Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620200435.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľky Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, U. B. P., právne zastúpenej H. kanceláriou - Y. X., s.r.o. so sídlom Za P. XX, Spišská Nová
Ves, proti spoločnosti Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12. februára 2020, č. k. 8Csp/10/2020 - 27

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)

napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I) odporkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na

základe ktorého by súd uložil spoločnosti Poštová banka, a.s. povinnosť zdržať sa výkonu práv z Dohody
o zrážkach zo mzdy zo 7. februára 2018 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1871509675 zo 7. februára
2018 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktoré boli uzavreté medzi stranami sporu a zároveň odporkyňu poučil,
že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti navrhovateľke žalobu o platnosť Dohody o
zrážkach zo mzdy zo 7. februára 2018 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1871509675 zo 7. februára
2018. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe uvedenej zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach

zo mzdy sa navrhovateľka vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek dlhu, vzdala mzdových nárokov
v prospech Poštovej banky, a.s. pokiaľ tento dlh bude evidovať, pričom výšku dlhu súd nebude mať
možnosť preskúmať. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom všetky listiny boli
predtlačené, takže navrhovateľka nemohla individuálne vyjednať ich obsah. Súd prvej inštancie mal
osvedčené, že medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 1871509675, na základe ktorej mal
byť navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 29.800,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 96 mesačných

splátkach vo výške 450,15 Eur vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa
15.3.2018. Výška úrokovej sadzby je 7,50 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 10,30 % p.a.,
priemernáRPMNvovýške8,73%p.a.acelkováčiastkaúveru43.212,51Eur.Dátumkonečnejsplatnosti
úveru je uvedený na deň 15.2.2026. Zároveň 7. februára 2018 bola medzi stranami uzatvorená Dohoda
o zrážkach zo mzdy, podľa bodu 2.1. ktorej sa ňou zabezpečuje pohľadávka banky vzniknutá voči
navrhovateľke ako dlžníkovi z predmetnej Zmluvy o úvere. Podľa bodu 2.2 tejto dohody sa zabezpečuje

uspokojenie tejto pohľadávky Poštovej banky, a.s. zrážkami zo mzdy navrhovateľky ako dlžníka a z
iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa bodu 2.3 uvedenejdohody má mať Poštová banka, a.s. právo na výplatu zrážok zo mzdy navrhovateľky ako dlžníka v
mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 450,14 Eur. V prípade, ak uvedená zrážka
zo mzdy je vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zraziť pri výkone rozhodnutia, má Poštová banka, a.s.

právo na výplatu zrážky zo mzdy vo výške zrážky, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia.
Poštová banka, a.s. má právo na výplatu zrážky zo mzdy až do uspokojenia pohľadávky. Právo na
výplatu zrážok zo mzdy podľa bodu 2.4. uvedenej dohody si Poštová banka, a.s. mohla uplatniť voči
platiteľovi mzdy navrhovateľky, ktorým je firma Embraco Slovakia s.r.o. Spišská Nová Ves, čo banka
učinila prípisom z 3. januára 2019, označeného ako „Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo

mzdy“. Banka vyzvala uvedený subjekt ako zamestnávateľa navrhovateľky na realizovanie mesačnej
zrážky vo výške 414,38 Eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia a
to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku z predmetnej Zmluvy. Súd
prvej inštancie poukázal na ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329
ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom zdôraznil, že v danom prípade je existencia právneho

vzťahu medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. osvedčená, tiež nie je sporné, že záväzky z tohto
vzťahu sú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka netvrdí, aby pri realizácii hlavného
právneho vzťahu s Poštovou bankou, a.s. vznikli konkrétne nezrovnalosti vyžadujúce okamžitú úpravu,
potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odvodzuje len zo svojho subjektívneho presvedčenia o tom, že
výška dlhu je sporná a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Tiež netvrdí, že by úhrn ňou doposiaľ

zaplatených splátok úveru nateraz zodpovedal aspoň výške poskytnutých peňazí. Z úverovej zmluvy
možno vyvodiť, že aktuálne sa úver nachádza v stave ani nie dvoch rokov od prvej splátky (ktorá bola
splatná 15.3.2018). Keďže termín konečnej splatnosti úveru je stanovený na 15.2.2026, takže aj pri
predpokladedoterajšiehoriadnehosplácaniaúverunavrhovateľkazatiaľPoštovejbanke,a.s.neuhradila
ani sumu zodpovedajúcu poskytnutým peniazom. V kontexte s vyššie uvedeným nemožno opomenúť,

že v úverovej zmluve (aj v dohode o zrážkach zo mzdy) bola dohodnutá výška mesačnej splátky 450,14
Eur, pričom výška vykonávanej zrážky zo mzdy žalovanej činí 414,38 Eur, teda je o 308,76 Eur (zrejme
o 35,76 Eur, poznámka odvolacieho súdu) nižšia ako výška úverovej splátky dojednaná v dohode o
zrážkach zo mzdy (t. j. výške úverovej splátky). Zásadnou, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní bola skutočnosť, že prostredníctvom zrážok zo mzdy Poštová banka, a.s. uspokojuje svoju

pohľadávku voči navrhovateľke práve v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým úverovým splátkam. Z
tohto dôvodu výkon práva z dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nie je spôsobilý materiálne zaťažiť
navrhovateľku o nič viac, než jej povinnosť platiť dohodnuté úverové splátky, ktoré prevzala v úverovej
zmluve. Je teda evidentné, že pohnútkou pre úpravu pomerov u navrhovateľky nie je ani tak fakt, že sú
jej vykonávané zo mzdy zrážky, keďže i tak by túto časť svojej mzdy musela mesačne na úverové splátky

zaplatiť, ale možné riziko, že zrážkami zo mzdy bude uspokojovaná aj tá časť jej úverového záväzku,
ktorá zodpovedá úrokom a poplatkom. Obranu ohľadom výslovného zákazu zabezpečenia splácania
dlhu zrážkami zo mzdy [§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.] súd prvej inštancie nezohľadnil,
pretože dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, žalovanou podpísanej a
náležitepoučenej(zrejmenavrhovateľkou,poznámkaodvolaciehosúdu).Prvoinštančnýsúdakcentoval,

že aj v spotrebiteľských vzťahoch platí základná zásada záväzkového práva, v zmysle ktorej sa majú
dohody plniť a pokiaľ navrhovateľka doposiaľ celú poskytnutú istinu neuhradila ani nepreukázala, že
zrážkami zo mzdy už bola uspokojovaná úverová pohľadávka nad rozsah poskytnutých peňazí, alebo
že by k tomu malo dôjsť v krátkom časovom horizonte, nemožno uvažovať o naliehavosti požadovanej
ochrany navrhovateľky. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, vychádzajúc pritom z plného úspechu
Poštovej banky, a.s. v spore.

3. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v jeho navrhovanom znení

a prizná navrhovateľke plnú náhradu trov konania v oboch inštanciách. Nesúhlasí s argumentačnou
rovinou, na základe ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a ktorá sa nesie v dvoch rovinách. Prvou je tá skutočnosť, že navrhovateľka nemá uhradenú istinu a
v súčasnej dobe i keby existoval spor o celkovej výške dlhu, tak uvedené nijako nemení postavenie
navrhovateľky. V druhej rovine súd prvej inštancie mal za to, že nedošlo k naplneniu ustanovenia

§ 5a ods. 1 písm. a) z. č. 250/2007 Z.z.. Práve v tejto rovine navrhovateľka predmetné uznesenie
napáda. Citované ustanovenie výslovne zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky dohodou o
zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Výnimkou je len pokiaľ je samotná dohoda o zrážkach
zo mzdy vo forme osobitnej listiny a súčasne, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzatvoreniaa mal možnosť uzatvorenie dohody odmietnuť. Odvolateľka namieta, že nie je vôbec jasné ako súd
prvej inštancie dospel k záveru v bode 28 odôvodnenie napadnutého uznesenia. Namieta, aby bola
akokoľvek poučená. Pri uzatváraní úverovej zmluvy jej nebolo nič vysvetľované, dostala len „hromadu

papierov“ na podpis. Jednou z listín bola i dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom banka poskytla
navrhovateľke finančné prostriedky až potom, ako navrhovateľka podpísala všetky predložené listiny.
Súd prvej inštancie ani neuvádza, či navrhovateľka mala alebo nemala možnosť uzatvorenie dohody
odmietnuť, avšak v zmysle uvedeného je zjavné, že možnosť jej jednak nebola daná, ale možnosť
odmietnuť uzatvorenie zabezpečenia pohľadávky nebola objektívne možná, v opačnom prípade by

banka nepristúpila k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Banka individuálne nevyjednáva podmienky s každým
spotrebiteľom,atedapokiaľpriuzatváranízmluvybolonavrhovateľkepredloženémnožstvolistín,takide
zjavne o všeobecne nastavenú politiku banky. Preto navrhovateľka zdôrazňuje, že citované ustanovenie
§5aods.1písm.a)zákonač.250/2007Z.z.saneaplikuje,lenpokiaľmalspotrebiteľmožnosťodmietnuť
uzatvorenie dohody. V tomto smere však súd prvej inštancie nerobí žiadne závery a túto kumulatívnu
podmienku opomína.

4. Poštová banka, a.s. ostala v odvolacom konaní nečinná.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné,
pretože napadnuté uznesenie je vecne správne.

6. Navrhovateľka vymedzením odvolacích dôvodov učinila predmetom odvolacieho prieskumu
správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných
predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zamedzením Poštovej banke, a.s. realizovať právo
z dohôd o zrážkach zo mzdy a zakázaním zamestnávateľovi navrhovateľky na základe týchto dohôd

predložených mu na realizáciu odporkyňou, vykonávať zo mzdy navrhovateľky zrážky. Odvolací súd sa
stotožňujesospôsobomprávnehoposúdeniatejtootázkyprvoinštančnýmsúdomazasprávnepovažuje
jeho záver, že navrhovateľka v návrhu neosvedčila nebezpečenstvo jej hroziacej ujmy.

7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní

sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324
ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

8.Zcitovanýchustanovenízákonavyplýva,ženeodkladnýmopatrením,bezohľadunato,čijenariadené
pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom

zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že
zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne

osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia
ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci
samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a

zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s
1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery
strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.

9. Vychádzajúc z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených navrhovateľkou možno zhodne

s názorom súdu prvej inštancie uzavrieť, že medzi stranami je právny vzťah z úverovej zmluvy,
záväzky z ktorého sú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy. Súhlasiť možno tiež so záverom
súdu prvej inštancie, že navrhovateľka netvrdí, aby pri realizácii hlavného alebo zabezpečovacieho
právneho vzťahu s Poštovou bankou, a.s. vznikli konkrétne nezrovnalosti, vyžadujúce okamžitú
úpravu. Potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka odvodzuje len zo svojho subjektívneho

presvedčenia o tom, že výška dlhu je sporná a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a v odvolaní
tiež z dôvodu, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. výslovne zakazuje
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch.
Navrhovateľka netvrdí, aby úhrn ňou doposiaľ zaplatených splátok úveru nateraz zodpovedal aspoň
výške poskytnutých peňazí, pričom z úverovej zmluvy a jej dodatku v tejto súvislosti možno vyvodiť, že

aktuálne sa úver nachádza v stave uplynutia ani nie polovice dohodnutého času jeho splácania (prvá
splátka bola splatná 15.3.2018 a posledná 96. splátka je zročná 15.2.2026), pričom pri predpoklade
doterajšieho riadneho splácania úveru navrhovateľka zatiaľ Poštovej banke, a.s. nezaplatila ani sumu
zodpovedajúcu poskytnutým peniazom a navrhovateľka tiež nepopiera, že výška vykonávanej zrážky z
jej mzdy nepresahuje podľa dojednania v dohode o zrážkach zo mzdy výške úverovej splátky.

10. Z tejto rekapitulácie vyplýva hneď niekoľko zásadných skutočností, ktoré sú v úplnom súlade so
spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V prvom rade je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že prostredníctvom zrážok zo mzdy Poštová banka, a.s. uspokojuje svoju pohľadávku voči
navrhovateľkeprávevrozsahuzodpovedajúcomdohodnutýmúverovýmsplátkam.Ztohtodôvoduvýkon

práva z dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nie je spôsobilý materiálne zaťažiť navrhovateľku o
nič viac, než jej povinnosť platiť dohodnuté úverové splátky, ktorú prevzala v úverovej zmluve. Je teda
evidentné, že pohnútkou pre úpravu pomerov u navrhovateľky nie je ani tak fakt, že sú jej vykonávané
zo mzdy zrážky, keďže i tak by tú istú časť svojej mzdy musela mesačne zaplatiť na úverové splátky,
ale predpoklad, že zrážkami zo mzdy bude uspokojovaná aj tá časť jej úverového záväzku, ktorá

zodpovedá úrokom a poplatkom, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, a to i napriek jej predstave
obezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Ztohopotomvyplýva,žepotrebnosťokamžitejúpravypomerov
musí v myšlienkovej konštrukcii navrhovateľky priamo nadväzovať na skutočnosť splatenia úveru v
rozsahu poskytnutého úveru. Až následne totiž, za predpokladu, ak sa ukáže byť správny jej názor o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, môže sa Poštová banka, a.s. ďalším výkonom práva z dohody o

zrážkach zo mzdy bezdôvodne obohacovať. Dovtedy navrhovateľka, hoci inou formou - cestou zrážok
zo mzdy, platí nateraz dlh v rozsahu, ktorý sama nerozporuje. Preto podľa posúdenia odvolacieho súdu
rozhodne nie je na podklade skutočností, ktoré nateraz vyšli najavo, opodstatnený záver o naliehavosti
úpravy pomerov, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Navrhovateľka netvrdí, aby zrážkami
zo mzdy už bola uspokojovaná úverová pohľadávka nad rozsah poskytnutých peňazí, alebo aby k

tomu malo dôjsť v časovom horizonte odôvodňujúcom vôbec len uvažovať o naliehavosti požadovanej
ochrany. Potrebnosť úpravy pomerov si ale nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy
pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia
navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie
odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy preto

musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita)
medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť
riešenia bez ďalšieho nevyplýva len z predpokladu, že v istom momente trvania úverového vzťahu strán
už zaplatené splátky úveru prevýšia poskytnutú sumu úveru a (v danom prípade podľa hrubého prepočtuodvolacieho súdu k tomu dôjde najskôr o 4 roky), rovnako ani z aktuálneho spôsobu uspokojovania
úverovej pohľadávky, pokiaľ navrhovateľka výšku zrážok v rozsahu dohodnutých úverových splátok
nijak nerozporuje. S rozhodujúcim záverom prvoinštančného súdu, z ktorého pri zamietnutí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal, preto odvolací súd súhlasí. Za potenciálnu ujmu možno
totiž považovať prípadné uspokojovanie úrokov a poplatkov z úveru, ktorého úročenie a uplatňovanie
s ním súvisiacich poplatkov je medzi stranami sporné. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie o nepreukázaní aktuálnosti takejto hrozby, bez čoho potrebnosť neodkladnej úpravy
nemožno považovať za osvedčenú. Zároveň odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, že aj v

spotrebiteľských vzťahoch platí základná zásada záväzkového práva, v zmysle ktorej sa majú dohody
plniť. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že požiadavku preferencie výkladu vedúceho k platnosti
zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej neplatnosť nemožno podľa jeho názoru prehliadať ani pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení a ani len preto, že jeho navrhovateľom je spotrebiteľ. Ani v konaní
o nariadení predbežného opatrenia totiž nemožno poskytnúť ochranu pochybnému právu a ani v prípade
spotrebiteľa nemožno bez ďalšieho neodkladne upraviť pomery subjektov právneho vzťahu len na

podklade paušálnej a formalistickej argumentácie celkom zrejme sledujúcej len zámer vyhnúť sa plneniu
inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne pravdepodobných záväzkov.

11. Navrhovateľka v odvolaní zároveň uviedla, že banka individuálne nevyjednáva podmienky s každým
spotrebiteľom, a teda pokiaľ pri uzatváraní zmluvy bolo navrhovateľke predložené množstvo listín, tak

ide zjavne o všeobecne nastavenú politiku banky, z ktorého dôvodu sa podľa názoru navrhovateľky
ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. neaplikuje, len pokiaľ mal spotrebiteľ možnosť
odmietnuť uzatvorenie dohody. V tomto smere však súd prvej inštancie nerobí žiadne závery a túto
kumulatívnu podmienku opomína.

12. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľky považuje odvolací súd takisto za nedôvodnú.

13. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

14. Argumentáciu navrhovateľky ohľadom výslovného zákazu zabezpečenia splácania dlhu zrážkami
zo mzdy [§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.] súd prvej inštancie nezohľadnil, pretože dohoda

o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, navrhovateľkou podpísanej a náležite
poučenej.Suvedenýmpostupomsúduprvejinštancieodvolacísúdplnesúhlasí.Akojeuvedenévyššiev
bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia, hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Za splnenie tejto zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v žiadnom prípade považovať iba jednoduché
tvrdenie navrhovateľky, že Poštová banka, a.s. pri uzatváraní zmluvy navrhovateľke predložila množstvo
listín (v ktorom bola dohoda o zrážkach zo mzdy schovaná) a že navrhovateľke nebolo vysvetlené, v
čom spočíva podstata predkladanej dohody, z ktorého dôvodu odvolateľka zastáva názor, že spôsob

zabezpečenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy s odkazom na ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z. z. je v danom prípade neprípustný. Súčasťou spisu je aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy, predložená samotnou navrhovateľkou (č. l. 8 spisu), z obsahu ktorej vyplýva opak vyššie
uvedených tvrdení odvolateľky a je v súlade so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo
mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, navrhovateľkou podpísanej. Zároveň v bode 3.3 uvedenej

dohody strany vyhlásili, že si jej znenie riadne prečítali, že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu,
ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý a že vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, prostú
akýchkoľvek omylov. Ak chce navrhovateľka v spore preukazovať opak skutočností ako vyplývajú z
uvedenej listiny, potom je nutné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia neposkytuje dostatočný
priestor na dokazovanie (a už vôbec nie rozsiahlejšie), pričom zákon takýto postup súdu v konaní

ani nepredpokladá. Preto pokiaľ navrhovateľka spochybňuje rozsah prevzatých zmluvných povinností,
odvolací súd považuje za rozumné a spravodlivé, aby autoritatívne usporiadanie sporného právneho
vzťahu s Poštovou bankou, a.s. iniciovala práve ona.15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP. Navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná, a úspešnej odporkyni žiadne trovy
v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.