Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317208368.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. Z.Y., R.. V., S.. XX.X.XXXX, M. U. XX,
XXX XX Y., o zaplatenie 1370,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 12Csp/136/2017-352 zo dňa 9. mája 2019, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2 a 3, § 53 odsek 1, 5, §
54 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 708
odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); ustanovenie §
1 odsek 2, § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 140 odsek 2,
§ 294 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2017 sa
domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 2156,11 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy
2156,11 eur od 19.7.2017 do zaplatenia nahradiť mu trovy konania titulom nepovoleného prečerpania.
Rozsudkom sp. zn. 12Csp/136/2017-194 zo dňa 25.4.2018 súd žalobe vyhovel do výšky 786,07 eur
a v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania
žalobcuKrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.16Co/35/2018-213zodňa17.12.2018zrušilnapadnutý
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca v žalobe odôvodňoval svoj nárok tým, že žalovaná sa dostala na svojom bežnom účte
do nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnala. V súvislosti s týmto nepovoleným prečerpanímžalobca uplatňoval vo vzťahu k žalovanej aj príslušné sankcie vrátane úroku vo výške 28 %. Počas
konania žalobca zmenil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere - povolené prečerpanie na účte zo dňa 28.7.2014 a týmto spôsobom žalobca odôvodňoval svoj
nárok vo vzťahu k žalovanej. Žalobca počas konania zmenil svoje tvrdenia v žalobe, čo súd považoval
za zmenu žaloby v zmysle § 140 C.s.p., avšak v danej veci ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 294
C.s.p. súd nerozhodoval o zmene žaloby. Súd naďalej rozhodoval o nároku uplatneného žalobou a to s
odôvodnením, že sa žalovaná dostala na svojom účte do nepovoleného prečerpania.
5. Súd vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého zo Zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú
vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V zmluve je uvedené (čl. IV
odsek 2), že za poskytovanie produktov je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený,
že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska transparentnosti
zmluvy mala byť takáto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve, nie len v obchodných
podmienkach, pretože spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom
dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné
obohacovaniesabanky.Vprípadepoplatkovzaposkytovanýbalíkslužiebpriomeškanísichsplatnosťou
by patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nestotožnil s tým, že takýmto spôsobom
vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške
28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr.úveru neposkytuje.
Takáto zmluvná podmienka je v neprospech klienta/spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná
a to aj napriek tomu, že v ust. § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam uvedený
výpočet je demonštratívny. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vyššie uvedenému záveru v súčasnom
znení Občianskeho zákonníka korešponduje ust. § 53 odsek 4 písm. v), podľa ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ust., ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré nedostáva spotrebiteľ
dohodnuté protiplnenie.
6. Súd nepriznal ani poplatky za upomienky, zmluvnú pokutu, omeškanie 4x30 eur, 1x15 eur spolu
vo výške 135 eur, a poplatku za výzvu - debet vo výške 30 eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal
zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na
ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku a teda od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré
nie sú individuálne dojednané v zmluve. Súd mal tiež za to, že pre výšku týchto poplatkov sú v rozpore
s dobrými mravmi, poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich cieľom je zvyšovanie zisku
žalobcu. Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie výziev, ktoré si účtoval. Poukázal aj na
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015, potvrdené Krajským
súdom v Prešove sp.zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, kde súd konštatoval, že uplatnený úrok 28 %
ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvne podmienky podľa ust. § 53 odsek
1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami a
nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovanej.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 odsek 1, § 262 odsek 1 C.s.p..
8.Protirozsudkupodalodvolanievčasžalobca.Navrhol,abyodvolacísúdvnapadnutomrozsahuzmenil
rozhodnutie a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu
na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keď v rozpore s §
151 C.s.p. skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovanou spochybnené. K dohode poplatkov, úrokov,
resp. iných náležitostí vo všeobecných obchodných podmienkach uviedol žalobca, že VOP sú súčasťou
zmluvy a to jednak na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorým textom
žalovaná vyslovila súhlas svojím podpisom a tiež s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z
9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit, a.s. proti Klára Bíroóvá, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V tejto časti poukázal žalobca na niektoré rozhodnutia
krajských súdov. K špecifikácii nároku a zmene žaloby uviedol, že Zmluva o povolenom prečerpaní, z
jej obsahu vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o zriadení účtu a keďže ide o zmluvu
nadväzujúcu na zmluvu o zriadení účtu, nejedná sa o zmenu žaloby. Výška poplatkov je uvedená
priamo v Zmluve o povolenom prečerpaní a tiež v Sadzobníku poplatkov, teda žalobca preukázal ichzmluvnédojednanie.Zákonoplatobnýchslužbáchnestanovuje,žepoplatkyzaposkytovanieplatobných
služieb musia byť individuálne dojednané a teda nie je dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s
vedením platobného účtu žalovanej. Úrok 28 % si žalobca uplatnil z titulu prekročenia v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 18 odsek 1 postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na
trvanlivommédiuoúrokovejsadzbe.Žalobcazverejňujevýškuúrokovýchsadziebvúrokovejvýveskena
web stránke. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku
na úrok nedôvodné. Podľa názoru žalobcu zmluvná podmienka nespĺňa charakteristiku uvedenú v ust.
§ 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko úrok z prekročenia po dobu nepovoleného prečerpania
je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku
na účte klienta.
9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. V predmetom spore sa žalobca domáhal zaplatenia sumy nepovoleného prečerpania, ktorý vznikol
na zriadenom účte žalobkyne, spolu s ročným úročným úrokom z tejto sumy vo výške 28 % od
19.07.2017 až do zaplatenia. Povinnosť žalovanej platiť úroky vyvodzoval z bodu 3.12 všeobecných
obchodných podmienok, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“.
13. K odvolacej námietke k zmene žaloby odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, kde konštatoval cit.: „Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný
úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových
okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.“
14. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie správne konštatoval,
že v zmysle ust. § 294 C.s.p., zmena žaloby v spotrebiteľskom spore nie je prípustná a naďalej
rozhodoval o nároku žalobcu uplatneného v žalobe.
15. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami dobrej viery alebo zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom
zmluvy. Ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi
súhlas,pričomprepreukázanéoboznámeniesanepostačujelenkonštatovanieavyhláseniespotrebiteľa
vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.
16. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na
porozumenienáročnýtext,vopredpripravenýdodávateľom,bezmožnostispotrebiteľazmeniťichobsah.
Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý
svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu
zmluvy nepristúpil.
17. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).18. Ustanovenia zmlúv, všeobecných obchodných podmienok, či iných listín, ktoré žalobcu ako banku
oprávňujú účtovať si úrok z tzv. nepovoleného prečerpania a poplatky za výzvu a za vedenie účtu
postihnutého exekúciou nemôžu požívať súdnu ochranu, pretože z dôvodov, ktoré už uviedol súd prvej
inštancie sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú výrazne v neprospech spotrebiteľa.
19. V tejto súvislosti odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, v celom rozsahu odkazuje na rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za
neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12. všeobecných
obchodných podmienok, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Napriek tomu žalobca v
priamom rozpore so zákonom, nielenže účtoval žalovanej úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky
si uplatňuje v súdnom konaní. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce
dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu.
20. Podľa ustanovenia § 18 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o
otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť.
Podľa odseku 2, Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje
spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
21.Pokiaľsažalobcaodvolávanaúpravu§18ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre uvedený režim sa
vyžaduje, aby veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto
podmienku žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal.
22. Úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca
žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani nevykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré
by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo
účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom
rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.