Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319957
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:6118319957.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o.,

Prašná 6, 040 18 Košice, IČO: 36 586 188, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 272,42 EUR
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 272,42 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 272,42 EUR od 23.11.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.08.2018 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 272,42 EUR a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 272,42 EUR
od 23.11.2016 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 12.09.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, T. R. X., P.: X.XXXO., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo
poškodenému Y. R., s miestom podnikania: Zámočnícka 59/5, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 086 628.
Táto škodová udalosť bola ihneď nasledujúci deň t.j. 13.09.2016, vlastníkom motorového vozidla,
poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, u ktorého mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú
škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9563331541. Vzhľadom na vzniknutú situáciu

si poškodený Y. R. dal svoje poškodené vozidlo T. R., P.: X. XXXO., opraviť v servise BK SERVIS
s.r.o., so sídlom: Prašná 6, Košice- Krásna 040 18 , IČO: 36 586 188, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 15604/V. Náklady na opravu tohto poškodeného
vozidla boli vo výške 1 123 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.
20160178. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016 oznámené, že bolo dňa
07.11.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9563331541 a bol mu predložený výpočet výšky
plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č.

9563331541 predstavovala 1 123 EUR s DPH, resp. 936,11 EUR bez DPH. Suma priznaná a uhradená
žalovaným, po dopočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR a po odpočítaní DPH, bola 497,72 EUR.
Celková nepriznaná suma je 272,42 EUR. Neuznaná suma 272,42 EUR bola vlastníkom motorového
vozidla T. R. , P.: X.O., ktorým je poškodený Y. R., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení častipohľadávky zo dňa 25.11.2016. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Nakoľko vozidlo
bolo opravovane v nezmluvnom neautorizovanom servise, bola priznaná NH za prácu 23 EUR s DPH.
Priznané boli aj originálne náhradné diely na základe doložených nadobúdacích dokladov. Na základe

výpočtu výšky plnenia zo dňa 08.11.2016 z poistnej udalosti číslo 9563331541 faktúra za opravu
vozidla číslo 20160178 bola vystavená spoločnosťou BK Servis s.r.o. na 1 123 EUR s DPH, pričom
táto suma nebola priznaná. Primerané náklady na opravu podľa kontrolnej kalkulácie predstavovali
796,43 EUR. Spolu bola priznaná suma 796,43 EUR, z ktorej bola odpočítaná DPH vo výške 132,74
EUR. Výška škody bez DPH bola 663,69 EUR, z ktorej sa odpočítala spoluúčasť vo výške 165,97

EUR. Poistné plnenie predstavovalo 497,72 EUR. Žalobca mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný
v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti uviedol nemajú zákonný podklad, ich cieľom je iba
účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má navrhovateľ nárok. Žalobca pri
oprave poškodeného vozidla T. R. X., P.: X. XXXO., postupoval tak , aby motorové vozidlo bolo z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava
bola vykonaná účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodových udalostí. Účelom opravy bolo

aby motorové vozidlo spĺňalo rovnaké technické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Poukázal na
ust. § 788 a § 789 Občianskeho zákonníka a čl. IX. ods.1 a 2 Zmluvných dojednaní pre Havarijné
poistenie EUROKASKO a uviedol, že náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním
hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu
pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia,

potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a
typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký
alebo obdobný typ motorového vozidla, pričom v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov
č.70, 040 17 Košice je cena prác 40 EUR/37 EUR (bez DPH), v servise KAR-LAK J & P, spol. s r.o.,
Podnikateľská 6, 040 17 Košice - Barca je cena prác 35 EUR (bez DPH), v servise Moris Slovakia

s.r.o., Alejová 4, 040 01 Košice je ich cena 34 EUR/40EUR (bez DPH) a v servise Porsche Inter Auto
Slovakia, spol. s.r.o., Nerudova 9, Košice je ich cena 57,60 EUR/ 51,40 EUR (s DPH). Žalobca si
účtoval za normohodinu 35 EUR (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými servismi výhodnejšia a
nižšia cena, preto nepovažoval za dôvodné, že neboli uznané náklady na cenu práce v plnej výške.
Zároveň kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať

a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Poukázal na ust. §
799 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je evidentné, že poškodený si splnil všetky povinnosti voči
žalovanému vyplývajúce mu z predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy ako
aj príslušných osobitných zmluvných podmienok a zmluvných dojednaní. Ustanovenie § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy

znížiť. Poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinností
uvedených v odseku 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka. Poškodený oznámil poistnú udalosť č.
9563331541 bez zbytočného odkladu, umožnil obhliadku poškodeného motorového vozidla a poskytol
všetky doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla, ktoré mal k dispozícii. Na strane poškodeného,
resp. žalobcu, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, nedošlo k porušeniu povinností

uvedených v odseku 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, naopak poškodený resp. žalobca si všetky
povinnosti splnil a preto z tohto hľadiska nie je dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného
plnenia. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom,
či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo
servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. k spochybňovania kvality opráv a následne

možnýmdôvodomkráteniapoistnéhoplnenia.Nazákladeuvedeného,žalobcasitýmtonávrhom uplatnil
nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9563331541, ktoré mu bolo neoprávnene krátené, a to
spolu vo výške 272,42 EUR s príslušenstvom. Žiadal, aby súd uložil žalovanému predložiť celý likvidačný
spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti. Poukázal na ust. § 517 a § 797
Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 08.11.2016 oznámil, že dňa 07.11.2016

bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9563331541. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal
sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 272,42
EUR od 23.11.2016 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 27.08.2018 v zmysle návrhu žalobcu

platobný rozkaz sp. zn. 30Up/532/2018.

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že
nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovanéhonároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na
skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový

poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti
na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením
§ 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie

rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal
v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť
a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval
základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných
úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce
vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je

toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom
na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje práve
žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom

zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako
aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu,
nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy

o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko
uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným

zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne
vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon,

ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy,
ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce
výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky

medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39
OZ za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky poukázal aj

naskutočnosť,žeokremnemožnostiuzatvoreniatakéhotozmluvnéhotypuzvyššieuvedenýchdôvodov,
súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako
postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je
pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právnehonázoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej
zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav
vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uviedol, že uvedením predmetných skutočností

(špecifikácia a predmet zmlúv o postúpení pohľadávok) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle
postupcu. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné
považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Poukázal tiež
na Oznámenie o poistnom plnení predložený zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany
žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku predmetnej škodovej udalosti

zaplatené poistné plnenie v sume 497,72 EUR (čo potvrdil aj samotný žalobca). Z vyššie uvádzaných
skutočností a dôvodov mal za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené
a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 28.09.2018 k námietke žalovaného, že návrh žalobcu
nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“) uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti
alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz,
pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu
žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ
žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový

stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné
plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa
komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje,
ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí
v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v

takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v
nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke.“ Mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP si splnil.
Poistné udalosti sú v žalobe špecifikované dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s

inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistným udalostiam, aké motorové
vozidlá boli v ich dôsledku poškodené aj pod akým číslom dané poistné udalosti žalovaný zaregistroval.
5A.Knámietkeaktívnejvecnejlegitimácieuviedol,žežalovanývpodanomodporeprezentujepoisteného
ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený/poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za
opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil

zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu.
Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola
postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol
krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej zmluvy
o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane

pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s
názvomPoistnézmluvy,Ing.Mgr.Petruľák,aMgr.Šulíkovánastr.1tejtopublikácieuvádzajú:„podstatou
poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou
poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na
zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený

(poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad
poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve
naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika,
ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka
žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Poukázal na ust. § 797 odsek 2 Občianskeho

zákonníka a uviedol, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku
škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade
navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť,
ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda
nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/

poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na
uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca
by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva
- Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiťnáklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané
vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či
systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov

na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva
aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Napr. v ustanovení § 810 OZ sa uvádza: „Poistený má
právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému
majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby
zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení § 449 odsek 3 OZ sa vyslovene

uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda
mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného
predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil,
výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedených ustanovení
§ 449 a § 810 OZ. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej
udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade

faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone,
a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii
poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetných prípadoch čiastočne plnil (na základe Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016) pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto
považoval námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Poukázal aj na skutočnosť,

že žalovaný časť nároku na poistné plnenie už poškodenému resp. žalobcovi poukázal, a skutočnosť,
že poškodený pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradil“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by
zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že
výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v
zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov

a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené
poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba
vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
5B.K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že postupca postúpil na žalobcu
nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/

poistnej udalosti. Poukázal na ust. § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka a uviedol, že účelom
postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej
pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne
vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu
peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky

na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné
plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej
pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej
zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v
tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými

právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky,
ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene
totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej
uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho
nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho

predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris
creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti,
t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z
titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať
neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody.

Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Samotné postúpenie nespočíva len
v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe
oprávneného (veriteľa). Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná
alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa

sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť,
že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne
úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj
tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkonneplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť
iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu svojej
argumentácie poukázal aj na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom,

podľa ktorej: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je
súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby
postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR)
27/2008). „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky
s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné

s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení
pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu
plnění.“ (NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004) „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky,
ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje
ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto
nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na

základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je
podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom
potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď

postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť
o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o
tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri

hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo
„vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v
poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem
iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych
úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) „Pri interpretácii zmlúv
trebarešpektovaťprincíppriorityskutočnejvôleúčastníkovzmluvynadjejformálnymprejavom,aprincíp
priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn.
I. ÚS 242/07). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má

charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s
princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt
servanda(zmluvymajúbyťdodržiavané)“(uznesenieNSSR,sp.zn.4Cdo/132/2007)„Ďalšímzákladným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom,

ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné
a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy
preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom

neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 242/07-29) „Pri postúpení práv a
povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe
dochádzakpostúpeniu(prechodu)lentýchprávapovinností,ktoréznejvčaseprechodueštevyplývajú.
Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana
splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence

pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o
postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi (§ 527 odst. 1 písm. a/ obč.
zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011)
5C.K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky ďalej uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy
o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: a) označenie účastníkov zmluvy,

t.j. postupcu a postupníka, b) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou
postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom,
aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky
medzi postupcom Slavomírom Popovičom (poistený) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 25.11.2016obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná
pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj
čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého

potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca
jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým
výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musia
mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju
vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení

pohľadávkyzhľadiskaplatnostiakoprávnehoúkonumusíobsahovaťgenerálnezákladnéprvky,ktorésú
nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. OZ v platnom znení. Samotný
prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal
za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to
vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej
zmluvy v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich

skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno
jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného,
považoval predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné.
5D.Žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom
plnení zo dňa 08.11.2016 a dodal, že: „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené

a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti
postupu žalovaného.Svoje tvrdenia neoprelo žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej
procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca
mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu
na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok

čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal
právonauplatnenýnárokaanineuplatnilprostriedkyprocesnejobranyvčas.Poukázalnaust.§153ods.
1a2CSPauviedol,žekoncentráciakonaniapredstavujeefektnýafunkčnýnástrojzrýchleniasporového
konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp.
procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou

účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to
znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak
je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalovaný v podanom odpore len
uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, avšak nepoužil žiadnu relevantnú procesnú obranu a svoje

stanovisko ničím nepreukázal. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi,
ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny
(právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda
nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj

vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí
svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej
rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť
poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Navrhol, aby žalovaný
predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 9563331541, z ktorého je zrejmé, ako vykonával

šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo
vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a
zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie.
5E.Navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle
§19písm.c)CSP. Zoznámeniaopoistnomplnenízodňa08.11.2016,kpoistnejudalostič.9563331541,

je zrejmé, že šetrenie vykonávalo Centrum likvidácie Košice, ktoré má sídlo v Košiciach, na Mäsiarskej
ulici č. 11, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol
aby bolo predmetné konanie prejednané na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi
všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa § 19 CSP. Na podporu založenia
miestnej príslušnosti, ako to navrhol vyššie, uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná

judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Ncb 10/2017: „Organizačnou zložkou
preúčelyustanovenia§19písm.c)CSPsarozumienielenodštepnýzávod,resp.ináorganizačnázložka
právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a
iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďujenajmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť
súdu na výber v zmysle § 19 písm. c) CSP treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva,
ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto

organizačnou zložkou.“

6.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.11.2018 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Košice I. Podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené

inak. Všeobecným súdom žalovaného je pritom Okresný súd Bratislava I. Podľa ustanovenia § 41
CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný,
bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného
upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Vzhľadom na vznesenú námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Košice I uplatnenú pri prvom procesnom úkone, žalovaný žiadal, aby
Okresný súd Košice I postúpil spor miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Poukázal na
skutočnosť, že žaloba žalobcu ani po podaní jeho posledného vyjadrenia nespĺňa zákonné kritériá
požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“). Mal za to, že žalobca
mal už v samotnej žalobe označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoju žalobu

opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a
ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa uvádzaných škodových udalostí. Žalobca však údaje o
týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je,
vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Vzhľadom na skutkový stav (ktorý
vychádza a súčasne ho potvrdzujú práve dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že poškodení mali

voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Zdôraznil, že predmetná faktúra bola
vystavená žalobcom voči poškodenému a nie voči žalovanému a už vôbec nie zo strany poškodeného
voči žalovanému. V zmysle žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky pritom vyplýva, že
poškodený plánoval postúpiť na žalobcu pohľadávku, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Z
uvedeného potom vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mali voči žalovanému, ktorá

však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku,
ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s
ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt
na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v samotnej

zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci
sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom
zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru
žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy o
postúpení pohľadávky, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky,

ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež skutočnosť, že samotný
predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom
dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z predmetu realizovaného údajného postúpenia pritom vyplýva,
že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka
má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej

zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, spočívajúca v
skutočnosti, že z textu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postupuje svoju
pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje
záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa

22.06.2000: „Podľa § 37 OZ je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Týmto
ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je
neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa
konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci
nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver

o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ). V zmysle § 35 ods. 2
OZ, je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa toho, kto právny úkon vykonal, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“V uvedenom rozhodnutí je objasnený názor súdu na výklad pojmu neurčitý úkon tak, že ide o prípady,
keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný,
a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle

(napr.sprostredkovanímtejtovôlevtextepísomnejzmluvy)jejehovôľanejasná.Podobnézáverymožno
nájsť aj novšom judikáte toho istého súdu. Uvedené podporuje aj novšia judikatúra, v rámci ktorej podľa
Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 02.06.2014: „Neplatný právny úkon
je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k
náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov,

keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom
stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním
- jasného vyjadrenia svojej vôle. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému mal za to, že pri predmetnej zmluve
o postúpení pohľadávky ide o právny úkon, pri ktorom ani použitie príslušných výkladových pravidiel
neodstráni nezrozumiteľnosť samotného prejavu vôle poškodeného. Navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi

v rozsahu 100 %.

7.V podaní doručenom súdu dňa 27.11.2018 žalobca uviedol, že sa touto cestou domáha doplatenia
kráteného poistného plnenia z havarijného poistenia, a to z poistnej udalosti č. 9563331541 zo dňa
12.09.2016 na motorovom vozidle T. R. X., P.: X. poisteného Y. R., a to vo výške 272,42 EUR s

príslušenstvom.Knámietkemiestnejpríslušnostiuviedol,žemožnosťvoľbymedzivšeobecnýmsúdoma
súdomdanýmnavýber,resp.osobitnýmsúdom,patrívýlučnežalobcovi.MiestnapríslušnosťOkresného
súdu Košice I je založená v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) CSP. Žalovaný má svoju organizačnú
zložku Centrum likvidácie Košice na adrese Mäsiarska 11, 040 01 Košice, ktorá prislúcha k príslušnosti
Okresného súdu Košice I, a ktorá zároveň u jednotlivej poistnej udalosti, ktorej sa spor týka, vykonávala

šetrenie. Podľa výkladu 19 písm. c) CSP, toto ustanovenie možno použiť aj v prípade, keď nižšia zložka,
ktorej sa spor týka, nemá právnu subjektivitu. (R50/1966). Centrum likvidácie Košice možno považovať
za organizačnú zložku žalovaného v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) CSP. Táto organizačná zložka
žalovaného slúži na vybavovanie a riešenie záležitostí klientov, t.j. na komunikáciu s klientmi, ako
poradné miesto alebo miesto, kam možno osobne doručiť podania a doklady adresované poisťovni.

Zároveň je splnená aj ďalšia podmienka, a to, že spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky,
pretože práve Centrum likvidácie Košice vykonávalo šetrenie poistnej udalosti, priamo komunikovalo
so žalobcom, resp. poisteným, odpovedalo na jeho listy či dotazy a rozhodovalo o likvidácii poistnej
udalosti, ktorej sa predmetný spor týka. Tejto organizačnej zložke boli doručované a adresované aj
všetky dokumenty. Z uvedeného je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa predmetnej poistnej udalosti,

ktorej sa predmetný spor týka, boli vybavované a riešené práve s Centrom likvidácie Košice. Zároveň v
skutkovo a právne obdobných veciach došiel Krajský súd v Bratislave k záveru, že miestne príslušným
na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Košice I, na ktorý bol podaný návrh. Apeloval tiež
na procesnú ekonómiu, nakoľko by bolo nehospodárne a neefektívne, aby v dôsledku postúpenia
veci na Okresný súd Bratislava I, t.j. mimo organizačnú zložku, ktorá vykonávala šetrenie poistnej

udalosti, sa kvôli pojednávaniam presúvali z miestnej pobočky všetci svedkovia, samotní účastníci ako
aj iné dôkazy. Mal za to, že zo strany žalovaného opakovanými námietkami miestnej nepríslušnosti
v jednotlivých konaniach, napriek vedomej existencii rozhodnutí v obdobných veciach, dochádza k
zjavnému zneužitiu práva v zmysle článku 5 CSP: „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré

celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, ako silnejšia strana, opakovane a početne vystupuje na strane žalovaného,
a to dôvodu krátenia poistného plnenia. Len na Okresnom súde Košice I vedú viacerí žalobcovia,
ktorých zastupuje naša advokátska kancelária, voči žalovanému viac ako 30 aktívnych sporov a ďalších

minimálne 30 sporov bolo už aj rozhodnutých tak, že žalobe bolo vyhovené, pretože krátenie poistného
plnenia bolo neoprávnené, pričom takmer vo všetkých konaniach dala poisťovňa námietku miestnej
nepríslušnosti, a o každej námietke bolo rozhodnuté, že miestne príslušným súdom Okresný súd Košice
I. V zmysle ustanovenia § 42 Civilného sporového poriadku: „Ak je námietka miestnej nepríslušnosti
nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.

Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Mal za to, že súd
v danom prípade má miestnu príslušnosť ex offo skúmať, ale neznamená to, že má vec automaticky
postúpiť inému miestne príslušnému súdu. Jedným z účelov ustanovení o osobitnej miestnej príslušnosti
je aj to, aby zaťaženosť súdov bola primerane rozdelená a napr. aby aj práve Okresný súd BratislavaI, do ktorého príslušnosti spadá väčšina poisťovní ale aj iných veľkých spoločností, nemal veľký nápad
vecí, t.j. neriešil všetky poistné udalosti, všetky škody, či iné nároky voči poisťovni. Postupovaním
všetkých vecí na Okresný súd Bratislava I by sa stratil zmysel a účel ustanovenia § 19 písm. c) CSP.

„Místní příslušnost daná na výběr dle § 87 písm. c) o. s. ř. umožňuje žalobci zvolit vedle obecného
soudu žalovaného takový místně příslušný soud, v jehož obvodu realizuje žalovaný svoji činnost
prostřednictvím své organizační složky, za předpokladu, že projednávána věc se této složky přímo
týká. Účelem tohoto pravidla je hospodárnější a rychlejší řízení, které je dáno bližší místní souvislostí s
projednávanou věcí, ale též možností poměrného rozdělení sporů u různých soudů, v případě subjektů

s celostátní působností, které svoji činnost realizují prostřednictvím pevné nižší organizační struktury.
Z povahy věci takovou organizační složku může mít jak právnická osoba, tak fyzická osoba podnikatel
(shodně srov. NOVOTNÝ, Z. IN: Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck,
2009, s. 311).” (uznesenie NS ČR, sp.zn. 23 Cdo 2023/2016) “Krajský soud v Ostravě usnesením
ze dne 27. srpna 2013, č. j. 57 Co 662/2013 34, ve znění opravného usnesení ze dne 2. července
2014, č. j. 57 Co 662/2013 80, změnil žalobcem napadené usnesení Okresního soudu v Ostravě tak,

že místní nepříslušnost Okresního soudu v Ostravě se nevyslovuje a věc se nepostupuje Obvodnímu
soudu pro Prahu 1. Odvolací soud dovodil, že zápis organizační složky v obchodním rejstříku není
nutností pro možnost vycházet z umístění této organizační složky při posouzení místní příslušnosti, a
že za organizační složku je třeba považovat i provozovnu žalované (odkázal na judikát uveřejněný pod
označením R 50/1966 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Rozhodl proto, že v řízení bude jako

místně příslušný ve smyslu § 87 odst. 1 písm. c) o. s. ř. pokračovat Okresní soud v Ostravě, když za
provozovnu lze nepochybně považovat označené překážkové pracoviště pojišťovny v Ostravě (takto
označené i žalovanou), která má v Ostravě stálé umístění a je prostorově odlišena od sídla žalované v
Praze, přičemž na tomto překážkovém pracovišti je uskutečňována podnikatelská činnost pojišťovnictví
a toto pracoviště (resp. pobočka) je i označena obchodní firmou žalované.”( uznesenie NŠ ČR, sp.znm.

23 Cdo 3176/2014, žalovanou bola Česká pojišťovně a.s.). Postúpením veci na Okresný súd Bratislava I,
v zmysle sídla žalovaného, by v konečnom dôsledku bolo v rozpore so základnými princípmi a článkami
Civilného súdneho poriadku, v ktorých je obsiahnutá požiadavka na právnu istotu, princíp všeobecnej
spravodlivosti či zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Taktiež opakované postúpenie veci na iný
miestne príslušný súd a následne vrátenie veci pôvodne miestne príslušnému súdu by v konečnom

dôsledku bolo v rozpore so základnými princípmi a článkami Civilného súdneho poriadku, v ktorých
je obsiahnutá požiadavka na právnu istotu, princíp všeobecnej spravodlivosti či zásadu rýchlosti a
hospodárnosti konania. Na základe vyššie uvedeného s postúpením predmetnej veci na Okresný súd
Bratislava I nesúhlasil.
7A.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že je potrebné rozlišovať vzťah poisteného, t.j. Y. R. a

žalovaného a vzťah poistného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok na krátené
poistné plnenie z poistnej zmluvy poisteného Y. R., ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t.j. predmetom
konania je vzťah poisteného a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a
žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením
pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň

žalobcu) bola poisteným uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako
doň vstupovať. Koná sa o pohľadávke poisteného, t.j. Y. R., voči žalovanému, ktorá bola postúpená
žalobcovi, tá je predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k tejto pohľadávke ako takej, nie
však ku vzťahu žalobcu a poistného. Tvrdenie že poistený (poškodený) je dlžníkom žalobcu neobstojí.
Poistený má pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na úhradu poistného plnenia.

Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť,
teda, ak nastane poistná udalosť. Právo na plnenie poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou
skutočnosťou,akonapríkladúhradoufaktúryzostranypoisteného.Navyšepoukázalajnatúskutočnosť,
že časť poistného plnenia bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. V súvislosti s
postúpenímpohľadávky,určitostizmluvyčiprejavuvôležalobcavplnomrozsahuodkazujenavyjadrenie

k odporu. Žalobca poukázal aj na judikatúru Krajského súdu v Košiciach v otázke úhrady faktúr
za opravu, či platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
24.09.2018, sp.zn. 3Cob/31/2018: „Na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu vznikla škoda
a žalovaný je preto povinný na základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla poskytnúť
poistnéplnenie.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,ženazákladeplatnejzmluvydošlokpostúpeniu

uplatnenej pohľadávky vlastníkom vozidla na žalobcu a je právne bezvýznamné, že ním je práve
servis, ktorý opravu vykonal. Žalovaný nepreukázal, aby vlastník vozidla pri uzatváraní zmluvy dostal aj
zoznam opravovní a aj preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výbere opravovne právnym
predchodcom žalobcu vecne správne. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúruza opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.“ Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 4Cob/60/2017, kde Krajský súd v Košiciach v bode
21 uviedol: „Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú

zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť
poškodenémupreukázanénárokynanáhraduškody.Vpredmetnejvecinebolosporné,žetietozákonom
stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť
ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil (zrejme aj na
základedokladuoúhradespornejfaktúry),pretojebezprávnehovýznamu,čižalovanúsumupoškodený

autoservisu zaplatil.“ Zároveň poukázal na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj
princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom
vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí
právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou
výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností
neobstojí ako platný. Nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp. prejavu ich vôle, ktorý nie je v

rozpore so zákonom aj s poukazom na článok 2 odsek. 3 Ústavy SR, je zásah do ústavnej zásady
autonómie zmluvných strán. Na základe vyššie uvedeného, ako aj doterajšej argumentácie, námietku
aktívnej legitimácie namietanú žalovaným, považoval za irelevantnú a nedôvodnú. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že žalovaný sa k dnešnému dňu nevyjadril k meritu veci, t.j. dôvodnosti, či zákonnosti
krátenia nároku poisteného, resp. žalobcu, preto navrhol, aby súd na neskôr uplatnené prostriedky

procesnej obrany neprihliadal a uplatnil voči žalovanému koncentráciu konania. Žalobca dôvodnosť
svojho nároku preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žaloby.

8.Na pojednávanie dňa 16.04.2019 sa nedostavili žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť
žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

9.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

10.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016, Faktúru č. 20160178 vystavenú žalobcom Y.

R., Zmluvu o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.11.2016, cenníky servisných prác (Moris Slovakia
s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o., KAR LAK J & P, spol. s.r.o. a Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o.),
Kategorizáciu vozidiel a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911.

11.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany tieto dôkazy:

Likvidačný spis (Kalkuláciu opravy zo dňa 21.09.2016, Kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom zo dňa
21.09.2016, Kalkuláciu opravy zo dňa 07.11.2016,

12.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 12.09.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, T. R. X., P.: X.XXXO.W., rok výroby: 2006, ktoré v

čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Y. R., s miestom podnikania: Zámočnícka 59/5, 044 42
Rozhanovce, IČO: 44 086 628. Táto škodová udalosť bola ihneď nasledujúci deň t.j. 13.09.2016,
vlastníkom motorového vozidla, poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného t.j.
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poškodený uzatvorené havarijné
poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9563331541.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený Y. R. dal svoje poškodené vozidlo T. R., P.: X. XXXO.,
opraviť v servise BK SERVIS s.r.o.. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli na základe
faktúry žalobcu č. 20160178 vo výške 1 123 EUR. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa
08.11.2016 oznámené, že dňa 07.11.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9563331541 a bol
mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného

v dôsledku poistnej udalosti č. 9563331541 predstavovala 1 123 EUR s DPH, resp. 936,11 EUR
bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným, po dopočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR a
po odpočítaní DPH, bola 497,72 EUR. Celková nepriznaná suma je 272,42 EUR. Podľa vyjadrenia
likvidátora k osobitostiam likvidácie, nakoľko vozidlo bolo opravovane v nezmluvnom neautorizovanom
servise, bola priznaná NH za prácu 23 EUR s DPH. Nebolo sporné ani to, že medzi Y. R. ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.11.2016.

13.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky
náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluvao postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 272,42 EUR s prísl. voči
žalovanému.

14.Faktúrou č. 20160178 zo dňa 18.10.2016 splatnou 25.10.2016, na sumu 1 123 EUR bolo súdu
preukázané, že žalobca vyúčtoval Y.N. R. cenu za opravu vozidla T. R., P.: X..

15.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa
07.11.2016 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9563331541) s tým, že poistné plnenie vo

výške 497,72 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov
poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie motorové vozidlo bolo
opravované v neautorizovanom, nezmluvnom servise, preto bola priznaná Nh za prácu 23 EUR s DPH. Z
PrílohykOznámeniuopoistnomplnenísúdzistil,žefaktúrazaopravuvozidlač.20160178 vystavenána
sumu 1 123 EUR s DPH nebola „priznaná“. Priznané boli primerané náklady na opravu podľa kontrolnej
kalkulácie vo výške 796,43 EUR. Zo sumy 796,43 EUR bola odpočítaná DPH vo výške 132,74 EUR.

VýškaškodybezDPHpredstavovala663,69EUR,odktorejbolaodpočítanáspoluúčasťvovýške165,97
EUR. Poistné plnenie predstavovalo 497,72 EUR.

16.Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.11.2016 mal súd preukázané, že postupca (Y. R.)
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 272,42 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu.

Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20160178, ktorá bola vystavená
za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9563331541.
Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 272,42 EUR a prísl., čo
predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom
(poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa čl. II. zmluvy

postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4.
zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

17.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky
autoservisov, podľa ktorých (pre porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 34

EUR bez DPH, v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 37 EUR/40EUR bez DPH, v autoservise
KAR LAK J & P, spol. s.r.o. je ich cena 35 EUR bez DPH a v autoservise Porsche Inter Auto Slovakia,
spol. s.r.o. je ich cena 57,60 EUR vrátane DPH.

18.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Zmluvné dojednania pre havarijné

poistenie vozidiel Auto komplet č. 911.

19.Podľa kalkulácie opravy č. 9563331541 zo dňa 21.09.2016 (vyhotovenej žalovaným) náklady na
opravu vozidla T. R., P.: X. predstavujú 694,84 EUR s DPH (579,03 EUR bez DPH).

20.Podľakalkulácienákladovnaopravurozpočtomzodňa21.09.2016(vyhotovenejžalovaným)náklady
na opravu vozidla T. R., P.: X. predstavujú 694,84 EUR vrátane DPH.

21.Podľa kalkulácie opravy č. 9563331541 zo dňa 07.11.2016 (vyhotovenej žalovaným) náklady na
opravu vozidla T. R., P.: X. predstavujú 796,43 EUR s DPH (663,69 EUR bez DPH).

22.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 272,42 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 272,42 EUR od 23.11.2016 do zaplatenia.

23.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd

podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.24.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie

a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť.

25.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa

ust. § 129 a § 132 CSP.

26.Kpredmetnejnámietkežalovanéhojepotrebnéuviesť,žeškodavzniklavdôsledkudopravnejnehody
na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú
udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom
plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti.

Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah
náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné
preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež
jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

27.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky
platná.

28.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

29.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

31.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a

všetky práva s ňou spojené.

32.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené
právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená
pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška

postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je
riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca
jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu
zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo
neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má
preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky,
vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne
špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s
postúpením pohľadávky.

33.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdyneuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K
tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku

škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody,
na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné
preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká
už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na
poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu

za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v
prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený
žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má
chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému Y. R. už vznikla škoda momentom vzniku
škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že tento mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu
nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému,

teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo
žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky
jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky
voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou).
Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti.

Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 20160178, ako sa to nesprávne snaží interpretovať
žalovaný.

34.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to,
že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

35.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení
o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

36.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádzasaškodauvedenímdopredošléhostavu.Akbolaškodaspôsobenáúmyselnýmtrestnýmčinom,
z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno
uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie
je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

37.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b)
výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s

poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade
poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve
samožnoodpoistnýchpodmienokodchýliťlenvprípadochvnichurčených.Vinýchprípadochsamožno

odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

38.Podľaust.§790Občianskehozákonníkapoistiťmožnonajmäa)majetokpreprípadjehopoškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú
osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej

udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne
zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).39.Podľaust.§791Občianskehozákonníkapreprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde

ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť
a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie
práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak
poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú

oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod
dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol
o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

40.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už

uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

41.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane

skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

42.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane
znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

43.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli

dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na
plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,
dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si
poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

44.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.

45.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré
sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome

alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto
porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti
vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej
domácnosti.

46.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak
ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by
k tejto škode došlo aj inak.47.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

48.Žalovaný v tomto konaní nenamietal výšku uplatneného nároku žalobcu a ani výšku uplatnených
úrokov z omeškania.

49.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.11.2016 krátil
poistné plnenie len v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 23
EUR vrátane DPH. Na základe žiadosti žalobcu žalovaný predložil likvidačný spis.

50.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 9563331541 vychádzal z § 788
Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou

je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).

51.V zmysle čl. IX bod 1 zmluvných dojednaní: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa
poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie
zničeného alebo odcudzeného vozidla maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe

bezprostredne pred poistnou udalosťou.

52.V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinnáhradiťprimeranénákladynaopravualeboznovuzriadenievozidlanasledovne:Vautorizovaných
opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál

posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití
originálnychnáhradnýchdielovačasovýchnoriemnaprácuudávanýchvýrobcom.Vnákladochnaprácu
a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne
pre príslušný typ a znač ku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom
stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu

sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy
stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.

53.V zmysle čl. IX bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri zmluvných

opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej
technológie opravy MV výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni
náhradných dielov originálnych alebo aftermarketov (v náväznosti na dobu prevádzky vozidla). Po
doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. XV ods. 26) a po
ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia

originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku
preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely.

54.V zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách

v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného
vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.
O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v
nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25
EUR bez DPH.

55.Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nepostupoval ani v súlade s čl. IX bodom
2. písm. c) zmluvných dojednaní, nakoľko neinformoval písomnou formou poisteného o primeraných
nákladoch na opravu. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danomregióne pre príslušný typ a značku. V iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu
týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti
poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených

cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu
vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 23
EUR vrátane DPH (19,17 EUR bez DPH) je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za
normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 23 EUR vrátane
DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované

účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti
a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr.
súkromný znalecký posudok). Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká
právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda

už samotným vznikom škody.

56.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný
nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V
zmysle čl. IX bodu 4. ZD poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný

však toto svoje právo nevyužil a opravovňu neurčil, resp. nepreukázal súdu, že by tak urobil.

57.Poisťovňa zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom
autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych
predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože spotrebiteľ je viazaný, aby

kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou
autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované,
resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis
povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný
servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže

a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

58.Z faktúry za opravu jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového
vozidla. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je
potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho

zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti
uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti,
alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné
plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených cenníkov
za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú

primerané.

59.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti
(07.11.2016), dostal sa do omeškania (dňom 23.11.2016) so zaplatením sumy 272,42 EUR a je povinný
zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho

zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

60.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní nenamietal výšku uplatneného
nároku žalobcu.

61.Žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I na prejednanie predmetnej veci.

62.Podľa ust. § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku: Popri všeobecnom súde žalovaného je na
konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby,
ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.

63.Žalovaný má svoju organizačnú zložku Centrum likvidácie Košice na adrese Mäsiarska 11, 040 01
Košice, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. Táto vykonávala šetrenie predmetnej
poistnej udalosti, a teda spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky, čím sú splnené podmienky nazaloženie osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. c) CSP. Centrum likvidácie Košice je možné
považovaťzaorganizačnúzložkužalovanéhovzhľadomnato,žetátovykonávakomunikáciusklientmia
zabezpečujeodnichpotrebnédokladynaposúdenieskutočnostídôležitýchnariadneposúdeniepoistnej

udalosti. Okrem iného uvedená organizačná zložka má aj svojho vedúceho, čím je naplnený ďalší znak
organizačnej zložky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že sú naplnené všetky podmienky na
to aby bolo možné Centrum likvidácie Košice považovať za organizačnú zložku žalovaného. Navyše
je potrebné uviesť, že aj podľa ustálenej judikatúry v podobných prejednávaných veciach je miestne
príslušným súdom Okresný súd Košice I.

64.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

65.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-
sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

67.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).