Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818203051
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818203051.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu: I. X., nar. XX. XX.

XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX O., pr. zast. JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený AK Goliašová Gabriela, s. r. o., Piaristická 707/25, Trenčín,
o zaplatenie 300,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti nad 100,- Eur z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava (ďalej aj len „okresný súd“ alebo
„súd“) 25. 10. 2018 domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 300,00 Eur a to titulom
priznania mu primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jeho práv spotrebiteľa, ktorých
porušenia sa úspešne dovolal v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12Csp/76/2017.

2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp.

zn. 12Csp/76/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, bol ako žalobca v postavení
spotrebiteľa úspešný v uplatňovanom nároku.

3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd rozsudkom č. k. 12Csp/76/2017-91 zo dňa 25. 04. 2018,
žalobe o zaplatenie 1 386,84 Eur s prísl., v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1 386,84 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11. 11. 2016 do zaplatenia. Súd v rámci
predmetného konania pri posudzovaní Úverovej zmluvy č. 4205127855 zo dňa 03. 05. 2012, na základe

ktorej poskytol žalovaný úver žalobcovi vo výške 900,00 Eur rozsudkom č. k. 12Csp/76/2017-91 zo dňa
25. 04. 2018, konštatoval jej nasledovné nedostatky, a to absenciu termínu konečnej splatnosti úveru,
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z.z“), nesprávny údaj o celkovej sume, nakoľko v zmluve bola uvedená
čiastka, ktorá nezodpovedala súčinu mesačných splátok a ich výške, nesprávne dojednané poistenie,
ktoré nespĺňalo požiadavku, podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, nesprávne dojednanie

ročnej úrokovej sadzby, úroková sadzba v danom prípade výrazne presahovala úrokové miery obvykle
poskytované bankami v rovnakých typoch úveru, na základe čoho súd vyhodnotil takto dojednanú
úrokovú sadzbu ako úrokovú sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedeného súd rozhodol, že úverová zmluva a úver z nejvyplývajúci sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ je povinný veriteľovi vrátiť
len istinu úveru; platby prevyšujúce istinu úveru tak predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol
žalovaný povinný žalobcovi vydať.

4. Podanou žalobou si žalobca v postavení spotrebiteľa uplatňuje satisfakciu za uvedené porušenie
spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť podaním pôvodnej žaloby, v konaní o ktorej sa úspešne
dovolal ich ochrany, čím bola splnená hypotéza tretej vety § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a preto sa žalobca domáha priznania mu

finančného zadosťučinenia v sume 300,00 Eur. Podľa žalobcu primerané finančné zadosťučinenie má
mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy v obdobných veciach a
zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenej tunajšiemu súdu dňa 31. 01. 2019 vyslovil nesúhlas
so žalobou, nakoľko nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní považuje za nedôvodný. Uviedol, že

základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie, je okrem
preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil kumulatívne ustanovenia zákona
o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu, čo v podanej žalobe absentuje, teda žalobca
toto porušenie nepreukázal a že inštitút finančného zadosťučinenia predstavuje zadosťučinenie, ktorého
účelom je reparovať a sankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu

spotrebiteľa spôsobené, a preto základným predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby vznikla
aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností, inak nie je čo reparovať.
V zmysle uvedeného tak žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nielen, že žiadna ani potenciálna ujma
nevznikla, ale naopak získal úver bez poplatkov a bez úrokov, a preto ak by žalovaný mal uhradiť
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 Eur, sám by sa dostal do pozície dlžníka, ktorý

by uhradil žalobcovi - spotrebiteľovi viac ako mu vrátil, čo vytvára nežiaduci stav, nakoľko namiesto
zabezpečovaniarovnostiúčastníkovkonania,byduplicitnésankcionovaniespôsobilovzniknerovnováhy
v neprospech žalovaného - dodávateľa. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/76/2017, bol vydaný

rozsudok č. k. 12Csp/76/207-91 zo dňa 25. 04. 2018 na plnenie - úhradu sumy 1 386,84 Eur, nedošlo
teda k rozhodnutiu, ktoré by deklarovalo poručenie práv alebo povinností zo strany žalovaného.

6. V predmetnom konaní o zaplatenie 300,00 Eur s príslušenstvom, z titulu finančného zadosťučinenia,
súd vytýčil pojednávanie. Žalobca a ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Z písomného podania

žalobcu vyplývalo, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Zároveň žalobca aj žalovaný vyjadrili
svoj súhlas - v záujme hospodárnosti konania - aby súd rozhodol na základe predložených dôkazov s
prihliadnutím na skutkový a právny stav.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť súdneho spisu - žalobou, pripojeným

rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12Csp/76/2017-91 zo dňa 25. 04. 2018, písomným vyjadrením
žalovaného k žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav.

8. Okresný súd Rožňava rozsudkom č. k. 12Csp/76/2017-91 zo dňa 25. 04. 2018 v celom rozsahu

vyhovel žalobe podanej žalobcom a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 386,84 Eur s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 11. 11. 2016 do zaplatenia. Súd predmetným rozsudkom poukázal na
absenciu základných náležitostí zmluvy, a to absenciu termínu konečnej splatnosti úveru, podľa ust. §
9 ods. 2 písm. f) Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„Zákon č. 129/2010 Z.z“), nesprávny údaj o celkovej sume, nakoľko v zmluve bola uvedená čiastka, ktorá
nezodpovedala súčinu mesačných splátok a ich výške, nesprávne dojednané poistenie, ktoré nespĺňalo
požiadavku podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, nesprávne dojednanie ročnej úrokovej
sadzby, úroková sadzba v danom prípade výrazne presahovala úrokové miery obvykle poskytované
bankami v rovnakých typoch úveru, na základe čoho súd vyhodnotil takto dojednanú úrokovú sadzbu

ako úrokovú sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Na základe uvedeného súd rozhodol, že úverová zmluva a úver z nej vyplývajúci sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ je povinný veriteľovi vrátiť len istinu úveru; platbyprevyšujúceistinuúverutakpredstavovalibezdôvodnéobohatenie,ktorébolžalovanýpovinnýžalobcovi
vydať.

9. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich,
dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie
právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a
označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa prvej a tretej vety § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Podľa § 3 ods. 5/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

13. Vo vzťahu k cit. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, možno uviesť, že ide o ustanovenie
s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nestanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo

predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku, pričom v súčasnosti sa toto
zadosťučinenie poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
predpismi na ochranu spotrebiteľa, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon teda nevyžaduje
pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto
porušeniu práva alebo povinností dôjde.

14. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie však nemôže dôjsť automaticky a
kedykoľvek. Toto právo, v zmysle cit. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vzniká až po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia jeho práv alebo povinností na súde. To, či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde spotrebiteľom vyplynie až z

právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca (spotrebiteľ) bol úspešný pri bránení si
svojich spotrebiteľských práv voči žalovanému (dodávateľ) v súdnom konaní vedenom Okresným
súdom Rožňava, pod sp. zn. 12Csp/76/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom.

Rozsudok prvostupňového súdu č. k. 12Csp/76/2017-91 zo dńa 25. 04. 2018, nadobudol právoplatnosť
dňa 13. 06. 2018. Právoplatným ukončením konania vo veci Okresného súdu Rožňava, sp. zn.
12Csp/76/2017 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2018.

16. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na priznanie mu primeraného finančného
zadosťučinenia neobstojí námietka žalovaného o tom, že žalobcovi nesvedčí predpoklad na jeho
priznanie, pretože podľa názoru žalovaného žalobca hodnoverným a presvedčivým spôsobom
nepreukázal úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa

a že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismivzniklaurčitáujmaaani,žetátoujmamuvzniklavovýške300,00Eur,ktorépožadujevzmysle
finančného zadosťučinenia. Súd konštatuje, že účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť

predložené dôkazy o existencií ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,
pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.17. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody, ako inštitút

súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry, sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre
porovnanie - sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu, alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu a tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť
prostriedkom ochrany na doplnenie a preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej
judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sakcie za diskriminačné správanie „účinné,
primerané a odradzujúce“. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, ako
predpokladu pre priznanie na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si

spotrebiteľ uplatní porušenie práva, alebo povinností žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí
v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatneného nároku.

18. Pri zvážení o dôvodnosti priznania primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, okresný súd
ustálil, že jeho priznanie voči žalovanému je nevyhnutné pre zavŕšenie jeho ochrany spotrebiteľa, pričom

okresný súd pri týchto svojich úvahách zohľadnil, že bezdôvodné obohatenie žalovaného (dodávateľa)
na úkor žalobcu, tak ako to bolo konštatované v konaní Okresného súdu V., sp. zn. 12Csp/76/2017, boli
okolnosťami spôsobilými negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu (spotrebiteľa) a potenciálne
ohroziť jeho sociálny i rodinný život. Okresný súd vzal do úvahy aj postoj žalobcu (spotrebiteľa),
ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k žalovanému (dodávateľovi)

rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, pričom nie
je ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku
sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy, v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade
neúspechu v konaní.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, čo však neznamená
svojvôľu pri jej určovaní, pretože pri jej stanovení je nutné zohľadniť rôzne kritériá, a to intenzitu zásahu
do spotrebiteľských práv, časové trvanie závadného konania dodávateľa, jeho satisfakčnú, sankčnú a
preventívnu funkciu. Žalovaný (dodávateľ) si vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľ) uplatňoval finančné
plnenie, na ktoré nemala nárok (bezdôvodné obohatenie), čím u žalobcu vyvolal stav právnej neistoty,

ktorý musel žalobca riešiť podaním žaloby.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, za primerané okolnostiam v danom prípade súd považuje finančné
zadosťučinenie vo výške maximálne 100,00 Eur a to s poukazom aj na výšku poskytnutého úveru
(900,- Eur) a ďalšie uvedené skutočnosti v predmetnom konaní, hlavne na následnú bezpoplatkovosť

a bezúročnosť úveru. Táto suma zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné
zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako žalobcovi poskytnutú satisfakciu ako spotrebiteľovi
atiežakoodmenuprežalobcu,ktorýiniciovalkonanievočidodávateľovi,ktorýsadopustilporušeniajeho
spotrebiteľských práv. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného ako dodávateľa od
porušovania práv spotrebiteľov. Určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považoval za primeranú

a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v
iných úverových prípadoch vyhnúť a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel, stanovených právnymi
predpismi SR. Pokiaľ o výšku finančného zadosťučinenia, tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie, na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 100,- Eur

a to aj s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu, ako spotrebiteľa. Súd má za to, že
aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať jednak ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky

a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Súd preto považoval, ako je
uvedenévyššie,zaprimeranúvýškufinančnéhozadosťučineniavýšku100,-Euratosohľadomintenzituzásahu žalovaného do práva žalobcu - ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť v rovnakej - numericky
vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila. Súd poukazuje aj na fakt, že účelom priznania primeraného
finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od

takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

21.Spoukazomnavyššieuvedenésúdžalobevčastivyhovel,čodovýšky100,-Eur,kýmvprevyšujúcej
časti nad 100,- Eur žalobu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22.Výrokotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§255ods.2/CSP,vzmyslektoréhoustanovenia,ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania primerane rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní žaloba mal úspech len
v nepatrnej časti, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa prvej vety § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15

dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.