Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010028
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému E. H., nar. XX.XX.XXXX v W.,
bytom W., ul. T. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na
neverejnom zasadnutí dňa 07. apríla 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 1Pp/6/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. H. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený E. H. vykonáva úhrnný trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 22T/77/2017 zo dňa 31.08.2017, právoplatným dňa 30.9.2017, ktorým bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.

1 Tr. zák. a zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Tr. zák., vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne
odložil. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/77/2017 zo dňa 28.05.2019, právoplatným dňa
11.07.2019, mu bol nariadený výkon uvedeného uloženého trestu odňatia slobody so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa
18.09.2019, pričom predpokladaný koniec trestu o odsúdeného je stanovený dňom 18.05.2020. Lehota

na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 18.01.2020.

Dňa 09.01.2020 bola Okresnému súdu Trenčín doručená písomná žiadosť odsúdeného E. H. na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom okrem iného uviedol, že je mladý
muž, ktorý od ukončenia strednej školy poctivo sa živil prácou automechanika. Nikdy nebol na príťaž
spoločnosti a ani svojej rodine. Jeho trestom trpí najviac jeho rodina. Má 5 ročný vzťah so svojou

partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a plánujú si založiť rodinu. Má bývanie a sociálne väzby.
Poukázal tiež, že vo výkone trestu si plní všetky svoje povinnosti, ako aj úlohy, ktoré sú mu dané.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2020 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 1Pp/6/2020 tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona návrh E. H. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol,

nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre
také rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený E. H., ktorú však do konania
neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustene splnením troch podmienok -
vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a
svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 66 ods. 2 Tr. zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený

trest vykonáva.

Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska splnenia podmienok
na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko
aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia

§ 66 ods. 1 Tr. zák.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Avšak vykonanie zákonu
zodpovedajúcej časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho

povinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho
podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je
v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie
je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto

smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu
nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje
totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je
nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie

riadnyživot,musíbyťdôvodnéazaloženénamožnostijehonápravyaosobnýchpomerovsprihliadnutím
aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s
charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto
predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil
práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti

alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t.j. či odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu

preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Z hodnotenia odsúdeného E. H. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný
súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť
stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto

správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver,
že odsúdený E. H. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom
resocializačná prognóza odsúdeného bolo vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania, z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, voči ktorej je čiastočne
kritický (vinu za spáchaný trestný čin má tendenciu presúvať na poškodeného), nízkeho vzdelania a z

dôvodu zvýšenej emočnej lability. Pritom je nutné tiež uviesť, že negatívny charakter má predovšetkým
správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený E. H.
bol 5-krát súdne trestaný, okrem iného aj pre trestný čin ublíženia na zdraví a tiež pre trestný čin
nebezpečného vyhrážania, pričom v minulosti už bolo na neho pôsobené aj nepodmienečnými trestami
odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov práve násilnej povahy

a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania,
avšak tieto nevyužil. Predchádzajúce odsúdenia teda u neho nesplnili u neho zákonom predpokladaný
účel, jeho správanie na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto
výrazne nepriaznivá. Povaha trestných činov spáchaných odsúdeným a z nich vyplývajúce okolnosticharakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také
skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci
záver,žeuodsúdeného,ajnapriekpriemernému,nienegatívnemuhodnoteniujehosprávaniavovýkone

trestu, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a preto
nemožno dôvodne predpokladať, že povedie na slobode riadny život.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné krajský súd poukázať,

pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného E. H. podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á.