Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/1441/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899561
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7100899561.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcov X/ F. Z., S. XX.X.XXXX, M.

F. XX, Z., zastúpeného JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice a X/ F. A.,
S. XX.X.XXXX, M. F. XX, Z., zastúpenej JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom Moldavská
8, Košice, proti žalovanej V. M., S. XX.X.XXXX, M. N. XX, Z., zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóom,
advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 37.409,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov na pripustenie vstupu ďalších subjektov na strane žalobcov do konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcom v l. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov podaním zo dňa 2.11.2000 doručeným súdu dňa 14.11.2000 žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi splátky z pôžičky 1.590.000,- Sk splatné od 30.12.1997
do 30.10.2000 takto: od 30.12.1997 do 30.5.1998, t.j. šesť mesačných splátok po 34.000,- Sk a od
30.6.1998 do 30.10.2000, 29 mesačných splátok po 33.000,- Sk, spolu 1.161.000,- Sk a 17 % úrok z
omeškania od 30.12.1997 do zaplatenia dlžnej sumy. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 1.12.1996 poskytol žalovanej pôžičku v sume 1.590.000,- Sk. Túto pôžičku v deň

podpísania zmluvy v hotovosti odovzdal žalovanej syn X. Z. na základe poverenia pán F. Q., M. X. X,
Z.. Žalovaná dobrovoľne povinnosť voči žalobcovi neplní a taktiež žalobnú výzvu na plnenie zo dňa
18.9.2000 do vlastných rúk neprevzala. Pretože lehota splátok od 30.12.1997 do 30.10.2008 uplynula
a žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke, podal tento návrh.

2. Žalovaná v podaní zo dňa 14.6.2001 uviedla, že je pravdou, že pôvodný žalobca a jeho nebohá
manželka X. Z.Á. jej mali poskytnúť sumu 1.590.000,- Sk na rekonštrukciu reštaurácie Q. S. R.S. Q..

Tá suma mala byť uhradená najneskôr do 30.11.2001 a v prípade, že by nebola schopná dohodnuté
splátky uhrádzať, mali veritelia právo vstúpiť do jej vlastníckych vzťahov. V priebehu roku 1996 jej boli
poskytnuté ďalšie dve pôžičky a to dňa 19.3.1996 v sume 670.000,- Sk a dňa 30.10.1996 v sume
372.000,- Sk a to len výlučne nebohou manželkou pôvodného žalobcu. Všetky 3 pôžičky boli z jej strany
uhradené ako nebohej tak aj pôvodnému žalobcovi. Svedčí o tom potvrdenie pôvodného žalobcu zo
dňa 27.10.1998, že voči nej nemá žiadne finančné podlžnosti, ktoré potvrdenie jej odovzdala nebohá X.
Z.. Toto potvrdenie osobne vypísala a pôvodný žalobca podpísal a preto považovala výzvu na pokus o

zmier za neopodstatnenú. Celá pôžička z jej strany bola uhradená, a to ako pôvodnému žalobcovi, tak
aj jeho manželke X. Z.. Pôvodný žalobca ani pri jednej pôžičke resp. pri preberaní alebo odovzdávaní
finančných splátok od roku 1996 až do smrti jeho manželky, t.j. do 10.2.1999, nebol a potvrdenie o
zaplatení pôžičiek resp. splátok si navzájom nevydávali, pretože nebohá pani Z. bola jej veľmi dobrourodinnou priateľkou. Pri odovzdávaní splátok bol prítomný aj V. X. Z. F. Q.. Z tohto dôvodu tvrdí, že
nemá žiadnu podlžnosť voči žalobcovi a žiada, aby žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá a žalobca
bol zaviazaný na zaplatenie trov konania.

3. V priebehu konania (dňa 21.1.2003) pôvodný žalobca X.. F. Z. C.. Dedičské konanie po pôvodnom
žalobcovi X.. F. Z. sa skončilo osvedčením o dedičstve č. 14D 98/2003, Dnot 213/2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.4.2004 a z ktorého vyplýva, že dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sú F. Z.,
V. Q., S.. XX.X.XXXX, F. XX, Z. (žalobca v 1. rade) L. F. A., R.. Z., U. Q., S.. XX.X.XXXX, F. XX, Z.

(žalobkyňa v 2. rade).

4. Okresný súd Košice I rozsudkom, č.k. 20C/1441/2000-120 zo dňa 20.3.2008 konanie v časti istiny
34.000,- Sk s príslušenstvom zastavil (tento výrok nadobudol právoplatnosť). Vo zvyšnej časti nárok
žalobcov zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 1Co/321/2008 zo dňa 9.4.2009 zrušil rozsudok okrem výroku
o zastavení konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Okresný súd Košice I rozsudkom, č.k. 20C/1441/2000-297 zo dňa 4.4.2013 určil, že peňažná
pohľadávka X.. F. Z., S. XX.X.XXXX, C. U. XX.X.XXXX, S. M. A., V. R. S. voči žalovanej V. M., R. Z.,

S. XX.X.XXXX, vo výške 37.409,55 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17% ročne zo sumy
37.409,55 eura od 30.12.2007 do zaplatenia, patrí do dedičstva po nebohom X.. F. Z., S. XX.X.XXXX,
C. XX.X.XXXX, S. M. A., V. R. S..

7. Rozsudok odôvodnil súd tým, že žalobcovia v konaní uplatňovali peňažný nárok v sume 37.409,55

eura, pričom písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 01.12.1996 preukázali vznik splatnej pohľadávky
- pôžičky, čo malo vyplynúť aj z výpovede samotnej žalovanej, resp. svedkov. Bol teda toho názoru,
že žalobcovia splnili svoju dôkaznú povinnosť ohľadom preukázania vzniku splatnej pohľadávky voči
žalovanej. Vzhľadom na to, že obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že pohľadávka žalobcov zanikla
splnením dlhu, zaťažovalo ju ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno na preukázanie skutočností,

ktoré mali za následok zánik dlhu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na písomné potvrdenie zo dňa
27.10.1998,zobsahuktoréhovyplynulo,ženemážiadnefinančnépodlžnostivočipôvodnémužalobcovi.
Pravdivosť obsahu tohto potvrdenia poprel predchodca žalobcov X.. F. Z., pričom uvedené potvrdenie
bolo napísané vlastnoručne žalovanou, avšak v mene pôvodného žalobcu. Na základe uvedeného súd
nemal za preukázané, že uvedené potvrdenie je pravdivé, a teda, že žalovaná k uvedenému dátumu

nemala žiadne finančné podlžnosti voči pôvodnému žalobcovi. V tejto súvislosti ďalej poukázal súd aj na
svedeckú výpoveď svedka X.. F. Q., ktorý v rozpore s tvrdením žalovanej uviedol, že nemal vedomosť
o tomto potvrdení aj napriek tomu, že žalovaná tvrdila, že uvedené potvrdenie jej vrátil podpísané
pôvodným žalobcom práve tento svedok. Za rozpornú považoval aj výpoveď samotného svedka X.. F.
Q., ktorý síce potvrdil splatenie pôžičky žalovanou, avšak dňa 05.11.1999 podpísal dodatok č. 1/1999,

z ktorého obsahu vyplýva, že žalovaná pôžičku nezačala ani splácať. Uvedený dodatok považoval
bez relevancie, pretože ho nepodpísala žalovaná. Výpoveď svedkyne M. Q. považoval súd za účelovú
vzhľadom na skutočnosť, že vykonanie tohto dôkazu bolo navrhnuté žalovanou až po 11 rokoch od
začatia konania. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že tvrdenia žalovanej o zániku je dlhu nie
sú natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby mu umožnili prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení,

ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/234/2013 zo dňa 26.2.2014 zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Uznesenie odôvodnil súd tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne,
ak súd nerozhodol o žalobcami uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 37.409,55 eura so 17 %
úrokom z omeškania od 30.12.2007 do zaplatenia a pri rozhodovaní o určení peňažnej pohľadávky
do dedičstva sa nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení. Pri
posudzovaní naliehavosti žalobcov na požadovanom určení má prihliadnuť súd na skutočnosť, že v

konaní sa nevyskytol rozpor medzi dedičmi o tom, čo patrí, resp. nepatrí do dedičstva po ich právnom
predchodcovi. Keďže v prejednávanej veci sa nejedná o rozpor medzi dedičmi o tom, čo patrí do
dedičstva a uvedená pohľadávka môže byť v dedičskom konaní prejednaná, bude potrebné z tohto
dôvodu posúdiť naliehavosť právneho záujmu žalobcov na takomto určení. V prejednávanej veci zobsahu spisu je zrejmé, že obaja žalobcovia písomnými podaniami zo dňa 22.02.2012 navrhli „zmenu“
petitu žaloby tak, aby súd určil, že peňažná pohľadávka patrí do dedičstva. Vychádzajúc však z ich
obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) je zrejmé, že žalobcovia okrem doterajšieho nároku na zaplatenie peňažnej

sumy uplatnili ďalší samostatný nárok, čím došlo k tzv. objektívnej kumulácii nárokov (spolu s nárokom
na peňažné plnenie) a teda uplatnenie tohto ďalšieho nároku bolo potrebné zo strany súdu považovať
za ďalšiu žalobu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že z podaní žalobcov nemožno vyvodiť, aby súd
nerozhodoval o pôvodnom uplatnenom nároku na zaplatenie peňažnej sumy a navyše žalobca v 1.
rade vo svojom podaní upravil žalobný petit v časti zaplatenia peňažnej pohľadávky tak, že žiadal, aby

žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť do úschovy Okresného súdu Košice I. Samotná okolnosť, že
žalobca zomrel, nebráni ust. § 470 Občianskeho zákonníka tomu, aby zažalovaný nárok bol dedičom
priznaný. Nesprávne preto postupoval súd prvého stupňa ak uvedenými uzneseniami rozhodoval o
zmenách žalobného návrhu aj napriek tomu, že v časti ohľadom určenia pohľadávky do dedičstva išlo
o samostatný nárok žalobcov a ohľadom zaplatenia peňažnej sumy išlo len o úpravu petitu ohľadom
platobného miesta. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd nerozhodol o žalobcami uplatnenom nároku

na peňažné plnenie i napriek tomu, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa zaoberal
dôvodnosťou žalobcami uplatnenej pohľadávky v konaní. Úlohou súdu prvého stupňa bude vychádzať
z názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení a vo vzťahu k určovacej žalobe
posúdiť naliehavosť právneho záujmu žalobcov na takomto určení a následne rozhodnúť aj o žalobcami
uplatnenom peňažnom nároku. Pri rozhodovaní prihliadne aj na námietku žalovanej v odvolaní, že v

konaní na strane žalobcov nevystupovali aj ďalší účastníci (O. Z. L. U. Q. S. X.. F. Q.) s prihliadnutím na
ust. § 473, § 476, § 479 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka.

10. Okresný súd Košice I rozsudkom, č.k. I zo dňa 16.10.2014 č.k. 20C/1441/2000-331 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že peňažná pohľadávka ich právneho predchodcu voči žalovanej

patrí do dedičstva a zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom sumu 37 409,55 eura so 17% úrokom
od 30.12.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne samostatným uznesením.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/955/2014-359 zo dňa 9.12.2015 zrušil rozsudok vo

vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. Uznesenie odôvodnil súd tým, že určovací nárok spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto

osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. V dobe
od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím
súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, a to najmä, kto bude
poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. V konaní na strane
žalobcu nevystupovali aj ďalší účastníci (O. Z. L. U. Q. S.. X.. F. Q.) s prihliadnutím na ust. § 473, 476,

479 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci
v nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcov v konaní.

13.Súdvykonaldokazovanievýsluchompôvodnéhožalobcu,žalobcovv1.a2.rade,žalovanej,svedkov
a oboznámením sa so žalobou, s vyjadrením žalovanej, so zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.1996, s

Q. C. U. XX.XX.XXXX, V. U. Č.. X/XXXX C. U. X.XX.XXXX k zmluve o pôžičke zo dňa 1.12.1996, s
kúpnou zmluvou zo dňa 13.7.1998, s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 14D 98/2003 a sp. zn.
23D 588/1999 a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996 má súd za preukázané, že pôvodný žalobca X.U.. F. Z. a

jeho manželka X. Z. ako veritelia poskytli žalovanej ako dlžníčke pôžičku vo výške 1.590.000,- Sk, t.j.
52.778,33 eura na rekonštrukciu reštaurácie na Ružínskej priehrade, ktorej výlučnou vlastníčkou bola
žalovaná. Celú dlžnú čiastku sa zaviazal odovzdať dlžníčke teda žalovanej poverený zástupca F. Q. v
hotovosti v deň podpísania tejto zmluvy. Pôžička bola splatná v lehote 5 rokov, pričom doba splácania
poskytnutej pôžičky bola od 1.12.1997 do 30.11.2001. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že splátky sa

budú vykonávať k rukám povereného zástupcu veriteľov F. Q. do 30. teho dňa toho ktorého mesiaca
od 30.12.1997 do 30.11.2001, t.j. v 48 splátkach vo výške 34.000,- Sk, pokiaľ ide o splátky splatné od
30.12.1997do30.5.1998avsplátkachvovýške33.000,-Sk,pokiaľideosplátkysplatnéod30.6.1998do30.11.2001. Pôvodný žalobca X.. F. Z. zrušil dňa 25.2.2000 poverenie, ktoré v zmysle zmluvy o pôžičke
zo dňa 1.12.1996 udelil F. Q., S.. XX.X.XXXX.

15. Z výpovede pôvodného žalobcu vyplynulo, že spolu so svojou nebohou manželkou uzavreli ako
veritelia zmluvu o pôžičke so žalovanou ako dlžníčkou. S manželkou požičali žalovanej sumu 60.000,-
DM po prepočte 1.590.000,- Sk spolu s úrokmi. Túto sumu 60.000,- DM odovzdali do rúk synovi F. Q.
ako sprostredkovateľovi. Prítomný pri odovzdaní peňazí bol žalobca jeho manželka X. Z. L. F. V. F. Q.. V
ďalších dvoch prípadoch požičali žalovanej menšie sumy peňazí približne 300.000,- Sk a 590.000,- Sk,

ktoré tak tiež od nich vzal F. Q. a odovzdal peniaze žalovanej. Je pravdou, že žalovaná tieto peniaze z
týchtopôžičiekvrátilaatotak,žeichvrátilanaúčet,ktorýmalpôvodnýžalobcanaSlovenskuvKošiciach.
Peniaze požičali žalovanej na zakúpenie zariadenia na renováciu reštaurácie, ktorá sa nachádza na
R. Q. s názvom Bradan. Žalovaná nesplácala peniaze podľa splátkového kalendára, neustále pôvodný
žalobca vyzýval svojho nevlastného syna F. Q., aby mu boli peniaze vrátené s tým, Ž.O. F. Q. mu
oznámil, že peniaze vráti. Prehlásil, že tieto peniaze patrili do ich spoločného vlastníctva s manželkou.

Na peniaze si na 1 nárokoval jeho nevlastný syn po svojej matke X. Z.Ž.. Vyzýval žalovanú, aby mu
vrátila peniaze, avšak žalovaná prehlásila, že nebude jednať s ním, ale že bude jednať len s pánom F.
Q. a tieto peniaze mu aj odovzdá. Taktiež sa pôvodný žalobca vyjadril k potvrdeniu zo dňa 27.10.1998
o tom, že žalovaná nemá žiadne podlžnosti. Po nahliadnutí uviedol, že predmetné potvrdenie zo dňa
27.10.1998 nikdy nenapísal, nikdy sa nezriekol pôžičky, ktorú požičal žalovanej. Podpis môže byť jeho,

pretože jeho nevlastný syn Jaroslav Pribula mu dával aj v minulosti podpisovať čisté papiere.

16. Z výpovedí žalobcov v 1. a 2. rade vyplynulo, že žalovaná dlžnú sumu nevracala.

17. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že je pravdou, že uzavrela zmluvu o pôžičke zo dňa 1.12.1996 na

sumu 1.590.000,- Sk. V tejto sume už boli započítané aj úroky, pretože suma jej bola vyplatená len vo
výške 1.200.000,- Sk a to v bare BOOLS v Košiciach. Túto zmluvu podpísala tak, že už X.. Z. L. X. Z. boli
podpísanínazmluveatútozmluvupodpisovalaonaaW.U.,ktorýjejejzaťomazároveňspoločníkom.Je
pravdou, že túto sumu nesplácala podľa splátkového kalendára, nedodržiavala ho, ale vracala peniaze
podľa svojich možností X. Z. a to sumy 20.000,- Sk, 50.000,- Sk a poslednú sumu 600.000,- Sk na byt.

Bolo to niekedy v roku 1998. Tieto peniaze odovzdala z ruky do ruky X. Z., pričom žiadne potvrdenie jej
nebohá X. Z. nevydala. Pri odovzdávaní bol vždy prítomný aj nevlastný syn X. Z. Q.. F. Q.. Potvrdenie
o tom, že X.. Z. nemá voči nej žiadne finančné podlžnosti napísala na žiadosť nebohej X. Z.. Žalovaná
uvádza, že pôžičku už vrátila X. Z.. Je pravdou, že celkovo uzavrela s pôvodným žalobcom a jeho
manželkouX.Z.3zmluvyopôžičke.Prvúadruhúpôžičkutaktiežsplácalatak,ževracalapeniazepriamo

F. Q. L. X. Z.. V priebehu roku 1996 jej boli poskytnuté ďalšie dve pôžičky a to dňa 19.3.1996 suma
670.000,-Skadňa30.10.1996suma372.000,-Skatovýlučnenebohoumanželkoupôvodnéhožalobcu.
Všetky tri pôžičky z jej strany však boli uhradené ako nebohej manželke pôvodného žalobcu tak aj
pôvodnému žalobcovi. O tomto svedčí potvrdenie pôvodného žalobcu, že voči nej nemá žiadne finančné
podlžnosti zo dňa 27.10.1998, ktoré potvrdenie jej odovzdala nebohá manželka pôvodného žalobcu

Q.. X. Z.. Pôvodný žalobca ani pri jednej pôžičke resp. pri odovzdaní a preberaní finančných čiastok
splátok od roku 1996 až do smrti jeho manželky, t.j. 10.2.1999 nebol a potvrdenie o zaplatení pôžičiek
resp. splátok si navzájom nevydávali, pretože nebohá Q.. Z. bola veľmi dobrou rodinnou priateľkou
rodiny žalovanej. Pri jednotlivých splátkach pri ich odovzdávaní bol prítomný syn p. Z. F. Q.. Dlžnú sumu,
ktorá jej bola poskytnutá nesplácala podľa splátkového kalendára, ale vracala peniaze podľa svojich

možností a to p. X. Z., teda v rozpore so zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.1996. Tieto splátky uhrádzala
Q.. X. Z. bez toho, aby jej táto vydala potvrdenia o zaplatení tej ktorej splátky. Nikdy nevracala peniaze
sprostredkovateľovi F. Q..

18. Z výpovede svedka X.. F. Q. vyplynulo, že čo sa týka zmluvy o pôžičke, tú uzavrel pôvodný žalobca

s jeho matkou a V. M.. Túto zmluvu napísal on podľa vzoru staršej zmluvy, pričom bez podpisov ju
odovzdal svojej matke. Na to mala jeho matka X. Z. doniesť peniaze do Košíc vo výške 1.200.000,- Sk
a pri podpise tieto peniaze odovzdala žalovanej V. M.. Pri podpise zmluvy bol on, žalovaná a W. U..
X. Z. bola priateľkou V. M.. Jeho matka X. Z. aj s manželom - pôvodným žalobcom požičali viac krát
peniaze žalovanej a táto peniaze vrátila buď jemu osobne alebo matke. Dňa 21.11.1998 viezol svoju

matku Q.. Z. do nemocnice, pričom v nemocnici bola 10 dní, bola pri vedomí a v nemocnici mu povedala,
že všetko je vyrovnané a že dala žalovanej potvrdenie o tom, že žalovaná dala peniaze jej, teda matke
svedka (p. Z.). Svedok vyhlásil, že poslednú pôžičku v sume 1,200.000,- Sk vrátila žalovaná jeho matke
a nie jemu. Zároveň svedok v rozpore s týmto tvrdením ďalej uviedol, že v rokoch 1997 - 1998 boli jehorodičia resp. pôvodný žalobca s jeho matkou Q.. Z. často v Košiciach a boli prípady v tomto období,
keď ho matka poprosila, aby išiel za žalovanou pre peniaze, ktoré má vrátiť. Je pravdou, že žalovaná
mu peniaze odovzdala v jej byte, jednalo sa o sumy 20.000,-, 40.000,- Sk, resp. 50.000,- Sk. Tieto

peniaze potom odovzdal matke aj za prítomnosti pôvodného žalobcu, ktorý však nebol vždy prítomný
pri tomto odovzdávaní. Vyslovene svedok uviedol a zdôraznil, že jemu osobne žalovaná z poslednej
pôžičky nedala do rúk žiadnu sumu, avšak následne zároveň prehlasuje, že aj z poslednej pôžičky mohol
nejakú sumu vrátiť, resp. doručiť svojej matke. Nepamätá si, či bol prítomný aj pôvodný žalobca, avšak
uvádza, že väčšinou áno. Splátky z tretej pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu, žalovaná nevracala

pôvodnému žalobcovi resp. pôvodným veriteľom v zmysle zmluvy k jeho rukám z dôvodu, že jeho matka
a pôvodný žalobca boli po uzavretí zmluvy od roku 1996 často na Slovensku. Zároveň uviedol, že od
roku 1998 neboli splátky poukazované žalovanou k jeho rukám, ale priamo do rúk pôvodného žalobcu.
Zároveň uviedol, že sa nevie vyjadriť, či ich vracala pôvodnému žalobcovi alebo jeho matke (svedkovej
matke). Uvedený dodatok č. 1/1999 zo dňa 5.11.1999 podpísal, na jeho obsah si však nepamätá. Jeho
vzťah k pôvodnému žalobcovi sa zmenil kvôli dedičstvu po jeho matke.

19. Z výpovede svedka W. U. vyplynulo, že o predmetnej pôžičke vedel. Žalovaná je jeho svokrou,
ktorá si požičala peniaze od manželov Z. a to tak, že uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorú on ako svedok
podpísal. Posledná pôžička bola na sumu asi 1.200.000,- Sk. Túto sumu žalovaná vrátila, kedy a ako,
to si nepamätá. Je, pravdou, že žalovaná každý mesiac spomínala, akú sumu má vydať zo spoločnej

kasy. Žalovanej zo spoločnej kasy v podniku odovzdal asi 1,000.000,- Sk, pričom on nevedel, na aký
účel tieto peniaze použila, resp. komu dávala peniaze, ale určitú sumu dala aj F. Q. L. X. Z.. Pamätá
si, že nejaké peniaze odpočítala aj za automaty, ktoré hrala X. Z., bola to značná suma. Osobne nikdy
nejednal s F. Q. ohľadne pôžičky alebo vracania súm.

20. Z výpovede svedkyne O. Z. vyplynulo, že vedela o predmetnej pôžičke, pričom má vedomosť, že
žalovaná vrátila peniaze veriteľom, avšak ako často a v akej finančnej výške sa vracali tieto finančné
prostriedky nevie. Po smrti jej matky sa jej vzťah k pôvodnému žalobcovi (nevlastnému otcovi) zmenil,
pričom dovtedy bol veľmi dobrý.

21. Z výpovede svedkov U.. W. Z. L. R. A. vyplynulo, že žalovaná dlžnú sumu nevracala.

22. Z výpovede svedkyne E.. L. U. - U. žalovanej vyplynulo, že táto sa nevie vyjadriť ku skutočnostiam,
aké konkrétne sumy boli uhrádzané z tohto dlhu, resp. pôžičky. Konkrétne sumy nevidela aj vzhľadom
na to, že nebola prítomná pri všetkých splátkach. Podľa nej je však celý dlh uhradený.

23.Zospisovtunajšiehosúdusp.zn.14D98/2003asp.zn.23D588/1999súdzistil,žedlžnásuma,ktorá
je predmetom tohto konania, nebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľoch a to pôvodnému
žalobcovi ani po jeho manželke Q.. X. Z., S.. XX.XX.XXXX.

24. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 23D/588/1999 po poručiteľke X. Z. a to z dedičského listu zo dňa
30.10.2000 Okresného súdu Hannover č.k. 54 VI 938/99 z č.l. 39 predmetného spisu, súd zistil, že
po X. Z., R.. M., zomrelej dňa 10.2.1999 v Hannoveri je jediný dedič jej ovdovený manžel U.. F. Z.,
S.. XX.X.XXXX. Nariadení sú následní dedičia. Prípad následného dedičstva nastáva pri jeho smrti.
Následní dedičia sú: F. Q., Z. X, Z., O. Z., R.. Q., F. Z., F. XX, Z. L. F. A., R.. Z., F. XX, Z..

25. Z uznesenia Okresného súdu Hannover, č.k. 54 VI 938/99 zo dňa 11.9.2000 súd zistil, že vo veci
dedičstva Q. X. Z., C. XX.X.XXXX, účastníkmi sú: U.. F. Z., O. Z., R.. Q., F. Q., F. Z., bytom F. XX, Z., F.
A., F. XX, Z., V. Z. L. F. Q., Z. X, Z.. Dedičský súd rozhodol: Zamieta sa žiadosť účastníka č.2, t.j. O. Z. o
zamietnutí žiadosti žiadateľa účastníka č. 1 o vydanie dedičského listu v tom zmysle, že po poručiteľke

má ako dedič v 1. skupine byť jej manžel, žiadateľ a účastník č. 1, t.j. F. Z. (pôvodný žalobca) a dediči
v 2. skupine majú byť účastníci č. 2. až 5. po smrti žiadateľa a účastníka č. 1 ako dedičia v 2. skupine
po 1. Testamentom zo dňa 19. novembra poručiteľka pre prípad svojej smrti nariadila, aby jej manžel,
žiadateľ a účastník č. 1 zdedil jej pozostalosť a po jeho smrti sa má táto pozostalosť rozdeliť medzi „ štyri
deti“. Z výkladu tohto testamentu vyplýva, že formuláciou „štyri deti“ sú myslené vlastné deti poručiteľky,

účastníci č. 2. a 3., t.j. O. Z. L. F. Q., ako aj vlastné deti účastníka č. 1 (pôvodného žalobcu), účastníci 4.
a 5., čiže F. Z. (žalobca v l. rade) a F. A. (žalobkyňa v 2. rade). Pri súdnom zisťovaní ohľadom používania
slovenského slova „deti“ - „. Z. Q. U. sa u tlmočníka vyplynulo, že toto slovo sa používa na označenie
vlastnýchdetí,takžeakbyporučiteľka,akositomyslíúčastníčkač.2,myslelapodformuláciou„štyrideti“svoje vlastné deti a ich manželov, bola by použila formuláciu „ moje štyri deti“ - „. W. Z.“ s doplnkovým
uvedenímpríslušnýchmien.Zvýkladutedaužlenpodľaslovnéhozneniavyplýva,ženazákladezvolenej
formulácie sa majú ako dedičia doplniť vždy vlastné deti poručiteľky a žiadateľa. Tento výklad sa dopĺňa

skutočnosťou,žeporučiteľkanajskôrakodedičavl.skupineurčilasvojhomanžela,žiadateľaaúčastníka
č. 1. Formulácia „štyri deti“ nasledujúca bezprostredne po dosadení tohto dediča, k tomuto určeniu
dediča v l. skupine v súvislosti a vysvetlene popri výklade, ktorý vyplynul z výberu slov, je teda, že popri
svojich vlastných deťoch poručiteľky sú týmto myslené deti jej manžela. Pretože, ak si účastníčka č. 2
- O. Z. myslí, že namiesto toho mali byť myslené nevesty a zaťovia poručiteľky, bol by tým pretrhnutý

súvis zmyslu ňou požadovaného priebehu, najskôr dedí manžel, potom deti, pretože v prípade potreby
chýba úplne vnútorná súvislosť medzi manželom poručiteľky a jej nevestami a zaťmi, takýto vzťah ale
bol ňou jednoznačne zamýšľaný práve určením dedičov v l. skupine a 2. skupine. Po tretie, účastníčka
č. 2 - O. Z. bola sama najskôr toho názoru, že formulácia „ štyri deti“ sa má rozumieť tak, ako to činí súd.
Ináč by nebola, ako sa to stalo v liste z 11.11.1999, najskôr tvrdila, že poručiteľka napísala testament
na podnet svojho manžela, ktorý mal byť ním nadiktovaný. Interpretácia, že ďalšími 2 deťmi mali byť

namiesto vlastných detí žiadateľa a účastníka č. 1, teda U.. F. Z. myslení účastníci č. 6. a 7., N..F.. V. Z. L.
F. Q., sa uskutočnila totiž až po tom, ako účastníčka na základe lekárskeho stanoviska zo dňa 29. marca
musela zistiť, že záchytné body v súvislosti s neschopnosťou spísania testamentu neboli verifikované.
Týmto teda pre súd nejestvuje žiaden podnet na zamietnutie žiadosti ohľadom vydania dedičského listu
tak, ako to uskutočnil žiadateľ a účastník č. 1.

26. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.10.2004 JUDr. Gabriela Drgoňa sp.zn. 23D/588/1999, súd zistil,
že poručiteľka X. Z. zomrela so zanechaním holografného závetu zo dňa 19.11.1998. Týmto závetom
odkázala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojmu manželovi X.. F. Z.E., S.. XX.X.XXXX. V
prípade jeho smrti žiadala rozdeliť majetok medzi 4 deti. Skutočnosť, že listina obsahuje jej poslednú

vôľu potvrdila poručiteľka svojim podpisom. Súčasne tento závet súdny komisár oboznámením jeho
obsahu vyhlásil. Syn poručiteľky X.. F. Q. a dcéra poručiteľky O. Z., do zápisnice dňa 20.11.2001 po
zákonnom poučení vyhlásili, že namietajú relatívnu neplatnosť predmetného závetu a uplatňujú nárok
na povinný dedičský podiel neopomenuteľných dedičov zo zákona. Notár konštatuje, že poručiteľka
bola štátnou príslušníčkou Spolkovej republiky Nemecko. Medzi Slovenskou republikou a Spolkovou

republikou Nemecko nie je uzavretá medzinárodná zmluva o právnej pomoci na úseku občiansko-
právnom. Preto sa postupuje podľa zákona 97/1963 Z.z. a podľa § 45 ods. 1 písm. c). Slovenský súd
prejedná dedičstvo po cudzincovi vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.
Podľa § 17 cit. zákona dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol
poručiteľ príslušníkom v čase smrti.

27.ZdedičskéholistuvydanéhoOkresnýmsúdomvHannoverizodňa20.10.2000súdzistil,že poMarte
Kužillovej je jej jediný dedič ovdovelý manžel X.. F. Z., M. A., S.. XX.X.XXXX. Nariadení následní dedičia
sú: F. Q., O. Z., F. Z. L. F. A.. Podľa bodu V. dedičia uzavreli dohodu X.. F. Q., O. Z., F. Z., F. A. nadobudli
rovnodielne predmet dedičstva pozostávajúci zo zostatku na vkladovom účte v sume 54.186,45 Sk. X..

F. Q. nadobudol nehnuteľnosti na kat. úz. Bidovce. O. Z. nadobudla nehnuteľnosti na kat.úz. Bidovce.

28. Súd vec právne posúdil nasledovne:

29. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len

„Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

30. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.

31. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi
dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencie dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

32. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý

z nich rovnakým dielom.

33. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ichdedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

34. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

35. Z ust. § 77 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje
ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

36. Na pojednávaní dňa 9.6.2016 navrhli právni zástupcovia žalobcov, aby do konania na strane
žalobcov vstúpila účastníčka O. Z. a dedičia po nebohom X.. F. Q. v súlade s rozhodnutím odvolacieho
súdu.

37. Podľa ust. § 79 C.s.p. na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

38.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcoviav1.a2.radenepredložilisúhlasO.Z.adedičovponebohom
X.. F. Q. so vstupom do konania na strane žalobcov, ako aj z dôvodu, že ani neoznačili dedičov po

poručiteľovi X.. F. Q., súd návrh žalobcov na pripustenie vstupu ďalších subjektov do konania na strane
žalobcov zamietol.

39. Predmetom konania je procesný nárok žalobcov v 1. a 2. rade , ktorým sa domáhajú od žalovanej
zaplatenia sumy 37.409,55 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17% ročne zo sumy 37.409,55

eura od 30.12.2007 do zaplatenia, titulom pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej ako dlžníkovi U.. F. Z.
L. F. X. X. Z. ako veriteľmi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996 v celkovej výške 1.590.000,-
Sk, t.j. 52.778,33 eura a to za účelom rekonštrukcie reštaurácie na R. Q., ktorej výlučnou vlastníčkou
bola žalovaná.

40. Nárok spočívajúci v tom, že vec resp. právo patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju (ho)
poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv
a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom,
prípadne jeho právnym nástupcom. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo
vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom

konanie o dedičstve skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané
dedičstvo medzi viacerých dedičov.

41. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 C.s.p.

42. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac poručiteľov a nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne

vecí, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že tento majetok nebol v konaní o dedičstvo prejednaný,
sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci.
Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a
nerozdielne.

43. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 23D 588/1999 má súd za preukázané, že poručiteľka X. Z.
(veriteľka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996) zomrela dňa 10.2.1999 so zanechaním závetu, pričomza závetného dediča určila svojho manžela - pôvodného žalobcu a takisto veriteľa zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 1.12.1996.
44. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke X. Z. zo dňa 14.10.2004 č.k. 23D 588/1999-105 má

súd za preukázané, že syn poručiteľky X.. F. Q. L. U. O. Z. do zápisnice dňa 20.11.2001 vyhlásili,
že namietajú relatívnu neplatnosť predmetného závetu a uplatňujú nárok na povinný dedičský podiel
neopomenuteľných dedičov zo zákona.

45. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia

§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto
relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa

musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak
ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu

dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa

katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný); rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2009.

46. Z uznesenia Okresného súdu Hannover, č.k. 54 VI 938/99 zo dňa 11.9.2000 a z dedičského listu

vydaného Okresným súdom Hannover zo dňa 20.10.2000 má súd za preukázané, že vo veci dedičstva
po X. Z.Ž., C. XX.X.XXXX, sú dedičmi Dr. F. Z., O. Z., R.. Q., F. Q., F. Z., bytom F. XX, Z., F. A., F.
XX, Z.Š., pričom dedičia uzavreli dohodu, na základe ktorej X.. F. Q., O. Z., F. Z.E., F. A. nadobudli
rovnodielne predmet dedičstva pozostávajúci zo zostatku na vkladovom účte v sume 54.186,45 Sk, X..
F. Q. nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. Bidovce a O. Z. nadobudla nehnuteľnosti v kat.úz. Bidovce.

47. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

48. Vecná legitimácia je teda teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného práva, pričom aktívnu vecnú legitimáciu má strana, u ktorej je preukázateľné, že
je oprávnenou z tvrdeného hmotného práva a v prípade, že to strana sporu nepreukáže, vedie to k jej
neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu

žaloby meritórnym rozhodnutím.49. Súd preto prihliadol na námietku žalovanej, a to, že v konaní na strane žalobcov nevystupovali aj
ďalšie subjekty (O. Z. L. U. Q. S.. X.. F. Q.) s prihliadnutím na ust. § 473, 476, 479 v spojení s § 40a
Občianskeho zákonníka.

50. Žalobe teda nemožno vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami tohto konania neboli
všetci účastníci konania o dedičstve po poručiteľke X. Z., C. XX.X.XXXX, ktorá bola spolu s už nebohým
manželom a pôvodným žalobcom veriteľka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996.

51. Pôvodný žalobca X.. F. Z. X. X. Z. prežil nebohú X. Z., dedil a získal polovicu dedičstva po nebohej
poručiteľke. Zvyšok dedičstva sa rozdelil rovnakým dielom medzi ich deti O. Z., F. Q., F. Z. a F. A.
(keďže deti poručiteľky namietali v zmysle vyššie citovaného relatívnu neplatnosť závetu, zachovali si
nárok na polovicu ich zákonného nároku voči dedičovi zo závetu). Z uvedeného je zrejmé, že predmetnú
pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1996 mali dediť aj deti nebohej X. Z. L. N. X.. F. Q. L. O. Z..

52. V sporovom konaní je potrebné považovať všetkých účastníkov dedičského konania v zmysle
ustanovenia § 77 ods. 1 C.s.p. za nerozlučných spoločníkov, a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane
žalovaného, ??a ak sa nezúčastnia takého konania všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť žalobe
vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie.

53. Súd preto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov zamietol.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej súd proti žalobcom nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

57. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku nemožno podať odvolanie.

Proti výrokom II a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).