Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010374
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116010374.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného doc. PhDr. X. Y., CSc.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 9T/8/2016, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 05.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného doc. PhDr. X. Y.,
CSc., nar.XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný doc. PhDr. X. Y., CSc., uznaný za vinného z

prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a poukazom na ustanovenie § 138 písm.
h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

napriek tomu, že pred dopravnou nehodou požil alkohol /vo vzorke krvi obžalovaného odobratej dňa
22.08.2015 o 19.15 bola u obžalovaného zistená prítomnosť etanolu v krvi v priemernej koncentrácii

2,46 g/kg (hmotnostného promile)/ dňa 22.08.2015 približne o 17:35 hod., medzi obcami Dolné Dubové
a Špačince na 8,5 km cesty č. II/560, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia, EČ:
MA-837DD v smere od obce Dolné Dubové, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
stavu a povahe vozovky, prešiel do protismeru, kde vošiel do jazdnej dráhy oproti idúceho vozidla,
kde došlo k čelnej zrážke s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČ: BA-922XO, v
dôsledku ktorej utrpeli vodič vozidla zn. Škoda Octavia, poškodený Ing. Z. O., úrazovo-krvácavý šok

pri trhline srdcovnice (aorty), sleziny, pečene a ľavej obličky, pri zlomenine ľavej stehnovej kosti a
ľavej lakťovej kosti, ako aj ďalších krvácajúcich poraneniach, ktorým na mieste nehody podľahol a
spolujazdec v tomto vozidle poškodený E. O., polytraumu, úrazovo-hypovolemický krvácavý šok, otras
mozguľahšiehocharakteruspomliaždenímmäkkýchtkanívtváreanosaskrvácanímznosovýchdierok,
krvácanie pod pavúčnicu v čelovo-temennej oblasti vpravo, dve tržne-zmliaždené rany v spánkovo-
temennej oblasti vľavo, zlomeninu hornej čeľuste vľavo, zlomeninu I.-IV. rebra vpravo, zlomeninu I.-

VIII. rebra vľavo dvojitú a XI.-XII. rebra vľavo, zlomeninu hrudnej kosti, zakrvácanie do hrudných dutín
obojstranne, pomliaždenie a laceráciu pľúc, prítomnosť vzduchu v hrudnej dutine - pneumothorax
vľavo a v mediastíne, zakrvácanie do dutiny brušnej pri poškodení závesného aparátu hrubého čreva,
pomliaždení a trhline sleziny, pomliaždení a trhline závesného aparátu pečene, laceráciu-poškodenie
ľavej obličky so zakrvácaním do retroperitoena a okolia ľavej obličky s krvácaním do moču, zlomeninu
priečneho výbežku 1.-4. driekového stavca, zlomeninu strednej časti vretennej a lakťovej kosti ľavej

hornej končatiny otvorenú s posunom kostných úlomkov, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti nad ľavýmkolenom, zasahujúcu do podkožného tkaniva s dobou liečenia 2 - 3 mesiace, čím porušil ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. v platnom znení.

Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil § 149 ods. 4 Trestného zákona § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6
(šesť) rokov.

Podľa§48ods.2písm.a)TrestnéhozákonasúdI.stupňaobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobody

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný (č. l. 1041
spisu), ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu (č. l. 1085 spisu).

V zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor (č. l. 1054 spisu), ktoré dodatočne odôvodnil
(č. l. 1060 spisu).

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, v dôvodoch odvolania namietal, že nebolo
preukázané, či obžalovaný vykonával činnosť vodiča v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky. Podľa obhajoby je potrebné stav vylučujúci spôsobilosť v každom konkrétnom
prípade zisťovať a dokazovať. Namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal týmito základnými

právnymi východiskami a nebral do úvahy možnosť, že v čase, keď obžalovaný vozidlo riadil, nemal v
krvi toľko alkoholu, aby bola jeho schopnosť riadiť motorové vozidlá skutočne znížená v rozsahu, aký
predpokladá ustanovenie § 149 ods. 4 Trestného zákona. Vyjadrenie stupňa ovplyvnenia obžalovaného
alkoholom v čase dopravnej nehody v skutkovej vete rozsudku súdu celkom chýba.

Podľa obhajoby prvostupňový súd záver, o tom že obžalovaný požíval alkohol výlučne pred tým, ako
si sadol do motorového vozidla, a v čase, keď vozidlo viedol nepochybne musel mať v krvi nad jedno
promile alkoholu, vyvodzuje v prevažnej miere iba z domnienok, napr. iba z úvahy.

Ak súd dospel k záveru, že obžalovaný pil alkohol výlučne pred tým, ako si sadol do vozidla, mal si

vyriešiť aj otázku kedy ho musel piť a v akom množstve, aby v čase o 19:15 hod mal v krvi 2,46 promile.
Toto sa súdu objasniť nepodarilo, v odôvodnení rozsudku sa zistenými faktami nezaoberal, naopak sa
ich snažil nahradiť vlastnými domnienkami.

Poukázal na výpovede svedkyne O. Z. zo dňa 13.10.2015 a na hlavnom pojednávaní zo dňa 04.05.2016,

ktorá pred dopravnou nehodou videla obžalovaného v čase o 16.45 hod a nevidela na ňom známky
požitia alkoholu.

Znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2018 poukázal na chyby
OČTK, ktoré znemožnili urobiť v danej veci spätný prepočet alkoholu v krvi obžalovaného v čase

dopravnejnehody.Vdoplneníznaleckéhoposudkuč.27/2016zodňa14.9.2017sajednoznačnevyjadril
k skutkovej alternatíve zvolenej podľa odôvodnenia rozsudku tak, že v čase, keď obžalovaného videla
svedkyňa, teda pred tým, než si sadol do motorového vozidla, musel sa nachádzať v ťažkom stupni
opitosti, ktorý sa už viditeľne prejavuje v správaní a v takomto stave vylúčil možnosť cúvania.

Namietal,žeprvostupňovýsúdodvodzovalsvojerozhodnutieovineajztrestnejminulostiobžalovaného,
čo podľa obhajoby nie je možné. Ďalej poukázal na uznesenie NS SR č. k. 3To 4/2010 zo dňa
02.06.2010 str. 4. Zotrval na názore, že stav vylučujúci spôsobilosť v tomto konkrétnom prípade nikto
nepreukázal. Zistenie hladiny alkoholu v krvi v čase riadenia motorového vozidla je celkom nevyhnutné
pre rozhodnutie o vine.

Poukázal na to, že k samotnému priebehu dopravnej nehody zaujali znalci z odboru cestnej dopravy
rozdielne závery, nejasnosti neboli v priebehu konania odstránené a je preto potrebné vykonať
dokazovanie znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý sa vysporiada so závermi
oboch znaleckých posudkov. Bez takéhoto doplnenia dokazovania nie je možné príčiny dopravnej

nehody jednoznačne objasniť. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.Okresná prokurátorka odvolaním v neprospech obžalovaného napadla len výrok o treste. Poukázala
na to, že obžalovaný bol v minulosti priestupkovo riešený za obdobné nerešpektovanie spoločnosťou
všeobecne uznávaných vzorcov správania sa, t. j. dopustil sa protiprávneho konania, čo potvrdzuje

aj dôkaz vykonaný súdom na hlavnom pojednávaní, konkrétne rozhodnutie o priestupku Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava 1, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.09.2014,
č. p. ORP-426/BAI-ODI1-2014 z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol účastníkom dopravnej nehody
dňa 24.06.2014 o 17:45 hod. pričom v čase o 18:19 hod. toho istého dňa bol u obžalovaného zistený
alkohol v hodnote 0,71 mg/I a o 18:41 hod. v hodnote 0,69 mg/1. V uvedenom prípade prišlo už v

minulosti zo strany obžalovaného k „de facto" rovnakému protispoločenskému konaniu, t. j. rovnakým
spôsobom ohrozil alebo porušil zákonom chránené záujmy a hodnoty, na ktorých ochrane má záujem
celá spoločnosť, čo mu mohlo ale predovšetkým malo byť výstrahou a poučením do budúcna, aby sa
obdobného konania už nedopustil. Z tohto dôvodu považuje trest odňatia slobody uložený na dolnej
hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, t. j. 6 rokov za nedostatočný.

Samostatné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, bez uloženia ochranného
protialkoholického liečenia, nie je podľa názoru prokurátorky samo o sebe dostačujúcou zárukou
nápravy obžalovaného. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní,
predovšetkým závery znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr.
Dany Šedivej č. 4/2016, MUDr. Marty Pavlíkovej č. 2/2016 zo dňa 03.02.2016 a výpovede MUDr. Dany

Šedivej na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že u osoby obžalovaného je zistená duševná porucha
- porucha psychiky a správania sa zapríčinená užívaním alkoholu. Napriek týmto skutočnostiam k
uloženiu ochranného protialkoholického liečenia zo strany súdu neprišlo, avšak je potrebné zdôrazniť,
že absencia tohto výroku odsudzujúceho rozsudku prvostupňového súdu má svoj elementárny podklad
vo výpovedi znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej na hlavnom

pojednávaní, ktorá nenavrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie z dôvodu jeho neúčelnosti. Práve
vzhľadom na túto skutočnosť má prokurátorka za to, že samotný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov
je síce faktorom, ktorý z časti zaručuje naplnenie účelu represie trestu, avšak je otázkou, či trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby zároveň dostatočným spôsobom naplňuje
prvok individuálnej prevencie, t. j. prevýchovy obžalovaného.

Prokurátorka ďalej v odvolaní upriamuje pozornosť na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu hodnoteniu trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods.
5 Trestného zákona ako prečinu, resp. zločinu z 26. mája 2009 v ktorom je okrem iného uvedené:,, ...ak
sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 alebo aj

ods. 5 Trestného zákona, je takéto konanie prečinom, pretože na naplnenie znakov skutkovej podstaty
tohto trestného činu vo vzťahu subjektívnej stránky konania páchateľa a následku sa vyžaduje niektorá z
foriem nedbanlivostného konania (§ 16 Trestného zákona)", taktiež poukazuje na ustanovenie § 66 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko ten umožňuje odsúdenému žiadať o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní polovice trestu, v danom prípade 3 rokov, čím by mohlo

taktiež prísť k oslabeniu prvku represie, ako aj k oslabeniu či už individuálnej alebo generálnej prevencie.
Vyhodnotenie týchto skutočností by však bolo podstatou prípadného vykonávacieho konania.

Prokurátorka namietala nedostatočné odôvodnenie výroku o treste predmetného rozsudku, a to
najmä s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. júna

2008: ,,Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j.
jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2018,
sp. zn. 9T/8/2016 vo výroku o treste a či už postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku uložil
prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol alebo aby postupoval v intenciách § 322

ods. 3 Trestného poriadku.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na odvolacích
námietkach uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, ktorému navrhla vyhovieť. Výrok o vine
považuje za správny a zákonný, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení odvolania aj na
odvolacom návrhu.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomným podaním zo

dňa 4.3.2020 o takýto postup požiadal.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu o tom, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti.

Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné
dôkazy, tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. Skutkové zistenia
súduI.stupňapovažujeodvolacísúdzasprávneazodpovedajúcevýsledkomvykonanéhodokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil jednotlivé

vykonané dôkazy.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak
priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný
sa dopustil skutku tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil vykonané
dokazovanie. Súd I. stupňa správne poukázal na jednotlivé výpovede, pričom na hlavnom pojednávaní
vypočul obžalovaného doc. PhDr. X. Y., svedka - poškodeného E. O., svedka G. Z., svedka Y. H., svedka
V. Z., svedka B. M., svedka X. O., svedka MUDr. B. B., svedka MUDr. L. N., svedkyňu O. Z., svedkyňu

E. Y., vypočul znalcov MUDr. Mariána Pamulu, Ing. Miloša Kosíka, MUDr. Danu Šedivú, MUDr. Norberta
Moravanského, PhD., Ing. Máriu Fuknovú, Ing. Vojtecha Hóbora, prečítal znalecké posudky KEU PZ,
MUDr. Daniely Martišovej, MUDr. Norberta Moravanského, PhD. a MUDr. Romana Kuruca, PhD., Ing.
Alexandra Kovácsa, PhD. a oboznámil listinné dôkazy.

Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyvodil, že obžalovaný požíval alkohol dňa 22.08.2015
výlučne pred tým, ako si sadol do motorového vozidla zn. Opel Insignia a toto viedol z obce Dolné
Dubové smerom na obec Špačince. Okresný súd správne ustálil, že v čase, kedy obžalovaný viedol
motorové vozidlo, nepochybne musel mať v krvi nad jedno promile alkoholu (minimálne s tým musel byť
uzrozumený), čo vylučuje jeho spôsobilosť na vedenie motorového vozidla v čase dopravnej nehody. Po

vykonanom dokazovaní okresný súd správne dospel k záveru, že primárnou príčinou dopravnej nehody
bola nepochybne nesprávna technika jazdy obžalovaného, keď prešiel svojim motorovým vozidlom do
protismeru, prekročil povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho prišlo k zrážke s motorovým vozidlom Škoda
Octavia, pričom na reakcie obžalovaného mal zásadný vplyv aj alkohol, pod vplyvom ktorého riadil
motorové vozidlo pred dopravnou nehodou.

Krajský súd sa vo vzťahu k obhajobe obžalovaného smerujúcej k vyvráteniu záveru súdu o riadení
vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť stotožnil so závermi okresného súdu, pričom poukazuje na
znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Dany Šedivej č. 4 /2016a MUDr. Marty Pavlíkovej 2 /2016 zo dňa 03.02.2016, z ktorých vyplýva, že v čase činu mal obvinený
svoje rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti ľahko znížené a to jednoduchou opitosťou. Obvinený je
zvyknutý piť, nejednalo sa o prejavy patologickej opitosti ani inej duševnej poruchy v súvislosti s užitím

alkoholu. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.
Daniely Martišovej č. 73 /15 zo dňa 16.11.2015 vyplynulo, že obžalovaný je a aj v inkriminovanom čase
bol závislý od alkoholu a jeho závislosť je plne rozvinutá.

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia forensic. sk Inštitút

forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 27 /2016 zo dňa 03.02.2016 a doplnenia znaleckého
posudku č. 27 /2016, znalecký úkon č. 286 /2017 zo dňa 14.09.2017 vyplýva, že podľa vykonaných
prepočtov je možné ustáliť, že obžalovaný s vysokou mierou pravdepodobnosti požíval alkoholické
nápoje výlučne pred jazdou s vozidlom a to vo veľkom množstve. Z daného znaleckého posudku však
ďalej vyplynulo, že v čase o 16,45 hod. by sa koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného pohybovala
najpravdepodobnejšie v rozmedzí 2,71 až 2,96 promile (g.kg-1). V čase o 17,00 hod. by sa koncentrácia

alkoholu v krvi obžalovaného pohybovala najpravdepodobnejšie v rozmedzí 2,68 až 2,91 promile
(g.kg-1) a teda obžalovaný by sa v sledovanom čase nachádzal v stave významného ovplyvnenia
alkoholom v orientačnom rozmedzí ťažkej opitosti.

Na základe záverov vyššie uvedených znaleckých posudkov aj odvolací súd dospel k záveru, že

nakoľko závislosť od alkoholu je u obžalovaného plne rozvinutá, je vysoko pravdepodobné, že vysoká
koncentrácia alkoholu obžalovaným je dobre tolerovaná a kompenzovaná a klinicky pozorovateľné
príznaky opitosti môžu byť u neho nevýrazné a to aj napriek vysokej koncentrácii alkoholu v krvi.

Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný, ako vodič dopravného prostriedku, spôsobil v stave vylučujúcom

spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky z nedbanlivosti, dopravnú nehodu, pri ktorej
poškodenýIng.Z.O.utrpelzranenianezlučiteľnésoživotomapoškodenýE.O.ťažkézraneniavrozsahu
tak ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Závery, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí aj ako zo znaleckých posudkov, ktoré sú súčasťou

spisového materiálu jednoznačne preukazujú, že obžalovaný bol v čase a mieste dopravnej nehody
v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča riadne - teda plne dodržiavať zákonné
povinnosti a obmedzenia - nevenoval sa bezpečne riadeniu motorového vozidla, reagoval plne
nesprávne riskantným manévrom a zo svojho jazdného pruhu vošiel do protismeru, kde narazil do
protiidúceho motorového vozidla. Z evidentnej ľahkovážnej nedbanlivosti podcenil vplyv alkoholu a

nárazom do protiidúceho vozidla spôsobil taký pohyb tiel poškodených v protiidúcom vozidle, že jeden
poškodený na mieste nehody zomrel a ďalšej osobe z nedbanlivosti ublížil na zdraví. Obžalovaný
vykonával teda v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť vodiča
osobného motorového vozidla, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku a takto spôsobil inému ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom

majetku. U obžalovaného išlo o konanie nedbanlivostné, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (tzv. vedomá nedbanlivosť). Objektom
prejednávaných trestných činov je ľudský život, resp. zdravie a ich ochrana pred nedbanlivostným
protiprávnym konaním.

Podľa obhajoby sa súdu nepodarilo objasniť, kedy musel piť obžalovaný alkohol a v akom množstve, aby
včaseo19:15hodmalvkrvi2,46promile.Takistopoukázalnavýpoveďznalcanahlavnompojednávaní,
ktorý poukázal na chyby OČTK, ktoré znemožnili urobiť v danej veci spätný prepočet alkoholu v krvi
obžalovaného v čase dopravnej nehody.

Odvolací súd k uvedenému dodáva, že ani pochybenie zo strany OČTK, ktoré sa v danej trestnej
veci vyskytlo a znemožnilo na základe opakovaných odberov vzoriek krvi spätný prepočet alkoholu,
neumožňuje (s poukazom na ostatné vykonané dôkazy), prijať záver o tom, že obžalovaný alkohol pred
dopravnou nehodou rozhodne nepil.. Preto tvrdenia obžalovaného o tom, že pred jazdou nepožil alkohol
a že alkohol požil až po dopravnej nehode, vyhodnotil odvolací súd ako účelové a vyvrátené vykonaným

dokazovaním.

Odvolací súd v danej trestnej veci dáva do pozornosti najmä relevantné svedecké výpovede. Svedok
G. Z., ktorý bol na mieste dopravnej nehody pred príjazdom záchranných zložiek uviedol, že keďotvoril dvere auta obžalovaného, tento bol pripútaný, bol vystrelený airbag a niektoré veci vo vozidle sa
nachádzali na zemi. Ďalej uviedol, že vodič - obžalovaný otáčal len hlavou, pohyb telom nevykonával.
Z jeho strany nebola žiadna komunikácia len zamrmlal, že je v poriadku alebo prikývol. Svedok zatvoril

dvere a išiel k druhému autu kde bol minútu až päť minút. Následne sa opäť vrátil k autu obžalovaného.
Uviedol, že pán tam sedel rovnako, v nezmenenej polohe. Opierka bola zatvorená, nič z nej nevytiahol.
Stále bol pripútaný. Bol v šoku a nekomunikoval. Svedok B. M. (zdravotnícky záchranár) uviedol, že
obžalovaný mal pravú nohu zaseknutú pri pedáloch. Vyprostili ho a dali ho na nosidlá a potom do sanitky,
kde prebehlo podrobnejšie vyšetrenie. Nasledoval transport do nemocnice. Obžalovaný neodpovedal

na otázky, nepovedal ani svoje meno. Svedok MUDr. B. B., lekár vo FN Trnava, na hlavnom pojednávaní
uviedol,žepočasjehoslužbyvmesiaciaugust2015priviezliobžalovanéhoakopacientapoautonehode.
Obžalovaný mal po príchode poruchu vedomia a bol z neho cítiť alkohol. V úvode nebol schopný
žiadnych úkonov, chodil so známkami ľahkej opitosti.

Na základe svedeckých výpovedí a s poukazom na závery znaleckých posudkov v predmetnej trestnej

veci odvolací súd k námietkam obhajoby dodáva, že rovnako ako súd I. stupňa považoval za vylúčené,
aby obžalovaný v stave, v akom sa nachádzal bezprostredne po nehode a ešte aj v čase príchodu
záchranárov,abysanačiaholzafľašouvodky,ktorábolaumiestnenánazemizaspolujazdcom,následne
otvoril túto fľašu, vypil z nej určité množstvo alkoholu a vrátil fľašu na pôvodné miesto, dozadu za sedadlo
spolujazdca, a toto všetko by vykonal v tak krátkom časovom horizonte a bez prítomnosti svedkov. Pri

hodnotení obrany obžalovaného okresný súd správne poukázal na to, že v roku 2014 mal obžalovaný
dopravnú nehodu, po ktorej mu bola v dychu zistená prítomnosť alkoholu a rovnako na svoju obranu
tvrdil, že alkohol požil až po dopravnej nehode. S určitosťou tak možno konštatovať opakovaný účelový
vzorec správania sa obžalovaného.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom akým okresný súd vyhodnotil vykonané
dokazovanie, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj odvolací
súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne
konanie. Práve prípad obžalovaného je dôkazom toho, že opitý vodič je hrozbou pre seba, ale najmä pre
svojeokolie.Opitívodičiznamenajúnajväčšieohrozeniebezpečnosticestnejpremávky,pričomkopitosti

vodičov dochádza aj napriek neustálemu upozorňovaniu a aj napriek akejkoľvek výchovnej činnosti. V
prípadoch dopravných nehôd zavinených opitými vodičmi, pri ktorých dôjde k spôsobeniu ťažkej ujmy
na zdraví inej osobe preto treba na dosiahnutie účelu trestu použiť dôrazný trestný postih.

Krajský súd záverom konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevznikol taký stav, aby proti sebe stáli

dve skupiny dôkazov, ktoré by vytvárali možnosť dvoch rovnocenných verzií priebehu skutkového deja,
resp. by vytvárali možnosť, že skutok sa mohol stať inak, ako to uvádza prvostupňový súd vo svojom
rozsudku, ako sa to snaží prezentovať obhajoba a obžalovaný vo svojich výpovediach a vo svojom
odvolaní. Naopak, skutkový dej tak, ako ho zistil a uzavrel prvostupňový súd v napadnutom rozsudku,
je spoľahlivo preukázaný vykonaným dokazovaním, pričom obrana obžalovaného vykonanými dôkazmi

potvrdená nebola. Závery prvostupňového súdu, ktoré vyplynuli zhodnotením dôkazov, sú pritom
zrozumiteľné logické a v plnom rozsahu preskúmateľné. V žiadnom prípade nemožno prvostupňovému
súdu vytknúť svojvôľu pri hodnotení dôkazov alebo nepreskúmateľnosť jeho úvah a záverov. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd nedopustil ľubovôle pri hodnotení dôkazov a pri
rozhodovaní, vzal do úvahy všetky vykonané dôkazy a tieto vyhodnotil správne a v súlade so zákonom.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne, zákonné, a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje.

Pri preskúmavaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Okresný súd
správne ustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, správne pri ukladaní trestu
postupoval aj podľa § 38 odsek 4 a 41 odsek 1 Trestného zákona. Výmeru uloženého úhrnného trestu
na spodnej hranici trestnej sadzby nepovažoval odvolací súd, napriek vážnemu a neodstrániteľnému
následku konania obžalovaného, za neprimeranú. Uložený trest zodpovedá účelu trestu a zásadám

pre ukladanie trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Trestného zákona a v potrebnej miere zohľadňuje
požiadavky tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Osoba obžalovaného, jeho vek a jeho
doterajšia beztrestnosť, napriek zistenému alkoholizmu a zo znaleckého dokazovania vyplývajúcej
neúčelnosti ochrannej liečby, neodôvodňujú uloženie prísnejšieho trestu len z dôvodu, že v budúcnostiprichádza do úvahy rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu podľa § 66 odsek 1
písm. a/ Trestného zákona. V prípade rozhodovania o podmienečnom prepustení v budúcnosti pôjde
o samostatné konanie, v rámci ktorého bude nutné skúmať okrem iného aj to, či možno očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život. Túto otázku nemožno skúmať a posudzovať už v súčasnej dobe.
Uložený trest odňatia slobody, za súčasného zákonného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na doživotie (§61 ods.1, ods.5 písm. b/ Trestného zákona) v primeranej miere
uplatňuje aj trestnú represiu a jedná sa o trest, ktorým možno dosiahnuť jeho účel.

Súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd odvolania tak obžalovaného ako aj prokurátora ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.