Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205124
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817205124.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne: I. T., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. W. XXX, XXX XX W. právne zast. Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom
Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 2.862,37 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2862,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2862,37 eur od 9.3.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobkyne zamieta.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 96%

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.5.2017 domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 2.862,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.862,37 eur od 1.1.2017

do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným prostredníctvom
sprostredkovateľa poistenia uzatvorila poistnú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla AUDI A4 s evidenčným číslom R..
Dňa21.11.2016došlovobciJ.H.kškodovejudalostivpodobestretusozverou,kdeopravapoškodenia
motorového vozidla predstavuje sumu 3.180,37 eur. Táto škodová udalosť bola riadne a včas ohlásená,
pričom boli predložené všetky podklady potrebné pre likvidáciu tejto škodovej udalosti, vrátane zápisu
o obhliadke poškodeného motorového vozidla a faktúry na sumu 3 180,37 eur. Od žalovaného bol

žalobkyni doručený list, v ktorom sa konštatuje, že „Nakoľko v predmetnej poistnej zmluve nie je
pripoistené riziko zrážky vozidla s zverou, škodový spis odkladáme bez náhrady.“ Neposkytnutie
poistného plnenia z titulu zmienenej škodovej udalosti považuje za nesprávny a nezákonný postup zo
strany žalovaného, pretože v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy jej bol doručený verejný prísľub
žalovaného zo dňa 30. 10. 2015, ktorým sa žalovaný zaväzuje na poskytnutie poistného plnenia v
prípade poškodenia alebo zničenia vozidla následkom stretu so zverou, v ktorom sa uvádza takáto
podmienka: "... oprávnená osoba má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej "PZP"), ktorého začiatok poisteného obdobia je v roku
2016 (t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2016), s ročným predpisom poistného vo výške rovnajúcej sa alebo
vyššej ako poistné pre získanie verejného prísľubu krytia škôd na majetku pre prípad stretu so zverou
stanoveného KOOPERATIVOU pre príslušnú kategóriu poisteného motorového vozidla, informácia ovýške poistného pre získanie VZP pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel je dostupná na všetkých
obchodných miestach a zastúpeniach KOOPERATIVY.“ Dopytom na obchodnom mieste žalovaného
som zistila, že poistné pre získanie verejného prísľubu krytia škôd na majetku pre prípad stretu so zverou

v zmysle vyššie uvedeného verejného prísľubu pre príslušnú kategóriu poisteného motorového vozidla,
bolo pre rok 2016 určené vo výške 135,15 eur. V poistnej zmluve žalobkyne bolo určené poistné vo
výške 135,16 eur ročne, z čoho je zrejmé, že sa na predmetnú škodovú udalosť vzťahuje vyššie uvedený
verejný prísľub, pretože bola splnená stanovená podmienka týkajúca sa výšky ročného poistného, čo
odôvodňuje nárok žalobkyne na poistné plnenie z titulu škodovej udalosti v podobe stretu so zverou.

Predmetný list žalovaného a verejný prísľub predložila v prílohe. Dňa 20. 2. 2017 prostredníctvom
právneho zástupcu zaslala žalovanému výzvu na poskytnutie poistného plnenia zo dňa 20. 2. 2017,
ktorouvyzvalažalovaného,abyjejzvyššieuvedenýchdôvodovposkytolpoistnéplnenieztituluškodovej
udalosti v podobe stretu so zverou. Do dnešného dňa nebola žalobkyni doručená žiadna odpoveď od
žalovaného, v dôsledku čoho žalovaná žiadnym spôsobom ani nespochybnila oprávnenosť nároku z
uvedenéhotitulu.Zverejnéhoprísľubužalovanéhozodňa30.10.2015vyplýva,žežalovanýsazaväzuje

poskytnúť poistné plnenie vo výške skutočnej škody, zníženej o spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne
200 eur, preto je potrebné zo skutočnej škody vo výške 3 180,37eur (vyplývajúcej z faktúry) odpočítať
sumu 318,- eur (spoluúčasť vo výške 10 %), čím nárok predstavuje sumu 2 862,37 eur.

2. Žalovaná so žalobou žalobkyne v celom rozsahu nesúhlasila a žiadala žalobu žalobkyne zamietnuť. V

podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému tunajším súdom v predmetnej veci dňa 9.5.2017
uviedla, že v bode (iv) Verejného prisľubuje uvedené: „Za vznik nároku na poistné plnenie sa považuje
poškodenie alebo zničenie motorového vozidla, pričom k vzniku škody musí dôjsť v období trvania PZP
s KOOPERATIVOU, najskôr však od 01.01.2016 a najneskôr do 30.12.2017 (vrátane), za súčasného
splnenia podmienky podľa bodu (i) a (ii) a za podmienky, že poistená osoba má na potvrdení o poistení

pre príslušné poistné obdobie na základe splnenia podmienky podľa bodu (i) a (ii) potvrdený nárok na
poistné plnenie z tohto verejného prísľubu.“ Z poistnej zmluvy, ktorú žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
mala žalobkyňa nárok na poistné plnenie z verejných prísľubov pre rok 2016 (pri splnení podmienok
ich poskytnutia), a to Verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade úrazu vodiča a členov
posádky poisteného motorového vozidla a Verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade

poškodenia, zničenia alebo straty batožiny pri havárii alebo pri živelnej udalosti poisteného motorového
vozidla. Z uvedeného je evidentné. že na žalobkyňu sa nevzťahoval verejný prísľub pre krytie škôd
pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou, ale iba vyššie uvedené dva verejné
prísľuby. Na to. aby žalobkyňa mala nárok na plnenie z verejného prísľubu pre stret so zverou by musela
mať uzatvorenú poistnú zmluvu s vyššiu sadzbou ročného poistného, kde by v prípade motorového

vozidla kategórie ako mala žalobkyňa (kategória vozidla SB3b - motorové vozidlo so zdvihovým
objemom nad 1900 cm3 do 2500 sm3 vrátane) bola výška poistného v základnej sadzbe 159 eur ročne,
prípadne, ak by bola žalobkyni poskytnutá aj zľava za bezškodovosť tak maximálne vo výške 5% a teda
suma takto stanoveného poistného by bola minimálne 151,05 eur ročne. Žalobkyňa mala stanovenú
výšku poistného v sume 135,16 eur ročne a na týchto klientov sa nevzťahuje verejný prísľub pre prípad

stretu zo zverou. Žalobkyňa tak nesplnila podmienku uvedenú v bode (i) verejného prísľubu, ako ani
podmienku uvedenú v bode (iv) verejného prísľubu, nakoľko z dôvodu nesplnenia prvej podmienky jej
ani nemohol byť potvrdený nárok na poistné plnenie z predmetného verejného prísľubu. Na právny
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v prípade škodovej udalosti zo 21.11.2016, nemožno vzťahovať
zákon 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP). Verejný prisľúb
je jednostranný právny úkon. nie dohoda medzi vyhlasovateľom a inou osobou a rovnako Verejný
prísľub nie je súčasťou poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Teória práva charakterizuje
verejný prísľub aj ako jednostranný sľub sľubovateľa, že každému, kto splní určité podmienky, poskytne
určité plnenie a to bez ohľadu na to, či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu. Poukázala na § 850

Občianskeho zákonníka.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to návrhom poistnej zmluvy z
13.4.2016, Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 8.12.2016, faktúrou č. 20160030
splatnou 27.1.2017, listom žalovanej adresovaným žalobkyni z 16.12.2016, Verejným prísľubom

žalovaného zo dňa 30.10.2015, výzvou na poskytnutie poistného plnenia z 20.2.2017 spolu s kópiou
podacieho lístka z 20.2.2017. Ďalej súd vykonal dokazovanie odporom žalovanej z 24.5.2017,
písomným vyjadrením žalovanej spolu s prílohou poistkou č. 6589035608 a Všeobecnými poistnými
podmienkami účinnými od 1.1.2016, Verejnými prísľubmi z 30.10.2015, Obežníkom OMP č. 20-15k individuálnemu PZP MV 2016 produkt č. 353, písomným podaním žalobkyne zo 4.7.2017 spolu
s prílohou, a to potvrdením o uzatvorení poistnej zmluvy č. 3539002493, vyjadrením žalovanej
z 19.12.2017 s prílohou, a to výstupom zo stránky www.onlineporovnanie.sk, písomným podaním

žalobkyne z 10.4.2018, výpisom zo systému žalovaného č. 0111-Poistná zmluva 6 589 035 608,
výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka J. T. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav:

4. Z návrhu poistnej zmluvy č. 3539002493 zo dňa 13.4.2016 vyplýva, že posteným vozidlom má byť

AUDI A4 EČ: R. s výkonom motora 105 kW a zdvihovým objemom valcov 1968 cm3. Výška ročného
poistného je uvedená 135,16 eur, začiatok poistenie je od 15.4.2016, pričom v uvedený deň je splatné aj
prvé ročné poistné. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy bol poisťovateľom predložený dňa 13.4.2016
o 21:14.

5. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 8.12.2016 vyplýva, že poškodený na

vozidle bol predný podblatník, predný blatník, predná maska, predné svetlo, kapota, nárazník, predná
pravé dvere.

6. Z predloženej faktúry č. 20160030 splatnej dňa 27.1.2017 vyplýva, že žalobkyni bola fakturovaná za
opravu vozidla AUDI A4 EČ: R. suma 3180,37 eur. Jednalo sa o náklady za materiál, a to predný platový

podblatník, predný blatník, prednú masku, hmlový svetlomet, svetlomet Audi, kapotu Audi, mriežku
predného nárazníka, nárazník Audi, predné dvere Audi, náklady za vykonanú prácu, a to lakovanie,
tmelenie, servisné práce.

7. V liste žalovanej adresovanom žalobkyni z 16.12.2016 žalovaná udáva, že nakoľko v predmetnej

zmluve nie je pripoistené riziko zrážky vozidla so zverou, škodový spis odkladá bez náhrady.

8.Zbodu(i)Verejnéhoprísľubužalovanejzodňa30.10.2015,ktorýmrozširujepoistnékrytieokrytieškôd
pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom motorovom vozidle (ďalej
len „VP“) vyplýva, že tento prísľub sa vzťahuje na oprávnenú osobu ak, oprávnená osoba má uzavreté

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej
len „PZP“), ktorého začiatok poistného obdobia je v roku 2016 (tj. od 01.01.2016 do 31.12.2016), s
ročným predpisom poistného vo výške rovnajúcej sa alebo vyššej ako poistné pre získanie verejného
prísľubu krytia škôd na majetku pre prípad stretu so zverou stanoveného KOOPERATIVOU pre
príslušnú kategóriu poisteného motorového vozidla, informácia o výške poistného pre získanie VPZ pre

jednotlivé kategórie motorových vozidiel je dostupná na všetkých obchodných miestach a zastúpeniach
KOOPERATIVY.

9. Z bodu (iii) VP vyplýva, že tento prísľub sa vzťahuje na oprávnenú osobu ak, plnenie v prípade vzniku
škody bude poskytnuté maximálne do výšky nákladov, zodpovedajúcich znovuobstaraniu zničenej veci,

alebopotrebnýchnanavrátenievecidopôvodnéhostavupredpoškodením(skutočnáškoda),znížených
o spoluúčasť vo výške 10 % minimálne 200 eur. Maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné
udalosti za jedno poistné obdobie je 5 000,00 eur.

10. Podľa bodu (iv) VP vyplýva, že za vznik nároku na poistné plnenie sa považuje poškodenie

alebo zničenie motorového vozidla, pričom k vzniku škody musí dôjsť v období trvania PZP s
KOOPERATIVOU, najskôr však od 01.01.2016 a najneskôr do 30.12.2017 (vrátane), za súčasného
splnenia podmienky podľa bodu (i) a (ii) a za podmienky, že poistená osoba má na potvrdení o poistení
pre príslušné poistné obdobie na základe splnenia podmienky podľa bodu (i) a (ii) potvrdený nárok na
poistné plnenie z tohto verejného prísľubu.

11. Výzvou na poskytnutie plnenia z 20.2.2017 žalobkyňa vyzvala žalovanú na plnenie vo výške
3180,37 eur z titulu škodovej udalosti v podobe stretu so zverou v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Z predloženého podacieho lístka je zrejmé, že k odoslaniu výzvy došlo 20.2.2017 doporučeným listom
2. triedy.

12. V odpore zo dňa 24.5.2017 žalovaná uviedla, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný, nakoľko
verejný prisľúb na ktorý poukazuje žalobkyňa a z ktorého žiada poskytnutie plnenia sa na žalobkyňu
nikdy nevzťahoval a to z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienky tohto verejného prísľubu. Poukázalana nepotvrdenie nároku v zmysle bodu (iv) VP. Na to. aby žalobkyňa mala nárok na plnenie z verejného
prísľubu pre stret so zverou by musela mať uzatvorenú poistnú zmluvu s vyššiu sadzbou ročného
poistného, kde by v prípade motorového vozidla kategórie ako mala žalobkyňa (kategória vozidla SB3b

- motorové vozidlo so zdvihovým objemom nad 1900 cm3 do 2500 sm3 vrátane) bola výška poistného v
základnej sadzbe 159 eur ročne, prípadne, ak by bola žalobkyni poskytnutá aj zľava za bezškodovosť tak
maximálne vo výške 5% a teda suma takto stanoveného poistného by bola minimálne 151,05 eur ročne.
Namietala, že nemožno na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vzťahovať zákon 281/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Poukázala na § 850 Občianskeho zákonníka. Namietala tiež žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania,
a to jednak nesprávny dátum ako aj nesprávnu výšku.

13. Z poistky č. 6 589 035 608 vyplýva, že žalovaná vydáva túto poistku ako potvrdenie o
uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy číslo 3539002493 uzatvoreného
dňa 13.04.2016 pre poistné obdobie od 15.04.2018 do 14.04.2017. Poistná zmluva oprávňuje žalobkyňu

k uplatneniu si nároku na poistné plnenie z verejných prísľubov pre rok 2016 (pri splnení podmienok
ich poskytnutia) a to Verejný prísľubu na poskytnutie poistného plnenia v prípade úrazu vodiča a členov
posádky poisteného motorového vozidla (verzia VPú 2016), Verejný prisľúb na poskytnutie poistného
plnenia v prípade poškodenia, zničenia alebo straty batožiny pri havárii alebo pri živelnej udalosti
poisteného motorového vozidla (verzia VPb 2016).

14. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 3.7.2017 uviedla, že poistná zmluva bola zo strany žalobkyne
vytvorená cez internet - online a v týchto prípadoch systém žalovaného za predpokladu schválenia
požiadavky automatický generuje poistku, ktorú žalovaný zaslal žalobkyni a ktorú aj prikladá v prílohe
tohto podania. Poistnú zmluvu predložila v tomto konám samotná žalobkyňa a žalovaný inou poistnou

zmluvou nedisponuje. V poistke č. 6589 035 608, sú uvedené Verejné prísľuby ktoré sa vzťahovali na
žalobkyňu, pričom verejný prísľub pre prípad stretu so zverou, z ktorého si žalobkyňa žiada plnenie v
tomto konaní sa na ňu nevzťahoval.

15. Z Obežníka k Individuálnemu PZP MV 2016 zo dňa 30.10.2015 vyplýva kategorizácia vozidiel a

výška poistného pre jednotlivé skupiny vozidiel, ako aj podmienky Verejného prísľubu na krytie škôd
pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou. Z tabuľky na strane 12 predmetného
dokumentu vyplýva, že prevádzkové minimum pre kategóriu vozidiel SB3b pre klientov, ktorí nemali
žiadnu škodu za posledné tri roky je buď 159 eur, alebo 135,15 eur, pri znížení o 15%.

16. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 4.7.2017 je zrejmé, že žalobkyňa predložila e-mail zo dňa
13. 4. 2016, ktorý jej bol doručený po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy prostredníctvom internetu
(online), pričom z jeho obsahu je zrejmé, že žalobkyni boli zaslané až tri verejné prísľuby, a to oba
verejné prísľuby, ktoré spomína v odpore žalovaný, ale zároveň jej bol doručený aj verejný prísľub na
poskytnutie poistného plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia vozidla následkom stretu so zverou.

Ak by poistná zmluva žalobkyne nespĺňala podmienky verejného prísľubu na poskytnutie poistného
plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia vozidla následkom stretu so zverou, nebolo žiadneho
rozumného dôvodu zasielať jej takýto verejný prísľub. Informácia o výške poistného pre jednotlivé
kategórie motorových vozidiel nebola dostupná na obchodnom mieste žalovaného v písomnej podobe,
pričom žalobkyňa dopytom na obchodnom mieste zistila, že poistné pre získanie verejného prísľubu

krytia škôd na majetku pre prípad stretu so zverou v zmysle vyššie uvedeného verejného prísľubu pre
príslušnú kategóriu poisteného motorového vozidla, bolo pre rok 2016 určené vo výške 135,15 eur,
čo jej bolo oznámené pracovníčkou len ústne po nazretí do počítača s tým, že žiadne písomnosti k j
tomu nemajú. Uvedenú informáciu telefonicky preveroval aj syn žalovanej prostredníctvom obchodného
miesta v Bratislave, kde mu bolo taktiež uvedené, že pri kategórií predmetného motorového vozidla

žalobkyne ide o poistné vo výške 135,15 eur ročne. Už len z týchto súvislosti je zrejmé, že žalovaný
postupuje tak, že určité podmienky sa snaží čo najviac utajiť, resp. zneprístupniť v písomnej podobe,
čím si vytvára priestor na to, aby predmetný verejný prísľub nemusel v niektorých prípadoch (na základe
svojej ľubovôle) splniť. Podmienka uvedená v bode (i) predmetného verejného prísľubu by tak mala byť
posúdená ako neprijateľná podmienka, keďže jej cieľom je poškodiť osoby, ktoré riadne a včas platia

poistné v zmysle poistnej zmluvy, a preto by na jej splnenie či nesplnenie ani nemalo byť prihliadnuté,
pretože ako splnenie, tak aj nesplnenie tejto podmienky nie je možné objektívne preukázať.17. Z potvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy č. 3539002493 zaslaného žalobkyni dňa 13.4.2016 je
zrejmé, že žalobkyni bol v prílohách zaslaný aj Verejný prísľub-stret so zverou.

18. Podľa vyjadrenia žalovanej z 19.12.2017 žalovaná ako prílohu k Odporu voči platobnému
rozkazu priložila dokument označený ako „Poistenie zodpovednosti a škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla Poistka č. 6 589 035 608“, ktorý predstavuje potvrdenie o uzatvorení poistno-
zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy číslo 3539002493 uzatvoreného dňa 13.04.2016 pre
poistné obdobie 15.04.2016 do 14.04.2017. Na tejto listine je uvedený aj dátum jej vyhotovenia, a

to 05.05.2016. Rovnako žalobkyni bolo doručené aj Potvrdenie o poistení zodpovednosti, nazývané
aj ako Biela karta, predstavujúce doklad, ktorý vydáva poisťovňa ku každej uzavretej zmluve o
povinnom zmluvnom poistení (PZP). Slúži ako potvrdenie o poistení zodpovedností za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a platí na území Slovenskej Republiky. Žalobkyňa si uzatvorila
poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla prostredníctvom internetového portálu www.onlineporovnanie.sk. Z uvedeného

internetového portálu jej bol aj zaslaný tento e-mail (automaticky generovaný) s ďalšími informáciami,
z ktorého však v žiadnom prípade nevyplývajú skutočnosti ktoré sa snaží vyvodzovať žalobkyňa a
teda, že by sa na ňu mal vzťahovať uvedený verejný prísľub. Žalovaný predložil výstup zo stránky
www.onlineporovnanie.sk, kde žalovaný zadal údaje motorového vozidla žalobkyne a kde mu uvedený
portál následne poskytol porovnanie ponúk produktu - povinné zmluvne poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla jednotlivých poisťovni, zoradené podľa ich produktov
od najlacnejšieho po najdrahšiu sadzbu za ročné poistné. V rámci týchto ponúk sú uvedené 2 ponuky
žalovaného, pričom prvý lacnejší produkt, obsahuje okrem samotného povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového aj poistenie úrazu a batožiny a druhý
drahší produkt, zhŕňa okrem poistenia úrazu a batožiny aj poistenie stretu so zverou, avšak cena

tohto produktu je vyššia. Žalobkyňa si vzhľadom na výšku poistného, vybrala prvý lacnejší produkt
žalovaného, na ktorý sa nevzťahuje verejný prísľub pre poistenie stretu so zverou. Dokument „Obežník
k Individuálnemu PZP MV 2016“ sa nachádza na každom obchodnom mieste žalovaného, nakoľko ide
o dokument usmerňujúci činnosť sprostredkovateľov poistenia a jeho súčasťou je aj sadzobník cien
povinného zmluvného poistenia pre daný rok. Verejný prísľub je zadefinovaný v ust. § 850 a násl.

Občianskeho zákonníka, nie je to zmluvný vzťah a rovnako sa naň nevzťahuje právna úprava upravujúca
spotrebiteľské vzťahy.

19. Z písomného podania žalobkyne z 10.4.2018 vyplýva, že jej nikdy nebol doručený dokument
označený ako „Potvrdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, z

ktorého by vyplývalo (kde by bolo uvedené, resp. vyznačené), že jej poistná zmluva ju oprávňuje
len na poistné plnenie z verejného prísľubu v prípade úrazu vodiča a členov posádky poisteného
motorového vozidla a z verejného prísľubu v prípade poškodenia, zničenia alebo straty batožiny pri
havárií alebo pri živelnej udalosti. Na dokumente predloženom žalovaným absentuje uvedenie dátumu
jeho vyhotovenia, čo nasvedčuje len tomu, že predmetný dokument bol dodatočne vyhotovený s

cieľom realizácie jednoduchej a úspešnej obrany v tomto súdnom konaní. Žalobkyňa spochybnila ako
pravdivosť obsahu tohto dokumentu, tak aj dobu jeho vystavenia v čase uzatvorenia poistnej zmluvy.
Je zrejmé, že ak by poistná zmluva žalobkyne nespĺňala podmienky verejného prísľubu na poskytnutie
poistného plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia vozidla následkom stretu so zverou, nebolo
žiadnehorozumnéhodôvoduzasielaťjejtakýtoverejnýprísľub.Žalobkyňapoukázalatiežnaskutočnosť,

že dokument „Obežník UNP č. 20-15 k individuálnemu PZP MV 2016 - produkt č. 353“ je internej
povahy, ktorého skutočný pôvodný obsah (za predpokladu jeho existencie) nie je žiadnym spôsobom
zistiteľný a overiteľný. K výstupu zo stránky www.onlineporovnanie.sk, ktorý predložil žalovaný, a vo
vzťahu ku ktorému tvrdí, že žalobkyňa si vybrala prvý lacnejší produkt, k tomu žalobkyňa uvádza, že
údajné porovnanie vykonané žalovaným je zrejme z konca roka 2017, z čoho je zrejmé, že nemôže ísť

o relevantné porovnanie so stavom v období mesiaca apríl 2016, kedy poistenie uzavrela žalobkyňa,
pričom je nepochybné, že medzi produktom nezahŕňajúcim poistenie vozidla pre prípad stretu so zverou
a produktom zahŕňajúcim poistenie vozidla pre prípad stretu so zverou je len 9 eur.

20. Žalobkyňa vy výpovedi uviedla, že poistku uzatvárala cez internet spoločne so synom. Ona nemá

ani vodičský preukaz, auto je síce jej, avšak využíva ho syn. Nakoľko syn chodí do práce cez les, chcela
mať uzavreté poistenie s pripoistením aj pre prípad stretu so zverou. Listiny, ktoré im žalovaná zaslala,
týkajúce sa predmetného poistenia, čítal syn žalobkyne. Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvymala predstavu, že súčasťou poistenia bude aj krytie škôd z verejného prísľubu pre prípad stretu so
zverou.

21. Z výpovede svedka J. T., syna žalobkyne, vyplynulo, že si je istý, že pri uzatváraní poistenia
vozidla žalobkyne určite zahrnul medzi požiadavky aj pripoistenie pre prípad stretu so zverou. Presne
sa nepamätal, avšak podľa jeho názoru nemohol byť veľký rozdiel medzi poistným vrátane pripoistenia
stretu so zverou a bez neho, možno nejakých 10 až 15 eur. Určite by nad tým nerozmýšľa, či si
priplatiť toto pripoistenie alebo nie a určite vybral poistenie spolu s pripoistením stretu so zverou. Po

vzniku škodovej udalosti mu na pobočke žalovanej vo Vranove nad Topľou uviedli, že poistenie nespĺňa
kritéria stretu so zverou pre asi 6 centov. Následne mu telefonicky z pobočky v Bratislave uviedli, že
cena poistenia spĺňa aj stret os zverou, nevedeli mu to však uviesť písomne, nakoľko nevedeli podľa
čoho presne sa riadi cena poistenia. Svedok ďalej uviedol, že má 4 autá a motorku a pri každom
má pripoistenie stretu so zverou. Potvrdenie o poistení s vyznačeným stretom so zverou žalovanej po
nahlásení poistnej udalosti nepredkladal.

22. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že je potrebné posudzovať neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienokajvovzťahukpredmetnémuverejnémuprísľubu,keďžetentojesúčasťouzmluvy,
zmluvného vzťahu, platí zásada ochrany slabšej strany, ktorá je vždy spotrebiteľ. Súd musí vychádzať
z toho, že je potrebné zabezpečiť reálnu ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, chrániť ho pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami a tou hlavnou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je spôsob
zisťovania splnenia nároku na poskytnutie plnenia pre prípad stretu so zverou, kde tieto podmienky sú
riešené neurčitým spôsobom a odkazom na interné dokumenty žalovanej. Zároveň poukázala na obsah
písomných vyjadrení doručených súdu.

23. Žalovaná prostredníctvom povereného zástupcu uviedla, že rozporuje aj samotnú podstatu
nároku, nakoľko žalobkyňa si touto žalobou uplatňovala nárok na náhradu škody, pričom predmetom
tohto konania, nie je nárok na náhradu škody medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje vzťah
zodpovednostizaškodu,podľaObčianskehozákonníkaaďalšíchpredpisovupravujúcichzodpovednosť
za škodu, jedná sa o nárok na plnenie z verejného prísľubu. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným,

prostredníctvom serveru onlineporovnanie.sk poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V rámci tejto poistnej zmluvy mala uzatvorené poistenie,
ktoréjejkryjezodpovednosť,ktorúspôsobíinémutitulomzodpovednostizaškodu,vdôsledkuprevádzky
motorového vozidla, pričom žalovaná poskytuje svojim klientom aj verejné prísľuby a v súčasnosti aj
v roku 2016 bola jedinou poisťovňou, ktorá poskytuje verejné prísľuby pre svojich klientov, ktorí si

uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu. Ktoré verejné prísľuby sa na klienta vzťahujú vyplýva aj
z výšky poistného, pričom rozsah verejných prísľubov má každý klient má potvrdený aj na poistke.
Žalobkyňa si poistku ani nežiadala na žiadnej pobočke, kde by jej táto poistka bola vystavená, pričom
z verejného prísľubu jasne vyplýva, že na uplatnenie nároku je potrebná predložiť poistku, kde bude
mať vyznačené tieto verejné prísľuby. Tvrdenie žalobkyne, že jej nebola doručená poistka sa nezakladá

na pravde, rovnako žalovaná rozporovala aj dôveryhodnosť samotného svedka, ktorého navrhovala
žalobkyňa vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli na pojednávaní. Žalobu považovala za nedôvodnú,
žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala aj na skutočnosti a argumenty uvádzané v písomných
vyjadreniach.

24. Z výpisu zo systému žalovaného označeného 0111 je zrejmé, že na poistku č. 6 589 035 608 sa
vzťahujú prísľuby VPú 2016 a VPb 2016.

25. Podľa § 788 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
poistnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

26. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.27. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

28. Podľa ust. § 797 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

29. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33.Vzmysle§54ods.1,ods.2,Občianskehozákonníka,Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

37. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa § 850 Občianskeho zákonníka verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že
zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu
osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.

39. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

40. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

41. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

43. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

44. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).46. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovanou
ako dodávateľom poistnú zmluvu č. 6589 035 608 a č. návrhu 353 900 2493 týkajúcu sa povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla AUDI A4
ev.č. VT439BS so začiatkom poistenia 15.4.2016.

47. Dňa 21.11.2016 došlo v Obci Sečovská Polianka ku škodovej udalosti, a to stretu vozidla so zverou.
Spôsobená škoda na motorovom vozidle predstavoval podľa predložených listinných dôkazov sumu

3180,37 eur. Výšku škody žalovaná priamo nespochybňovala ani nenavrhovala dôkazy, ktoré by mali
výšku škody spochybniť.

48. V zmysle § 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) súd
môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Súd však nevyhľadáva dôkazy, ktoré nenavrhol

dodávateľ. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v danej
veci nepoužijú iba vo vzťahu k spotrebiteľovi, k dodávateľovi sa uplatňujú v plnej miere.

49. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobkyňou uvedenú výšku škody za nespornú a preukázanú
na základe písomných dôkazov predložených žalobkyňou.

50. Sporným medzi stranami sporu bolo, či na základe Verejného prísľubu žalovaného zo dňa
30.10.2015, ktorým sa žalovaný zaväzuje na poskytnutie poistného plnenia v prípade poškodenia alebo
zničenia vozidla následkom stretu so zverou, možno uspokojiť nárok žalobkyne a či sa predmetný
verejný prísľub vzťahuje na danú škodovú udalosť.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

52. Vzhľadom na právne postavenie subjektov právneho vzťahu, vyplývajúceho z uzavretej poistnej
zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, súd aplikoval ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší.

53. Žalovaná namietala, že na žalobkyňu sa verejný prísľub nevzťahoval aj s poukazom na samotnú
výšku plnenia. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že výšku plnenia ako aj prípadnú zľavu na
poistnom plnení určoval žalovaný v rámci svojej obchodnej politiky.

54. Súd tiež konštatuje, že verejný prísľub je súčasťou poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 ods. 3
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho dochádza k aplikácii ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
aj na tento verejný prísľub, a to aj napriek skutočnosti, že verejný prísľub je jednostranným právny
úkonom.

55. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn.
2Co/206/2016 zo dňa 27. 09. 2017, podľa ktorého „Vzhľadom na právne postavenie subjektov právneho
vzťahu, vyplývajúceho z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, súd prvej
inštancie správne aplikoval ust. § 54 ods. 2Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd konštatuje,

že verejný prísľub je súčasťou poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 ods. 3Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho dochádza k aplikácii ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek skutočnosti,
že verejný prísľub je jednostranným právny úkonom.“

56. Súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom znenia verejného prísľubu je potrebné skonštatovať,

že znenie predmetného verejného prísľubu nie je formulované dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne
pre priemerného spotrebiteľa.57. Súd predmetnú spotrebiteľskú vec a poistnú zmluvu v spojení s verejným prísľubom podrobil
preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. V prípade, že žalovaná upiera
práva žalobkyni ako spotrebiteľovi po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s

dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

58. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

59. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

60. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

61.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

62. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

63. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť

ochranu.

64. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem
dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré

mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu

potrebného na právneho vzťahu.

65. V danom prípade bol žalobkyni zo strany žalovanej po podpise zmluvy zaslaný elektronicky - mailom
aj verejný prísľub z 30.10.2015. Už na základe uvedenej skutočnosti sa mohla žalobkyňa domnievať,
že sa na ňu uvedený prísľub vzťahuje. Zároveň žalobkyňa ako aj syn žalobkyne boli ubezpečení po

telefonáte na ústredie žalovanej, že poistné pre získanie verejného prísľubu krytia škôd pre prípad stretu
so zverou sa v zmysle uvedeného verejného prísľubu pre príslušnú Kategóriu poisteného vozidla pre rok
2016 bolo určené vo výške 135,15 eur, pričom žalobkyni bolo v zmluve určené poistné v sume 135,16
eur.

66. V samotnom bode (i) predmetného verejného prísľubu sa uvádza, že „informácia o výške poistného
pre získanie VZP pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel je dostupná na všetkých obchodných
miestach a zastúpeniach KOOPERATIVY“.67. Vo vyššie uvedenom ustanovení verejného prísľubu, boli naplnené zákonné znaky zákonného
inštitútu nekalej obchodnej praktiky, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

68. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz z Obežníka k individuálnemu PZP MV 2016 zo dňa 30.10.2015
kategorizáciu vozidiel a výšku poistného pre jednotlivé skupiny vozidiel. Uvedené však súd nemôže
považovať za zrozumiteľné jasné a jednoznačné dojednanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve.

69. Ako súd vyššie konštatoval, verejný prísľub je súčasťou poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 ods. 3
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho dochádza k aplikácii ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to aj napriek skutočnosti, že verejný prísľub je jednostranným právny úkonom. Akékoľvek podmienky
uvedené vo verejnom prísľube musia spĺňať kritérium určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti. Je zrejmé, že
pri jednostrannom úkone žalovanej nemohla byť uvedená podmienka individuálne dojednaná.

70. Obežník žalovaného, ako interný akt žalovaného žalobkyňa nemôže nijako ovplyvniť, nemôže nijako
zasiahnuť do jeho obsahu. Naopak, žalovaný ako dodávateľ služby je kedykoľvek oprávnený meniť
znenie uvedeného interného dokumentu, môže tak jednostranne meniť podmienky, ktoré deklaroval vo
verejnom prísľube. Zároveň tento interný akt, má byť prístupný na každom obchodnom mieste žalovanej.

Zo strany dodávateľa však v takomto prípade nie je preukázané, že z určitou zmluvou podmienkou
( v konkrétnom prípade rozhodnou výškou poistného) sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred
podpisom poistnej zmluvy. V prípade, že naviac dochádza k uzavretiu poistnej zmluvy prostredníctvom
internetu, je dokonca takmer isté, že spotrebiteľ sa neoboznamuje s podmienkami poistnej zmluvy
obsiahnutými v internom predpise nachádzajúcom sa na obchodnom mieste dodávateľa, nakoľko toto

obchodné miesto ani pred uzavretím zmluvy nemusí navštíviť.

71. Uvedené je dokonca možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53
ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto ustanovenie verejného prísľubu umožňuje
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Kritérium

pre to, či žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie alebo nie, tak žalovaná odvodzuje od určenia výšky
poistného v internom dokumente žalovanej, nie od zmluvne dohodnutej podmienky prípadne aspoň
objektívne jednoznačne zistiteľného údaja prístupného spotrebiteľovi v čase, kedy sa spotrebiteľskú
zmluvu chystá uzavrieť. Uvedené ustanovenie tiež umožňuje dodávateľovi odvolávať sa na interný
predpis v čase po vzniku poistnej udalosti, kedy má poskytnúť poistné plnenie, pričom takýto postup

nevylučuje prispôsobenie si zmluvnej podmienky v prospech dodávateľa a v neprospech spotrebiteľa.

72. Naviac aj po oboznámení sa s obsahom interného predpisu je pomerne náročné zistiť výšku
poistného, pri ktorej sa ešte vzťahuje na spotrebiteľa verejný prísľub. Je to možné iba po kombinácii
údajov z tabuliek na strane 8 a na strane 12 predmetného dokumentu, pričom je potrebné rozumieť

aj terminológii a skratkám využitým v dokumente. Uvedené spôsobuje značnú neprehľadnosť jednak
samotnéhodokumentuajednaksťažujezistenievýškyrelevantnéhopoistného.Taktovytvorenýformulár
pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

73. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

74. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalobkyňa možno ani poistnú zmluvu
neuzavrela, nakoľko takáto podstatná informácia je spôsobilá ovplyvniť a narušiť konanie spotrebiteľa.
Žalovaná v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti nepredložila žalobkyni pri uzavretí zmluvy
jednoznačný údaj o výške poistného, na základe ktorého by bolo zrejmé, či sa na spotrebiteľa vzťahuje
verejný prísľub alebo nie.

75. Žalovaná takýmto konaním, a to vydávaním verejných prísľubov s nejednoznačnými podmienkami,
sleduje zámer uzavrieť väčší počet poistných zmlúv, avšak nejasným znením podmienok poisteniavytvára priestor pre odmietnutie poistného plnenia v sporných prípadoch, pričom spotrebiteľ obsah
podmienok nemôže nijako ovplyvniť.

76. Ak by žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou, podmienky pre vznik poistného plnenia
by jednoznačne vymedzila do poistnej zmluvy, ktorá sa predkladá na podpis spotrebiteľovi. Žalovanou
vytvorený stav pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to
je jeho účelom.

77. Takýto postup žalovanej, ktorý sa javí ako špekulatívny v snahe znížiť alebo neposkytnúť poistné
plnenie po vzniku poistnej udalosti, avšak na druhej strane potenciálne zvyšujúci atraktívnosť uzavretia
poistnej zmluvy pre spotrebiteľa, pre jej zdanlivú výhodnosť. Podmienku vo verejnom prísľube z
30.10.2015 v bode (i) týkajúcu sa obmedzenia pre získanie verejného prísľubu výškou poistného
pre príslušnou kategóriu motorových vozidiel, ktorý údaj má byť dostupný v obchodných miestach
žalovaného, pričom v skutočnosti ide o údaj obsiahnutý iba v internom dokumente žalovaného

(obežníku), považoval súd za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd mal za
to, že sa verejný prísľub z 30.10.2015 na žalobkyňu vzťahuje a priznal jej požadované plnenie.

78. Vyššie popísané konanie žalovaného (nezabezpečenie poistenia napriek verejne inzerovanému
prísľubu) súd považuje za nekalú obchodnú praktiku.

79. Pokiaľ ide o obmedzenie v bode (iv) Verejného prísľubu zo dňa 30.10.2015 a námietku žalovanej,
že poistená osoba má mať splnenú podmienku, a to že poistená osoba má na potvrdení o poistení
pre príslušné poistné obdobie na základe splnenie podmienky podľa bodu (i) a (ii) potvrdená nárok na
poistné plnenie z tohto verejného prísľubu, túto námietku žalovanej súd považuje za nedôvodnú.

80. Verejný prísľub musí obsahovať prejav vôle, ktorým sa sľubujúci zaväzuje, že zaplatí odmenu alebo
poskytne iné plnenie tomu, kto splní stanovené podmienky. Predpoklad zverejnenia je splnený vtedy, ak
majú bližšie neurčené osoby (verejnosť, obecenstvo, čitatelia, poslucháči a pod.) prístup k podmienkam,
s ktorých splnením je spätý záväzok sľubujúceho.

81. Z vymedzenia verejného prísľubu v § 850 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je adresované
niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, t. j. okruhu osôb, ktorý sa nazýva verejnosťou,
obecenstvom. To však neznamená, že tento okruh osôb musí byť neobmedzený, lebo môže ísť aj o
obmedzený okruh, no vždy to musí byť okruh individuálne neurčených osôb a pritom okruh neuzavretý.

82. Vyhlásenie verejného prísľubu môže byť adresované neobmedzenému počtu osôb, u ktorých možno
vyžadovať určité vlastnosti (napr. kvalifikáciu). Verejný prísľub môže byť obmedzený na určitý okruh
osôb (napr. obyvateľov určitého regiónu), pričom tieto osoby nesmú byť individualizované a nesmie byť
obmedzený ich počet. Preto inzerát ponúkajúci predaj určitej veci nie je verejným prísľubom ani návrhom

na uzavretie zmluvy; záujemcovi, ktorý sa na jeho základe prihlási, nárok na plnenie voči predávajúcemu
nevzniká (Ro NS ČR z 26. 6. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1454/2000).

83. V danom prípade tak podmienka v bode (iv) Verejného prísľubu neprípustne obmedzuje a
individualizuje v rozpore s § 850 Občianskeho zákonníka okruh osôb na tie, ktoré by mali mať potvrdený

nárok na poistné plnenie vyznačený na potvrdení individuálne dohodnutého poistenia. Na podmienku
verejného prísľubu preto nie je možné prihliadnuť. Zároveň táto podmienka odporuje predposlednému
odseku Verejného prísľubu z 30.10.2015 nasledujúcemu po bode (viii), ktorý znie: „Tento verejný prísľub
je účinný voči vopred neobmedzenému počtu osôb, ktoré majú uzavreté PZP s KOOPERATIVOU pre
poistné obdobie, ktorého začiatok platnej poistnej zmluvy je od 01.01.2016 do 31.12.2016 a nárok

na poskytnutie plnenia za podmienok v ňom uvedených má každá oprávnená osoba, ktorá ich spĺňa.
Poistnéhoplneniasazverejnéhoprísľubumôžudomáhaťibatieoprávnenéosoby,ktorýmvznikneškoda
na poistenom vozidle v období 01.01.2016 až 30.12.2017 (vrátane), za súčasného trvania poistenia
PZP v čase vzniku škody na poistenom vozidle v KOOPERATIVE. Oprávnená osoba má nárok na
poistné plnenie iba počas trvania poistného obdobia, ktorého začiatok poistenia je od 01.01.2016 do

31.12.2016.“

84. V citovanom odseku sa tak už nenachádza obmedzujúca individualizácia okruhu osôb, na ktoré
sa vzťahuje verejný prísľub ako to vymedzuje bod (iv). Aj tu je preto potrebné aplikovať § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Na neprípustné obmedzenie v bode (iv) verejného prísľubu tak súd
neprihliadal a vyložil obsah verejného prísľubu v prospech žalobkyne ako spotrebiteľa, a to v kontexte

ďalšieho obsahu verejného prísľubu, ako bolo uvedené vyššie.

85. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že záväzným pre zmluvné strany nemôže byť
ani vymedzenie verejných prísľubov, ktoré sa vzťahujú na daný záväzkový vzťah medzi účastníkmi v
poistke, ako potvrdení o uzavretí poistného vzťahu. Takéto vymedzenie samo osebe odporuje vyššie

uvedenej definícii verejného prísľubu respektíve jeho vymedzeniu podľa § 850 Občianskeho zákonníka.
Označenie verejných prísľubov, ktoré by sa mali vťahovať na konkrétny individualizovaný právny vzťah
v zmluve, či inom právnom úkone, nie je relevantné a nemožno na neho prihliadnuť. Ak chcela žalovaná
ako dodávateľ vyjednať jednotlivé podmienky s konkrétnym spotrebiteľom v rámci poistného vzťahu,
bolo potrebné tak urobiť v individualizovanej poistnej zmluve, kde by podmienky výplaty poistného
plnenia boli jednoznačne a zrozumiteľne dohodnuté. Ak si žalovaná ako dodávateľ zvolila spôsob

dopĺňania podmienok poistenia prostredníctvom verejných prísľubov, musí rátať aj s rizikom, že pri
ich nejednoznačnom výklade, prikloní sa súd k výkladu podmienok v ňom obsiahnutých v prospech
spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkového vzťahu.

86. Pokiaľ žalovaná spochybňuje dôveryhodnosť svedka na základe tej skutočnosti, že tvrdí, že má

pripoistenie stretu so zverou aj na ďalších svojich vozidlách, ktoré nie sú poistené u žalovanej, pričom
podľa tvrdenia žalovanej iba táto ako jediná na trhu poskytuje pripoistenie stretu so zverou k povinnému
zmluvnému poisteniu, je potrebné uviesť, že nie je dôležité, či svedok mal na mysli pripoistenie k
povinnému zmluvnému poisteniu alebo havarijnému poisteniu. Na trhu viaceré poisťovne poskytujú
pripoistenie stretu so zverou, pokiaľ sa jedná o havarijné poistenie. Svedok nemusí jednoznačne

vymedziť, či sa jedná o povinné zmluvné poistenie alebo havarijné poistenie. Samotná skutočnosť,
že svedok nerozlišuje k akému druhu poistenia má uzavreté pripoistenie stretu so zverou, nemôže
spochybniť dôveryhodnosť svedka. Zároveň súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaná ako jediná na trhu
poskytuje pripoistenie stretu so zverou k povinnému zmluvnému poisteniu formou verejného prísľubu
ešte neznamená, že súd nemôže preskúmať takúto spotrebiteľskú zmluvu z pohľadu súdnej kontroly

nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok. Súd preto zamietol návrh žalovanej na
vykonanie dôkazu predložením ďalších poistných zmlúv, ktoré uzatvoril svedok s inými spoločnosťami,
ktoré by zahŕňali pripoistenie stretu so zverou, ktorý dôkaz by mal viesť práve k spochybňovaniu
dôveryhodnosti svedka, nie však k preukázaniu relevantných skutočností vo veci samej, ktoré by viedli
k priaznivejšiemu rozhodnutiu v prospech žalovanej.

87. Súd zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dôkazov výsluchom pracovníka obchodného centra
žalovaného. Výsluchom pracovníkov akéhokoľvek obchodného centra žalovanej by súd nemohol
dospieť k opačným záverom, ako to uviedol vyššie ohľadne samotného obsahu verejného prísľubu,
prípadne spôsobu a praktík žalovanej využitých v súvislosti so samotným pripoistením stretu so zverou.

88. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobkyni vznikla škoda na motorovom vozidle, v dôsledku
čoho má nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného, v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a verejného
prísľubu zo dňa 30.10.2015.

89. Pokiaľ ide o výšku škody, s poukazom na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná
škoda, a to čo poškodenému ušlo, ušlý zisk. Za škodu za považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.

90. V danom prípade bola výška vzniknutej škody žalobkyne preukázaná jednotlivými faktúrami, pričom

táto nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom namietaná ani spochybňovaná, súd v tejto časti
žalobe vyhovel.

91. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalovaným ako
dodávateľom predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.92. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu

možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

93. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným

právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

94. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

95. Žalobkyňa žiadala úrok z omeškania odo dňa 1.1.2017 vo výške 9% ročne, pričom uvedenie
tohto dátumu ako ani výšku sadzby úroku z omeškania dostatočne neodôvodnila. Uvedené skutočnosti
namieta žalovaná v odpore zo dňa 24.5.2017. Z predložených listiných dôkazov vyplynulo, že výzvu na
plnenie adresovanú žalovanej, žalobkyňa odoslala dňa 20.2.2017, pričom z predloženého podacieho

lístka vyplýva, že sa jednalo o doporučený list 2. triedy.

96. Vo všeobecne prístupných Poštových podmienkach Slovenskej pošty, a.s. v časti Doporučené
zásielky, Vnútroštátny styk v bode 1.1 sa uvádza, že doporučená zásielka -doporučený list 2. triedy sa
dodáva v lehote prepravy, a to na druhý pracovný deň po dni podania. Žalobkyňa zároveň vo výzve

poskytla žalovanej lehotu na plnenie 15 dní od doručenia výzvy. Súd tak vychádzal z predpokladu, že
zásielka bola žalovanej doručená najneskôr 21.2.2017, prípadne, že v uvedený deň sa nachádzala
v dispozičnej sfére žalovanej, a to aj v prípade, že nebola vyzdvihnutá. Následne začala žalovanej
plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie od 22.2.2017, pričom posledná deň lehoty pripadol na stredu
8.3.2017 a od 9.3.2017 bola žalovaná v omeškaní s plnením. Súd nemohol vychádzať zo skoršieho

dátumu, nakoľko zo samotného dokladu predloženého žalobkyňou, a to faktúry č. 20160030, ktorou bola
žalobkyni fakturovaná oprava poisteného vozidla, je zrejmé, že k dodaniu služby došlo dňa 13.1.2017,
pričom táto faktúra bola splatná dňa 27.1.2017.

97. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania v občianskoprávnej veci ku dňu 9.3.2017 bola 5,-

% ročne ( 5,0 % + 0,00 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobkyni teda vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy priznaného plnenia vo výške 2862,37 od 9.3.2017 do dňa
zaplatenia. Vo zvyšku žalobu žalobkyne na požadovaný úrok z omeškania zamietol.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

100. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

101. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku
žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 4.5.2017. Žalobkyňa požadovala sumu 2862,37 eur, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2862,37 eur odo dňa 1.1.2017 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení
ku 4.5.2017 predstavuje sumu 87,50 eur.102. Z uplatnenej sumy 2949,87 eur (ku dňu 4.5.2017) žalobkyňa dôvodne uplatňovala sumu 2884,71
eur, pozostávajúcu z istiny 2862,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne istiny zo sumy

2884,71 eur od 9.3.2017 do 4.5.2017, čo predstavuje sumu 22,34 eur.

103. Úspech žalobkyne tak predstavoval 97,79% (2884,71 x100: 2949,87 = 97,79%) a neúspech 2,21%
a po odpočítaní neúspechu žalobkyne od jej úspechu, žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania
v pomere 95,58 =96%, pričom uvedenú náhradu jej súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy

o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.