Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Fedorková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200435
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620200435.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu Y. I., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXXX/XX, U. B. P., právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o. so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová
Ves proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31340 890, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého by

uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.2.2018 k
Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2018, ktoré boli uzavreté medzi stranami
sporu a zároveň žalovaného poučil, že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti žalobkyni
žalobu o platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.2.2018 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2018. Tiež si uplatnila trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 7.2.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX ( ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky. Toho istého dňa uzatvorili strany sporu Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobkyňa
vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek dlhu vzdala mzdových nárokov v prospech žalovaného, pokiaľ
tento dlh voči žalovanej bude evidovať, pričom výšku dlhu súd nebude mať možnosť preskúmať. V
danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom všetky listiny boli predtlačené, takže žalobkyňa

nemohla individuálne vyjednať ich obsah. Žalovaný listom zo dňa 3.1.2019 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Od januára 2019 sa vykonávajú zrážky zo mzdy žalovanej vo
výške 400,- eur mesačne. Žalobkyňa má príjem vo výške 700,- eur mesačne a obáva sa, že žalovaný
bude uspokojovať svoje subjektívne nároky bez akéhokoľvek prieskumu relevantnou autoritou. Keďže
výška dlhu je sporná, považuje žalobkyňa za nevyhnutné aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by zabránilo žalovanému vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Vec neznesie odklad, nakoľko sa zasahuje

do mzdy žalobcu ako prostriedkov slúžiacich na jej obživu, zabezpečenie základných potrieb. Žalovaný
výšku dlhu žalobkyne jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobkyne
je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatným právnym úkonom, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľských vzťahoch. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému
uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne
dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej

dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.3. Žalobkyňa k žalobnému návrhu pripojila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.2.2018, Dohodou
o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.2.2018, prípis žalovaného zo dňa 3.1.2019 adresovaný Embraco Slovakia,
s.r.o. Spišská Nová Ves označený ako "Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy".

4. Z týchto listinných dokladov mal súd osvedčené, že dňa 7.2.2018 bola medzi Poštovou bankou, a.s.,
Bratislava ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Na
základetejtozmluvymalbyťžalobkyni poskytnutýúvervovýške 29.800,-eur,ktorýsazaviazalazaplatiť
v 96 mesačných splátkach vo výške 450,15 eur so splatnosťou 15. deň v kalendárnom mesiaci so

splatnosťou prvej splátky dňa 15.3.2018. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 7,50 % p.a., ročná
percentuálna miera nákladov 10,30 % p.a., priemerná RPMN vo výške 8,73 % p.a. a celková čiastka
úveru 43.212,51 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru je uvedený na deň 15.2.2026. Je dojednaný podľa
uvedenej zmluvy aj základný súbor poistenia.

5. Zároveň dňa 7.2.2018 bola medzi Poštovou bankou, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalobkyňou

ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa bodu 2.1. ktorej sa ňou zabezpečuje
pohľadávka žalovaného vzniknutá voči žalobkyni ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 7.2.2018, najmä nárok žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 29.800,- eur, na
zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov žalovaného ako banky s uplatnením
týchto nárokov. Podľa bodu 2.2 tejto dohody sa zabezpečuje uspokojenie tejto pohľadávky žalovaného

zrážkami zo mzdy žalobkyni ako dlžníka a z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá
ako so mzdou. Podľa bodu 2.3 uvedenej dohody má mať žalovaný ako banka právo na výplatu zrážok
zo mzdy žalobkyne ako dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 450,14 eur. V
prípade, ak uvedená zrážka zo mzdy je vyššia ako zrážka , ktorá sa môže zraziť pri výkone rozhodnutia,
má žalovaný ako banka právo na výplatu zrážky zo mzdy vo výške zrážky , ktorá sa môže zo mzdy zraziť

pri výkone rozhodnutia. Žalovaný ako banka má právo na výplatu zrážky zo mzdy až do uspokojenia
pohľadávky. Právo na výplatu zrážok zo mzdy podľa bodu 2.4. uvedenej dohody si žalovaný ako banka
mohol uplatniť voči platiteľovi mzdy žalobcu, ktorým je firma Embraco Slovakia s.r.o. Spišská Nová Ves

6. Z obsahu prípisu zo dňa 3.1.2019 označeného ako " Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy"

a adresovaného žalovaným Embraco Slovakia, s.r.o , mzdová učtáreň , Odorínska cesta 2, Spišská
Nová Ves , žalovaný vyzval uvedený subjekt ako zamestnávateľa žalobkyne na realizovanie mesačnej
zrážky vo výške 414,38 eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia a
to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku. Z uvedeného prípisu tiež
vyplynulo, že touto zmluvou sa rozumie Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa uzatvorená dňa

7.2.2018 medzi žalovaným a žalobkyňou , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
29.800,- eur. Tiež sa v uvedenom prípise konštatuje, že spolu s touto zmluvou žalovaný ako veriteľ so
žalobkyňou ako dlžníkom uzavreli podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo
mzdy, na základe ktorej je žalovaný oprávnený požadovať od zamestnávateľa žalobkyne ako platiteľa
mzdy vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, ktorá porušila ustanovenia zmluvy, čím sa dostala do

omeškania.

7. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako "CSP"),
neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

21. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania
žaloby.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či
a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti).,c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej
sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti) ,
d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebudú vytvorený nenávratný stav,
e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) ,
f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 CSP).

23. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenie musí
teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností , ktoré podľa
navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej žalobcu) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu , že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou
argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ,
ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom

osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a násl. CSP. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou
súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by

boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežnáochranaamusíbyťzrejmé,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovby
bolo právo strany sporu ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

25. Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné)
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej

riešenia čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené
skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd
SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

26. V danom prípade je existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným osvedčená, tiež nie
je sporné, že záväzky z tohto vzťahu sú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa netvrdí,
aby pri realizácii hlavného právneho vzťahu so žalovaným vznikli konkrétne nezrovnalosti vyžadujúce
okamžitú úpravu, potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odvodzuje len zo svojho subjektívneho
presvedčenia o tom, že výška dlhu je sporná a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalobkyňa

tiež netvrdí, že by úhrn ňou doposiaľ zaplatených splátok úveru nateraz zodpovedal aspoň výške
poskytnutých peňazí. Z úverovej zmluvy možno vyvodiť, že aktuálne sa úver nachádza v stave ani nie
dvoch rokov od prvej splátky ( ktorá bola splatná 15.3.2018). Keďže termín konečnej splatnosti úveru
je stanovený na 15.2.2026, takže aj pri predpoklade doterajšieho riadneho splácania úveru žalobkyňa
zatiaľ žalovanému neuhradila ani sumu zodpovedajúcu poskytnutým peniazom. V kontexte s vyššie

uvedeným nemožno opomenúť, že v úverovej zmluve ( aj dohode o zrážkach zo mzdy) bola dohodnutá
výška mesačnej splátky 450,14 eur, pričom výška vykonávanej zrážky zo mzdy žalovanej činí 414,38
eur, teda je o 308,76 eur nižšia ako výška úverovej splátky dojednaná v dohode o zrážkach zo mzdy
( t. j. výške úverovej splátky).

27. Zásadnou pri rozhodovaní súdu bola skutočnosť, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaný
uspokojuje svoju pohľadávku voči žalobkyni práve v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým úverovým
splátkam. Z tohto dôvodu výkon práva z dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nie je spôsobilý
materiálnezaťažiťžalobkyňuoničviacnežjejpovinnosťplatiťdohodnutéúverovésplátky,ktoréprevzala
v úverovej zmluve. Je teda evidentné, že pohnútkou pre úpravu pomerov u žalobkyni nie je ani tak fakt,

že sú jej vykonávané zo mzdy zrážky, keďže i tak by túto ( ba ešte o 308,76 eur vyššiu) časť svojej mzdy
musela mesačne na úverové splátky zaplatiť, ale možné riziko, že zrážkami zo mzdy bude uspokojovaná
aj tá časť jej úverového záväzku, ktorá zodpovedá úrokom a poplatkom.28. Obrana žalovanej ohľadom výslovného zákazu zabezpečenia splácania dlhu zrážkami zo mzdy
( § 5a ods. 1 písm. a/ z. č. 250/2007 Z. z. ) nebola súdom zohľadnená, pretože dohoda o zrážkach
zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, žalovanou podpísanej a náležite poučenej. Tiež

nemožno opomenúť, že žalobkyni ako spotrebiteľke platná právna úprava poskytuje celý rad právnych
inštrumentov, ktorými je môže aby sa svojich práv domohla. Predovšetkým žalobkyňa, nie žalovaný by
mala byť iniciátorom vyriešenia sporných otázok týkajúcich sa úveru ako takého ale aj výšky splátok
úveru.

29. Aj v spotrebiteľských vzťahoch platí základná zásada záväzkového práva, v zmysle ktorej sa majú
dohody plniť a pokiaľ žalobkyňa doposiaľ celú žalovaným poskytnutú istinu neuhradila ani nepreukázala,
že zrážkami zo mzdy už bola uspokojovaná úverová pohľadávka nad rozsah poskytnutých peňazí, alebo
že by k tomu malo dôjsť v krátkom časovom horizonte, nemožno uvažovať o naliehavosti požadovanej
ochrany žalobkyne.

30. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Súd priznal žalovanému vo vzťahu ku žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,

keďže bol vo veci úspešný, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.