Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7813204314.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr.DrahomíryBrixiovejaJUDr.GabrielyVarhalíkovejvexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, Bratislava proti povinnému: C. O., nar. X.X.XXXX,
bytom M. č. XXX vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Dukelských
hrdinov 6, Malacky, o vymoženie 138,27 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.8.2019, č. k. 4Er/446/2013-33, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j euznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 6.8.2019, č. k.
4Er/446/2013-33 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Štefanom Hrebíkom pod sp. zn. EX 1311/2013 a priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi

Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 67,86 eura a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie
priznané súdom súdnemu exekútorovi vo výške 67,86 eura v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 11.4.2013 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že

lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený jeho majetok. Oprávnený vo vyjadrení sa k
podnetusúdnehoexekútoranazastavenieexekúciezodňa02.08.2019uviedol,ževprípadezastavenia
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) je potrebné u tvrdenej nemajetnosti povinného vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho
predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné

vykonať exekúciu. Požiadal súd, aby podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie posúdil ako
nedôvodný. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a keďže súdnym
exekútorom zistené majetkové pomery povinného považoval za dostatočne preukázané, exekúciu v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 4
a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
a § 196 a nasl. Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 67,86 eura. Na ich náhradu zaviazal

oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru

nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o
zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou
stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii
pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to,

že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (50 rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom
výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený
bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený

poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.
Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka

predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom
záujme,priktorejsahospodárisverejnýmiprostriedkami.Pretooprávnenýpovažovalzadôležité,abypri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní
týchto nedoplatkov.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 9.9.2019 k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje
s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková
podstata, ktorá je podporená aj výpisom v Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie
majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie

exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Mal za to, že pre
rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zároveň poukázal na rozhodnutia
Krajských súdov v Nitre, Žiline a Banskej Bystrici a dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie

pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o
novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného
titulu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 4Er/446/2013 zistil, že predmetné

exekučné konanie sa začalo dňa 3.4.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1200498428 oprávneného zo dňa 23.9.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu
exekútorovi dňa 11.4.2013 poverenie na výkon exekúcie.10. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 25.7.2017 z

dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Vzhľadom na
uvedené žiadal súd, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň
si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 67,86 eura.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii

dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre

nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,

ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

16. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

17. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno
zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého

uznesenia len opísal návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a s poukazom na § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani
zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto rozhodol, či sa zaoberal tým, aké
úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a či súdny exekútorvykonalvšetkypotrebnéúkonyachýbajúajúvahysúduprihodnotenídôkazovanáslednéprávnezávery.
Vrozporesozásadoudanouv§220ods.2vspojenís§234ods.2C.s.p.súdprvejinštancieneodôvodnil
svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a iba sa stotožnil s dôvodmi

uvedenými v podnete súdneho exekútora. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno
považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

18. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj
znenie § 388 C.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú
dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno
ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

20. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia,
pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako

nepreskúmateľné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie

exekúcie, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť
dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania a o podnete súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť. Súd svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo
zdôvodní, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude
možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť

pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).