veci mali strany sporu čiastočný úspech. Žalobca si pôvodne v spore uplatnil sumu spolu vo výške
37.728 € s príslušenstvom a úspešný bol v rozsahu 18.456,50 € ( 11.517 € plus 6.152 € plus 787,50

€). Úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 48,92 % úspech žalovaného predstavuje
51,08 %. Vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

46.Vo veci bol podaný Znalecký posudok ako aj Doplnok č.1 k znaleckému posudku, ktorý vypracoval

znalec MUDr. Tibor Ďurian, ktorý bol aj vypočutí na pojednávaní dňa 21.10.2015. V zmysle uznesenia
súdu zo dňa 26.8.2014 právoplatné dňa 19.9.2014 mu bola z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatená
suma 83,66 €. Vzhľadom na to, že strany boli v spore úspešné čiastočne ( približne v rovnakom rozsahu)
súd priznal štátu náhradu trov konania, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu voči
žalobcovi ako aj voči žalovanému v rovnakom rozsahu a to po 50 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .