Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202929
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217202929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Ľuboslava Vanková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XX, U., proti žalovanému: DARCUS, a.s., so sídlom Korzo B. Bartóka 790, Dunajská Streda, IČO:
31 414 591, zastúpený: VIRE law & consulting, s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, IČO: 47 254
921, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 14C/8/2017-166 zo dňa 11. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok po citovaní § 11, § 12 ods. 1, 2, § 13
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. 19 a 26 Ústavy Slovenskej republiky, § 191 a § 217
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne odôvodnil tým, že podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ). Fyzická
osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej
osobnosti, aby sa odstránili následky zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods.
1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Z citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť,

že a) došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, b) tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených osobnostných právach, c) medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a
vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený
zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrozeníosobnostifyzickejosobyvpriamejpríčinnejsúvislosti,sktoroudošlokneoprávnenémuzásahu.
Všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu
fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

2. V prejednávanom prípade ide o stret práva na informácie a ich šírenie na strane žalovaného a právom
na ochranu osobnosti žalobkyne ako základných ústavných práv. Úlohou súdu bolo skúmať a prihliadať
na všetky okolnosti prípadu tak, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právomdruhým. Súd skúma mieru, intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a
to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv a ich ochranu. Úlohou súdu bolo tiež zistiť, či uverejnením článku došlo k

rozširovaniu nepravdivých údajov, spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pričom bolo
potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, či celkové vyznenie informácií v uverejnených článkoch
zodpovedali pravde. Žalobkyňa, sa domáhala ochrany svojej cti za uverejnenie informácií v hromadnom
informačnom prostriedku formou upustenia od šírenia informácií a tiež náhrady nemajetkovej ujmy v
zmysle § 13 ods. 2 OZ. Súd vychádzal zo znenia článku a žalobkyňou vytýkaných nepravdivých tvrdení o

svojej osobe v článku; v súlade s ustanovením § 191 CSP vyhodnotil dokazovanie vykonané výsluchom
účastníkov, svedka a listinami a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

3. Žalovaný uverejnením napádaného článku realizoval svoje ústavné právo podľa článku 26 Ústavy
SR. Predmetom článku je téma všeobecného záujmu, dlhodobé obťažovanie občanov šírením
reprodukovanej hudby a kritika orgánov štátu v súvislosti s neakceptovateľným konaním žalobkyne,

pričom téma je dlhodobo medializovaná. Zásadnou informáciou v tomto článku je, že žalobkyňa síce
navonok neporušuje verejný poriadok, avšak donekonečna púšťa jednu a tú istú hudbu, čím obťažuje
svojich susedov a tiež informácia o neefektivite tak orgánov samosprávy ako aj štátnej správy pre
ukončenie neúnosne dlhodobého šírenia reprodukovanej hudby žalobkyňou. V kontexte článku súd
informácie, ktoré sú v ňom uvedené o žalobkyni nepovažoval ani za nepravdivé, ani za znevažujúce

a teda za spôsobilé zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti, najmä občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa dlhodobo niekoľko rokov šírila hudbu do svojho
okolia, susedské spory sa tým stupňovali, no žalobkyňa bola v tomto neoblomná.

4. Autor článku ako svedok vypovedal, že nedalo mu nenapísať o takomto spoločenskom dianí, zámerne

vystupoval ako glosátor, teda spísal svoj názor o dianí. Niektoré ním použité slovné spojenia sú
expresívne,avšakniedifamujúce.Skôrsazameriavalnafakt,žetoľkérokyniejemožnéukončiťutrpenie
susedov áriami žalobkyne. Teda ide o hodnotiaci úsudok autora, ktorý má vecný základ v skutočných
dejoch. Autor mal o žalobkyni objektívne informácie od svedkov, z verejných zdrojov na internete
a žalobkyňa ich ani nepoprela, že kvôli štekajúcim psom šírila reprodukovanú hudbu. Súd tvrdenia

žalobkyne prezentované na pojednávaní o tom, že nevie ako by mala poškodzovať svojich susedov, keď
všetky právne predpisy v tomto smere dodržala (nočný pokoj, decibely a pod.), považoval za účelové.
Skutočnosť, že šíri reprodukovanú hudbu, časť árie po dlhé roky i napriek nesúhlasu svojho okolia,
susedov, predstaviteľov mesta a pod. objektívne naznačuje, že vedela, že tým ruší susedské spolužitie
nad ich únosnú mieru, bez ohľadu na to, že to verbálne popiera alebo tvrdí, že nič neporušovala. Sama

svojím konaním, šírením reprodukovanej hudby neúnosným spôsobom, uvedenú situáciu vyvolala, teda,
že sa tejto záležitosti venujú aj média. Proti žalobkyni sa viedlo aj správne konanie, zákaz šírenia
reprodukovanej hudby, o ktorom tiež písali médiá. Preto stala sa známou osobou vlastným pričinením
a je povinná strpieť aj kritiku svojho správania a teda aj nepríjemnú publicitu, pričom súd nezistil,
že by táto kritika bola neprimeraná. Nebol preukázaný zlý úmysel, či zlá pohnútka na strane autora

článku, nesúlad s novinárskou etikou, či nekonanie v dobrej viere. Súd dospel k záveru, že zobrazenie
fotografie žalobkyne v článku bolo v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 OZ vykonané primeraným
spôsobom v rámci zákonnej spravodajskej licencie, fotografia bola získaná z konkurenčnej médií a
jej uverejnenie vecne a tematicky ilustruje účel článku. Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k
záveru, že žalovaný svoje právo a povinnosť na šírenie informácií nerealizoval na úkor práv žalobkyne

na ochranu osobnosti. Keďže súd uverejneným článkom nezistil neoprávnenosť zásahu do občianskej
cti žalobkyne, nie sú dané predpoklady pre použitie prostriedkov ochrany v zmysle § 13 OZ a už vôbec
pre priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ.

5. Nie je preukázaním zníženia dôstojnosti žalobkyne v značnej miere skutočnosť, že v dôsledku

uverejneného článku si žalobkyňa nevie kúpiť nehnuteľnosť, alebo sa presťahovať na iné miesto najmä
preto, že nebol preukázaný neoprávnený zásah, keďže informácie v článku neboli nepravdivé, pričom
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi článkami a vznikom nemajetkovej ujmy. Navyše ujmu
v konaní ani nepreukázala. Žalobkyňa počas konania neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, akým
správaním zo strany žalovaného došlo k zásahu do jej osobnostných práv, nepreukázala, že obrazové

snímky boli použité v rozpore s jej osobnostnými záujmami, išlo len o jej subjektívny pocit.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; neboli splnené procesné podmienky a súd nedostatočne zistil skutkový stav,
nevykonal navrhované dôkazy.

8. Podľa Civilného sporového poriadku mal podľa názoru žalobkyne súd zabezpečiť bezplatný preklad
jej listinných dôkazov, ktoré podala súdu v materinskom jazyku tak, ako to žiadala podaním doručeným
súdu 24.03.2018 (§ 155 CSP). Kvôli tejto procesnej vade, ani okresný súd, ani odvolací súd nevie, čo
je napísané v dôkazoch žalobkyne. Súd tiež nevykonal odborné posúdenie prekladu číslo 33/2018 z
dôvodu, že prekladateľ vynechal z prekladu pre posúdenie výšky odškodného významné vyjadrenia

žalovaného, preklad je nepresný a je prekladaný v prospech žalovaného s miernejšími, slabšími výrazmi
ako to v skutočnosti žalovaný napísal vo svojom článku. V žiadosti žalobkyňa podrobne poukázala
na dôležité chyby v preklade, čo má význam pre posúdenie žaloby. Sudkyňa tiež do zápisnice z
pojednávaní nenadiktovala dôležité vyjadrenia žalobkyne napriek tomu, že vedela, že z pojednávaní si
žalobkyňa vyhotovuje zvukový záznam. V žiadostiach o opravu žalobkyňa podrobne rozpísala uvedené

skutočnosti, ale súd na žiadosť nereagoval. Súd nevypočul žalobkyňou navrhnutých dôležitých svedkov,
napriek tomu, že ich opakovane žiadala vypočuť (dvoch štátnych policajtov z Dunajskej Stredy, ktorí boli
prítomní a počuli, že žalobkyňa zakázala fotografovanie jej osoby a následne zakázala zverejnenie).
Dôkazyžiadalavykonať,abypreukázala,žežalovanýzverejnil fotografieprotivôližalobkyne.Žalobkyňa
tiež žiadala predvolať na pojednávanie svedka, človeka z denníka Új szó, ktorá je zodpovedná za

zverejnenie fotografií o jej osobe, z dôvodu, aby vysvetlil, podľa čoho oni zverejnili fotografiu žalobkyne
a podľa akej licencie dovolili zdieľať túto fotku žalovanému.

9. Tým, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie neuviedol, aké skutočnosti žalobkyňa tvrdila,
aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, súd jasne a výstižne nevysvetlil, ako

posúdil podstatné skutkové tvrdenia žalobkyne a jej právne argumenty, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, atď.

10. Za podstatné žalobkyňa považuje to, že na pojednávaní súd mohol vidieť, že na zverejnenej fotke
nevyzerá tak, ako v skutočnosti. Na zverejnenej fotke nemá upravený účes, bola v domácich šatách. Na

súde mala upravený účes a bola oblečená, ako patrí na podnikateľku, mala na seba aj zlaté šperky. Na
zverejnenejfotkezrejmenejakýmpočítačovýmprogramombolajejtvárzmenenánatlstejšiuaškaredšiu.
Vyjadrovala utrpenie žalobkyne, lebo predtým jej rozbili sklo na aute a fotili ju napriek jej protestu. Súd
chránil žalovaného ak uviedol, že fotografiu mal so súhlasom jej autora, čo nie je pravdou. Žalobkyňa
poukázala na fakt, že žalovaný nepopieral skutočnosť, že mu zakázala vyhotoviť aj zverejniť fotografiu

o jej osobe. Žalovaný uznal, že žalobkyňa mu nedala súhlas na to, aby zverejnil fotografie jej osoby. Aj
žalovaný sa o žalobkyni vyjadril, že sa vyhýba médiám, osobným stretnutiam a verejnosti a dôkladne
sa stará o to, aby jej tvár zostala skrytá, čo žalobkyňa nespochybňuje. Žalobkyňa svoju tvár, fotku
nikdy nezverejnila, ani na internete (ani na facebooku, ani v jej blogu), ani nikde inde. Odkedy žalovaný
zverejnil fotografiu žalobkyne, ľudia ju spoznávajú na ulici, v obchodoch, robia o nej poznámky.

11. Súd nesprávne uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný opisoval udalosti, ktoré sa týkali
širšej verejnosti. Nie je to pravda, lebo hudbu žalobkyne počulo iba pár susedov, nie široká verejnosť.
To, že pár ľudí okolo domu žalobkyne počuje vonku hudbu žalobkyne, nie je vecou verejného záujmu, je
len záujmom susedov. Informácie vo verejnom záujme nie sú fotografia o osobe žalobkyne, jej mena a

priezviska, jej adresa, fotografia jej súkromného domu, súkromného života, diania v jej živote a klamstvá,
ktoré zverejnil žalovaný. V odôvodnení rozsudku nie sú pravdivé ani ďalšie informácie, lebo hudba z
domužalobkyneneznelapočasdobyviacakodvaapolroka(nepúšťalajuod08.06.2015,čopreukázala)
žalobkyňa nemá vystavené na oknách domu označenie jej blogu. Žalobkyňu kvôli neustále štekajúcim
psom v susedstve bolela hlava a kvôli tomu počúvala hudbu, aby tým utlmila štekot susedových dvoch

psov a mestský úrad, ani mestská polícia neriešila neustály štekot psov v susedstve. Žalovaný písal
články o osobe žalobkyne nielen v dobe, keď počúvala hudbu, ale aj v čase, keď hudba z jej domu sa už
niekoľko rokov nedala počuť, o čom poskytla žalobkyňa dôkazy. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu,
že žalovaného kritika bola primeraná. Žalovaný vo svojich článkoch nikdy nepísal o tom, z akého dôvodužalobkyňa počúvam hudbu, napriek tomu, že to vedel z jej blogu, ktorý čítal aj citoval z neho časti. Z
toho vidno, že žalovaný mal zlý úmysel, zlú pohnútku a nekonal v dobrej viere.

12. Žalobkyňa trvá na tom, že uverejnené články žalovaného sú dôvodom toho, že žalobkyňa si nevie
kúpiť ani zobrať do nájmu nehnuteľnosť, lebo ľudia sa jej boja. Žalovaný ju označil ako sociopatku,
ktorá ohrozuje verejnosť a aj samú seba, je násilná, agresívna, chorá, zlomyseľná bosorka a tak ďalej.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že keď mala záujem o nájom jedného bytu v inom meste a keď
susedia zistili, že ide o jej osobu, povedali jej, že nechcú, aby bývala medzi nimi. Tiež by chcela

znovu začať podnikať ale nikto nepríde do obchodu, kde by ho mala obsluhovať sociopatka. Vyslovene
povedali, že čítali článok v parameter.sk, teda článok žalovaného. Súd nesprávne vyhodnotil osobu
žalobkyne, jej doterajší život a prostredie, v ktorom žila a pracovala, jej podnikanie, ani jej dobrú povesť
v rodnej dedine, medzi jej zákazníkmi, medzi jej spolužiačkami, príbuznými, ale posudzoval ju len
podľa toho čo o nej povedali susedia a ako degradoval jej osobu klamstvami a ohováraniami žalovaný.
Súd nesprávne konštatoval, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom, teda žiadnym dôkazom

nepreukázala vznik ujmy. Žalobkyňa súdu poskytla dôkaz č. 9, článok z časopisu o jej podnikaní a o
pozitívnych skutočnostiach, čo nej písali o nej napríklad, že láskavo obslúži zákazníkov, odborne vysvetlí
typ nábytku. Týmito dôkazmi žalobkyňa dokázala, že ľudia, obchodní partneri aj zákazníci si veľa rokov
žalobkyňu vážili, mala úctu a česť. V opačnom prípade by nevedela viac ako šestnásť rokov podnikať,
a predtým by ju nezamestnali vo funkcii vedúcej predajne, čo je spolu viac ako dvadsať rokov.

13. Žalovaný vážnosť, úctu a česť žalobkyne zničil, čo žalobkyňa dokázala článkami žalovaného na
internete, pričom žalovaný dňa 18.06.2015 v čase, keď hudba z domu žalobkyne neznela, zverejnil
o žalobkyni, že trpí silným stihomamom, že je sociopatka, ktorá ohrozuje verejnosť. Žalovaný dňa
04.12.2015 bez vedomia žalobkyne a jej súhlasu zverejnil článok na jeho internetovej stránke, že

žalobkyňa už roky nebýva v dome, ona nemusela strpieť árie a reproduktory sú pripevnené k stene
domu (čo je klamstvo, lebo žalobkyňa v dome žije nepretržite od roku 1999 doposiaľ a na dome
reproduktory nie sú pripevnené). Články o žalobkyni žalovaný zverejnil aj dňa 19.02.2014. Žalovaný
čítal blog žalobkyne (aj ukradol z toho časti a zverejnil na svojej internetovej stránke), kde je napísané,
že na stene domu žalobkyne sú pripevnené kamery a reflektory, ktoré v tme svietia, aby kamery mohli

zaznamenať páchateľov. V blogu žalobkyne vidieť aj fotky o jej dome, kde nevidno reproduktory, jedine
len kamery a reflektorové lampy. Blog žalobkyne čítal aj žalovaný, časti blogu zverejnil na svojej webovej
stránke, ale už neuviedol, že žalobkyňa hudbu počúvala kvôli tomu, aby utlmila neustály štekot psov
v susedstve, kvôli čomu ju bolela hlava a mala z toho zdravotné problémy. O žalobkyni nepravdivo šíril,
že počúva hudbu, aby terorizovala susedov.

14. Žalovaný sa o žalobkyni vyjadril ako o U. oblude, sociopatke ohrozujúcej verejnosť aj samú seba, že
je antisociálna, chorobne deformovaná, osoba s antisociálnou poruchou osobnosti, chorý človek, ťažko
znáša frustráciu, že je násilná, že patrí do blázinca, že je šialená, chudera chorá, zlomyseľná zhýralá
bosorka, celá rodina W. je sociopatická háveď, nemravní niktoši, idiot, má chorobnú mániu, odviedli ju

na políciu, opäť ju vylúchali, sociopatická bosorka, bláznivý disdžokej, zlomyseľná bosorka. Žalovaný
ohováral žalobkyňu nepravdivými tvrdeniami, s ktorými musí žiť do konca života a spôsobil jej závažnú
ujmu. Žalobkyňa preukázala, že články žalovaného zdieľajú a zverejňujú maďarské aj slovenské média:
Štúrovo a okolie, Hírkereso, Nlcafé, hvg.hu, Napi hírek.hu, Hírmutató, Newsy, hírek.ma, Hírfal.hu,
Animare hírek, Híranyag.hu, Panorámanet, News et, Hírfigyelo.corn, Napi hírkereso.

15. Dňa 17.01.2018 po l. pojednávaní TV JOJ, ktorá bola prítomná na pojednávaní, večer vo svojich
spravodajských novinách zverejnila článok žalovaného, v ktorom žalobkyňu ohováral žalovaný a článok
bol zverejnený na spravodajskom portáli žalovaného T.. O ohováraní osoby žalobkyne sa mohla
verejnosť dozvedieť aj zo spravodajstva TV JOJ a následne si mohli informácie vyhľadať na internete a

prečítať si ich. Článok poznali ľudia na celom Slovensku, v Maďarsku, v Česku aj inde. Žalobkyňa súdu
poskytla aj dôkaz, že na základe ohovárania žalovaného ju považujú za šialenú aj v Maďarsku. Jeden
občan z Maďarskej republiky urobil videozáznam o hudbe, ktorú sa dalo počuť na ulici pred domom
žalobkyne a poskytol videozáznam s názvom „hlasné muzicírovanie jednej šialenej“.

16. Žalobkyňa pred súdom preukázala, že žalovaný jej článkami aj videonahrávkami zverejnenými
na webovej adrese žalovaného porušil práva žalobkyne tým, že pravidelne zverejňoval udalosti z
jej súkromného života, meno, priezvisko, fotografiu v domácom oblečení, bez upraveného účesu,
bez zlatých šperkov, adresu bydliska spolu so zábermi o súkromnom rodinnom dome, atď. a vporušovaní práv žalobkyne pokračoval aj počas trvania sporu. Žalobkyňa tým utrpela nemajetkovú ujmu
spočívajúcu v celoživotnej hanbe, ponížení, poškodení mena rodičov žalobkyne, žalovaný spôsobil, že
žalobkyňa si nemôže kúpiť ani zobrať do nájmu nehnuteľnosť, lebo nikto jej nechce predať ani dať do

nájmu nehnuteľnosť, nemôže sa odsťahovať zo U., do konca života musí žiť medzi zlomyseľnými a
slabomyseľnými U. susedmi. V meste nového bydliska žalobkyňa chcela znova podnikať, lebo má ešte
viac rokov do dôchodku, ale ako žalobkyňu ohovoril žalovaný a uviedol, že je agresívna, násilná, chorá,
bosorka, sociopat ohrozujúci sám seba aj verejnosť, atď., nikto by do jej predajne nevstúpil a nič by
nekupoval.

17. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a
vyhovel žalobe žalobkyne v plnom rozsahu, alebo aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje

s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd
prejednávanú vec správne právne posúdil a z uvedeného dôvodu považuje žalovaný rozhodnutie
prvostupňového súdu za vecne správne. Žalobkyňou iniciované súdne konanie považuje za šikanózny
výkon práva, žalobkyňa opodstatnenosť svojej žaloby v rámci celého prvostupňového konania nikdy
nepreukázala. V zmysle doposiaľ uvedených skutočností, ako aj s poukazom na argumentáciu

žalovaného v rámci prvostupňového konania a vykonaných dôkazov podľa názoru žalovaného,
žalobkyňou podané odvolanie je v celom rozsahu tendenčné a nedôvodné, nevychádza z objektívne
tvrdených skutočností. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. K veci je potrebné dodať iba nasledovné:

21. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala zákazu zverejňovania jej fotografie, jej
mena priezviska a informácií zo súkromného života na internetovej stránke žalovaného, ktoré žalovaný
zverejnil na svojom portáli T. dňa 18.06.2015 a opakovane 14.12.2015 bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný
sa bránil tým, že je prevádzkovateľom spravodajského portálu T. a žalobkyňa nie je v mediálnom

prostredí neznámou osobou. Žalobkyňa samu seba na svojom blogu (W.) označuje ako majiteľku
spievajúceho domu, tento blog bol opakovane medializovaný či už v printových elektronických ako aj
televíznychmédiách.Samotnážalobkyňanasvojomverejneprístupnombloguzdieľavšetkypodrobnosti
svojho života, vrátane informácií o svojom súkromnom živote, uverejňuje listiny o svojej osobe (napr.
vodičský preukaz), zverejňuje fotografie a životné príbehy svojich spoluobčanov žijúcich na V. ulici v U.

a v mnohých prípadoch sa vyjadruje o svojich spoluobčanoch poburujúcim až vulgárnym spôsobom.
FotografiužalobkynevyhotovilR.C.pripríležitostinávštevymiestarómskejosadyžalobkyňouzaúčelom
nasťahovania si do domu v U. obyvateľov rómskej národnostnej menšiny. Nakoľko došlo k poškodeniu
čelného skla na vozidle žalobkyne, táto zavolala políciu a práve pri tejto príležitosti fotografia žalobkyne
vznikla. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil niekoľko článkov rôznych médií prinášajúcich správy o

susedských problémoch v U., v ktorých sa opisuje komplikované spolunažívanie občanov na V. ulici
a správanie žalobkyne, ktorá mala 14 rokov od rána do večera púšťať zo svojho okna reprodukovanú
hudbu, operné árie Placida Dominga.22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života,
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako i súkromia, svojho mena, prejavov svojej osobnej
povahy.

23. Podľa § 12 ods. 1, 3 a 3 písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

24. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

25. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými

záujmami fyzickej osoby.

26. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

27. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

28. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala práva na ochranu osobnosti a ak chcela byť v konaní
úspešná, bolo jej povinnosťou preukázať:

a) neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či
ohroziť osobnosť fyzickej osoby;
b) ujmu na osobnosti fyzickej osoby (nemajetkovú ujmu) v jej fyzickej, psychicko-morálno-sociálnej
integrite pričom táto ujma musí spočívať v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej
miere;

c) príčinnú súvislosť medzi a) a b).

30. Citované ustanovenie § 12 ods. 3 OZ stanovuje, že privolenie fyzickej osoby nie je potrebné okrem
iných situácií ani k vyhotoveniu alebo k použitiu fotografie na uverejnenie spravodajstva (tzv. zákonná
licencia). Počas konania nebolo sporné, že žalovaný je podnikateľským subjektom prevádzkujúcim

spravodajský portál. Za spravodajstvo sa považuje informovanie verejnosti o veciach oprávneného
verejného záujmu vrátane kritického hodnotenia. Bez ohľadu na to, či dochádza k použitiu písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazového snímku na základe povolenia fyzickej osoby alebo výnimočne
na základe § 12 ods. 3 OZ ako zákonnej licencie je vždy nevyhnutné, aby sa každé toto použitie
uskutočnilo primeraným spôsobom a zároveň nebolo v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej

osoby.

31. Akokoľvek žalobkyňa zľahčuje a ospravedlňuje svoje správanie, dlhoročné púšťanie hudby a
vyhrotené susedské vzťahy spoluobčanov na V. ulici v U., bolo možné považovať za vec oprávneného
verejného záujmu a žalovaný mal právo o udalostiach týkajúcich sa uvedených osôb informovať. Nebolo

sporné, že žalovaný uverejnil fotografiu žalobkyne stojacu vedľa policajta a žalobkyňa nepoprela
informácie poskytnuté žalovaným, pri akej príležitosti fotografia vznikla. Rovnako nebolo sporné, že
žalovaný uverejnil v článkoch meno, priezvisko a informácie o súkromnom živote žalobkyne. Žalobkyňa
tiež ale nepoprela, že tieto informácie sama uverejnila na svojom blogu. Ak žalovaný prevzal informácie
z blogu žalobkyne, bolo možné dospieť k záveru, že žalobkyňa s uverejnením týchto informácií súhlasila.

Podľa názoru odvolacieho súdu fotografia a namietané informácie sú použité primeraným spôsobom,
žalobkyňu nijako nedehonestujú. Žalobkyňa namietala, že zvyčajne má lepšie upravené vlasy, je krajšie
oblečená a nosieva zlaté šperky, primerane jej podnikateľskému postaveniu. Podľa názoru odvolacieho
súdu nejde o relevantnú argumentáciu, pretože z hľadiska vzťahov medzi ľuďmi sa človek zásadnenehodnotí podľa svojho výzoru, oblečenia, šperkov, ale podľa jeho vlastností, podľa jeho správania
a konania. Žalobkyňa tiež namietala, že do uverejnenia uvedenej fotografie ju nikto nepoznal, prísne
si strážila svoju podobizeň a po zverejnení fotografie ju ľudia spoznávali, napríklad v obchode, alebo

v situácii, keď si chcela kúpiť, resp. prenajať nehnuteľnosť. Na preukázanie týchto tvrdení žalobkyňa
nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, takže je ich možné považovať za nepreukázané. Pokiaľ by však
žalobkyňa nemala za sebou mediálnu minulosť majiteľky spievajúceho domu (čo sama prezentovala
na svojom blogu), samotná fotografia a uvedenie osobných údajov o žalobkyni nemohli vyvolať na
verejnosti žiadne negatívne reakcie a nemohli jej spôsobiť žiadnu ujmu. Názor žalobkyne, že žalobca

mohol uverejniť jej fotografiu výlučne len s jej súhlasom je mylná z vyššie uvedených dôvodov,
podľa § 12 ods. 3 OZ žalovaný mohol fotografiu žalobkyne za splnenia vyššie opísaných zákonných
predpokladov uverejniť aj bez jej súhlasu t.j. zákonným spôsobom. Z vyššie uvedených dôvodov
žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad pre vyhovenie jej nároku, aby súd zakázal žalovanému
uverejňovať fotografiu, meno priezvisko a informácie z osobného života žalobkyne a to neoprávnený
zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť osobnosť

fyzickej osoby (uvedený pod písm. a), t.j. protiprávne konanie žalovaného). Ako bolo vyššie uvedené,
žalovaný fotografiu žalobkyne, jej meno priezvisko a informácie z osobného života uverejnil v súlade s
právnymi predpismi.

32. Ďalšou časťou žaloby sa žalobkyňa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch 7.000 eur

z dôvodu zásahu do jej cti a dôstojnosti informáciami v článku žalovaného uverejneného na jeho portáli
dňa 19.02.2014 a žalobkyňu označil ako štúrovskú obludu, sociopatku ohrozujúcu verejnosť aj samú
seba, chorobne deformovaná osoba s antisociálnou poruchou osobnosti, chorý človek, ťažko znáša
frustráciu, je násilná, patrí do blázinca, je šialená, chudera chorá, zlomyseľná zhýralá bosorka, celá
rodina W. je sociopatická háveď, nemravní niktoši, idiot, má chorobnú mániu, odviedli ju na políciu,

opäť ju vylúchali, sociopatická bosorka, bláznivý disdžokej, zlomyseľná bosorka. Žalobkyňa tvrdila, že
zverejnením uvedenej charakteristiky žalobkyne utrpela nemajetkovú ujmu spočívajúcu v celoživotnej
hanbe, ponížení, poškodení mena rodičov žalobkyne, žalovaný spôsobil, že žalobkyňa si nemôže kúpiť
ani zobrať do nájmu nehnuteľnosť, lebo nikto jej nechce predať ani dať do nájmu nehnuteľnosť, nemôže
sa odsťahovať zo U., do konca života musí žiť medzi zlomyseľnými a slabomyseľnými U. susedmi. V

meste nového bydliska žalobkyňa chcela znova podnikať, lebo má ešte viac rokov do dôchodku, ale
ako žalobkyňu žalovaný ohovoril nikto by do jej predajne nevstúpil a nič by nekupoval.

33. Žalovaný nepoprel, že sa o žalobkyni vyjadril uvedeným spôsobom, poukazoval ale na celý obsah
článku(preloženýprekladateľomzmaďarčinynač.l.141),ktorýmchcelpoukázaťnielennaneprimerané

správanie žalobkyne, ktorá neustálym hlasným púšťaním rovnakej hudby síce neporušovala právne
predpisy, ale strpčovala život obyvateľom domu na V. ulici v U. dlhé roky, ale aj na nečinnosť,
nedôslednosť a neschopnosť príslušných orgánov túto činnosť žalobkyni zakázať. Tiež v článku
poukazoval na nezodpovednosť príbuzných, ktorí sa nepostarali o to, aby bola chorej žalobkyni
poskytnutá liečba a napokon konštatoval, že diel zodpovednosti na takejto situácii nesú aj samotní

poškodení, obyvatelia v susedstve za to, že neboli schopní uskutočniť účinné opatrenia predovšetkým
vo vlastnom záujme.

34. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval, dlhoročné púšťanie rovnakej hudby na celú ulicu žalobkyňou
bolo možné považovať za absolútne neprimerané správanie žalobkyne. V tomto konaní nebolo úlohou

súdu preukazovať, čo takéto správanie žalobkyne zapríčinilo, či skutočne išlo o chorobu žalobkyne
alebo jej zlomyseľnosť. Nie je však akceptovateľná obrana žalobkyne, že hudbu musela púšťať preto,
lebo na ulici bolo počuť neprestajný štekot psov susedov, z ktorého mávala bolesti hlavy. Ako na to
poukázal žalovaný, v takom prípade si mala žalobkyňa zavrieť okná a pustiť hudbu do vnútra svojho
domu. Ak sa teda žalobkyňa správala takto nezvyčajne, sama svojim konaním priťahovala pozornosť

médií, preto ich nemôže obviňovať za to, že o nej písali kriticky. Ak žalobkyňa aj tvrdila, že neprimeraná
kritika a dehonestovanie jej osoby jej priniesol následok v podobe celoživotnej hanby, ponížení,
poškodení mena rodičov žalobkyne, žalovaný spôsobil, nemožnosti kúpiť si, ani zobrať do nájmu
nehnuteľnosť, nemožnosti odsťahovať sa zo U. a nemožnosti začať znova podnikať, na preukázanie
svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, žalobkyňa nepreukázala nepriaznivý následok

konania žalovaného, t.j. nepreukázala príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom (aj keby ho
súd konštatoval) a vzniknutou ujmou. Sama žalobkyňa nespochybňovala fakt, že informácie o jej konaní
uverejňovali aj mnohé ďalšie noviny, televízie, voči ktorým sa žiadnych nárokov nedomáha a ktoré
rovnakopotommohližalobkynispôsobiťujmu.Žalobkyňanevysvetlilaprečoprávepozverejneníčlánkovžalovaného malo dôjsť k zníženiu jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade existuje predpoklad hraničiaci s istotou vzhľadom na dlhoročné neakceptovateľné
konanie žalobkyne proti zaužívaným spoločenským pravidlám, najmä ctiť si iného človeka, suseda,

správať sa slušne, ohľaduplne, že negatívne reakcie okolia nevyvolala medializácia jej osoby, ale
samotné správanie sa žalobkyne. Ak žalobkyňa tvrdila, že ľudia sa jej báli a odmietali jej prenajať
nehnuteľnosť,resp.jejpredaťnehnuteľnosť,mohlotobyťnásledkomtoho,ženiktonechcemaťvsvojom
susedstve osobu, ktorá ho bude obťažovať svojím absolútne nevhodným správaním a ponižovaním.

35. V prejednávanej veci odvolací súd na záver zdôrazňuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že žalovaný svojim konaním neoprávnene zasiahol do chráneného osobnostného práva
žalobkyne, do jej práva na česť a ľudskú dôstojnosť. Rovnako neboli porušené žiadne procesné práva
žalobkyne, ktorá namietala, že nemala možnosť konať v svojom materinskom jazyku a súd nenechal
preložiť všetky články na ktoré poukazovala. S tvrdením žalobkyne sa nie je možné stotožniť, pretože
z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne rovnako dobre ovláda slovenský jazyk ako maďarský, v svojich

podaniach sama prekladá maďarský text do slovenčiny. Nebolo potrebné prekladať prekladateľom ňou
priložené články, pretože žalovaný nepopieral, že by žalobkyňou tvrdené skutočnosti zverejnil, práve
naopak potvrdzoval, že hodnotiace úsudky zverejnil a pre ich zverejnenie mal dostatok podkladov, ktoré
konkretizoval. Nebolo tiež potrebné vypočuť svedkov, dvoch policajtov, ktorých žalobkyňa navrhovala
vypočuť k tomu, že pred nimi mala zakázať fotiť svoju osobu a fotografiu uverejniť. Ako bolo vyššie

uvedené, žalovaný prevádzkujúci spravodajský portál nepotreboval na zverejnenie spravodajstva a k
nemu pripojenej fotografie primeraným spôsobom žiaden súhlas žalobkyne, t.j. otázka jej zákazu bola
v konaní po právnej stránke irelevantná.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387

ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

37. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Žalovaný si ich
náhradu uplatnil, preto mu boli odvolacím súdom priznané. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).