Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217203455
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2018:3217203455.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej

veci žalobkyne: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, občan SR, zastúpená JUDr. Andrejom
Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: Basler Versicherung AG,
Aeschengaben 21, 4002 Basel, Švajčiarska konfederácia, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, o určenie vlastníckeho práva k
hnuteľnej veci a v spojenej veci žalobcu: Basler Versicherung AG, Aeschengaben 21, 4002 Basel,
Švajčiarskakonfederácia,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.ZuzanaČížová,s.r.o.,J.Jesenského
69, Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným 1/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená JUDr.

Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a 2) V. M., nar. XX.XX.XXXX, E.
XXX/XXX, B., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou pôvodne pod spisovou značkou 4C/52/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Spoločnosť Basler Versicherung AG, so sídlom Aeschengraben 21, 4002 Basel, Švajčiarska
konfederácia, je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla P. P. B., bielej farby, pôvodné M. :
G ev. č. N

II. Žalobu žalobkyne Y. A. z a m i e t a.

III. 1/ Y. A. a 2/ V. M. s ú p o v i n n í zaplatiť spoločnosti Basler Versicherung AG spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňaY.A.sažaloboupodanoudňa24.11.2017protižalovanémudomáhalaurčeniavlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu P. P. B., bielej farby, ev. č. N M.: G (po odcudzení; pôvodné
M.: G rok výroby 2011 (ďalej aj len „vozidlo“). Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.08.2016 bolo vozidlo

príslušníkmi Okresného riaditeľstva PZ B. zaistené na základe podozrenia, že je spojené so spáchaním
trestného činu. V čase zaistenia bolo vozidlo v jej vlastníctve a vlastnícke právo k nemu nadobudla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2014. Po zaistení bolo vozidlo podrobené skúmaniu a bola zistená
zmena VIN čísla, pričom po vozidle bolo od roku 2013 vyhlásené pátranie Okresným riaditeľstvom PZ
Bánovce nad Bebravou (OR PZ BN), pretože vozidlo malo byť v septembri 2013 odcudzené vtedajšiemu
majiteľovi spoločnosti Cleverat Allganz AG, Švajčiarsko. Dňa XX.XX.XXXX bolo vozidlo prevzaté do
trestného konania. Žalobkyňa Y. A. podala žiadosť o vydanie vozidla zo dňa 20.02.2017 na OR PZ

Bánovce nad Bebravou. Vyšetrovateľ PZ jej oznámil, že vozidlo nie je možné vydať, pretože bolo
odcudzené v roku XXXX vtedajšiemu vlastníkovi, bolo pozmenené jeho VIN číslo a vlastnícke právo k
nemu je tak sporné. Následne jej bolo zo strany OR PZ BN oznámené, že vlastnícke právo k vozidlu si
uplatnil žalovaný Basler Versicherung AG (ďalej aj len „Basler“), pričom vyšetrovateľ vyzval žalobkyňuna uplatnenie si nároku na vozidlo v civilnom konaní s tým, že po nepochybnom preukázaní vlastníckeho
práva k vozidlu v civilnom konaní ho orgány činné v trestnom konaní vydajú oprávnenému vlastníkovi.
Žalobkyňa Y. A. nadobudla vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od predávajúceho

Q. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom za vozidlo zaplatila sumu 40 000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli,
že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol Q. W. vlastníkom vozidla, nakoľko bez ohľadu na to, že sa
jednalo o vozidlo neoprávnene odcudzené, bolo niekoľkokrát prevedené v rámci obchodného styku,
pričom sám predávajúci nemohol mať vedomosť o tom, že po vozidle je vyhlásené pátranie, a teda že

sám nie je vlastníkom. Rovnako tak žalobkyňa Y. A. ako kupujúca nemala a ani objektívne nemohla mať
vedomosť o tom, že sa jedná o odcudzené vozidlo. Vozidlo bolo riadne prihlásené a evidované štátnymi
orgánmi a nič nenaznačovalo akúkoľvek spojitosť s trestnou činnosťou. Na základe uvedenej kúpnej
zmluvy bolo vozidlo riadne prihlásené príslušnými štátnymi orgánmi do evidencie motorových vozidiel
a žalobkyni Y. A. bolo odovzdané osvedčenie o evidencii, kde bola uvedená ako vlastník vozidla. Y.
A. tak nadobudla vlastnícke právo k vozidlu s poukazom na § 446 Obchodného zákonníka. V prípade

akýchkoľvek pochybností žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k vozidlu vydržaním, keďže ona a
aj jej právni predchodcovia dobromyseľne fakticky vozidlo ovládali a nakladali s ním ako vlastným.
Žalobkyňa Y. A. ďalej odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to spornosťou
vlastníckeho práva k vozidlu, v dôsledku čoho orgány činné v trestnom konaní jej odmietajú vozidlo
vydať. Okrem toho naliehavý právny záujem je daný aj potrebou predísť sporu medzi vlastníkom vozidla

pred jeho odcudzením a žalobkyňou. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyňa Y. A.
označila a predložila listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu, ako aj listiny z vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-215/OEK-BN-2013, ktorý napokon navrhla aj pripojiť celý.

2. Spoločnosť Basler Versicherung AG sa ako žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod

spisovou značkou 4C/52/2017, proti žalovaným 1/ Y. A., a 2) V. M., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XXX, B.,
domáhal určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu P. P ev. č. N M.: G Táto žaloba
bola podaná dňa 27.11.2017. Žalobca Basler žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Cleverat Allglanz AG
so sídlom vo M. konfederácii sa na základe leasingového zmluvného vzťahu so spoločnosťou AMAG
Leasing AG so sídlom vo M. konfederácii stala v roku 2011 držiteľom vozidla. Vozidlo bolo poistené

žalobcom Basler na základe poistnej zmluvy č. XX/X.XXX.XXX-X. V dobe od 23.00 hod. dňa 16.09.2013
do09.15hod.dňa17.09.2013došlonaparkovisku,naX.L.ivA.N.A.predvchodomdomuč.XXXX/XXk
odcudzeniuvozidla.Vovecibolopolíciouzačatétrestnéstíhanieprezločinkrádeže.Nazákladehlásenia
poistnej udalosti a dohody o odškodnení vyplatil žalobca Basler spoločnosti AMAG Leasing sumu 67
495,85 CHF. Podľa dohody o odškodnení uzatvorenej medzi žalobcom Basler a AMAG Leasing AG

vyplatením odškodného prechádzajú vlastnícke práva k vozidlu na spoločnosť Basler. Vozidlo bolo dňa
18.08.2016 zaistené žalovanému 2/ V. M., ktorý je podľa osvedčenia o evidencii evidovaný ako vlastník
vozidla. V trestnom konaní si uplatnili na vozidlo vlastnícke právo spoločnosť Basler a aj pani Y. A..
Spoločnosť Basler sa stala vlastníkom vozidla na základe dohody o odškodnení so spoločnosťou AMAG
LeasingAG.NaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníodvodzuježalobcaBaslerzvýzvyORPZ

BN, ktorou bol vyzvaný na uplatnenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu na súde. Bez
autoritatívneho rozhodnutia súdu žalobca nemôže vykonávať tie práva, ktoré mu zákon ako vlastníkovi
vozidla priznáva. Pasívna legitimácia žalovanej Y. A. vyplýva z toho, že táto žiadala v trestnom konaní o
vydanie vozidla ako údajná vlastníčka a žalovaný 2/ V. M. je evidovaný ako vlastník vozidla. Okrem toho
z výsluchu žalovaných Y. A., V. M. a syna Y. A., P. A., v trestnom konaní vyplýva, že medzi žalovanou Y.

A. a žalovaným V. M. malo dôjsť k uzavretiu zámennej zmluvy, podľa ktorej si títo mali vymeniť motorové
vozidlá. Podľa tejto zmluvy žalovaný 2/ previedol žalovanej 1/ vlastnícke právo k svojmu vozidlu A.
a žalovaná 1/ mu previedla vlastnícke právo k vozidlu P. P Žalovaná Y. A. mala vozidlo nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej s Q. W. ako predávajúcim. Z tejto zmluvy
vyplýva, že obaja v nej vystupovali ako fyzické osoby a nie ako podnikatelia a jej predmetom nebol tovar.

Na kúpnu zmluvu nie je možné aplikovať ust. § 446 Obchodného zákonníka. Žalovaná 1/ nemohla byť pri
údajnom nadobudnutí vozidla ani dobromyseľná. Spoľahla sa iba nato, že osobu Q. W. pozná a z toho
dôvodu nemala pochybnosti o jeho vlastníckom práve k vozidlu. Pokiaľ však mala osobu Q. W. poznať,
nemala dôvod uzatvárať zmluvu v režime Obchodného zákonníka. Jediným dôvodom toho mohla byť
skutočnosť, že mala o jeho vlastníctve k vozidlu pochybnosti, resp. si zmluvné strany boli vedomé

toho, že skutočným vlastníkom vozidla nie je Q. W.. Nakoľko predávajúci nebol vlastníkom, nemohol
na žalovanú 1/ previesť vlastnícke právo. Keďže žalovaná 1/ nebola vlastníčkou vozidla, nemohla ho
previesť na žalovaného 2/. Spoločnosť Basler ako žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
označil a predložil listinné dôkazy, a to doklady o poistení vozidla vrátane poistných podmienok, hlásenieškodovej udalosti, dohodu o odškodnení, osvedčenie o evidencii vozidla, históriu vlastníkov vozidla a
listiny z vyšetrovacieho spisu OR PZ BN ČVS: ORP-215/OEK-BN-2013.

3. K žalobe spoločnosti Basler sa vyjadrila žalovaná 1/ Y. A., ktorá v písomnom vyjadrení uviedla, že
konanie o žalobe spoločnosti BASLER sp. zn. 4C/52/2017 má byť zastavené z toho dôvodu, že konanie
začaté na základe jej žaloby pod spis. zn. 5C/26/2017 je prekážkou skôr začatého konania v rovnakej
veci. Ďalej uviedla, že so žalobou spoločnosti Basler nesúhlasí a žalovaný 2/ nie je vecne pasívne
legitimovaný, nakoľko neexistuje žiaden dôvod, na základe ktorého by sa mohlo odvodiť vlastnícke

právo pre žalovaného 2/. Jedinou výlučnou vlastníčkou vozidla je žalovaná 1/. V minulosti sa žalovaný
2/ mal stať vlastníkom vozidla, no prevod vlastníckeho práva sa nerealizoval, pričom zápis v evidencii
motorových vozidiel neosvedčuje vlastnícke právo k veci. Podľa žalovanej 1/ dohoda o odškodnení
nijako nezameniteľne a presne neidentifikuje motorové vozidlo, ktoré mal žalobca nadobudnúť. Taktiež
nie je preukázané, že vozidlo niekedy vlastnila spoločnosť AMAG Leasing AG. Žalovaný 2/ sa po
tom, čo mu bolo vozidlo zaistené, rozhodol nezrealizovať výmenu za vozidlo BMW a toto mu bolo

vrátené. Žalovaný 2/ si však nikdy neuplatňoval vlastnícke právo k vozidlu P. P Žalovaná 1/ ďalej uviedla
argumenty v prospech svojho tvrdenia, že je vlastníčkou vozidla, a to rovnaké, ako vo svojej vlastnej
žalobe.

4. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca Basler a uviedol, že pokiaľ aj žalovaná 1/ podala na

Okresnom súde Bánovce nad Bebravou žalobu, v ktorej vystupuje žalobca ako žalovaný, nepôjde
o ten istý spor tak, ako to predpokladá § 159 CSP. Zo žaloby žalovanej 1/ vyplýva, že za stranu
sporu neoznačila aj žalovaného 2/, z čoho vyplýva, že v danej veci nevystupujú tie isté strany sporu.
Žalobca Basler bol na podanie žaloby priamo vyzvaný vyšetrovateľkou Policajného zboru výzvou zo
dňa 24.10.2017 v trestnej veci ČVS:ORP-215/OEK-BN-2013, na základe čoho si vlastnícke právo

cestou súdu aj uplatnil. Žalobca postupoval podľa listinných dôkazov, ktoré osvedčujú vlastnícke právo
sporného vozidla. Z osvedčenia o evidencii - časť II č. PD XXXXXX (Technický preukaz) a taktiež z
výpisu z histórie vlastníkov vyplýva, že vlastníkom vozidla má byť v evidencii vozidiel zapísaný práve
žalovaný 2/. Medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ nedošlo pri uzatváraní údajnej zámennej zmluvy,
podľa ktorej si žalovaná 1/ a žalovaný 2/ mali vymeniť osobné motorové vozidlá v ich vlastníctve, k

jej uzavretiu písomnou formou. Preto sa žalobca nemôže spoliehať iba na vyjadrenie žalovanej 1/, že
žalovaný 2/ sa necíti byť vlastníkom predmetného vozidla. Práve naopak, žalovaný 2/ ako evidovaný
vlastník osobného motorového vozidla má týmto pasívnu legitimáciu, nakoľko tento zápis vlastníckeho
práva v evidencii nemožno bez ďalšieho opomenúť. Žalobca taktiež poukázal na znenie § 97 ods.
1 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak by si žiadna osoba neuplatnila nárok na

osobné motorové vozidlo, toto by bolo vydané tomu, u koho bolo zaistené, t.j. žalovanému 2/, ktorý je
evidovaný ako vlastník vozidla. Pokiaľ ide o dôkaz, z ktorého má vyplývať, že vlastníkom predmetného
motorového vozidla má byť spoločnosť AMAG Leasing AG, žalobca uviedol, že vlastnícky vzťah je
preukázaný dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise vedenom pred Okresným riaditeľstvom
policajného zboru Bánovce nad Bebravou pod ČVS:ORP-215/OEK-BN-2013, ktorý žalobca už v žalobe

podanejdňa28.11.2017navrhovaldožiadať.Zaúčelompreukázaniavlastníckehoprávakpredmetnému
motorovému vozidlu spoločnosťou AMAG Leasing AG predložil žalobca spolu s vyjadrením leasingovú
zmluvu č. GL-XXXXXXX zo dňa 29.11.2011 spolu s protokolom o prevzatí vozidla zo dňa 30.11.2011
a tiež technický preukaz vozidla k leasingovej zmluve. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-215/VYS-BN-2013 zo dňa 06.09.2016 vyplýva, že osobné

motorové vozidlo zn. P. A5 s M.: G bolo stotožnené s osobným motorovým vozidlom zn. P. A5 s M.:
G Z.: ZH XXXXXX, ktoré bolo odcudzené v dobe od 23:00 hod. dňa 16.09.2013 do 09:15 hod. dňa
17.09.2016 na ul. X. v A. nad A.. Na základe poistnej zmluvy č. 40/6.289.923-1 zo dňa 27.12.2011
uzavretej medzi žalobcom a držiteľom vozidla - spoločnosťou Cleverat Allglanz AG, Förrlibuckstrasse
185, 8005 D., M. konfederácia, bolo osobné motorové vozidlo zn. P. A5 s Z.: ZH XXXXXX poistené.

Na základe dohody o odškodnení zo dňa 18.11.2013 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou AMAG
Leasing AG, Täfernstrasse 5, 5405 Baden-Dättwil, M. konfederácia, vyplatil žalobca spoločnosti AMAG
Leasing AG poistné plnenie vo výške 67 495,85 CHF (54 781,15 €) a to dňa 26.11.2013. Z dohody o
odškodnení zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že odškodnenie sa týka poistnej udalosti týkajúcej sa osobného
motorového vozidla zn. P. A5 Z.: ZH XXXXXX. Na základe vyplatenia poistného plnenia podľa dohody

o odškodnení zo dňa 18.11.2013 sa vlastníkom osobného motorového vozidla evidovaného na území
B. republiky ako osobné motorové vozidlo zn. P. A5 B., M.: G stal žalobca. K prechodu vlastníckeho
práva na žalobcu došlo na základe všeobecných poistných podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou
vyšetrovacieho spisu, na základe § 641 ods. 2 M. Občianskeho zákonníka a dohody o odškodnení.Pokiaľ ide o údajné nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu žalovanou 1/ na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 07.11.2014, žalobca odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v jeho žalobe a označil a citoval
z príslušnej judikatúry. K možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou 1/ k vozidlu uviedol, že

vozidlo bolo zaistené dňa 18.08.2016 o 10:00 hod, kedy najneskôr došlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej
doby. Žalovaná 1/ najneskôr od 18.08.2016 nemohla byť oprávneným držiteľom vozidla, nakoľko nebola
dobromyseľná a ani vozidlo ako vlastné neužívala po celú dobu plynutia vydržacej doby. Žalovaná 1/ a
žalovaný2/maliúdajneuzavrieťzámennúzmluvu,apretožalobkyňaoduzavretiatejtozámennejzmluvy
so žalovaným 2/ (na základe ktorej mal byť žalovaný 2/ ako vlastník zapísaný v evidencii vlastníkov

vozidiel od 12.08.2016) ani predmetné osobné motorové vozidlo ako vlastné neužívala a nebola ani
jeho vlastníčkou. Ani so započítaním doby, po ktorú mali predmetné vozidlo všetci právni predchodcovia
žalovanej 1/ na území B. republiky, do 18.08.2016, t.j. do dňa, kedy bolo vozidlo zaistené políciou (resp.
do dňa 12.08.2016, kedy malo dôjsť k zámennej zmluve), neuplynula vydržacia doba troch rokov. Vozidlo
bolo na území B. republiky evidované iba od 29.11.2013, a preto je nepochybné, že žalovaná 1/ nemohla
vídavaťp.W.napredmetnomvozidle„niekoľkorokov“.Samotnýfakt,ževozidloboloevidovanénaúzemí

B. republiky nesvedčí o skutočnosti, že žalovaná 1/ bola dobromyseľná v otázke jej vedomosti alebo
pochybnosti o pôvode predmetného osobného motorového vozidla. V tejto súvislosti možno uviesť, že
osobné motorové vozidlo bolo pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 07.11.2014 medzi žalovanou 1/ a Q.
W. evidované na území B. republiky iba po obdobie cca jedného roka. Preto už len zo samotných tvrdení
žalovanej 1/ vyplýva, že táto nebola a ani nemohla byť dobromyseľná pri uzatváraní kúpnej zmluvy

zo dňa 07.11.2014, keď v rozpore so skutkovým stavom tvrdí, že mala vídavať p. W. na predmetnom
motorovom vozidle niekoľko rokov.

5. Uznesením č. k. 5C/26/2017 - 116 zo dňa 24.05.2018 spojil súd na spoločné konanie konanie vedené
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 4C/52/2017 vo veci žalobcu Basler

proti žalovaným 1/ Y. A. a 2) V. M. o určenie vlastníckeho práva a konanie vedené na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 5C/26/2017. Spoločné konanie bolo ďalej vedené pod
spisovou značkou 5C/26/2017. V tomto konaní súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul
právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a zároveň žalovanej
1/ Y. A., svedka P. A. a oboznámením listinných dôkazov, a to podaní a vyššie označených listín

predložených stranami sporu a vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Bánovce nad Bebravou
ČVS: ORP-215/OEK-BN-2013.

6. Žalobkyňa a zároveň v spojenom konaní žalovaná 1/ Y. A. (ďalej už len ako žalobkyňa) na pojednávaní
uviedla, že vozidlo kúpili od p. W. za sumu, ako bola uvedená v zmluve a syn je v zmluve uvedený ako

svedok. Kúpnu cenu platila v hotovosti. O tom, že vozidlo bolo kradnuté, vôbec nevedeli, nakoľko boli
už tretí majitelia a vozidlo prešlo už niekoľkými kontrolami pri evidencii alebo pri uzatváraní poistných
zmlúv PZP ale aj havarijného poistenia. Pri uzatváraní zmluvy ako aj pri kúpe vozidla boli presvedčení,
že je všetko v poriadku, bola tam dobrá vôľa a dobrý úmysel. Keby mali nejaké podozrenie, tak by auto
nekupovali a nechceli ho ani zadarmo, pretože s tým majú len problémy. Sú bez peňazí, bez auta a

musia sa vláčiť po súdoch. Predtým, ako sa vozidlo dalo zapísať, tak si dali preveriť históriu vozidla a pri
kontrolách pri evidencii sa to robí. Nemali vedomosť, že toto vozidlo je kradnuté. Tá spoločnosť, ktorá to
prepisuje, má zrejme k tomuto prístup a oni to overili, že je to v poriadku. Pred kúpou si vozidlo pozerali
ako rodina, žalobkyňa, manžel, jeden syn, druhý syn, previezli sa v ňom. Žalobkyňa pred kúpou s autom
v servise nebola, či bol syn, nevie, technickým veciam nerozumie. Žalobkyňa osobne preverovala údaje

o vozidle podľa technického preukazu. K vozidlu dostali asi dva kľúče. K tomu, že zmluva je uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka, žalobkyňa uviedla, že taká bola predložená predávajúcim a syn to overil,
či taká môže byť a po odobrení ju podpísali. Syn to s niekým skonzultoval, s právnikom alebo nejakým
známym, či taká môže byť. Žalobkyňa nepozná dôvody, prečo taká zmluva bola uzatvorená. To, že
vozidlo bolo dňa XX.XX.XXXX zaistené, si žalobkyňa nijako nevysvetlila. Bola šokovaná a aj celá rodina,

pretože ho užívali nejaký čas a predtým ho užíval nejaký čas p. W. a nebol žiaden problém a teraz im
zo dňa na deň niekto povie, že k prepisu nemôže dôjsť, auto je zadržané. Nevedeli, či ich oklamal p. M.,
ktorý sprostredkoval výmenu auta alebo p. M.. Pán M. odkladal výmenu, nemali žiaden dôkaz, že auto je
zadržané. Telefonovali na políciu do B. a tam jej povedali, že telefonicky informácie neposkytujú a keby
tam aj šla, tak by jej tie informácie neposkytli, pretože už nebola majiteľkou vozidla. Keď im nechceli

poskytnúť informácie, tak požiadali advokátsku kanceláriu, aby v tom konala, pretože s nimi sa nikto
nebavil. To, že je vozidlo kradnuté, sa žalobkyňa reálne dozvedela až na základe žaloby, ktorá prišla v
januári. Na jej základe sa dozvedeli, že vlastnícke právo si uplatňuje tá druhá spoločnosť. Dovtedy sa u
nich nikto nehlásil, že auto je jeho. Syn mal s vozidlom nejakú poistnú udalosť v roku 2016 a škoda bolahradená z havarijného poistenia. Vozidlo bolo obhliadnuté aj po oprave. Pán W. bol druhým majiteľom
vozidla a povedal žalobkyni, že auto je v poriadku. Pred kúpou používal vozidlo syn, ktorý pracoval v tej
firme a ktoré auto bolo voľné, tak na tom jazdil. Pokiaľ ide o tú výmenu vozidla, tak sa v rodine dohodli, že

auto sa vymení za iné. Nechali to na synov. Syn P. tú výmenu sprostredkoval s p. M. s tým, že mu dal auto
zoservisovať a on mal sprostredkovať ten predaj. Auto mal vyčistiť a dať do poriadku. Pánovi M. dávala
3 500,- eur alebo 3 600,- eur za servis a sprostredkovanie. K výmene nedošlo a on tú sumu nechce
vrátiť a ešte sa tvári, že ho otravujú. V čase, kedy malo dôjsť k výmene, bola žalobkyňa s manželom
v kúpeľoch. Syn volal, že auto je pripravené, previezol sa na ňom a aby podpísali splnomocnenie na

prepis ich vozidla p. M.. Žalobkyňa podpísala splnomocnenie, podpis bola overiť a následne sa vozidlo
prepísalo na p. M. a jemu ho zadržali a vyšetrovateľ povedal, že aj on prepísal svoje auto na žalobkyňu,
ale potom ten prepis stornoval. Od toho času vozidlo nevideli. Bolo to od júla 2016, kedy dal syn auto p.
M. a on mal sprostredkovať ten predaj a mal ho zoservisovať. To, že nedošlo k prepisu vozidla p. M. na
žalobkyňu, sa táto dozvedela niekedy v polovici augusta XXXX, keď sa s manželom vrátili z kúpeľov. To,
že vozidlo je napísané na pána M., sa žalobkyňa dozvedela až potom z vyšetrovacieho spisu. Až syn

bol urobiť odhlášku ich vozidla P. v N.. Bolo to asi v čase, keď bola žalobkyňa s manželom v kúpeľoch,
čo bolo asi do XX. - XX. augusta. Brali to, že majiteľom je p. M.. Čakali, že dostanú to A., no k tomu
už nedošlo.

7. Svedok P. A., syn žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že nadobudli vozidlo, ktoré jeho matka kúpila

od jeho bývalého kolegu. Auto im bolo po roku užívania zadržané a odvtedy o aute nevie nič. Auto si
kúpil jeho kolega asi rok predtým, ako žalobkyňa od neho. Užíval ho a keďže sa poznajú a rodina svedka
mala peniaze, kúpili od neho vozidlo. Sprostredkoval to svedok, keďže pracovali v jednej firme. Pán
W. mu dal kúpnu zmluvu, ktorú dal svedok kamarátovi - právnikovi a tento mu povedal, že môže byť.
Zmluvu podpísali, auto zaplatili a p. W. im ho prepísal. Svedok k svojmu podpisu na zmluve uviedol, že

vozidlo kupovali od jeho kolegu a je tam veľká hotovosť, tak sa na zmluve podpísal ako svedok. Kúpna
cena bola 40 000,- eur a bola zaplatená v hotovosti. Zmluva bola podpísaná u nich doma (pozn. u rodiny
svedka). Svedok vedel, že p. W. vozidlo užíva, toto bolo spoľahlivé, svedok sám ho niekedy šoféroval a
jeho rodičia uvažovali o kúpe vozidla. Pán W. bol kolega, nemali dôvod na nejakú pochybnosť. Pán W.
svedkovi povedal, že vozidlo má od nejakého kamaráta z nejakej firmy, ktorý súrne potreboval peniaze

a predal mu ho. Svedok osobne pôvod vozidla neoveroval a o inom overovaní vedomosť nemá. Keď
bolo vozidlo zadržané, tak p. H. zisťoval nejaké súvislosti a zistil, že auto bolo zadržané a je v A. N. A.
v súvislosti s nejakým podozrením, no bližšie informácie nemali. Svedok mal s vozidlom asi dve poistné
udalosti, pričom prvá bola, keď zrazil srnku, no nevie presne kedy a druhá bola v marci 2016. Svedok s
vozidlom pred kúpou v servise nebol, bol pán W., teda aspoň to tvrdil. Palubný počítač z rodiny svedka

určite nik nepreveroval a pán W. im dal jeden kľúč a druhý bol taký plastový, o ktorom uviedol, že je
pre servisy. K výpovedi p. W. v trestnom konaní, ktorá bola svedkovi na pojednávaní prečítaná, svedok
uviedol, že s ním robil v jednej firme, vozidlo vlastnil on rok, potom im ho prepísal a dovtedy ho užíval on
a keď šiel svedok na ňom párkrát napr. aj pre jeho manželku, o čo ho p. W. požiadal, tak to neznamená,
že ho užíval. Havarijnú poistku urobil svedok, no bola na meno p. W., on zmluvu podpísal a z poistnej

udalostisvedokžiadnepeniazenedostal,pretožepoistnéplneniebolovyplatenépriamoautorizovanému
servisu. Svedok sprostredkoval s p. M. výmenu vozidla, no vozidlo bolo zadržané, výmena neprebehla
a A. mu vrátili.

8. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav.

9. Vozidlo zn. P. P.-line, bielej farby, Z.: D.H-XXXXXX (M.), M.: G rok výroby XXXX, bolo poistené v
poisťovni Basler (u žalovaného) a poistencom a platiteľom poistného bola spoločnosť Cleverat Allglanz
AG. Vozidlo patrilo lízingovej spoločnosti AMAG Leasing AG a na základe lízingovej zmluvy ho užívala
ako držiteľ spoločnosť Cleverat Allglanz AG, ktorej jedinou konateľkou bola V. W.. Dňa XX.XX.XXXX

spoločnosť Cleverat Allglanz AG poisťovni Basler nahlásila poistnú udalosť - odcudzenie uvedeného
vozidla. Dňa 14.11.2013 uzatvorila poisťovňa Basler so spoločnosťou AMAG Leasing AG dohodu o
odškodnení,nazákladektorejpoisťovňaBaslervyplatilaspoločnostiAMAGLeasingAGsumu67495,85
CHF, na základe čoho sa vlastníkom vozidla stala poisťovňa Basler. Uvedená suma bola zaplatená dňa
20.11.2013, ktorý je ako dátum platby uvedený v bankovej platbe.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bánovciach nad Bebravou pod ČVS: ORP-215/OEK-
BN-2013 zo dňa 17.09.2013 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že neznámy páchateľ v dobe od 23.00 hod. dňa 16.09.2013 do09.15 hod. dňa XX.XX.XXXX na L. X. v A. N. A. odcudzil osobné motorové vozidlo zn. P. P.-line, bielej
farby, Z.: D.XXXXXX (M.), M.: G rok výroby XXXX, a ďalšie veci. Po vozidle bolo vyhlásené pátranie.
Okresné riaditeľstvo PZ v F. K. požiadalo Okresného riaditeľstvo PZ vo B. o vykonanie previerky k

uvedenému vozidlu u osoby V. M., pričom OR PZ v F. K. zistilo informáciu, že vozidlo mala užívať
osoba P. A., vozidlo bolo evidované na jeho matku Y. A., a dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že vozidlo je
odhlásené na nového majiteľa V. M.. Dňa XX.XX.XXXX bolo vozidlo V. M. zaistené. Podľa odborného
vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-KEU-KE-EXP-2016/2529
zo dňa 25.08.2016 bolo zistené, že na karosérii vozidla bolo pozorované identifikačné číslo vozidla (M.):

G ktoré javí známky pozmeňovania. Po odstránení nečistôt, náterových hmôt, odmastení a následnom
použití špeciálnych metód a chemických leptadiel bolo zistené pôvodné číslo „G

11. Q. W. ako svedok v trestnom konaní (v prípravnom) uviedol, že bol vlastníkom vozidla asi od
24.01.2014 do 10.11.2014. Vozidlo kúpil v T. od T. B. na základe ústnej dohody. Q. W. používal vozidlo
iba mesiac a potom ho predal P. A. za sumu asi 32 000,- eur. Bolo to asi mesiac po tom, čo ho kúpil

W.. Vozidlo P. A. aj užíval, no neprepísalo sa hneď na jeho meno. P. A. si spravil na vozidlo aj havarijnú
poistku, no táto bola tiež na meno W.. Koncom roka P. A. prišiel za ním, aby už auto prepísali. Q. W.
ďalej uviedol, že pozná pani Y. A., je to matka P. A., no do výsluchu dňa 09.06.2017 netušil, že vozidlo
bolo prihlásené na ňu. P. A. bol jeho zamestnanec a kamarát. To, že vozidlo nebolo P. A. prepísané
hneď, bola podmienka P. A..

XX. Y. A. bola v trestnom konaní vypočutá ako svedok dňa 10.03.2017 a uviedla, že vo februári 2017
sa od policajta S. dozvedela, že auto malo prerážané VIN číslo.

XX. V. M. ako svedok v prípravnom konaní uviedol, že ho jeho kamarát S. kontaktoval v auguste 2016,

že jeho kamarát sprostredkováva predaj vozidla P. P V. M. spomínal S., že by svoje A. buď vymenil alebo
predal. S. ho dal dokopy so M., stretli sa v T. ešte aj s nejakým kamarátom M., kde mu M. povedal,
že majiteľom vozidla je p. A. a užíva ho P. A. z N.. Dohodli sa, že vozidlá vymenia, vymenili si malé
techničákyodvozidiel,poistkyadohodlisa,žesipošlúsplnomocnenianaodhlásenievozidiel.Ovýmene
nespisovali žiadne dokumenty. Pán A. vozidlo v auguste 2016 odhlásil, ale V. M. ho už prihlásiť nestihol,

prišli policajti a vozidlo mu zadržali. Nevedel, že vozidlo je odcudzené a nevedel podľa jeho vyjadrenia
o tom ani M., ktorý mu následne jeho A. vrátil.

14. Vozidlo bolo na území B. T. evidované na nasledovné osoby ako na vlastníkov: od 29.11.2013 do
24.01.2014 na spoločnosť MEDIA HOUSE s.r.o., od 24.01.2014 do 10.11.2014 na Q. W., od 10.11.2014

do 12.08.2016 na Y. A. a od 12.08.2016 na V. M.. Listom zo dňa 23.10.2016 požiadala žalobkyňa OR
PZ B. o vydanie vozidla. Listom OR PZ Svidník zo dňa 02.11.2016 bolo žalobkyni oznámené, že jej
žiadosť bola odstúpená na OR PZ BN, nakoľko vykonaným kriminalisticko - expertíznym skúmaním
vozidla bolo zistené jeho pôvodné VIN číslo, kde bolo lustráciou zistené, že po tomto bolo vyhlásené
pátranie. Listom zo dňa 20.02.2017 požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu o vydanie

vozidla OR PZ BN. Listom zo dňa 06.03.2017 OR PZ BN oznámilo právnemu zástupcovi žalobkyne, že
vozidlo nie je možné žalobkyni vydať, pretože bolo odcudzené osobe V. W. a nárok naň si môže uplatniť
v občianskom súdnom konaní. List bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 09.03.2017.

15. Podľa kúpnej zmluvy datovanej dňom 07.11.2014 uzatvorenej medzi Q. W. ako predávajúcim a

žalobkyňou ako kupujúcou mala žalobkyňa od predávajúceho kúpiť vozidlo P. A5 za sumu 40 000,-
eur, pričom v článku VII zmluvy je uvedené, že pokiaľ nie je stanovené inak, riadia sa právne pomery
zmluvných strán príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími súvisiacimi právnymi
predpismi platnými v B.. Nad označením „kupujúci“ vpravo dole je podpis žalobkyne a pod týmto
označením je uvedený „P. A. (syn)“ s jeho podpisom a rodným číslom.

16. Podľa § 137 písm. c zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

27. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

28. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

29. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

31. Platný CSP v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať,
aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že je na tom
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno
domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takého určenia bolo neisté. Naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
právo je (nie je). Žalobkyňa žalobou a aj žalovaný Basler žalobou v inom konaní sa domáhali, aby súd

určil,žesúvlastníkmitohoistéhovozidla.Uvedenévozidlobolozadržanéžalovanému2/prepodozrenie,
že súvisí so spáchaním trestnej činnosti a následne bolo preukázané, že sa jedná o vozidlo, ktoré
pôvodne vlastnila švajčiarska lízingová spoločnosť, jeho užívateľom bola iná švajčiarska spoločnosť,
ktorej jedinou konateľkou bola slovenská štátna občianka a vozidlo bolo odcudzené na B. a bolo na ňompozmenené VIN číslo. Tak žalobkyňa, ako aj žalovaný si uplatnili nárok na vydanie vozidla od polície,
ktorá ich vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva k vozidlu upozornila na uplatnenie ich práv v civilnom
procese. Na to, aby polícia vydala vozidlo jednej zo strán sporu, je tak potrebné, aby na základe žaloby

súd určil, ktorá zo strán je vlastníkom vozidla. Z tohto hľadiska tak každá zo strán mala na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Súd sa nestotožnil s tým, že po podaní žaloby žalobkyňou nie je žaloba
žalovanej spoločnosti Basler o určenie vlastníckeho práva k tomu istému vozidlu na mieste a vo vzťahu
k tejto žalobe je žaloba žalobkyne a konanie na základe žaloby žalobkyne prekážkou litispendencie pre
konanie o žalobe spoločnosti Basler a konanie o žalobe spoločnosti Basler by z toho dôvodu malo byť

zastavené. Samotné zamietnutie žaloby žalobkyne by nevyriešilo otázku vlastníckeho práva k vozidlu
a nijako nezmenilo postavenie spoločnosti Basler vo vzťahu k vozidlu a takéto rozhodnutie by samo o
sebe neznamenalo, že Basler je vlastníkom vozidla, a to preto, že posledný zápis v technickom preukaze
(osvedčení) vozidla svedčí v prospech vlastníckeho práva V. M., žalovaného 2/ zo žaloby spoločnosti
Basler. Okrem toho spoločnosť Basler ako žalobca správne za žalovaného označil aj žalovaného 2/,
ktorému svedčal posledný zápis vlastníckeho práva k vozidlu v osvedčení o evidencii vozidla. Aj z

toho dôvodu, že na rozdiel od žaloby žalobkyne Y. A., ktorá smerovala iba voči spoločnosti Basler,
žaloba spoločnosti Basler smerovala aj voči V. M., nemôže konanie o žalobe pani A. tvoriť prekážku
litispendencie pre konanie o žalobe spoločnosti A., keďže v oboch týchto konaniach nie je zachovaná
totožnosť všetkých strán sporu. Keďže neexistovala žiadna procesná prekážka konania ani o jednej
žalobe, súk konal o oboch, a to v spoločnom konaní.

32. Požadovať určenie, že určité právo tu je, je možné iba voči takému subjektu, ktorému inak
z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí, t. j. voči subjektu, ktorý je vo veci vecne
pasívne legitimovaným. Podľa názoru súdu je vo vzťahu k podanej žalobe žalobkyne vecne pasívne
legitimovaným žalovaný Basler z dôvodu, že tento tvrdil, že je vlastníkom vozidla a získal ho na
základe dohody o odškodnení s pôvodným vlastníkom, ktorému bolo vozidlo odcudzené, a to vyplatením

odškodného. Vo vzťahu k žalobe spoločnosti Basler bola vecne pasívne legitimovaná Y. A., ktorá
tvrdila, že sa považuje za vlastníčku, pričom vozidlo mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy od
predchádzajúceho evidovaného vlastníka na území B. T.y, resp., že ho nadobudla vydržaním. Vo vzťahu
k žalobe spoločnosti Basler bol vecne pasívne legitimovaným aj žalovaný 2/ V. M., ktorý bol evidovaný
ako jeho vlastník v evidencii vozidiel. Už len táto evidencia je takou skutočnosťou, že žaloba mala byť

podaná aj voči naposledy evidovanému vlastníkovi, hoc vlastnícke práva k motorovým vozidlám sa
nenadobúdajú zápisom do tejto evidencie. Ak by však osoba, evidovaná ako vlastník vozidla, nebola
stranou sporu, mohli by jej byť odňaté jej práva, či už procesné, resp. vlastnícke, ak by sa sama za
vlastníka aj považovala. Je práve nedostatkom žaloby žalobkyne, že táto ako žalovaného neoznačila V.
M., ktorému svedčal posledný zápis vlastníckeho práva k vozidlu.

33. Po tom, čo súd vyhodnotil, že na konanie o oboch žalobách sú splnené procesné podmienky, že
v prípade oboch žalobcov je daný naliehavý právny záujem na určení, ktoré požadovali, ako aj po
vyhodnotenívecnejlegitimácievspore,sasúdzaoberalvecnoustránkousporu.Nazákladevykonaného
dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa Y. A. nie je, nikdy nebola a ani nemohla

byť vlastníčkou vozidla, a to na základe ani jednej z ňou tvrdených právnych skutočností. Naopak,
z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázané, že
vlastníkom vozidla je spoločnosť Basler, a preto v tomto zmysle súd aj rozhodol, keď žalobu žalobkyne
zamietol a žalobe spoločnosti Basler vyhovel, pričom súd vo výroku tohto rozsudku identifikoval vozidlo
iba jeho skutočným identifikačným znakom, a to pôvodným a pravým výrobným číslom - VIN číslom.

34. Vozidlo, ktoré bolo predmetom tohto konania, je vzhľadom na jeho zistené pôvodné VIN číslo
vozidlom, ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti AMAG Leasing AG a jeho držiteľom bola spoločnosť
Cleverat Allglanz AG a poisťovateľom spoločnosť Basler. Vozidlo bolo v septembri XXXX odcudzené
na území B. republiky, následne na území B. republiky legalizované a od 29.11.2013 vedené vo

vlastníctve slovenskej právnickej osoby až do 24.01.2014, kedy bolo vlastnícky zaevidované na
Q. W.. Skutočnosť, že vozidlo, ku ktorému si robia nárok strany sporu v tomto konaní, je to isté
vozidlo, ktoré pôvodne vlastnila spoločnosť AMAG Leasing AG a bolo jej odcudzené, je relevantným
spôsobom nespochybniteľná, keďže expertíznym skúmaním v trestnom konaní bolo vozidlo spoľahlivo
identifikované a tento dôkaz nebol spochybnený ani jednou zo strán sporu a nebol nimi navrhnutý

ani iný na preukázanie opaku. Keďže vozidlo bolo v septembri 2013 odcudzené a spoločnosť MEDIA
HOUSE s.r.o. ho nenadobudla od vlastníka, nemohla k nemu nadobudnúť vlastnícke právo. Následne
bolo vozidlo vlastnícky zapísané v prospech Q. W.. Ani ten nemohol k vozidlu nadobudnúť vlastnícke
právo, keďže ho nenadobúdal od skutočné vlastníka, ktorému bolo vozidlo odcudzené. Nebolo nijakýmdôkazom preukázané, že by, či už MEDIA HOUSE s.r.o. alebo Q. W. nadobudli vozidlo v rámci
obchodného styku a stali sa vlastníkmi vozidla na základe ust. § 446 Obchodného zákonníka, prípadne
iným spôsobom, ktorým by mohli nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Tvrdenie žalobkyne,

že predtým, ako mala vozidlo nadobudnúť ona, bolo niekoľkokrát prevedené v rámci obchodného styku,
je ničím nepodložené. Podľa výpovede Q. W. v trestnom konaní tento vozidlo previedol - predal P. A.
asi o mesiac po tom, čo vozidlo sám kúpil. Mohlo to byť teda 24.02.2014. Q. W. sa teda podľa svojej
výpovede v trestnom konaní už ďalej nepovažoval za vlastníka vozidla a v žiadnom prípade potom
nemohol platne previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalobkyňu kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2014,

a to nielen preto, že nadobudol vozidlo od nevlastníka a sám nebol vlastníkom, ale aj preto, že sám
ho scudzil pred tým, než ho previedol žalobkyni. Z týchto dôvodov je táto kúpna zmluva neplatná. V
prípade výpovede Q. W. ide iba o sprostredkované oboznámenie sa s jej obsahom z listinného dôkazu,
no v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a v nadväznosti na iné vykonané dôkazy súd nemal
pochybnosti o tom, že menovaný takúto výpoveď uskutočnil, keďže bola vykonaná zákonným spôsobom
v trestnom konaní po príslušnom poučení menovaného a rovnako zaznamenaná zákonným spôsobom

policajtom. Čo sa týka samotného jej obsahu, tak zo žiadneho vyjadrenia v konaní a ani zo žiadneho
dôkazunevyplývanič,čobylennaznačovalo,žemenovanýmoholmaťakýkoľvekzáujemnakonkrétnom
výsledku trestného konania alebo tohto konania, čo napokon ani objektívne nemohol mať, keďže v
čase podania jeho výpovede toto konanie neprebiehalo. To, že Q. W. previedol vlastnícke právo k
vozidlu (samozrejme neplatne, keďže nebol jeho vlastníkom) v prospech P. A., syna žalobkyne, vyplýva

podporne aj z množstva iných dôkazov nepriamo. Konkrétne z toho, že P. A. vozidlo relatívne často
užíval aj v čase, keď bol ako vlastník evidovaný Q. W. a P. A. uzatvoril k nemu, hoc v mene W., havarijné
poistenie, riešil škodovú udalosť a napokon sám mal lepší prehľad o tom, koľko a akých kľúčov W.
mal odovzdať jeho matke, čo presne nevedela ani ona sama, hoc tvrdila, že ona vozidlo kúpila a ona
sa považovala za vlastníčku. Je neobvyklé a neštandardné, aby niekto, kto nie je vlastníkom vozidla,

často užíval súkromné vozidlo inej osoby a zároveň sa postaral o jeho havarijné poistenie, kúpu inou
sobou a následný prevod od inej osoby na ďalšiu osobu a medzitým o škodové udalosti. Všetky tieto
dôkazy tak vo vzájomných súvislostiach jednoznačne vedú súd k záveru, že vozidlo vo H. predal Q.
W. P. A., no tento prevod nebol platný, keďže W. nebol vlastníkom vozidla. V žiadnom prípade však
Q. W. už nemohol platne previesť vozidlo na Y. A. v novembri 2014, keď už ani sám sa nepovažoval

za vlastníka. Z tohto dôvodu je tak kúpna zmluva neplatná a na jej základe žalobkyňa Y. A. nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu. Y. toho je kúpna zmluva neplatná aj pre to, že Q. W. nebol
vlastníkom vozidla aj objektívne, keďže vozidlo bolo odcudzené a Q. W. ho predala osoba odlišná od
vlastníka. Nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám, pričom táto zásada nebola v danom
prípade prelomená žiadnym iným právnym inštitútom, k čomu sú nižšie uvedené dôvody.

35. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vozidlo ani vydržaním vlastníckeho práva k nemu, pretože na to
neboli splnené zákonné podmienky. Ak by aj bola žalobkyňa dňa 07.11.2014 dobromyseľná v tom,
že kupuje vozidlo o vlastníka a nevedela by o tom, že predávajúci jej predáva vozidlo, ktoré niekoľko
mesiacov predtým už predal jej synovi (čo je nanajvýš nepravdepodobné), tak jej v žiadnom prípade

nemohla uplynúť trojročná vydržacia doba, počas ktorej by musela byť stále dobromyseľnou v tom,
že jej vozidlo patrí. Žalobkyni mohla začať plynúť vydržacia doba najskôr 07.11.2014 a uplynula by
07.11.2017.Žalobkyňavkonanísícetvrdila,žeto,žejevozidlokradnuté,sadozvedelaažvjanuári2018,
keď jej prišla žaloba, no toto jej tvrdenie je preukázateľne nepravdivé, pretože sama vo vlastnej žalobe
uviedla, že vyšetrovateľ PZ jej listom zo dňa 06.03.2017 oznámil, že vozidlo jej nie je možné vydať,

pretože bolo odcudzené v roku 2013. Z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že toto vyjadrenie vyšetrovateľa
bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 09.03.2017. Najneskôr dňa 09.03.2017 sa tak žalobkyňa
jednoznačne dozvedela, že vozidlo je kradnuté a už ďalej objektívne nemohla byť dobromyseľnou v tom,
že jej patrí. Od 07.11.2014 do 09.03.2017 rozhodne neuplynuli tri roky, ale iba 2 roky 4 mesiace a 2 dni.
Nato,abyjejuplynulavydržaciadoba,chýbaloeštetakmer8mesiacov.JY.W.bolevidovanýakovlastník

vozidla od 24.01.2014, pričom od tohto dňa do 07.11.2014 uplynulo viac ako spomínaných 8 mesiacov,
no tieto si nemôže žalobkyňa započítať ako obdobie oprávnenej držby jej právneho predchodcu, pretože
tento podľa vlastného tvrdenia vozidlo predal P. A. vo februári 2014 a ďalej sa už nepovažoval ani sám
za vlastníka a nebola ani oprávneným držiteľom vozidla. Okrem toho je uvedená doba od 07.11.2014
do 09.03.2017 počítaná ako maximálna doba nepretržitej oprávnenej držby žalobkyne len v teoretickej

rovine a ani v tom prípade nie je splnená podmienka trojročnej vydržacej doby. Žalobkyňa však zjavne
nebola oprávnenou a dobromyseľnou držiteľkou vozidla už podstatne skôr. Podľa jej vyjadrenia v
trestnom konaní sa už vo februári 2017 dozvedela od policajta S., že vozidlo je kradnuté. Už v auguste
2016 vykonala žalobkyňa úkony na prevod vozidla na V. M. a už od júla 2016 nemala vozidlo ani len vdržbe, keď v tom období ho odovzdala za účelom jeho predaja inej osobe. Od tohto obdobia tak s ním
ďalej ako s vlastným ani nenakladala. V. M. sa však tiež nemohol stať vlastníkom vozidla, pretože ho
mal nadobudnúť od žalobkyne, ktorá nebola jeho vlastníčkou a takýto právny úkon bol potom neplatný.

Okrem toho, ak sa v auguste 2016 žalobkyňa dozvedela, že vozidlo bolo zaistené políciou z dôvodu
podozrenia, že súvisí s trestnou činnosťou, tak len ťažko možno predpokladať, že bola dobromyseľná v
tom, že jej vozidlo patrí a určite s ním už ďalej nemohla nakladať ako s vlastným, a to aj s poukazom na
to, že ho odovzdala V. M. za účelom, aby mu ho vlastnícky previedla. Za žiadnych okolností nemohla
žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu vydržaním.

36. Žalobkyňa v konaní ďalej tvrdila aj to, že vozidlo nadobudla na základe kúpnej zmluvy od Q.
W. aj v prípade, že nebol vlastníkom vozidla, keďže zmluva, ktorú uzatvorili, sa spravovala režimom
Obchodného zákonníka, a preto vozidlo mohla nadobudnúť aj od jeho nevlastníka podľa § 446
Obchodného zákonníka. Uvedenú kúpnu zmluvu vyhodnotil súd ako celok za neplatnú v zmysle
vyššie uvedeného, a preto žalobkyňa na jej základe nemohla nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu, okrem

prípadu, že by skutočne bola dobromyseľnou v čase, keď zmluvu uzatvorila a v zmluve by bolo
dojednanie o aplikácii Obchodného zákonníka platne dohodnuté. Z výpovede žalobkyne v konaní však
vyplynulo, že nevedela o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka, a preto tu podľa názoru súdu
vôbec absentovala vôľová zložka právneho úkonu na strane žalobkyne, aby bola takýmto zmluvným
dojednaním vôbec viazaná. Okrem toho takéto dojednanie v zmluve medzi dvomi fyzickými osobami

je nanajvýš neštandardné, a to najmä s prihliadnutím na všetky ostatné, súvisiace okolnosti prípadu,
pričom podľa názoru súdu zámerom takejto zmluvy bolo zjavne len istenie kupujúceho pre prípad, že
by predávajúci nebol oprávnený vlastnícke právo k predmetnej veci previesť, čo však súd považuje za
obchádzanie zákona v záujme vyhnúť sa zásade, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má sám. Pre obchádzanie zákona je právny úkon rovnako neplatný. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že Q.f W. kúpil vozidlo od cudzej osoby bez toho, aby s ňou mal uzatvorenú písomnú zmluvu.
V tomto prípade mal vozidlo predávať a predávať ho matke svojho zamestnanca a kamaráta. Podľa
tvrdení svedka P. A. mal on sám predložiť návrh kúpnej zmluvy. Je to nanajvýš nelogické, aby sa
niekto pri kúpe vozidla nechránil a neuzatvoril kúpnu zmluvu písomne a následne vozidlo predal na
základe písomnej zmluvy, pričom v prípade tohto prevodu by už zjavne nejakú vlastnú ochranu ohľadne

právnych následkov z uzatvorenej zmluvy nepotreboval tak, ako keď mal vozidlo nadobudnúť, a to aj
v súvislosti so zaplatením sumy, ktorú zaň platil, ako aj pre prípad uplatnenia nárokov z vád vozidla
voči predávajúcemu. K tomu, že uvedená zmluva datovaná dňom 07.11.2014 bola uzatvorená účelovo
na istenie kupujúcej a aby pre prípad, keď to bude potrebné, bola obídená zásada nemo plus iuris,
dospel súd aj na základe toho, že ani žalobkyňa a ani jej syn už pri následnom prevode vozidla p.

M. nepotrebovali písomnú zmluvu, naopak, P. A. sa uspokojil s tým, že vozidlá a doklady od nich
si s p. M. iba vymenili. Zo všetkých týchto okolností vyplýva, že účelom zmluvy bola jednoznačne
iba ochrana kupujúcej aj za cenu obídenia zákona. Aj pre prípad nadobudnutia vlastníckeho práva
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka od nevlastníka podľa § 446
Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby kupujúci bol dobromyseľný, pričom v tomto prípade musí byť

dobromyseľnosť preukázaná a nesmie byť ničím spochybnená. V prípade žalobkyne však spochybnená
je už len tým, že predávajúci niekoľko mesiacov predtým predal vozidlo jej synovi, ďalej tým, že vôbec
nepreukázala, aké konkrétne opatrenia na zistenie toho, či predávajúci je vlastníkom vozidla, vôbec
vykonala, pričom kontrola vozidla inou firmou, o ktorej tvrdila, že bola, bola spochybnená svedeckou
výpoveďou jej syna, ktorý tvrdil, že sám osobne pôvod vozidla neoveroval a o inom overovaní vedomosť

nemá. On bol pritom osobou, ktorá mala sprostredkovať predaj vozidla. Taktiež na jednej strane tvrdil,
že vozidlo kupovali od kolegu, ktorému dôverovali, na druhej strane však mali urobiť kroky, ktoré o
tom nesvedčia, keď mali podpísať písomnú zmluvu a navyše sa mal ako svedok podpísať na kúpnej
zmluve. Tomuto tvrdeniu tiež súd neuveril, keď na zmluve nie je ako svedok označený. Z uvedených
dôvodov nemohla žalobkyňa nadobudnúť vozidlo od nevlastníka ani v prípade písomne dohodnutej

aplikácie Obchodného zákonníka na kúpnu zmluvu s Q. W.. V konečnom dôsledku považoval súd
tvrdenia žalobkyne ohľadne skutočností, prečo by mala byť vlastníčkou, za nevierohodné, keď niektoré
z nich sa dokonca ukázali ako výslovne nepravdivé, ako napríklad tvrdenie o tom, kedy sa dozvedela,
že vozidlo je kradnuté, a niektoré boli vyvrátené alebo významne spochybnené výpoveďou jej syna ako
svedka (ohľadne kľúčov a kontroly vozidla pred kúpou). Pokiaľ ide o tvrdenia svedka o tom, ako došlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi jeho matkou a pánom W., tak ani týmto súd neuveril. Je v zjavnom
logickom rozpore, aby niekto, kto dôveruje druhej zmluvnej strane, si neoveril pôvod vozidla, avšak
zároveň tvrdí, že zmluva bola uzatvorená písomne a ešte bol na nej podpísaný ako svedok preto, že
sa za vozidlo odovzdávala dosť veľká hotovosť. Ak tam bola dôvera, nebolo potrebné spisovať zmluvu,resp. podpisovať ju aj svedkom a na druhej strane, ak tam dôvera nebola, tak bolo namieste si aj overiť
pôvod vozidla a nie iba podpísať zmluvu, a to aj svedkom iba kvôli peniazom. Uvedené vozidlo predsa
malo mať rovnakú hodnotu, ako odovzdávané peniaze. Výpovede tak žalobkyne, ako aj svedka P. A.

sú z uvedených dôvodov v tvrdeniach o tom, ako mala žalobkyňa nadobudnúť vozidlo, nedôveryhodné,
pričom podľa názoru súdu sú zjavne motivované tým, aby neprišli o väčšiu majetkovú hodnotu, ktorú
vozidlo má, pričom totožnosť ich zámeru je zjavná z toho, že sa o vozidle vyjadrovali ako o ich vozidle.

37. Záverom považuje súd za potrebné uviesť, že boli vykonané všetky potrebné a navrhnuté dôkazy

a keďže ide o spor dvoch rovných strán sporu, navyše oboch zastúpených advokátmi, nebolo možné
vykonať žiadne ďalšie dokazovanie z vlastnej iniciatívy súdu. Súd vykonal všetky jasne navrhnuté
dôkazy. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania namietala, že nebola oboznámená s tým, že bude
vykonaný dôkaz oboznámením vyšetrovacieho spisu, tak tento dôkaz navrhla tak ona, ako aj žalovaný
Basler a súd oznamuje stranám sporu, ktoré dôkazy vykoná, až na pojednávaní (resp. na predbežnom
prejednaní sporu) v súlade s § 181 CSP. Žalobkyňa mala možnosť, rovnakú ako ostatné strany sporu, do

spisu pred pojednávaním nahliadnuť a skutočnosť, že vyšetrovací spis bol pred pojednávaním pripojený,
zistiť, urobiť si z neho výpisy, kópie a pod.

38. Súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a žalobe spoločnosti Basler vyhovel, a preto v
zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí spoločnosti Basler voči ostatným stranám sporu nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Tento nárok súd označenej strane sporu aj v plnom rozsahu priznal. O
konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom

súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.