Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/464/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115232039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115232039.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Slovenská republika,

zastúpená: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik
so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie 8, IČO: 36022047 proti žalovaným v 1. rade: C. K.,
L.. XX.X.XXXX, J. E. G., G. XX, E. X. O.: R. W., L.. XX.X.XXXX, J. K. E. XXX, E. X. O.: V. G., L..
XX.X.XXXX, J. E. N. G., Š. XXX, zastúpení: JUDr. Martina Kožárová-Jenčová, advokátka, so sídlom v
Prešove, Slovenská 69, v konaní o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

P o v o ľ u j e obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20C/56/2008.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2015 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20C/56/2008.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že v konaní o obnovu ktorého žiada, Okresný súd Košice I
rozsudkom č.k. 20C/56/2008 zo dňa 20.1.2014 zaviazal žalobcu (v pôvodnom konaní
v procesnom postavení žalovaného) zaplatiť žalovaným (v pôvodnom konaní v procesnom
postavení žalobcov) peňažné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc zo záveru, že

žalobca bez právneho titulu užíval pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a to z parcely
registra E č. XXX/X o výmere 101 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D. diel č.15 o výmere 55 m2
a z parcely registra E č. XXX/X o výmere 108 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie D. diel č.13 o
výmere 59 m2. Uvedené diely boli vyčlenené na základe objednávky žalovaných podľa geometrického
plánu č. 10734431-11/98 zo dňa 27.5.1998.

3. Žalobca podal žalobu na obnovu konania s poukazom na ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., tvrdiac

existenciu dôkazov resp. skutočností, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca poukázal na list Okresného úradu Prešov,
kat. odboru č. C-89-5/2011/Dň zo dňa 29.10.2015, ktorý mu bol doručený dňa 6.11.2015, ktorým bolo
žalobcovi oznámené rozšírenie okruhu účastníkov konania v zmysle ust. § 7 ods. 6 zák.č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Z tohto listu sa žalobca dozvedel, že
v rozhodnom čase, za ktorý súd priznal žalovaným nárok na bezdôvodné obohatenie, žalovaní neboli
vlastníkmi parciel vo vyššie uvedených výmerách, ale len vo výmere 15 m2 (parc.č.XXX/X) a 19 m2

(parc.č.XXX/X). Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor k uvedenému záveru dospel v rámci konania
ROEP, v ktorom preskúmal geometrický plán, ktorý bol podkladom pre meritórne rozhodnutie súdu
vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/26/2008 a zistil, že výmery dielov č. 13 a 15, ktoré boli predmetom
súdneho sporu, sú podľa výsledkov ROEP v súčasnosti súčasťou parcely reg. E č. X-XXX/XXX, ktoráje v teréne časťou vodného toku označeného ako parcela reg. CKN č. XXXX/X a je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX v prospech žalobcu. Okresný úrad v Prešove ďalej v liste uvádza, že geometrický plán
č. 10734431-11/98 zo dňa 27.5.1998. nevychádzal v čase jeho spracovania z platných údajov, pretože

nerešpektoval údaje evidované v katastrálnom operáte a to zmenu vo výmerách parciel č. XXX/X a
č. XXX/X, uvádzanú v PKV č.69 a 70 a zmenu v geometrickom a polohovom určení pozemkov podľa
geometrického plánu zo dňa 18.4.1961 v spojení vyvlastňovacím rozhodnutím ONV v Prešove, odboru
výstavby zo dňa 31.5.1961 zn. Výst.2803/60.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že nie je daná vecná legitimácia sporových strán
v konaní, o obnovu ktorého žiada, pretože sú tu dôvodné pochybnosti o existencii vlastníckeho práva
žalovaných, resp. o rozsahu ich vlastníckeho práva a teda, aj vo vzťahu k rozsahu užívania vlastníctva
žalovaných zo strany žalobcu. U žalobcov absentuje relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
sporným parcelám, preto im nemohol byť priznaný ani nárok titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu
neoprávneného užívania sporných parciel. Žalobca mal za to, že vôbec neužíval parcely vo vlastníctve

žalovaných, nakoľko im nesvedčil právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a teda, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci po obnove konania by spočívalo v tom, že žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia by bola voči nemu v celom rozsahu zamietnutá.

5. Žalovaní žiadali žalobu o obnovu konania zamietnuť. Namietali samotný dôvod obnovy konania,

ako aj včasnosť podanej žaloby. Žalovaní argumentovali, že v čase rozhodovania súdu v pôvodnom
konaní boli evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci a to od roku 2000, kedy katastrálny odbor
opravil výmery uvedených parciel podľa geometrického plánu z roku 1998. Až v rámci konania ROEP
bol tento geometrický plán označený za chybný a sporné časti parciel boli zapísané ako súčasť parcely
E KN X-XXX/XXX v prospech žalobcu. Návrh na obnovu konania vzhľadom na neukončené správne

konanie pokladali za predčasný, keďže ešte nie je definitívne vyriešené, či je geometrický plán chybný
alebo nie, resp. či je zápis žalobcu ako vlastníka v konaní o ROEP v súlade so zákonom. K zápisu
žalobcu ako vlastníka došlo na základe rozhodnutia o schválení ROEP, ktorý bol schválený bez toho,
aby bolo definitívne v správnom konaní rozhodnuté o ich žalobe na preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu o námietkach. Poukázali na to, že v čase súdneho konania žalobca vlastnícke právo žalovaných

nespochybňoval. Vo vzťahu k včasnosti žaloby o obnovu konania uviedli, že k zmene zápisu na listoch
vlastníctva došlo schválením ROEP dňa 13.2.2014 /č. zmeny 120/2014/, preto už vtedy žalobca mohol
uplatniť dôvod obnovy konania - už vtedy mu boli známe zmeny výmer na uvedených parcelách. V
tomto smere poukázali na list žalobcu zo dňa 9.1.2015, ktorým žalobca vyzval žalovaných na vyjadrenie
k zmene výmer, v ktorom uviedol, že šetrením v katastri nehnuteľností zistil, že na LV č. XXXX má

parcela reg. R. XXX/X výmeru 15 m2 a na LV č. XXXX má parcela reg. R. XXX/X výmeru 19 m2.
Žalobca preto najneskôr dňa 9.1.2015 už musel vedieť, že žalovaní nie sú vlastníkmi uvedených parciel
v pôvodných výmerách. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby o obnovu konania preto
žalobcovi uplynula dňa 9.4.2015. Žalovaní v tomto smere namietali, že žalobca je správcom štátneho
majetku, preto musí mať prehľad o rozsahu svojho majetku. Zároveň predpokladali, že žalobcovi museli

byť zasielané doklady z prebiehajúceho ROEP, na základe ktorých musel nadobudnúť vedomosť o tom,
že došlo k zníženiu výmer sporných parciel už skôr. Na základe uvedeného žalovaní žiadali, aby súd
žalobu o obnovu konania zamietol.

6. Vo vzťahu k námietke včasnosti podaného návrhu na obnovu žalobca poukázal na fakt, že nebol

účastníkom správneho konania o ROEP. Do správneho konania bol ako nový účastník prizvaný až na
základe listu Okresného úradu Prešov, ktorý mu bol doručený dňa 6.11.2015. Vo vzťahu k svojmu listu
zo dňa 9.1.2015 žalobca uviedol, že žalovaní spolu s ďalšími spoluvlastníkmi ostatných nehnuteľností
v kat. území na základe spoločnej žiadosti zo dňa 15.12.2014 požiadali žalobcu o vypracovanie a
uzatvorenie nájomnej zmluvy za účelom zamedzenia ďalších súdnych sporov o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Po podaní tejto žiadosti žalobca vykonal prostredníctvom katastrálneho portálu šetrenie
údajov, uvedených v tejto žiadosti a síce zistil, že vo vzťahu k sporným parcelám došlo k úbytku
výmery, avšak v tom čase nemal vedomosť o konkrétnom dôvode zmeny výmer sporných parciel;
dôvodom zmeny mohol byť napokon aj scudzovací či iný právny úkon. Zo žiadosti žalovaných teda
pre žalobcu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vlastníctvo žalovaných v čase

pôvodného konania. Preto žalobca listom zo dňa 9.1.2015 vyzval žalovaných na vyjadrenie k zmene
výmery týchto parciel a požiadal ich o predloženie dokladov, na základe ktorých došlo k zníženiu výmer,
na čo žalovaní nereagovali. Žalobca tvrdil, že pred 6.11.2015, kedy mu bol doručený list Okresného
úradu Prešov o rozšírení okruhu účastníkov, mu z priebehu ROEP nebolo zo strany správnych orgánovdoručené žiadne podanie. Zároveň nemal žiaden dôvod na to, aby kontroloval rozsah výmery parciel,
ktoré boli zapísané ako vlastníctvo žalovaných, nie ako vlastníctvo žalobcu.

7. Žalovaní vo vzťahu k otázke včasnosti podanej žaloby o obnovu konania ďalej argumentovali,
že správa katastra na základe výsledkov ROEP vykonala nesprávny zápis parcely EKN X-XXX/XXX,
pretože ju zapísali v prospech Mesta Prešov. Žalobca proti nesprávnemu zápisu podal námietky už v
apríli 2015 a teda, už v tom čase musel vedieť, že táto parcela nemá patriť Mestu Prešov, ale žalobcovi
a že parcely žalovaných sú súčasťou tejto parcely.

8. Žalobca na uvedené tvrdenie reagoval argumentáciou, že zápis parcely E KN X-XXX/XXX o výmere
680 m2 bol vykonaný dňa 3.2.2014 pod č. zmeny 120/2014 na LV XXXX v prospech Mesta Prešov.
V praxi účastníci konania ROEP reálne reagujú na prípadné chyby v návrhu registra až po doručení
výpisuznávrhuregistraspolusvýzvounazaplateniefinančnéhopríspevku.Žalobcasícebolúčastníkom
konania ROEP, avšak predmetná parcela R. X-XXX/XXX nebola predmetom konania ROEP vo vzťahu

k žalobcovi, ale iba vo vzťahu k Mestu Prešov, ktorá ju na základe tohto konania získala do svojho
vlastníctva zápisom na LV XXXX dňa 13.2.2014. V danom prípade preto táto parcela nefigurovala na
origináliLVXXX,stotožnenomkudňu23.5.2014anefigurovalaanivovýpisezROEPzodňa28.11.2014,
ktorý bol doručený žalobcovi ako účastníkovi konania dňa 4.12.2014 spolu s výzvou na zaplatenie
príspevku za náklady konania ROEP, nakoľko táto parcela nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky

a v správe žalobcu. Predmetná parcela bola zapísaná na LV XXX v prospech žalobcu až na základe
rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. C ROEP 3/2014/SE-3 zo dňa 14.4.2015
o oprave chyby pri ROEP pod položkou výkazu zmien č. 1416/15. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa
konštatuje, že pri spracovaní ROEP boli pôvodne neknihované parcely vrátane spornej parcely X-XXX/
XXX nedopatrením zapísané na LV č. XXXX v prospech Mesta Prešov.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.
20C/56/2008.

10. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 20C/56/2008 súd zistil, že žalovaní - v procesnom

postavení žalobcov, sa žalobou zo dňa 23.1.2008 voči žalobcovi - v procesnom postavení žalovaného,
domáhalizaplateniapeňažnéhoplneniatitulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazdôvodu,žežalobca
užíva časť parciel reg. E č. XXX/X a č. XXX/X v ich podielovom spoluvlastníctve bez právneho titulu
a to z parcely č. XXX/X diel 15 o výmere 55 m2 a z parcely č. XXX/X diel 13 o výmere 59 m2.
Žalobca v postavení žalovaného sa bránil argumentáciou, že v úseku, kde vlastnia pozemky žalovaní,

sa nachádza neupravený vodný tok Delňa, pričom za prirodzené vodné koryto sa v zmysle zákona o
vodách neposkytuje úhrada. Zároveň žiadal, aby sa súd zaoberal aj otázkou oprávnenej držby na strane
štátu, pretože držba pozemkov bola nepretržitá a dobromyseľná.

11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C/56/2008-158 zo dňa 20.1.2014 v spojení s

opravným uznesením tak, že zaviazal žalobcu (v procesnom postavení žalovaného) zaplatiť každému
zo žalovaných (v procesnom postavení žalobcov) žalobou uplatnený peňažný nárok spolu s
príslušenstvom. Žalobca proti rozsudku odvolanie nepodal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
5.3.2014.

12. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie
žalovaných vychádzal z listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého boli v čase rozhodovania súdu žalovaní
zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely reg. E č. XXX/X o výmere 101 m2 orná pôda a podľa listu
vlastníctva č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci parcely reg. E č. XXX/X o výmere 108 m2 orná pôda. Pri
posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, t.j. pri posudzovaní otázky, či žalobca bez právneho

dôvodu užíva vlastníctvo žalovaných a v akom rozsahu, súd vychádzal jednak z geometrického plánu
č. 10734431-11/98 zo dňa 3.6.1998 vypracovaného Ing.S. B. na základe objednávky žalovaných, podľa
ktorého bol z parcely reg. E č. XXX/X o výmere 1 587 m2 orná pôda (PKV č. 70, LV XXXX) odobratý diel
č. 13 o výmere 59 m2 k parcele č. XXXX/X a z parcely reg. E č. XXX/X o výmere 1.445 m2 orná pôda
(PKV č. 69, LV XXXX) bol odobratý diel č. 15 o výmere 55 m2 k parcele č. XXXX/X, ako aj zo záveru, že

preložené koryto toku Delňa v kilometri 0,070-0,620 je umelým vodným tokom, ktorý preteká cez časť
parciel vo vlastníctve žalovaných, vymedzenú ako diely č.13 o výmere 59 m2 a č.15 o výmere 55 m2
v zmysle geometrického plánu zo dňa 3.6.1998.13. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že ROEP v kat. území D. bol schválený na
základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov, kat. odboru č. C ROEP 30/2013/PE zo dňa 30.12.2013,
právoplatného dňa 3.2.2014, pričom zápis údajov do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 13.2.2014

pod číslom zmeny 120/2014.

14. Právny stav v čase rozhodovania súdu o obnove konania súd zistil z listu vlastníctva č. XXXX,
podľa ktorého sú žalovaní zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely registra R. Č.. X-XXX/X o
výmere 19 m2 orná pôda (č. zmeny 120/14), ako aj z listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého sú

žalovaní zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely reg. E č. X-XXX/X o výmere 15 m2 orná pôda (č.
zmeny 120/14). Ako tituly nadobudnutia vlastníckeho práva je na uvedených listoch vlastníctva okrem
dedičského rozhodnutia z roku 1993, resp. 1994 uvedené aj rozhodnutie OÚ Prešov, katastrálny odbor
C ROEP 30/2013/PE zo dňa 30.12.2013.

15. Zo správy Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru súd zistil, že vlastníci parciel boli o

priebehu konania ROEP v kat. území Solivar informovaní verejnou vyhláškou č. ROEP 24/2011, ktorá
bola vyvesená na Mestskom úrade v Prešove dňa 9.3.2011 a zvesená dňa 28.3.2011.

16. Žalovaní podaním zo dňa 6.5.2011 podali námietky proti výpisu ROEP a žiadali Okresný úrad Prešov
zapísať pôvodné výmery parciel č. XXX/X S. XXX/X, t.j. výmery, z ktorých vychádzal súd pri rozhodovaní

o vydaní bezdôvodného obohatenia.

17. Správa katastra Prešov ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. C ROEP 24607/89/2011 zo dňa
28.3.2012 námietkam žalovaných nevyhovela.

18. Katastrálny úrad v Prešove v odvolacom konaní rozhodnutím č.Co 15/2012/Lu zo dňa 25.6.2012
odvolanie žalovaných zamietol a napadnuté rozhodnutie Správy katastra Prešov potvrdil.

19. Žalovaní podali proti vyššie citovaným rozhodnutiam žalobu o preskúmanie zákonnosti. Krajský súd
v Prešove rozsudkom č.k. 1S 75/2012-69 zo dňa 20.2.2013 zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v

Prešov v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil Správe katastra Prešov
na nové konanie. Krajský súd v Prešove v rozsudku uviedol, že námietky žalovaných proti výpisu ROEP
zo dňa 6.5.2011 mal správny orgán považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zák.č. 180/1995 Z.z., podľa
ktorého správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol
vlastníctvo pozemkov vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovenia týmto zákonom. Krajský súd

mal za to, že správne orgány k námietkam pristupovali formalisticky, ak nevykonávali dokazovanie v
potrebnom rozsahu pre účely usporiadania vzťahov katastrálnom území.

20. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.9 Sžr/2/2013 zo dňa 23.7.2014 rozsudok Krajského súdu v
Prešove potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Prešove, že správne orgány v

katastrálnom konaní postupovali formalisticky, bez zohľadnenia účelu zákona o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, pričom nevykonali potrebné dokazovanie. Poukázal na
skutočnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie je opatrené len poznámkou, že jeho právoplatnosť sa
potvrdzuje, nie je však uvedený dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým malo
prejsť vlastníctvo na Československý štát po jeho právoplatnosti a po zložení náhrady a pokiaľ žalovaní

v námietkach spochybnili nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia a poukázali na nevyplatenie
náhrady, bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa touto skutočnosťou v kontexte s tvrdením
žalobcov, že sa cítia byť vlastníkmi vyvlastnených nehnuteľností a sú dobromyseľní v tom, že im
vlastníctvo patrí.

21. V konaní nebolo sporné, že v tejto fáze správneho konania, dňa 6.11.2015 bol žalobcovi doručený
list Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. C-89-5/2011/Dň zo dňa 29.10.2015, ktorým
katastrálny odbor oznámil žalobcovi rozšírenie okruhu účastníkov konania o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva pozemkov a vyzval ho na vyjadrenie k veci. V predmetnom liste katastrálny
odbor oboznámil žalobcu s doterajším priebehom konania o námietkach žalovaných proti ROEP, s

tým, že preskúmal geometrický plán č. 10734431-11/98 zo dňa 27.5.1998, ako aj záznam podrobného
merania zmien vyhotovený k predmetnému geometrickému plánu, ktorý bol okrem iného aj podkladom
pre meritórne rozhodnutie súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/26/2008 a zistil, že výmery dielov č.
13 a 15, ktoré boli predmetom súdneho sporu medzi sporovými stranami, sú v súčasnosti súčasťouparcely reg. E č. X-XXX/XXX, ktorá je v teréne časťou vodného toku označeného ako parcela reg.
CKN č. XXXX/X a je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v prospech žalobcu. Katastrálny odbor
uvádza, že diely č.13 a č. 15 už nemali byť riešené v geometrickom pláne č. 10734431-11/98, keďže

už boli podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove č. Výst 2803/60 zo dňa
31.5.1961 a geometrického plánu z roku 1961 súčasťou parcely č. XXX. Geometrický plán z roku
1998 teda nevychádzal v čase jeho spracovania z platných údajov, pretože nerešpektoval zmenu
vo výmerách parciel č. XXX/X uvádzanú v PKV č. 69 a parcely č. XXX/X uvádzanú v PKV č. 70 a
zmenu v geometrickom a polohovom určení pozemkov podľa geometrického plánu zo dňa 18.4.1961.

Bez verejnej listiny, ktorá by preukazovala opak údajov evidovaných v katastrálnom operáte (zrušenie
vyvlastňovacieho rozhodnutia) nebolo možné tento geometrický plán použiť na zápis do katastra
nehnuteľností. Správny orgán preto vo vzťahu k parcelám č. X-XXX/X S. X-XXX/X uviedol, že vyššie
cit. vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zrušené a preto ho správny orgán rešpektoval pri spracovaní
registra. Správny orgán konštatoval, že geometrické a polohové určenie parciel registra E č. X-XXX/X
S. X-XXX/X na mape určeného operátu je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP. Pri týchto

parcelách bolo geometrické a polohové určenie pozemkov prevzaté z mapy určeného operátu. Priebeh
hraníc parciel je teda identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Výmery parciel sú v
súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Na základe
uvedeného bolo zisteného, že vo vzťahu k namietaným parcelám nie je dôvod na opravu zákresu hraníc
pozemkov v mape určeného operátu a ani na zmenu v zápise vlastníckeho práva a výmer predmetných

parciel.

22. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor po vrátení veci v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v
Prešoveopätovnerozhodolrozhodnutímč.ROEP89-6/2011/Dňzodňa30.11.2015tak,ženemeníúdaje
registra ROEP schváleného rozhodnutím č. C30/2013/PE zo dňa 30.12.2013 v kat. území D. vo vzťahu

k parcelám reg. EKN č. X-XXX/X S. X-XXX/X. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že správny orgán
preskúmaním zápisu pôvodnej parcely č. XXX/X v PKV 69 v pôvodnom kat. území Š. zistil, že pod
bodom B14 bola poznamenaná zmena a to podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru výstavby ONV v
Prešoveč.Výst2803/60zodňa31.5.1961,geometrickéhoplánuzodňa18.4.1961avýkazuplôch,podľa
ktorého sa z parcely č. XXX/X odčleňuje plocha 825 m2 označená na geometrickom pláne písmenom

„w“ a pričleňuje sa k parcele č. XXX v PKV č. 81 a zároveň sa opravuje plocha parcely č. XXX/X na 620
m2. Obdobne, preskúmaním zápisu pôvodnej parcely č. XXX/X v PKV 70 zistil, že pod bodom B18 bola
poznamenaná zmena a to podľa totožného vyvlastňovacieho rozhodnutia, ako aj geometrického plánu, s
tým, že podľa výkazu plôch sa z parcely č. XXX/X odčleňuje plocha 927 m2 označená na geometrickom
pláne písmenom „v“ a pričleňuje sa k parcele č. XXX v PKV č. 81 a súčasne sa opravila plocha parcely

č. XXX/X na 660 m2. Správny orgán vo vzťahu k namietaným parcelám EKN č. X-XXX/X S. Č..X-XXX/X
uviedol, že vyššie cit. vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zrušené, preto ho správny orgán pri spravovaní
registra rešpektoval a zapísal do návrhu ROEP, v súlade s listinami, uloženými v zbierke listín a v
skorších operátoch. Zmena na listoch vlastníctva bola vykonaná na základe geometrického plánu, ktorý
bol vyhotovený na žiadosť žalovaných, pričom pri tvorbe REOP bola správnosť tohto geometrického

plánu spochybnená, pretože nevzal do úvahy, že časť parciel č. XXX/X S. XXX/X zasahuje do vodného
toku reálne v teréne existujúceho.

23. Žalovaní proti tomuto rozhodnutiu Okresného úradu Prešov podali odvolanie, v ktorom poukázali na
to, že sa cítia byť vlastníkmi sporných častí parciel, pretože geometrickým plánom z roku 1998, úradne

overeným správou katastra bolo zistené, že tieto časti neboli vyvlastnením postihnuté a na základe
tohto geometrického plánu boli od roku 2000 vedení ako vlastníci aj týchto sporných častí a to počas
celej 10-ročnej vydržacej lehoty. To, že aj žalobca ich pokladal za vlastníkov, vyplýva aj z právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/56/2008.

24. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Co 1/2016/Mi zo dňa 15.4.2016
rozhodol tak, že odvolanie žalovaných zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov,
katastrálneho odboru č. ROEP 89-6/2011/Dň zo dňa 30.11.2015. Odvolací správny orgán v odôvodnení
uvádza, že prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky, vytýkané rozhodnutiami súdov a zaoberal
sa všetkými námietkami žalovaných. Tieto pokladal za neakceptovateľné, s tým, že konanie podľa

§ 11 vyššie cit.zákona je možné vykonať iba v rámci konania o zostavení ROEP. Po schválení
ROEP a jeho zápise do katastra nehnuteľností už takého konanie začať nemožno. Podľa názoru
druhostupňového správneho orgánu, k vydržaniu časti parciel - dielov č. 13 a 15, ktoré sú v teréne
časťou vodného toku, označeného ako parcela reg. CKN č. XXXX/X nedošlo, nakoľko neboli splnenépodmienky dobromyseľnej držby. Nie je možné odvodzovať držbu týchto častí parciel iba zápisom
nesprávnej výmery parciel EKN XXX/X S. XXX/X na liste vlastníctva na základe úradného záznamu,
ktorý rešpektoval údaje o výmere predmetných parciel podľa geometrického plánu č. 11/98. Uvedené

diely tvoria koryto vodného toku a sú v správe Vodohospodárskeho podniku š.p. Táto skutočnosť
vylučuje dobromyseľnú držbu pozemku vo všetkých aspektoch jej obsahu. Rovnako nie je splnená
podmienka spôsobilého predmetu vydržania.

25. Žalovaní podali na Krajskom súde v Prešove dňa 27.6.2016 žalobu na preskúmanie zákonnosti a

postupu Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. Co 1/2016/Mi zo dňa 15.4.2016.
Vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.

26. Z listu W. K., N. K. a žalovaných C. K., R. W. a V. G. zo dňa 15.12.2014 označeného ako „Žiadosť
o uzatvorenie nájomných zmlúv na časti pozemkov Vami užívaných“ súd zistil, že žalovaní navrhli
žalobcovi vypracovať a uzatvoriť s nimi ako s vlastníkmi nájomné zmluvy, za účelom zamedzenia ďalších

súdnych sporov za neoprávnené užívanie ich pozemkov, na ktorých má žalobca vybudovaný vodný tok
Delňa, t.j. na pozemku č. XXX/X (LV XXXX) o výmere 101 m2 a č. XXX/X (LV XXXX) o výmere 108 m2.

27. V odpovedi žalobcu zo dňa 9.1.2015 sa uvádza, že žalobca na základe žiadosti žalovaných o
uzavretie nájomných zmlúv šetrením v katastri nehnuteľností zistil, že na LV č. XXXX má parcela XXX/

X výmeru 15 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX má parcela XXX/X výmeru 19 m2. Žalobca požiadal
žalovaných o stanovisko k zníženým výmerám pozemkov.

28. Podľa ust. § 470 ods.1 zákona č.160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa ust. § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

30. Podľa ust. § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

31. Podľa ust. § 403 ods.1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

32. Podľa ust. § 403 ods.2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov

od právoplatnosti rozhodnutia.

33. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti
právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť
nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Pri

právnom posúdení žaloby súd vychádzal z prechodného ustanovenia § 470 ods.1 zákona č.160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Konanie o obnovu konania sa v predmetnejveci začalo pred účinnosťou CSP, t.j. pred 1.7.2016. Keďže CSP neustanovuje inak, súd pri právnom
posúdení vychádzal z ustanovení nového civilného sporového poriadku.

34. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397
CSP, sú ustanovené taxatívne.

35. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému
žaloba smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa žaloba musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť

žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá na podanie žaloby a osobitné náležitosti žaloby
na obnovu konania.

36. V prvom rade súd konštatoval, že v danej veci žaloba o obnovu konania smeruje proti spôsobilému
predmetu - právoplatnému rozsudku, žaloba vychádza zo zákonného dôvodu obnovy podľa ust. § 397
písm.a) CSP, žalobu podala oprávnená osoba - t.j.sporová strana, ktorá bola neúspešná v konaní, o

obnovu ktorého sa žiada a žaloba obsahuje aj osobitné zákonné náležitosti.

37. Čo sa týka dôvodu obnovy, ako už súd uviedol vyššie, tento vychádza z ust. § 397 písm.a) CSP,
podľa ktorého sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní. Samozrejme, predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej judikatúry musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali
v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní.
Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa
napáda žalobou na obnovu konania. Môže ísť napríklad o neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu,

ktoré odchylne rieši predbežnú otázku, z ktorej súd v pôvodnom konaní vychádzal pri rozhodovaní. Súd
v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej
viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru. Pre rozhodnutie o návrhu na

obnovu konania teda stačí, že sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu
privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie. Nie je preto potrebné, aby v tomto smere dospel
súd k celkom bezpečnému záveru.

38. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 20C 56/2008 zo dňa 20.1.2014 súd

zaviazal žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia žalovaným v 1. až 3.rade a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že žalobca bez právneho titulu užíva časť parciel
reg. E č. XXX/X a č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a to z parcely č. XXX/X diel 15 o
výmere 55 m2 a z parcely č. XXX/X diel 13 o výmere 59 m2.

39. Z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného
právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už
odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak
činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho
vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi

tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec,
ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je
tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho
zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba
(napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

40. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je jednak preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu k veci, ktoré zakladá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a jednak preukázanie skutočnosti, že
žalovaný vec vo vlastníctve žalobcu skutočne užíval bez právneho titulu (pasívna vecná legitimácia v

konaní).

41. Žalobcom uplatnený dôvod obnovy konania je založený na závere, že v konaní sp.z. 20C 56/2008
nebola daná vecná legitimácia oboch sporových strán, pretože žalovaní neboli v rozhodnom čase, zaktorý bol súdom priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vlastníkmi sporných parciel a
teda, žalobca tieto parcely neužíval bez právneho titulu.

42. Je nesporné, že súd v pôvodnom konaní pri riešení predbežnej otázky, či je dané vlastnícke právo
žalovaných, vychádzal z právneho stavu, ktorý bol v rozhodnom čase (ako aj v čase rozhodovania)
evidovaný v katastri nehnuteľností. Žalobcovia boli skutočne evidovaní ako spoluvlastníci parciel reg.
E č. XXX/X o výmere 101 m2 (LV č. XXXX) a parc. č. XXX/X o výmere 108 m2 (LV č. XXXX). Pri
ustálení otázky, v akom rozsahu žalobca predmetné parcely užíva, súd v pôvodnom konaní vychádzal

z geometrického plánu č. 10734431-11/98 zo dňa 27.5.1998, vyhotoveného na žiadosť žalovaných,
ktorým boli vyčlenené dva diely a to z parcely č. XXX/X diel 15 o výmere 55 m2 a z parcely č. XXX/X
diel 13 o výmere 59 m2.

43. K zmene tohto, v katastri nehnuteľností evidovaného právneho stavu, došlo na základe výsledkov
ROEP, ktorý bol v kat. území D. schválený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, kat. odboru č. C

ROEP 30/2013/PE zo dňa 30.12.2013, právoplatného dňa 3.2.2014, pričom zápis údajov do katastra
nehnuteľností bol vykonaný dňa 13.2.2014 pod číslom zmeny 120/2014.

44. Zmena spočíva v znížení pôvodných výmer parciel vo vlastníctve žalovaných. Na liste vlastníctva
č. XXXX je v zmysle výsledkov ROEP v súčasnosti evidovaná parcela registra E č. X-XXX/X o výmere

19 m2 orná pôda a na liste vlastníctva č. XXXX je evidovaná parcela reg. E č. X-XXX/X o výmere 15
m2 orná pôda /č. zmeny 120/14/.

45. Z odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí, vydaných katastrálnym úradom v správnom konaní o
námietkach žalovaných, ktorými títo vyslovili nesúhlas s výsledkom ROEP a žiadali o zapísanie

vlastníctva k parcelám v pôvodných výmerách je zrejmé, že pôvodný právny stav, z ktorého súd
vychádzal pri rozhodovaní v konaní sp.zn. 20C 56/2008, bol v katastri zaevidovaný chybne. Geometrický
plán č.10734431-11/98 je pre zápis neakceptovateľný a sporné diely č.13 a č.15 mali byť v zmysle
vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove č. Výst 2803/60 zo dňa 31.5.1961 a
geometrického plánu zo dňa 18.4.1961 evidované ako vlastníctvo štátu. Katastrálny odbor uviedol,

že diely č.13 a č. 15 už nemali byť riešené v geometrickom pláne č. 10734431-11/98, keďže už boli
podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia a geometrického plánu z roku 1961 súčasťou parcely č. XXX.
Geometrický plán z roku 1998 teda nevychádzal v čase jeho spracovania z platných údajov, pretože
nerešpektoval zmenu vo výmere parcely č. XXX/X uvádzanú v PKV č. 69 a parcely č. XXX/X uvádzanú
v PKV č. 70 a zmenu v geometrickom a polohovom určení pozemkov podľa geometrického plánu zo

dňa 18.4.1961. Bez verejnej listiny, ktorá by preukazovala opak údajov evidovaných v katastrálnom
operáte (zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia) nebolo možné tento geometrický plán použiť na zápis
do katastra nehnuteľností. Správny orgán preto vo vzťahu k parcelám č. X-XXX/X a X-XXX/X uviedol,
že vyššie cit. vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zrušené a preto ho rešpektoval pri spracovaní registra.

46. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právny stav, ktorý bol zapísaný na základe výsledkov ROEP, bol
založený ešte v roku 1961.

47. V čase rozhodovania súdu o obnove konania sa vyššie uvedený právny stav nezmenil. Žalovaným
sa zmenu nepodarilo dosiahnuť ani prostredníctvom žaloby o preskúmanie zákonnosti a postupu

katastrálneho úradu napriek tomu, že rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove v spojení s Najvyšším
súdom SR bolo zrušené rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorým nevyhovel námietkam žalovaných.
Katastrálny úrad po vrátení veci opätovne rozhodol tak, že údaje, zapísané v katastri podľa výsledkov
ROEP, nemení. Žalovaní síce podali ďalšiu žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho
orgánu, avšak súd vo veci zatiaľ nerozhodol.

48. Zhrnúc vyššie uvedené, súd s poukazom na súčasný evidovaný právny stav, ktorý sa vzťahuje
aj na rozhodné obdobie vydania bezdôvodného obohatenia, uzavrel, že sú dané pochybnosti o
existenciivlastníckehoprávažalovanýchresp.rozsahuichvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamateda,
pochybnosti o danosti ich aktívnej vecnej legitimácie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívanie nehnuteľností.

49. Ide teda o skutočnosť, ktorá sa týka strán sporu a predmetu pôvodného konania. Súd mal za
to, že uvedenú skutočnosť žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože kuvedenej zmene v právnom stave došlo až po vyhlásení rozsudku vo veci samej. V tomto smere súd
dodáva, že postoj žalovaného a možnosti jeho procesnej obrany boli „limitované“ právnym stavom, ktorý
bol zapísaný v katastri nehnuteľností v čase rozhodovania v prospech žalovaných, ako aj výsledkami

dokazovania, podľa ktorého umelý vodný tok Delňa preteká cez časť parciel vo vlastníctve žalovaných,
vymedzenú ako diely č.13 o výmere 59 m2 a č.15 o výmere 55 m2 v zmysle geometrického plánu zo
dňa 3.6.1998. Boli to naopak žalovaní, ktorí už v priebehu pôvodného konania mali vedomosť o tom, že
ich vlastnícke právo je spochybňované; ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaní už dňa
6.5.2011 podali námietky proti výpisu ROEP a žiadali Okresný úrad Prešov zapísať pôvodné výmery

parciel č. XXX/X S. XXX/X.

50. Je nesporné, že vyššie uvedená skutočnosť môže pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, pretože ak súd dospeje k záveru, že žalovaní neboli vlastníkmi parciel, žalobu
voči žalobcovi zamietne, resp. ak dospeje k záveru, že žalobca užíval časť pozemkov vo vlastníctve
žalovaných v nižšej výmere, žalovaného zaviaže na vydanie bezdôvodného obohatenia v nižšom

rozsahu.

51. Súd však napriek vyššie uvedenému považuje za potrebné doplniť, že napriek pochybnostiam
o existencii vlastníckeho práva žalovaných, ktoré sú založené na právnom stave, evidovanom v
katastri nehnuteľností, súd sa v obnovenom konaní bude musieť zaoberať aj otázkou, či žalovaní

nenadobudlivlastníckeprávoktýmčastiamparciel,cezktorépretekáumelývodnýtokDelňa,nazáklade
iného právneho titulu, ktorým je predovšetkým vydržanie. V tomto smere súd poukazuje na právny
názor Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v ich rozhodnutiach v konaní o
preskúmanie zákonnosti a postupu katastrálneho úradu. Pokiaľ súd uvedenú predbežnú otázku posúdi
v prospech žalovaných, nie je vylúčené, že ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia môže byť

ešte dôvodný.

52. Čo sa týka včasnosti podania žaloby o obnovu konania, ust. § 403 CSP upravuje subjektívnu
a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je
trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa

mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota
na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie
žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od
právoplatnosti rozhodnutia.

53. V predmetnej veci bola spornou otázka určenia momentu začiatku plynutia trojmesačnej subjektívnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Ako už súd uviedol, zákon spája počiatok plynutia tejto
lehoty so subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy alebo s momentom, kedy bolo
možnédôvodobnovyuplatniť.Podstatousubjektívnostilehotyje,žesazačiatokjejplynutiaodvodzujeod
subjektívneho momentu, t.j. od momentu, kedy oprávnený subjekt subjektívne vnímal určitú skutočnosť

vonkajšieho sveta.

54. Ako už súd uviedol vyššie, dôvodom obnovy konania je skutočnosť, ktorá sa týka strán sporu a
predmetu pôvodného konania, spočívajúca v riešení predbežnej otázky, či je dané vlastnícke právo
žalovaných k nehnuteľnostiam. Právny stav, zapísaný v katastri nehnuteľností, z ktorého súd vychádzal

pri rozhodovaní v pôvodnom konaní, sa na základe neskorších výsledkov ROEP javí ako nesprávny.

55. ROEP bol v kat. území Solivar schválený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, kat. odboru č. C
ROEP 30/2013/PE zo dňa 30.12.2013, právoplatného dňa 3.2.2014, pričom zápis údajov do katastra
nehnuteľností bol vykonaný dňa 13.2.2014 pod číslom zmeny 120/2014. Súd sa preto zaoberal tvrdením

žalovaných, že už uvedeným momentom začala plynúť trojmesačná subjektívna lehota na podanie
žaloby o obnovu konania.

56. Súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Ako to vyplynulo zo správy Okresného úradu Prešov,
katastrálneho odboru, žalobcovi neboli vo vzťahu k sporným parcelám o priebehu ROEP zasielané

žiadnepísomnostiadosprávnehokonaniabolakonovýúčastníkprizvanýažnazákladelistuOkresného
úradu Prešov, ktorý mu bol doručený dňa 6.11.2015. Zároveň súd pokladá za logické, že bezprostredne
poschváleníROEPžalobcaeštenemalžiadendôvodnato,abykontroloval,čiaprečosazmenilivýmery
parciel, zapísaných nie na jeho listoch vlastníctva, ale na listoch vlastníctva žalovaných.57. Žalovaní ďalej tvrdili, že žalobca už v apríli 2015 podal námietky proti nesprávnemu zápisu katastra
vo vzťahu k parcele reg. E č.X-XXX/XXX, ktorá ju na základe výsledkov ROEP zapísala v prospech

Mesta Prešov a teda, už v tom čase musel vedieť, že táto parcela nemá patriť Mestu Prešov, ale
jemu a že parcely žalovaných sú súčasťou tejto parcely. Z výsledkov vykonaného dokazovania je
zrejmé, že parcela reg.E č.X-XXX/XXX o výmere 680 m2 bola na základe výsledkov ROEP zapísaná
na LV XXX v prospech žalobcu, pričom sa tak stalo až na základe rozhodnutia Okresného úradu
Prešov, katastrálneho odboru č. C ROEP 3/2014/SE-3 zo dňa 14.4.2015 o oprave chyby pri ROEP

pod položkou výkazu zmien č. 1416/15. Predmetná parcela EKN X-XXX/XXX teda nebola predmetom
konania ROEP vo vzťahu k žalobcovi, ale iba vo vzťahu k Mestu Prešov, ktoré ju na základe tohto
konania získalo do svojho vlastníctva zápisom na LV XXXX vykonaného dňa 13.2.2014 pod č. zmeny
120/2014. V odôvodnení rozhodnutia o oprave chyby sa konštatuje, že pri spracovaní ROEP boli
pôvodne neknihované parcely vrátane spornej parcely X-XXX/XXX nedopatrením zapísané na LV č.
XXXX v prospech Mesta Prešov. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa tiež uvádza, že sporná parcela

EKN X-XXX/XXX vznikla z neknihovanej parcely č.XXX zapísanej v PKV 428 v kat.úz.Š. v prospech
štátu v správe Českosl.automobilové opravovne n.p., pričom tvoria vodohospodársky významný vodný
tok Delňa. Súd na základe uvedeného konštatoval, že žalobca preto ani na základe rozhodnutia o
oprave chyby nemal dôvod na pochybnosti vo vzťahu k spornosti vlastníckeho práva žalovaných k
sporným parcelám, nakoľko žiadne ďalšie skutočnosti, okrem pôvodného vlastníctva v prospech štátu

sa predmetným rozhodnutím nekonštatovali. Uvedené rozhodnutie bolo jediným podkladom pre zápis
vlastníckeho práva žalobcu k parcele reg.E č. X-XXX/XXX a žalobca nemal žiaden racionálny dôvod
predpokladať spornosť vlastníctva k tejto parcele a už vôbec nie vo vzťahu k parcelám žalovaných, ktoré
sa v citovanom rozhodnutí nikde neuvádzajú.

58. Žalovaní ďalej tvrdili, že žalobca najneskôr dňa 9.1.2015 už musel vedieť, že žalovaní nie sú
vlastníkmiuvedenýchparcielvpôvodnýchvýmerách,pretoželistomzuvedenéhodňavyzvalžalovaných
na vyjadrenie k zmene výmer, v ktorom uviedol, že šetrením v katastri nehnuteľností zistil, že na LV č.
XXXX má parcela reg. E XXX/X výmeru 15 m2 a na LV č. XXXX má parcela reg. E XXX/X výmeru 19 m2.

59. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca uvedeným listom reagoval na žiadosť žalovaných,
ktorí spolu s ďalšími spoluvlastníkmi ostatných nehnuteľností v kat. území listom zo dňa 15.12.2014
požiadali žalobcu o vypracovanie a uzatvorenie nájomnej zmluvy za účelom zamedzenia ďalších
súdnych sporov o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z obsahu listu žalobcu zo dňa 9.1.2015 je zrejmé,
že žalobca po tom, čo mu bola doručená uvedená žiadosť, vykonal prostredníctvom katastrálneho

portálu šetrenie a zistil, že vo vzťahu k sporným parcelám došlo k úbytku výmery. Súd sa stotožňuje s
argumentáciou žalobcu, že v tom čase nemal vedomosť o konkrétnom dôvode zmeny výmer sporných
parciel, nemal vedomosť o žiadnych skutočnostiach, ktoré by spochybňovali vlastníctvo žalovaných v
čase pôvodného konania; dôvodom zmeny výmer mohol byť napokon aj scudzovací, či iný právny úkon.

60. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že žalobca sa skutočne prvý krát dozvedel o dôvode na
obnovu konania, vrátane konkrétnych okolností resp. podkladov, týkajúcich sa účastníkov a predmetu
pôvodného konania až na základe listu Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. C-89-5/2011/
Dň zo dňa 29.10.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6.11.2015 a ktorým katastrálny odbor oznámil
žalobcovi rozšírenie okruhu účastníkov konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

pozemkov, vyzval ho na vyjadrenie k veci a oboznámil ho s dovtedajším priebehom konania o
námietkach žalovaných proti ROEP. Rozhodujúca je samotná existencia skutočnej a úplnej vedomosti
konkrétnych skutkových okolností zakladajúcich dôvod obnovy konania. t.j. skutočné preukázateľné
zistenie skutkových okolností, na základe ktorých môže navrhovateľ podať návrh na obnovu konania
a teda, keď nadobudne úplnú vedomosť o konkrétnych skutkových okolnostiach spôsobilých docieliť

obnovu konania a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

61. Žalobca podal žalobu na obnovu konania dňa 26.11.2015, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej
subjektívnej lehote a zároveň v trojročnej objektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňa 5.3.2014.

62. Vo vzťahu k otázke včasnosti podanej žaloby o obnovu konania súd už len pre úplnosť poukazuje
na rozporuplnú argumentáciu žalovaných, keď v prvom rade tvrdili, že žaloba na obnovu konania je
podaná predčasne, pretože konanie o ich námietkach proti zápisu v zmysle výsledkov ROEP zatiaľ
nebolo skončené a zároveň tvrdili, že žaloba o obnovu konania bola podaná oneskorene.63. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 20 C 56/2008. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

65. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).