Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110213683
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6110213683.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ A.. H. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. 5, L. L., žalobkyne 2/ G. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
X. 5, L. L. a žalobcu 3/ H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. 5, L. L., zast. E.. O. Y., advokátom, so
sídlom P. XX, L. L., proti žalovanej: H. L., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, L. L.,
zast. Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s. r. o., so sídlom Horná 41, P. O. BOX 60, Banská Bystrica,
IČO: 36 859 095, o zaplatenie 3772,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/201/2010-348, zo dňa 09.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1257,44 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23.
02. 2010 až do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 1257,44 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23. 02.
2010 až do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 1257,44 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23. 02. 2010
až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej v plnej výške.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia
sú aktívne vecne legitimovaní. Nakoľko bolo žalovanej vyplatené plnenie rozhodnutím súdu solidárne
zaviazanými žalobcami (v pôvodnom konaní žalovanými), ktorého dôvod plnenia neskôr odpadol, bolo
výslovne v dispozičnom oprávnení žalobcov akým spôsobom plnenia sa budú žalobou domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že okresný súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k.
9C/201/2010-250 zo dňa 02.06.2014, ktorou podľa názoru súdu nedošlo k zmene, kde by žalobcovia
požadovali viac ako v predchádzajúcom návrhu. Došlo len k zmene solidárnej zodpovednosti na
delenú. Nedošlo teda k uplatneniu iného práva a nedošlo k podstatnej zmene alebo doplneniu
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a ide o žalobu aj po zmene žalobného návrhu o rovnakom
skutkovom a právnom dôvode. Uvedená zmena nemá dopad na hmotnoprávne plynutie premlčacej
doby. Žalobcovia od žalovanej požadujú vždy rovnakú sumu a vždy z rovnakého právneho dôvodu, na

základe tých istých podstatných skutkových tvrdení. Žalobcovia podali žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia dňa 23.06.2010, a pokiaľ uznesením zo dňa 02.06.2014 bola pripustená zmena petitu
žaloby, súd mal za to, že uvedená zmena nemala vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalobcovia sa
dozvedeli o bezdôvodnom obohatení dňom vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystricič.k. 14Co/123/2009 zo dňa 04.11.2009, najneskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti predmetného
rozsudku dňa 19.02.2010. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým,
že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo bol po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu

nahradený novým rozhodnutím, začína premlčacia lehota plynúť už odo dňa jeho vyhlásenia. V takom
prípadenemožnohovoriťobezdôvodnomobohateníaždovtedy,kýmsúdopätovnenevydádeklaratórne
rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku. K získaniu bezdôvodného obohatenia na strane povinného
subjektu dôjde až vydaním nového rozhodnutia vo veci. Súd mal potom za to, že nárok žalobcov
nie je premlčaný, bol podaný v zákonom stanovenej lehote, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

19.02.2010, žaloba bola podaná dňa 23.06.2010. Rozhodnutie oprel o ust. § 451 ods. 1, 2, §
511 ods. 1, § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcom priznal aj úrok z omeškania s poukazom na
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď žalovaná si nesplnila
svoju povinnosť plniť včas a riadne, dňom nasledujúcim po uplynutí 7 dňovej lehoty na plnenie uvedenej
vo výzve, sa dostala do omeškania dňom 23.02.2010. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ako

úspešným účastníkom v konaní.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozsudok okresného súdu navrhla
zmeniť. Žalovaná uviedla, že naďalej trvá na procesnej obrane prezentovanej žalovanou od počiatku
súdneho konania rovnako a založenej na nasledujúcich dvoch skutkových tvrdeniach žalovanej a

dvoch hmotnoprávnych námietkach žalovanej, a to a) že úhradu náhrady trov konania podľa rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/58/2008 vykonal len žalobca 1/ vkladom v hotovosti na
účet právneho zástupcu žalovanej vo výške 397 390,- Sk; b) druhým skutkovým tvrdením žalovanej je
to, že žalobca 1/ vykonal úhradu náhrady trov konania vkladom v hotovosti na účet právneho zástupcu
žalovanej vo svojom mene a na svoj účet, ako zaviazaný na úhradu celého dlhu bez ohľadu na to,

že bol zaviazaný na túto úhradu spoločne a nerozdielne aj so žalobcami 2/ a 3/, nakoľko žalobcovia
v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobca 1/ bol žalobcami 2/ a 3/ splnomocnený
(či už ústne alebo písomne) vykonať predmetnú úhradu náhrady trov konania aj v mene a na účet
žalobcov 2/ a 3/ v rozsahu, zaplatenia ktorého sa sami žalobcovia 2/ a 3/ vo svojom mene a na svoj
účet domáhajú v tomto konaní; c) hmotnoprávnou námietkou žalovanej je námietka premlčania, a to

vznesená najmä vo vzťahu k zneniu žaloby po prvej zmene, ku ktorej došlo zo strany žalobcom podaním
zo dňa 21.07.2017, resp. pripustenej súdom na pojednávaní dňa 21.07.2011, a to vo vzťahu k dátumu
zaplatenia predmetnej náhrady trov konania žalobcom 1/ dňa 25.06.2008 a dátumu 29.05.2009, kedy
sa žalobcovia skutočne dozvedeli o uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/224/2008; d) druhou
hmotnoprávnou námietkou žalovanej je námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 2/ a

3/, pretože žalobcovia 2/ a 3/ úhradu náhrady trov konania podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14Co/58/2008 nevykonali, ale vykonal ju len žalobca 1/ ako úhradu svojho celého dlhu,
a len žalobca 1/ môže od žalovanej žiadať vrátenie ním zaplatenej náhrady trov konania v celej ním
zaplatenej výške, a to s poukazom na znenie § 511 Občianskeho zákonníka upravujúceho pasívnu
solidaritu a súčasne preventívny regres a následný regres vo vzťahu medzi žalobcami ako pasívne,

solidárne zaviazanými osobami. Rozsudok okresného súdu považuje žalovaná vo vzťahu k vyššie
uvedeným skutkovým tvrdeniam žalovanej za nesprávny, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej žalovaná namietala nedostatočne
odôvodnený rozsudok, najmä pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 2/ a
3/ a znenie § 511 Občianskeho zákonníka. Žalobcami uplatnené nároky v predmetnom konaní žalovaná

považuje za premlčané, vzhľadom na zmeny žaloby vykonané žalobcami, naposledy dňa 23.04.2014.
Vzhľadom na vyjadrenia konajúcej sudkyne okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 10.10.2017
ohľadom právneho posúdenia otázky premlčania, považuje rozsudok okresného súdu za prekvapivý. Za
nesprávne považuje tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko vzhľadom na potrebu zastavenia
konania v časti žaloby žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorou sa od žalovanej domáhali spoločne a nerozdielne

zaplatenia sumy 2 514,88 Eur s 9% úrokom z omeškania od 23.02.2010 do zaplatenia, ktorá časť žaloby
nebola vyriešená len druhým pripustením zmeny žaloby uznesením zo dňa 02.06.2014, je aj žalovaná
úspešná voči každému zo žalobcov vo väčšej časti nimi uplatnených práv na plnenie v zmysle § 256
ods. 1 CSP, pričom vzhľadom na viacnásobné zmeny žaloby zo strany žalobcov a aj prvé rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, a všetky s tým súvisiace okolnosti, považuje žalovaná za

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal aplikovať ust. § 257 CSP.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolanienepovažujú za dôvodné. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý bol
vyjadrený jednoznačne. Pokiaľ by odvolací súd akceptoval dôvody premlčania, nebol by napadnutý
rozsudok zrušoval. Sám uviedol v právnom posudzovaní, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, presné

podmienky, za akých dochádzalo k zmene žaloby a vyvodil z toho právne závery. Nedostatok vecnej
legitimácie nikdy nemôže spôsobiť zastavenie konania, lebo zastavenie konania sa viaže na také
procesné prekážky, ktoré nedovoľujú, aby proces pokračoval. Ide tu o podmienky procesnej subjektivity
alebo procesnej spôsobilosti, prípadne iné podmienky ako je res iudicata alebo litispendencia. Ak sa
nepreukáže hmotnoprávny vzťah, žaloba sa musí zamietnuť a nie zastaviť. Poukázali na to, že ak niekto

zaplatí konkrétnu sumu „vloží na účet v banke“, ešte to neznamená, že tak urobil vo svojom mene.
V konaní bolo predložené vyjadrenie, ktoré jednoznačne potvrdilo, že zaplatená suma sa skladala z
troch samostatných zložiek, ktoré každý zo žalobcov poskytol samostatne na úhradu tohto dlhu. To, že
žalobcovia nevložili tieto sumy samostatne, každý jeden za seba, na tom nič nemení. Navyše v čase, keď
satakstalo,žalobkyňa2/bolavážnechorá(onkologickéochorenie)abolavaktívnejliečbeažalobca3/v
tom čase bol v zahraničí. Súd sa vysporiadal s touto otázkou v bode 43. odôvodnenia rozsudku a zobral

do úvahy uvedené vyhlásenie a neexistoval skutkový dôvod, prečo by z neho nemal vychádzať. V tejto
časti žalobcovia nevidia žiadnu nedostatočnosť odôvodnenia, lebo je to uvedené jasne a zrozumiteľne
v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu

z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán,
súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa
kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a
obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie
je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie
neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

8. Žalovaná v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom

amohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia.Sňounamietanýmiskutočnosťamisavysporiadalužokresný
súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

9. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľapredstávžalovanejvbode43.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.To,žežalobca1/vložilnaúčet

v banke celú sumu, ešte neznamená to, že tak učinil len vo svojom mene. Naviac v konaní žalobcovia
preukázali písomným vyhlásením zo dňa 27.05.2015, že finančné prostriedky, ktoré uhradil ako náhradu
trov konania žalobca 1/ na účet advokáta JUDr. K. F., a ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, boli
zaplatené na účet advokáta v banke tak, že boli vyskladané rovným dielom všetkými tromi účastníkmi
konania. Námietku žalovanej preto odvolací súd nepovažuje v tomto smere za dôvodnú.

10. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde aj v prípade
poskytnutia a prijatia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré
bolo neskôr na základe podaného dovolania zrušené. V takomto prípade môže potom dôjsť k novému
prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné ako pôvodné rozhodnutie, ktoré

bolo právnym dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj
v prípade zrušenia pôvodného rozsudku, takže nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy,
kým súd opätovne nevydá svoje rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku. K získaniu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej preto došlo až vyhlásením nového rozsudku, ktorým boli žalobcovia 1/až 3/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania vo výške 1 873,96 Eur v
konaní 14Co/123/2009-300 zo dňa 04.11.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť do trov konania
dňa 19.02.2010. Žalobcovia však vložili na účet právneho zástupcu žalovaných sumu 397 389,80 Sk, t.j.

13 190,92 Eur dňa 25.06.2008, pričom z dôvodu zmeny rozhodnutia o trovách konania mali žalobcovi
1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania spolu vo výške 1 873,96 Eur právnemu
zástupcovi žalovaných. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaná v predmetnom konaní
sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov tým, že jej boli zaplatené trovy konania vo výške, ktorá jej
nakoniec právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami priznaná nebola. Zo strany žalobcov teda došlo k

plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Okresný súd správne preto posudzoval plynutie premlčacej
doby, keď mal za to, že žalobcovia sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení dňom vyhlásenia rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/123/2009 zo dňa 04.11.2009, pričom žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia podali na súd dňa 23.06.2010. Pripustenie zmeny žaloby uznesením zo dňa
02.06.2014 zo strany okresného súdu nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

11. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo, prípadne podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Pôvodne podanou žalobou zo strany žalobcov na okresnom súde dňa 23.06.2010
si žalobcovia uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že žiadali pri spôsobe
plnenia, plnenie bezdôvodného obohatenia každému zvlášť. Následne podali návrh na pripustenie

zmeny spočívajúcej v zmene spôsobu plnenia, kde žiadali priznať plnenie spoločne a nerozdielne. Z
uvedeného jednoznačne teda vyplýva, že sa tu jednalo o kvantitatívnu zmenu žaloby spočívajúcu
v návrhu na zaviazanie žalovanej plniť žalobcom solidárne, oproti pôvodnému žalobnému návrhu.
Opätovne došlo k zmene žaloby spočívajúcej v kvantitatívnej zmene, kde sa znovu na základe návrhu
adresovaného súdu dožadovali zmeny spôsobu plnenia, a to každému zvlášť. Nedošlo tu k zmene

skutkových tvrdení, ale len k zmene spôsobu plnenia. Správne potom okresný súd rozhodol, že nárok
žalobcov nie je premlčaný a bol podaný v zákonom stanovenej lehote, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.02.2010 a žaloba bola podaná na súd dňa 23.06.2010. Námietka žalovanej
ohľadom plynutia premlčacej doby a jej posudzovania ku dňu zmeny žaloby, nie je dôvodná.

12. Pokiaľ žalovaná namietala vyjadrenie konajúcej sudkyne na pojednávaní konanom dňa 10.10.2017
ohľadom právneho posúdenia otázky premlčania, uvedenú námietku odvolací súd nepovažuje za
dôvodnú. Okresný súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP konštatoval skutočnosti zákonom
predpokladané, pričom z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o predbežné právne posúdenie
veci, teda zo zákona nevyplýva, že by svojím predbežným právnym posúdením bol viazaný, keď je

nepochybné, že ďalej súd vykonal dokazovanie. Rozsudok nemôže byť prekvapujúci, pretože základnou
a podstatnou otázkou v konaní bola odpoveď na otázku ohľadom premlčania nároku uplatneného
žalobcami. Okresný súd aj odvolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach riešili práve túto
otázku a dali na ňu odpoveď. Okresný súd následne uviedol svoje závery v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

13. Zároveň odvolací súd potvrdil aj druhý výrok rozhodnutia okresného súdu ohľadom trov konania.
Právnynázoržalovanej,žesúdmalvdanomprípadeotázkunáhradytrovposudzovaťpodľaustanovenia
§ 257 CSP, odvolací súd nepovažuje za náležitý a správny. Okolnosti, ktoré uviedla žalovaná v odvolaní
(posledný odsek odvolania) a ktoré podľa jej názoru mal súd v prejednávanom prípade zohľadniť ako

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(viacnásobnézmenyžaloby,prvérozhodnutieokresnéhosúdu,ktorým
žalobu zamietol, atď.), podľa názoru odvolacieho súdu nie sú výnimočné okolnosti, ktoré by vyžadovali
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikovať ustanovenie § 257 CSP, pre ktoré by nemal byť
priznaný nárok na náhradu trov žalobcom. Žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, a preto
okresný súd postupoval správne, keď žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s

poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP ako úspešným stranám sporu.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1/ až 3/, preto im
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).